Ateroskleróza je dlhodobé degeneratívne ochorenie cievnej steny, kedy dochádza k tuhnutiu cievnej steny a zužovaniu jej priechodnosti (prietoku krvi). V cieve sa vytvárajú tzv. aterosklerotické pláty pripomínajúce nánosy nečistôt v starých vodovodných rúrach. Ateroskleróza, nazývaná aj „kôrnatenie tepien“, je proces, pri ktorom steny ciev hrubnú a strácajú svoju pružnosť. Obyčajne k tomu dochádza v dôsledku hromadenia usadenín tvorených tukom a cholesterolom v cievach. Ide o progresívne ochorenie, pri ktorom sa postupne zužuje priesvit cievy. Časť usadeniny sa môže uvoľniť a okolo nej sa vytvorí krvná zrazenina, ktorá potom môže cievu upchať a brániť prúdeniu krvi v postihnutej cieve. Pokiaľ sa upchá cieva zásobujúca srdce, vzniká srdcový infarkt, pokiaľ cieva vyživujúca mozog, môže to viesť k cievnej mozgovej príhode - porážke. Toto ochorenie sa samo osebe obyčajne nijako neprejavuje, pokiaľ sa tepna úplne neupchá resp. kým ateroskleróza nevyvolá vznik iného srdcovocievneho ochorenia. Cievy okolo zablokovanej tepny v srdci sa totiž môžu rozšíriť a čiastočne vykompenzovať jej funkciu. Túto sieť ciev nazývame kolaterálny krvný obeh. Toto „náhradné“ zásobovanie srdca krvou môže niektorých ľudí uchrániť pred srdcovým infarktom.
Aterosklerotické postihnutie mozgových ciev zapríčiňuje s rastúcim vekom aj zhoršenie prekrvenia mozgu, ktoré sa najskôr začne prejavovať degeneráciou pamäťových buniek mozgu, čoho dôsledkom je zabúdanie = skleróza. Aterosklerotické poškodenie tepny sa vykonáva pomocou ultrazvuku alebo angiografie, kde obe vyšetrenia sú prakticky bezbolestné.
Príčiny a rizikové faktory aterosklerózy
Príčinou aterosklerózy je ukladanie tukových látok - predovšetkým cholesterolu - do steny cievy. Najčastejšou príčinou zvýšenej hladiny cholesterolu v krvi je jeho zvýšený príjem v potrave, teda jeme podstatne viac ako dokážeme spotrebovať. V počiatočnom štádiu ochorenia sa v cievach tvoria tzv. tukové prúžky, ktoré sa ešte dajú vďaka včasnej diagnóze úplne odstrániť. Vysoká hladina cholesterolu sa môže prejaviť výskytom tzv. kožných xantelasmatov, ktoré spoznáte ako malé žlté vankúšiky na viečkach a nad šľachami.
Zvýšené riziko pre rozvoj aterosklerózy predstavuje predovšetkým nevhodná životospráva a nevhodný životný štýl. Na týchto nevhodných faktoroch sa najviac podieľa konzumácia tučných jedál, fajčenie, nedostatok aktívneho fyzického pohybu, ale aj cukrovka, vysoký tlak krvi a obezita.
Rizikové faktory vzniku aterosklerózy rozdeľujeme na neovplyvniteľné a na ovplyvniteľné. Medzi neovplyvniteľné faktory aterosklerózy patria: vek (nad 45 r. u mužov a nad 55 r. u žien), pohlavie (muži majú vyššie riziko aterosklerózy ako ženy pred menopauzou) a genetické faktory (výskyt infarktu myokardu, náhlej cievne mozgovej príhody alebo náhlej smrti u otca alebo u prvostupňového mužského príbuzného vo veku nižšom ako 55 r. Medzi ovplyvniteľné rizikové faktory aterosklerózy zaraďujeme: hyperlipoprotenémie (zvýšené tuky v krvi), fajčenie cigariet, vysoký krvný tlak, cukrovku a inzulínovú rezistenciu, nedostatok fyzickej aktivity a tučnotu, zvýšenie koncentrácie fibrionogénu a homocysteinu (otázka postavenia homocysteinu sa však v poslednej dobe prehodnocuje). Fajčenie cigariet výrazne zvyšuje výskyt a úmrtnosť na srdcovocievne a nádorové ochorenia. Nadnesene možno povedať, že fajčiar platí za fajčenie dvakrát - prvýkrát peniazmi pri kúpe cigariet a druhýkrát, pri fajčení, už životom. Cigarety s nižším obsahom nikotínu riziko neznižujú. Škodí aj pasívne fajčenie. Vysoký krvný tlak patrí medzi najvýznamnejšie rizikové faktory srdcovocievnych ochorení pre zvýšené zaťaženie srdca a ciev. Cukrovka a rezistencia na inzulín sú spojené s predčasnou manifestáciou aterosklerózy. Za zvlášť významnú sa pokladá kombinácia zvýšených tukov v krvi, rezistencie na inzulín (cukrovka 2.typu), vysokého krvného tlaku a tučnoty označovaná ako metabolický syndróm. Vysoká hladina fibrionogénu v krvi (faktor zrážania krvi) je nezávislým rizikovým faktorom ischemickej choroby srdca. Za škodlivý sa považuje aj psychický stres.
K hlavným rizikovým faktorom patrí spôsob životného štýlu. Nebezpečenstvo infarktu sa zvyšuje vekom. U mužov narastá po 45. roku a u žien po 55. Jestvuje genetický korelát.
Príznaky aterosklerotickej choroby srdca a jej komplikácie
Ateroskleróza sa rozvíja pomaličky a nenápadne, tuky sa potichu usadzujú do cievnej steny a zužujú ich prierez bez toho, aby to človek nejako pocítil. Táto choroba sa totiž môže rozvíjať pomaly a potichu. Jej najčastejším prejavom je bolesť za hrudnou kosťou (angína pectoris). Keďže môže viesť až k infarktu, je veľmi dôležité rozpoznať rizikové faktory, prejavy ischemickej choroby a včas konať.
Ischemická choroba srdca (ICHS) je ochorenie, ktoré je spôsobené nedostatočným prekrvením srdcového svalu. Môžeme ju zaradiť k tzv. civilizačným chorobám, veľmi úzko súvisí so spôsobom života, nezanedbateľná je ale tiež dedičná predispozícia. Najčastejšou príčinou ischémie myokardu je ateroskleróza - kôrnatenie koronárnych tepien. Srdcový sval (myokard) je zásobený dvoma vencovitými tepnami, ktoré sa ďalej vetvia na rad menších tepničiek a zaisťujú dodávky kyslíka a živín pre celé srdce. Najčastejšou príčinou ischémie myokardu je ateroskleróza - kôrnatenie koronárnych tepien. Ateroskleróza spočíva v ukladaní tukových látok do steny ciev. Po narodení má človek tepny hladké, elastické, ktoré nekladú krvi veľký odpor. Ale už vo veku 10 rokov sú v cievnych stenách preukázateľné tzv. lipidové prúžky - počiatočné štádiá ukladanie cholesterolu a iných tukových častíc. Postupne sa z týchto prúžkov vyvíja aterosklerotický plát, ktorý spôsobuje pomalé zužovanie priesvitu cievy.
Angina pectoris je najčastejším a najbežnejším príznakom ischemickej choroby srdca. Angina pectoris teda nie je choroba, ale známka ochorenia - ischémie myokardu (nedokrvenie srdcovej svaloviny). Prejavuje sa ako tlak, pálenie, rezanie, ťažkosť, cítiť ju často priamo za hrudnou kosťou a môže sa šíriť do ľavého ramena a ruky, do krku, chrbta. Niekedy sa prejavuje ako napr. pálenie záhy, čím môže dôjsť k prehliadnutiu ochorenia. Naopak, inokedy ochorenie tráviaceho ústrojenstva a iných orgánov môže imitovať ICHS. Angina pectoris zvyčajne trvá 1-2 minúty, po podaní nitroglycerínu rýchlo mizne.
Infarkt srdca nastáva pri postihnutí koronárnej tepny srdca, kedy sa zníži dodávka kyslíka a potrebných živín pre svalové bunky srdca, dôsledkom čoho je ischémia = nedokrvenie tkaniva srdca. Následkom je postihnutie alebo až odumretie svalových buniek srdca a ich náhrada neplnohodnotnými tkanivovými bunkami alebo jazvou. Infarkt srdca sa najčastejšie prejaví náhlou bolesťou na hrudníku, niekedy vystreľujúcou do ľavej ruky, pocitom dušnosti, úzkosti a strachu zo smrti. Rozsah následkov infarktu srdca je závislý na druhu a priemere postihnutej srdcovej tepny. Pokiaľ je nedokrvenie len dočasné, vzniká prechodná ischémia, ktorá sa prejaví prechodnými bolesťami na hrudníku a dušnosťou, ktorá ustúpi po chvíľkovom skľudnení, zastavení vykonávanej fyzicky namáhavej činnosti alebo po užití tabletky (príp. sprej) nitroglycerínu. Čím je tepna väčšia, tým väčší okruh svalstva srdca je zasiahnutý a tým sú zdravotné dôsledky infarktu závažnejšie.
Mozgová mŕtvica = iktus (centrálna mozgová príhoda) je ďalšou komplikáciou aterosklerózy, avšak postihnutie je lokalizované (sa nachádza) v cievnom riečišti mozgu. Iktus postihuje hlavne ľudí vo vyššom veku. Rovnako, ako pri infarkte myokardu (srdcového svalu), aj tu dochádza k uzatvoreniu tepny a následnej nedokrvenosti buniek mozgu. Najčastejšími príznakmi mozgovej mŕtvice je strata vedomia, strata citlivosti niektorých častí tela, strata pohyblivosti - ochrnutie končatín, poškodenie mimiky tváre a pod., pričom rozsah poškodenia je rôzny a priamo súvisí s veľkosťou zasiahnutej tepny a okruhu mozgových buniek. Zmeny spôsobené mozgovou mŕtvicou môžu byť trvalé alebo prechodné.
Miernejším prejavom je tzv. Ischemická choroba dolných končatín - ICHDK je ochorenie tepien dolných končatín, kedy zúženie prierezu ciev dolných končatín vyvoláva charakteristické príznaky a zmeny. Najčastejšie sa prejavuje námahovou bolesťou pri fyzickej námahe (napr. pri chôdzi) = klaudikačná bolesť, ktorej intenzita dokáže postihnutého zastaviť a fyzickú činnosť (chôdzu) okamžite prerušiť. V ďalšom štádiu ochorenia sa objavuje už aj ako kľudová bolesť dolných končatín, často je končatina studená, mizne ochlpenie končatiny a často končatinu postihujú aj vredové postihnutia. Dlhodobé nedokrvenie dolných končatín vedie k vzniku kožných defektov - ochorení, ktoré sa veľmi ťažko hoja. Ak dôjde k úplnému uzáveru tepny dolnej končatiny, je táto ohrozená.
Človek s príznakmi náhlej príhody vyžaduje okamžitú lekársku pomoc. Najväčší význam poskytnutia prvej pomoci je predovšetkým v rýchlej pomoci pri infarkte srdca a pri angine pectoris.
Niektorí ľudia s ischémiou myokardu nemajú žiadne príznaky. Takýto stav označujeme ako nemá ischémia myokardu. Je nebezpečná, nakoľko prichádza potichu.
Medzi akútne formy ischemickej choroby srdca patrí: infarkt myokardu, nestabilná angína pektoris a náhla koronárna smrť. Tieto formy ischemickej choroby srdca vznikajú na podklade trombu (krvnej zrazeniny) v mieste porušeného povrchu aterosklerotického plátu, dochádza k náhlemu uzáveru cievy a poškodeniu srdcového svalu. V klinickom obraze akútneho koronárneho syndrómu dominuje náhle vzniknutá neustupujúca bolesť za hrudnou kosťou, šíriaca sa do krku, dolnej čeľuste a do ľavej ruky, obvykle spojená s pocitom sťaženého dýchania a celkovou nevoľnosťou.
Medzi chronické formy ischemickej choroby srdca zaraďujeme: stabilnú angínu pektoris, tichú ischémiu, koronárny syndróm X, stavy po infarkte myokardu, ischemickú chorobu srdca s poruchou funkcie ľavej komory srdca a s poruchami srdcového rytmu. Stabilná angína pektoris sa prejavuje ako bolesť za hrudnou kosťou (stenokardia), ktorá sa obvykle dostavuje pri námahe (napríklad pri chôdzi do kopca), rozčúlení, môže byť vyprovokovaná ťažkým jedlom, chôdzou proti mrazivému vetru. Bolesť väčšinou ustúpi behom niekoľkých minút po prerušení námahy alebo po podaní nitroglycerínu.
Diagnostika a liečba
Väčšina lekárov vyšetruje hladinu cholesterolu v krvi a pokiaľ zistia zvýšené hodnoty, zahajujú liečbu na predídenie zdravotných problémov spojených s rozvojom aterosklerózy.
Základom určenia diagnózy a upresnenia typu ischemickej choroby srdca je anamnéza. Lekár sa pýta, kedy začali ťažkosti, čo asi provokuje bolesť, súvis bolestí so záťažou, lapanie po dychu a ďalšie fenomény. Akútne formy ischemickej choroby srdca sú však často vecou pohotovosti, niekedy aj nezlučiteľné so životom. Keď lekár pristúpi k fyzikálnemu vyšetreniu, zaujíma sa o sfarbenie pokožky, prítomnosť potu, prejavy úzkosti. Často si pacient siaha rukou na oblasť hrudnej kosti, čo prezrádza úpornú bolesť. Túto bolesť pacienti popisujú často ako žieravú, pálivú, niekedy ju prirovnávajú k páleniu žehličky či horúcej obruči. Keďže pri infarkte myokardu je najdôležitejšia čo najrýchlejšia liečba, prispôsobuje sa diagnostický proces nutnosti podať niektoré lieky, aj infúziou. Vyhotoví sa EKG, ak je to možné aj röntgen hrudníka, poprípade koronarografické CT vyšetrenie. Základom je však elektrokardiografické vyšetrenie.
Keď pacient dorazí do ordinácie a sťažuje sa na dlhodobé ťažkosti, potom lekár zvyčajne urobí EKG vyšetrenie, krvné odbery, prípadne ergometriu.
Terapia ischemickej choroby srdca vychádza z toho, či je ochorenie náhle vzniknuté, alebo trvá dlhší čas. Celková liečba kardiovaskulárnych ochorení je založená aj na sledovaní hodnôt krvného tlaku a rýchlosti srdcovej akcie. Pri nastavovaní na konkrétne lieky kardiológ zohľadňuje viacero faktorov.
V liečbe aterosklerózy dominuje liečba jej hlavnej príčiny, t.j. vysokej hladiny cholesterolu v krvi. Prvým liečebným zásahom je úprava životného štýlu a vhodná úprava stravovacích návykov, ak po tomto nedôjde k uspokojivej úprave hladiny cholesterolu v krvi, pristúpi sa k medikamentóznej liečbe = liečbe liekmi. Pre liečbu liekmi sa používajú lieky zo skupiny hypolipidemík = lieky znižujúce hladinu tukov v krvi.
Základným liečebným krokom je zabránenie uzáveru cievy zrazeninou. Podáva sa kyselina acetylsalicylová, ktorá je aj z dlhodobého hľadiska bezpečnou voľbou. Z iných liekov, ktoré majú antitrombotický charakter, sa zvykne podávať pacientom klopidogrel. Aj liek zabraňujúci zrážaniu krvi warfarin je pomerne rozšírený a vysokoúčinný.
Nitráty rozširujú tepny, čím zlepšujú koronárny prietok krvi - do srdca a zo srdca. To uľahčuje srdcu prácu. Lieky zo skupiny ACE sa podávajú na zníženie krvného tlaku, tiež však uvoľňujú cievy.
Liečba ischemickej choroby srdca je dlhodobá a spočíva primárne v snahe o rozpustenie (alebo aspoň nezhoršovanie) vzniknutej zrazeniny pomocou liekov, ktoré pôsobia na krvné doštičky a koagulačný (zrážací) systém. Samozrejmosťou je úprava životosprávy.
Ak lekár usúdi, že najlepším riešením konkrétnych ťažkostí bude zavedenie stentu, pacient podstúpi zákrok s názvom perkutánna transluminálna koronárna angioplastika - PTCA. Do zúženej tepny sa zavedie dlhá, tenká trubica s malým balónikom. Ten sa nafúkne, čo slúži k rozšíreniu postihnutej tepny. Následne sa implantuje na miesto sieťovina, tzv. stent.
Neinvazívnou metódou je zosilnená externá kontrapulzácia, ktorá sa používa v krajných prípadoch, keď iná liečba nie je účinná. Manžety omotané okolo nôh sa jemne nafúknu vzduchom a potom sa vyfúknu.
Prevencia
Prevencia aterosklerózy a ischemickej choroby srdca. Prevenciu rozdeľujeme na primárnu (režimové a liekové opatrenia u jedincov bez manifestácie choroby) a na sekundárnu (u osôb s už dokázanou chorobou).
Ako na prevenciu ischemickej choroby srdca?
- Pravidelná fyzická aktivita - pomáha vitalizovať orgánové systémy v tele, vrátane kardiovaskulárneho systému. Aeróbne aktivity majú sklon správne tonizovať cievy. Jednou z foriem prevencie sú aj rôzne naťahovacie cviky a dychová gymnastika.
- Strava - obmedzte soľ, sladené nápoje a kontrolujte si príjem kofeínu. Naopak sa snažte konzumovať stravu bohatú na nenasýtené mastné kyseliny, ovocie, zeleninu, vlákninu, olivový olej, ryby.
- Zákaz fajčenia - nikotín má silný stimulačný účinok na organizmus.
- Obmedzenie alkoholu - je vedecky podložené, že alkohol neblaho vplýva na kardiovaskulárny systém tým, že priamo ovplyvňuje cievnu pohyblivosť.
- Vyhýbanie sa rozčúleniu, stresu, únave - v rámci prevencie ischemickej choroby srdca je žiaduce naučiť sa tolerovať stres.
- Dostatočný a výdatný spánok je kľúčový.
- V rámci prevencie môže byť vhodná napríklad aj návšteva kúpeľov.
Zabezpečiť rovnováhu medzi kalorickým príjmom a fyzickou aktivitou, znížiť telesnú hmotnosť u obéznych (pozri nižšie). Z olejov je najvhodnejší olivový olej (lisovaný za studena), nevhodné sú stužované tuky (margaríny). Z mliečnych výrobkov voliť nízkotučné produkty (uprednostniť jogurty, acidofi lné mlieko, kefír). Znížiť príjem sladkostí. Zvýšiť prívod polysacharidov a vlákniny, ktoré sú obsiahnuté v celozrnných obilovinách, strukovinách, ovocí a zelenine (tieto sú súčasne bohatým zdrojom vitamínov, minerálov a antioxidantov). Odporúča sa znížiť aj prívod soli, ktorej konzumujeme priveľa (nepresáľať jedlá na tanieri). Z minerálnych vôd sú vhodné tie, ktoré obsahujú málo sodíka, ale dostatok horčíka a vápnika. Nevhodné sú sladené nápoje typu koly. Opakovane bol dokázaný priaznivý vplyv stredomorskej stravy (tradičnej diéty krajín okolo Stredozemného mora), ktorá viedla k poklesu úmrtnosti na srdcovocievne a nádorové ochorenia. Vzhľadom na to, že ateroskleróza má svoje počiatky už v detskom veku, je potrebné zabezpečiť zdravé stravovanie u detí - dbať na dostatočný príjem ovocia a zeleniny.
Zníženie telesnej hmotnosti. Vzhľadom na zvýšené riziko ischemickej choroby srdca u pacientov s nadváhou (BMI nad 25) alebo obezitou (BMI nad 30) je potrebné u nich redukovať hmotnosť prostredníctvom diétnych opatrení (redukčná diéta) a zvýšenia fyzickej aktivity. Okrem hmotnosti a výšky (z ktorých počítame BMI) je potrebné aj meranie obvodu pásu.
Fyzická aktivita znižuje kardiovaskulárnu mortalitu. Priaznivo ovplyvňuje vysoký krvný tlak, metabolizmus tukov a cukrov, pomáha udržovať primeranú telesnú hmotnosť. Odporúča sa telesná aktivita vyše 30 minút denne (napr. rýchla chôdza, bicyklovanie, plávanie). Na dosiahnutie redukcie hmotnosti sa odporúča pohybová aktivita vyše 60 minút denne.
K ďalším dôležitým opatreniam patrí dôsledná liečba hyperlipoproteinémie, vysokého krvného tlaku a cukrovky. Farmakologické postupy v sekundárnej prevencii zahŕňajú podávanie liekov, u ktorých sa dokázalo zníženie morbidity a mortality chorých s ischemickou chorobou srdca (kyselina acetylsalicylová, beta-blokátory, ACE-inhibítory, hypolipidemiká, antikoagulanciá). Oveľa výhodnejšie je zabrániť vzniku ochorenia, ako liečiť už rozvinuté ochorenie a jeho komplikácie.
Srdce a obehový systém – ako fungujú
tags: #ateroskleroticka #choroba #srdca #dvojcievne #postihnutie