Baťa, sociálny cestovný ruch a nadčasové princípy Tomáša Baťu

Cestovný ruch a gastrosektor na Slovensku získali v rámci štátnej pomoci dodatočných 120 miliónov eur. Toto navýšenie bolo nevyhnutné, pretože pôvodná suma 100 miliónov eur nepostačovala na kompenzáciu výrazného poklesu tržieb v týchto odvetviach. Ministerstvo dopravy vďaka tomu spustilo ďalšiu etapu schémy minimálnej pomoci do 200 tisíc eur, ktorá platí za obdobie od januára do mája 2021.

Tento článok sa však zameriava na širší kontext sociálneho cestovného ruchu a jeho prepojenie s filozofiou Tomáša Baťu, československého podnikateľa, ktorého myšlienky ovplyvňujú podnikanie dodnes.

Tomáš Baťa: Podnikateľ, Vizionár a Sociálny Reformátor

Tomáš Baťa bol nielen úspešným podnikateľom, ale aj vizionárom a sociálnym reformátorom. Narodil sa v Zlíne, kde so svojimi súrodencami založil obuvnícku firmu v roku 1894. Mladý obuvník Tomáš Baťa vtedy v Zlíne spolu so svojou sestrou a bratom založil obuvnícku firmu, ktorá sa počas niekoľkých desaťročí rozrástla na štyri kontinenty, a dnes si topánky od Baťu môžete kúpiť v desiatkach miest po celom svete.

Tomáš Baťa zažil v živote niekoľko pádov a krachov. V roku 1894 založil so súrodencami firmu a po roku bola ich bilanciou veľká strata. Začali s kapitálom 600 zlatých a po roku mali dlhy, ktorých výška sa vyšplhala na vyše 8 000 zlatých. Baťovi súrodenci firmu opustili; brat odišiel na vojnu a sestra sa vydala. Devätnásťročný Tomáš ju zreorganizoval a za rok sa mu podarilo krach zvrátiť. Stálo ho to nadľudské vypätie, ale získal skúsenosť na celý život - že aj v situácii bankrotu treba zaťať zuby a pracovať. Okolo roku 1900 už zamestnával asi 120 ľudí. Vtedy sa začal prvý veľký vzostup jeho podnikania.

Jeho prístup k podnikaniu bol jedinečný a zameraný na blaho zamestnancov a zákazníkov. Na trh uviedol obľúbený druh obuvi - tzv. baťovky; boli plátenné, lacné a oslovovali široké vrstvy spotrebiteľov. Baťa každým dňom, týždňom či mesiacom zbieral skúsenosti. Tie sa týkali predaja, nasadzovania strojov, získavania surovín, ale aj organizácie práce. Napríklad v roku 1906 bol v jeho fabrike veľký štrajk, pri ktorom prišiel o väčšinu zamestnancov.

Naplno sa presadil po roku 1922. Potom často dokázal niečím prekvapiť zákazníkov a verejnosť. Napríklad v uvedenom roku 1922 znížil ceny svojich výrobkov o polovicu a zaviedol aj ceny zakončené deviatkou.

Zníženie cien v roku 1922 bola politická manifestácia na podporu ministra financií Aloisa Rašína, ktorý chcel posilniť postavenie republiky v Európe pevnou menou. Rašín presadzoval politiku deflácie, ktorá však bola veľkým problémom pre československých exportérov. Baťa sa rozhodol, že ministra podporí. Spolu so svojím finančným expertom Dominikom Čiperom všetko spočítali a vyšlo im, že je potrebné rozhýbať trh, vypredať sklady a získané financie investovať do novej výroby. Baťa navyše presvedčil svojich zamestnancov, že dole musia ísť aj ich platy - a to o 40 %. Pretože si chceli udržať dobrú prácu, prijali to - s tým, že Baťa mali určitú kompenzáciu inde. Vo firemnej predajni si mohli nakupovať potraviny a tovary dennej spotreby za znížené ceny.

Vo vrcholnom období svojho podnikania začiatkom 30. rokov riadil Tomáš Baťa 35 prevádzok a jednotiek v oblasti výroby, služieb, financií a dopravy. Tento rozvoj sa začal v roku 1903 strojárskou dielňou. T. Baťa totiž nebol len zručný obuvník, ale aj invenčný strojár, takže stroje si vyrábal sám. Počas prvej svetovej vojny sa k tomu pridružilo kožiarstvo a garbiarstvo, elektráreň, tehelňa, ako aj poľnohospodárske a lesnícke jednotky. V roku 1917 otvoril prvú vlastnú predajňu obuvi.

Baťa čoskoro zistil, že veľa činností dokáže robiť efektívnejšie sám ako jeho špecializovaní dodávatelia. V roku 1924 dokázal stavať lepšie a ekonomickejšie ako profesionálne stavebné firmy. Takýmto spôsobom pribúdali nové a nové odvetvia, až vznikol podnik, ktorý dokázal sám zabezpečiť celý výrobný reťazec obuvi. Napríklad nakupoval kože v Indii a v Argentíne. Doviezol ich do Zlína, kde sa spracovali v jeho vlastnom kožiarskom závode. Ušili z nich topánky na vlastných strojoch a zabalili ich do škatúľ, ktoré sa vyrábali v Baťových papierňach. Vlastná doprava ich distribuovala do predajní, kde na ne upozorňovali plagáty z Baťovho reklamného oddelenia.

V poslednom desaťročí pred svojou tragickou smrťou zastával Tomáš Baťa aj funkciu starostu Zlína. Jeho vstup do komunálnej a regionálnej politiky diktovali miestne pomery. Narážal na prekážky, ktoré mu kládla zlínska radnica vedená komunistami. Najmä však ako najväčší daňový poplatník v meste nemohol ovplyvniť použitie vybraných miestnych daní. Preto zostavil vlastnú kandidátku a v roku 1923 ho zvolili za starostu. Neskôr ho zvolili ešte dvakrát. Z pozície starostu sa snažil rozvinúť svoje mesto do novej podoby. Znížil miestne dane, aby prilákal ďalších podnikateľov, čo sa podarilo; za desať rokov sa ich počet zvýšil niekoľkonásobne. Tým sa Baťa dostal aj do oblasti verejného školstva, ktoré ovplyjnil nielen vlastnými technickými učilišťami, ale aj výstavbou nových škôl v meste. Chcel, aby sa mládež cielene pripravovala už počas štúdia na svoje budúce povolanie.

Tomáš Baťa zasiahol aj do oblasti architektúry. Bol to výsledok organického vývoja firmy. Potrebovala si udržať skúsených a kvalifikovaných pracovníkov a tak im začal ponúkať aj bývanie. T. Baťa spolupracoval s architektom a urbanistom Františkom Gahurom, ktorý v roku 1924 navrhol budovy z červených tehál s bielymi betónovými stĺpmi obklopené zeleňou. Projekt s názvom Továreň v zeleni obohatil Zlín o desiatky budov. Neskôr sa v tomto štýle stavali aj obchodné domy, internáty a ďalšie budovy. Expanziou firmy sa baťovská architektúra rozšírila aj na Slovensko, ďalej do Európy aj do Severnej Ameriky.

Princípy Baťovej Filozofie

Baťa veril, že kľúčom k úspechu je spokojný zamestnanec a spokojný zákazník. Jeho princípy zahŕňali:

• Vysoké mzdy pre robotníkov: Baťa chápal, že vysoké mzdy motivujú zamestnancov k lepším výkonom a zároveň zvyšujú ich životnú úroveň.
• Nízke ceny pre zákazníkov: Baťa sa snažil ponúkať kvalitné výrobky za dostupné ceny, aby oslovil široké vrstvy spotrebiteľov.
• Primeraný zisk: Baťa veril, že zisk by mal byť primeraný a nemal by byť dosahovaný na úkor zamestnancov alebo zákazníkov.
• Sociálny zmier: Baťa sa snažil o sociálny zmier vo svojej firme tým, že poskytoval zamestnancom dobré pracovné podmienky a spravodlivé mzdy.
• Podpora vzdelávania: Baťa investoval do vzdelávania svojich zamestnancov a zakladal vlastné učilištia, aby ich pripravil na budúce povolania.

Baťa a Hospodárska Kríza

Počas veľkej hospodárskej krízy po roku 1929 dokázal Baťa otupiť politický program ľavicových strán, najmä komunistov. Na požiadavku triedneho boja odpovedal vysokými mzdami pre robotníkov, ktorými dosiahol vo svojej firme sociálny zmier. Týmto si nechtiac proti sebe poštval komunistov. To je možno aj dôvod, prečo musel Zlín zmeniť názov na Gottwaldov a prečo musela byť po februári 1948 firma Baťa vygumovaná aj so svojím menom. Baťa očakával, že sa k jeho spôsobu podnikania pripoja aj ďalší československí továrnici, pretože model vysokých miezd a nízkych cien mu fungoval. To sa však nestalo. Nikto sa nepripojil a v tomto smere ostal osamotený.

Baťov Vplyv na Urbanizmus a Architektúru

Baťa výrazne zasiahol aj do urbanizmu a architektúry Zlína. Spolupracoval s architektom Františkom Gahurom, ktorý navrhol budovy z červených tehál s bielymi betónovými stĺpmi obklopené zeleňou. Tento projekt s názvom Továreň v zeleni obohatil Zlín o desiatky budov. Neskôr sa v tomto štýle stavali aj obchodné domy, internáty a ďalšie budovy. Z pobytu v Amerike priviezol Tomáš Baťa nový elán pre svoje podnikanie. Potreboval k nemu čoraz viac robotníkov, ktorí ale nemali v malom meste na východe Moravy kde bývať. Tomáš Baťa to vyriešil tak, že im postavil domčeky a začal meniť tiež infraštruktúru Zlína. Vznikali tak funkcionalistické stavby a Zlín, ktorý sa pomaly menil na priemyselné mesto v záhradách, zažíval svoje najslávnejšie obdobie.

Baťova Kolónia v Partizánskom

S výstavbou Baťovej továrne sa takmer súčasne začala (severovýchodne od dnešného námestia) výstavba obytnej štvrte s modernými rodinnými domami pre jej zamestnancov - tzv. Baťovej kolónie. Jej projektantom bol hlavný architekt zlínskej stavebnej kancelárie firmy Baťa, významný predstaviteľ funkcionalizmu, Vladimír Karfík. Prvou realizovanou ulicou v rámci výstavby kolónie bola Červená ulica, ktorá dodnes dokumentuje pôvodnú obytnú zástavbu. Nachádzajú sa na nej charakteristické domy s múrmi z neomietnutej režnej tehly a plochou strechou.

Pri ďalšom rozširovaním obytnej zástavby sa podľa vtedajších stavebných nariadení Slovenského štátu začali výlučne stavať domy s omietnutými múrmi a valbovými strechami. Najrozšírenejším typom rodinného domu v Baťovanoch bol dvojdomok - typ „AD“, ktorý sa vyskytuje najmä južne od Červenej ulice (Slovanská, Štúrova, Kpt. Nálepku, Rooseweltova). Na rozdiel od, takmer homogénnej, južnej časti štvrte rodinných domov je zástavba Červenej ulice ako aj zástavba severne od nej (ul. Krátka a Hviezdoslavova) tvorená 9 až 10 typmi dvojdomkov a po okrajoch obytnej štvrte aj jednodomkov. Dôvodom častých obmien typov domov bola najmä neustála snaha o vylepšovanie projektov. Obytná štvrť sa v ďalšom období rozširovala východným smerom.

Partizánske: Mesto Zrodené Baťom

Mesto Partizánske, pôvodne známe ako Baťovany, bolo založené Jánom Antonínom Baťom v 30. rokoch 20. storočia. V roku 1939 vznikli Baťove závody, ktoré sa stali kľúčovým pilierom obuvníckeho priemyslu (nielen) v regióne a počas svojej existencie zásadne ovplyvnili životy obyvateľov. Tomáš Baťa bol český podnikateľ, zakladateľ rovnomennej obuvníckej firmy, ktorý sa preslávil nielen v oblasti výroby obuvi, ale aj svojou filozofiou moderného priemyselného a sociálne orientovaného podnikania.

Fabrika Umenia v Partizánskom

Fabrika umenia, kultúrno-komunitná iniciatíva, pôsobí v Partizánskom už desať rokov. Jej členovia organizujú kultúrne podujatia, pamiatkové sprevádzania a pracujú na revitalizácii bývalej Baťovskej fabriky, ktorá má potenciál stať sa kultúrnym centrom v meste. Priamo v Baťa Pointe sme navštívili Katarínu Janíčkovú, jednu zo zakladateliek Fabriky umenia, ktorá nám prezradila, čo všetko ako aktivisti dosiahli a aké plány majú do budúcnosti. Fabrika umenia stále pracuje na mnohých projektoch. Tú cestu nám veľmi uľahčovalo to nadšenie, ktoré sme pri tom cítili. To, ako nás to napĺňalo a bavilo, bola to obrovská motivácia. Nie vždy je to jednoduché a často nevieme, ako veci vyriešiť. No práve v tom je čaro takýchto projektov - získavame obrovské množstvo skúseností, učíme sa za pochodu, buď s pomocou niekoho, alebo vlastnou cestou.

Baťa Point: Spojenie Histórie a Súčasnosti

Baťa Point vznikol ako výsledok spolupráce Fabriky umenia a mesta Partizánske, v historickom poldome, ktorý pozostáva z dvoch bytových jednotiek. Mesto je vlastníkom a čiastočne financuje tento projekt. Návštevníci tu môžu zažiť pôvodnú dispozíciu domu, ktorý neprešiel žiadnymi zásadnými úpravami, a navnímať, ako to vyzeralo pre robotníkov v 30. rokoch, keď tieto domy slúžili ako miesto pre celé rodiny.

Baťov Odkaz a Česko-Slovenská Baťova Spoločnosť

Myšlienky a zásady Tomáša Baťu ovplyvňujú podnikanie dodnes. Z továrne v provinčnom moravskom meste vybudoval globálnu firmu. Mesto Partizánske má záujem na báze upevňovania odkazu životnej a podnikateľskej filozofie firmy Baťa, ako i na báze historickej, jazykovej a kultúrnej blízkosti, rozvíjať vzájomnú spoluprácu miest, záujmových združení i občanov Slovenskej a Českej republiky. Túto iniciatívu deklaruje ideová platforma pod názvom Česko-Slovenská Baťova spoločnosť, ktorej vznik spečatili signatári podpisom memoranda v piatok 23. októbra 2015 na oslavách 97. výročia vzniku prvej Československej republiky v Partizánskom.

Česko-Slovenská Baťova spoločnosť má za cieľ organizovaním a podporou podujatí, konferencií, seminárov a publikačnej činnosti napomáhať uchovávaniu a šíreniu odkazu a dobrého mena Tomáša Baťu a Jana Antonína Baťu, ako aj rozvoju spolupráce občanov dvoch historicky blízkych republík Česka a Slovenska.

Baťa a Súčasná Kríza: Inšpirácia pre Podnikateľov

Aj v súčasnej kríze, spôsobenej pandémiou COVID-19, môže byť Baťova filozofia inšpiráciou pre podnikateľov. Baťa by z pohľadu morálnej autority veľmi tvrdo pokutoval každého, kto by porušoval nosenie rúšok a ďalšie bezpečnostné opatrenia zabraňujúce šíreniu vírusu. Ak vás u Baťu vedúci nachytal, že nepoužívate ochranné pomôcky, prvýkrát to riešil napomenutím. Ak to nepomohlo, preradil vás na horšie platenú, ale bezpečnejšiu prácu.

Prestaňme sa sťažovať! Zastavme v sebe tento druh myslenia. Nešírme paniku, ale chovajme sa zodpovedne. Nosme rúško. Chráňme seba aj druhých. Dezinfikujme seba a veci, ktorých sa dotýkame. Pohyb na verejnosti obmedzme na minimum. Starajme sa o seba a svojich blízkych. Niekedy stačí len zavolať a opýtať sa, ako sa majú. Starajme sa o telo - jedlo je energia. Pozerajme len pozitívne filmy. Žiadne horory o apokalypse nám teraz nepomôžu. Myslime pozitívne. Potešme dušu. Využime ten čas pre seba. Robme to, čo sme vždy chceli robiť a nebol na to úplne čas. Buďme kreatívni. Buďme vďační. Máme sa skvele, naozaj. Vážme si to.

Cestovný ruch 2.0: Premena regiónov

Cestovný ruch 2.0 je odborná konferencia zameraná na premenu uhoľných a industriálnych regiónov na moderné a atraktívne turistické destinácie. Podujatie prepája stakeholderov, odborníkov a lídrov v oblasti cestovného ruchu s cieľom diskutovať o udržateľných riešeniach a nových víziách pre budúcnosť regiónov.

Konferencia Cestovný ruch 2.0 sa v roku 2026 uskutoční v pokojnom horskom prostredí v rekreačnej oblasti Remata pri meste Handlová na hornej Nitre. Privíta nás Hotel Remata s dlhoročnou históriou a novozrekonštruovanými priestormi s kompletnými službami pre hostí.

Trenčiansky kraj a podpora cestovného ruchu

Trenčiansky kraj oplýva mnohými prírodnými krásami, dominantami, zaujímavými informáciami a zvyčajne aj bohatým kultúrnym programom. Je to kraj, kde sa stále niečo deje a v ktorom nie je možné byť a zároveň nevykonávať lákavú či dobrodružnú aktivitu. Nezáleží na tom, či ste turista, vášnivý výletník, športovec, dobrodružná rodina, ktorá sa rozhodla navštíviť kraj hradov a zámkov alebo by ste sa radi dozvedeli viac o jednotlivých zariadeniach či hoteloch. Možno len chcete byť stále v obraze a vedieť o každej novinke, ktorá sa v kraji udeje.

Už od roku 2015 podporuje organizácia cestovný ruch v trenčianskom regióne a realizuje aktivity zamerané na jeho rozvoj. Radi sa s vami priateľsky porozprávajú na Pohoda festivale v Trenčíne, kde vás zabavia hrami, súťažami a užitočnými informáciami či na obľúbenom Bike feste v Kálnici. Okrem informačnej hodnoty podnecujú verejnosť na objavovanie krás v rámci kraja formou projektov. Ich Ekologické lavičky lákajú vo viacerých mestách obyvateľov na návštevu dominanty a audio nahrávky, ktoré sú umiestnené na hradoch, prezrádzajú bohatú históriu daného miesta.

KOCR Trenčín región nezaháľa a apeluje na súčasné trendy a potreby obyvateľstva aj pri prezentácií a zatraktívňovaní kraja. Dáva priestor šikovným a perspektívnym ľuďom, ktorí majú záľubu vo fotení, obľubujú kvízy či patria k fanúšikom turistiky. „Aj na tento rok sme si pre fanúšikov, ktorí nás sledujú, pripravili viacero noviniek. Tešiť sa môžu na novú letnú hru, ktorú už pripravujeme a onedlho o nej budeme informovať. Taktiež aktívne spolupracujeme s pamiatkami a zariadeniami v Trenčianskom kraji a v spolupráci s nimi i cezhraničnými partnermi pripravujeme lákavé projekty. Sme veľmi radi, že aj vďaka našej organizácii sa zvýšilo povedomie a informovanosť o Trenčianskom kraji.

Realizácia hnedých tabúľ podporuje jednotný systém navigácie a orientáciu návštevníka systémom kompatibilným so značením kultúrnych pamiatok a cieľov cestovného ruchu v rámci Slovenska a Európskej únie. Projekt je realizovaný od roku 2013.

tags: #bata #socialny #cestovny #ruch