Pandémia COVID-19 priniesla mnohé zmeny do našich životov, vrátane zatvorenia materských škôl. V tomto článku sa zameriame na to, ako môžete pokračovať v edukačnej činnosti so svojimi deťmi doma a ako sa starať o ich vývoj v tomto náročnom období. Ponúkame vám rôzne námety a aktivity, ktoré môžete realizovať so svojimi deťmi, s cieľom podporiť ich kognitívny, sociálny a emocionálny rast.
Námety na aktivity s deťmi doma
Vzhľadom na zatvorené materské školy z dôvodu pandémie, ponúkame vám niekoľko námetov na aktivity, ktoré môžete realizovať so svojimi deťmi doma:
Rozvíjanie fantázie a kreativity
- Čítajte deťom rozprávky a pýtajte sa ich na rôzne otázky, napr.: "Ste zvedaví, ako Lienka Bodkulienka objavovala vodu?"
- Podporujte ich vo výrobe rôznych predmetov. Ak máte doma farebné gombíky, môžete si z nich niečo vyrobiť.
Precvičovanie pozornosti a pamäti
- Overte si, či vás dieťa pozorne počúva, rôznymi otázkami, napr.: "Koho si vymenoval prvého?", "Kto bol v poradí tretí?", "Ako vyzerá mama?"
- Nech dieťa popíše, z akých častí sa skladá ľudské telo a ako sa volajú.
Rozvoj jemnej motoriky
- Zhotovte si napr. "Srdiečko pre mamu".
- Zdokonaľujte strihanie a lepenie, skúste skladať priestorové predmety.
Grafomotorické cvičenia
- Pri kreslení a grafomotorických činnostiach dbajte na to, aby dieťa sedelo vzpriamene a vzdialenosť očí od podložky bola primeraná.
Zdravotné cvičenia a ich význam
Zdravotné cvičenia sú kľúčové pre podporu celkového zdravia dieťaťa, správneho držania tela, koordinácie, rovnováhy, rytmu a dýchania. Každé cvičenie by malo mať jasný cieľ a výkonový štandard, ktorý popisuje, čo má dieťa fyzicky zvládnuť (napríklad "vykoná základné lokomočné pohyby podľa pokynu").
Štruktúra zdravotných cvičení
- Rozohriatie: Jednoduché pohyby na uvoľnenie tela, zvyšovanie telesnej teploty, príprava svalov a kĺbov.
- Popis zdravotných cvičení: Presný opis cvikov a ich tematické prepojenie (napr. "Kvietok sa otáča za slnkom").
- Relaxačné cvičenia: Uvoľnenie tela a mysle, zamerané na vedomé dýchanie, vnímanie tela, emocionálne upokojenie.
- Pohybová hra: Pohybová činnosť s prvkom zábavy, kreativity a súťaživosti. Slúži aj ako motivácia a odmena.
Cvičenie pre začiatočníkov u detí pre dobré zdravie
Inklúzia a prekonávanie bariér v edukačnom procese
"Každý človek prichádza na svet s určitými vrodenými dispozíciami, ale oveľa viac je toho, čo sa jednoducho musí naučiť," napísal Kusý (2003). Dieťa sa učí poznatkom o svete, o spoločnosti a o tom, ako uplatňovať a rozvíjať svoje schopnosti. Je dôležité, aby sme deťom umožnili začleniť sa do kolektívu bez ohľadu na ich odlišnosti.
Bariéry v inklúzii
Nepostrehnutím "onálepkovania" dieťaťa v sociálnom prostredí môžu vznikať prekážky - bariéry, ktoré nedovoľujú dieťaťu s odlišnosťou úspešne sa začleniť do kolektívu. Tieto bariéry sa prejavujú na úrovni spoločenského vedomia v podobe noriem, názorov, postojov a hodnôt, ktoré sa prenášajú systémom vzdelávania a kultúry na každého jednotlivca (Ďurič et. al, 2000).
Bariérou nemusí byť len postihnutie, narušenie, či obmedzenie, ale aj jazyková bariéra, materiálna bariéra alebo sociálna bariéra.
Príklady bariér v materskej škole:
- Sociálna bariéra: Dieťa sa nezúčastní plaveckého výcviku z dôvodu obmedzeného finančného rozpočtu domácnosti.
- Komunikačná bariéra: "Deti, ticho, ticho, prosím, zoraďte sa, budeme skákať po týchto bodkách. „Pani učiteľka“, kričí päťročný Michal, „ja to nemôžem, lebo“ … učiteľka preruší chlapca, „nevadí Mišo, tak prejdi na druhú stranu“ (pohybom ruky naznačí smer „odchodu“ predškoláka Michala).
Rovesnícke vzťahy a odlišnosti
Deti predškolského veku si skôr nevšímajú odlišnosti (vzájomné rozdiely medzi nimi), zvyčajne ich vnímajú ako prirodzenú súčasť skupiny. Podľa Radakovičovej (2012) rovesníci sa voči "iným" deťom správajú zväčša bez odmietania, strachu a pod.
Deti iných národností a štátnych príslušností boli prijaté do slovenskej MŠ a samozrejme neovládali slovenský jazyk. Napriek tomu našli "spoločnú reč" v procese hry. Postupne vznikali medzi nimi kamarátstva, ktoré ostatné deti verbalizovali. Na druhej strane, Fati svojím vzrastom prevyšuje spolužiakov. Má problémy s motorikou, komunikuje cez zvuky a gestiku. Emocionálne prežívanie prejavuje len fyzicky, čo väčšina detí v triede nerozumie, odmietajú ho akceptovať. Fatiho považujú za "nekamaráta" a z hry ho vylučujú. Ich segregačná stratégia je ovplyvnená Fatiho agresívnymi prejavmi, bezdôvodným napádaním, škriabaním a pod.
Deti si vždy všímajú odlišnosti v stravovaní, ak je niektorému z detí umožnený "ústupok" v stravovaní, napr. Jankovi sa vždy podáva chlieb bez nátierky, alebo chlieb namiesto kaše; Zuzke naleje pani kuchárka vodu namiesto čaju, či mlieka, alebo Ondrej jedáva prílohu bez mäsa, a zje len ošúpané jablko a pod. Ostatné deti, ktoré sa stravujú spoločne s deťmi, ktoré majú zo zdravotných dôvodov odporúčané zmeny a úpravy v stravovaní, sa dožadujú sa rovnakých "vymožeností".
Úloha pedagóga v inklúzii
Každé dievča a chlapec má právo "vstúpiť" a byť súčasťou skupiny. Pedagóg je neodmysliteľnou súčasťou inklúzie - je potrebný a prospešný. Je tým, ktorý učí a podporuje inkluzívne povedomie detí, je súčasťou "tímu dospelých" formujúcich ich životné kompetencie. Ideou skupinových hier je to, aby deti od raného veku dokázali (chceli a mali záujem) spolu fungovať, vzájomne participovať a akceptovať sa. V spomenutom veku je včlenenie hry do procesu najvhodnejším prostriedkom k učeniu (sa).
Cieľom inklúzie je vytvoriť diferencovanejší, pružnejší, pre potreby detí vhodnejší výchovno-vzdelávací systém, kde sa heterogénnosť skupiny považuje za normalitu (Leonhardt et al., 2007). V prostredí školy je ním také pedagogické konanie, ktoré je konštruované na akceptovaní rozdielnosti žiakov s rôznymi s fyzickými, s intelektovými schopnosťami, s jazykovými, etnickými či kultúrnymi rozmanitosťami, a nie na snahe o prekonanie tejto rozdielnosti selekciou alebo asimiláciou. V skupine sa societa nediferencuje na majoritu a minoritu, ale vníma sa ako heterogénna skupina, v ktorej sú si rovní všetci zúčastnení a každý jej aktér, každé dieťa je niečím odlišné.
Príklady aktivít podporujúcich inklúziu
Spojovacím článkom edukačno-umeleckých modelov je reflektívny dialóg, prostredníctvom ktorého sa deti k niečo konkrétne, či niekoho konkrétneho spoznávajú. Rozvíjajú si tak sociálne a komunikačné spôsobilosti. Pri práci so skupinou sú začiatky práce zacielené na podporu kohézie a súdržnosti v skupine. Prostredníctvom úvodných aktivít je prvoradým cieľom venovať pozornosť vzájomnému spoznávaniu sa, pozorovaniu správania sa detí v skupine.
- Stavba domu: „Deti, z čoho sa stavia dom?“ (dialóg pedagóga s deťmi o stavbe domu). Na pokyn pedagóga sa deti pochytajú za ruky a „ukladajú“ tehly - tak murujú stenu (k rytmizácii pohybov sa využíva pieseň). Každé z detí predstavuje jednu tehlu. Pedagóg objasňuje individualitu každého dieťaťa tým, že im prízvukuje, že nie všetky tehly sú rovnaké, „…ale zapamätajte si deti,…“ prízvukuje pedagóg - „…vždy držia pokope …
- Lúka s kvetmi: „Každý z nás je kvetom, Radko povedz, akým kvetom chceš byť Ty? Pozrite sa jeden kvietok je červený, modrý a každý inak vonia. Všetky však rastú na jednej lúke, každý má tam miesto.
- Orchester: Deti si vyberú hudobný nástroj, ktorý je súčasťou orchestra. Spoločne si na nich zahrajú. Môžu hrať v dvojiciach, vo väčších skupinách a pod.
- Hlinený koláč: Deti spoločne vytvoria z hliny veľký koláč. Postavia sa okolo stola a na výzvu začnú najprv jemne, pomaly bubnovať končekmi prstov na hlinu. Postupne sa bubnovanie zrýchľuje a bubnujú už celé dlane. Intenzita bubnovania sa zvyšuje, prekrvenie prstov sa zväčšuje. Tú to aktivitu kombinujeme so spievaním rytmickej piesne „Kováč kuje, mechy duje…“, najprv pomalým tempom s postupným zrýchľovaním. Deti pohybujú prstami do rytmu piesne.
Typy podpory inklúzie
Skupinové hry zdôrazňujú autentické prežívanie účastníkov. Ide o alternatívnu formu podpory znevýhodnených skupín v prostredí materských škôl.
- Epizodická podpora: Je typom podpory, kedy jednotlivec zo znevýhodnenej skupiny potrebuje krátkodobú starostlivosť. Ide o využitie tzv. rozohrievacích, úvodných či motivačných aktivít. Je vhodná pri začiatkoch podpory inkluzívneho prostredia v materskej škole. Ranná podpora inklúzie pri práci s »odlišnosťou« zvyčajne »štartuje« s aktivitami zameranými na diferencovanie vizuálne vnímaných fyzických »odlišností« (konkrétne ide o odlišné telesné dispozície dotýkajúce sa napr. Úlohou detí je vzájomné porovnávanie rúk (prikladaním) v dvojiciach. Zvyčajne ide o adaptačné pobyty detí so znevýhodnením v materských školách. Edukačné aktivity sú významnou súčasťou podpory inklúzie. Sú v nich integrované požiadavky na akceptáciu a pozitívne vnímanie dieťaťa so znevýhodnením kolektívom.
- Tanec v kruhu: „Za ruky sa pochytáme, pri tanci sa zabavíme, veď sme jedna rodina, jedna veľká skupina.“ Znevýhodnené dieťa sa stáva hlavnou postavou - Ruženkou. Hra sa hrá v kruhu. Ruženka tancuje s členom kráľovskej rodiny, ktorého si sama vybrala. Celý proces v kruhu má konkrétny priebeh: deti sa vzájomne poklonia, predstavia sa (povedia si svoje meno), podajú si ruky, každý ukáže svoje kroky pri tanci, spoločne sa dohodnú a zatancujú.
- Obmedzená podpora: Je časovo striktne oklieštená. Súčasťou je príprava jednotlivca so znevýhodnením na zamestnanie. Ide o prechodné začlenenie jednotlivca so znevýhodnením, napr. počas hier (sociálna inklúzia), súčasť tvorivých dielní, a pod.
- Pohybovo-zvukové energizéry: Liebmanová (2005) odporúča tzv. Pohybovo-zvukové energizéry sú zamerané na podporu aktivizácie životnej energie. Ich úlohou je skupinu aktivizovať od pasivity k aktivite. Primárnym prvkom sa stáva dotyk a zvuk, dotyk a tón, dotyk a pieseň.
- Výtvarno-komunikačné energizéry: Výtvarno-komunikačné energizéry sú zamerané na odbúravanie napätia a neistoty jednotlivcov v skupine. Ich charakteristickým znakom je jednoduchosť, možnosť upravovať (modifikovať) a nenáročnosť z hľadiska použitého materiálu.
- Kreslenie so zatvorenými očami: Úlohou detí v skupine je zatvoriť oči a spoločne kresliť na papier podľa pokynov pedagóga.
- Kreslenie vo dvojiciach: Kreslenie vo dvojiciach na základe pokynu kamaráta (vstup do role vidiaci a nevidiaci).
- Rozsiahla podpora: Rozsiahla podpora je typom podpory, ktorá je realizovaná priežne. Môže to byť stimulačný program na podporu inkluzívneho prostredia, napr.
- Úplná podpora: Úplná podpora je typom podpory charakterizovaná vysokou intenzitou inklúzie prostredia, v ktorom sa človek so znevýhodnením nachádza.
Práca s odlišnosťou, predsudkami a nálepkami
Práca s »odlišnosťou«
Výtvarné média zameriavajúce sa na rozličné spôsoby skúmania »odlišnosti« (napr. vizuálne vnímanej) ako na možnosti stimulácie predstavivosti a kreativity pri akceptácii odlišnosti (práca s »odlišnosťou« spôsobom zážitku napr.)
Práca s »predsudkami«
Aktivity na podporu kvality života detí v skupine zameranej na dramatizáciu príbehov, ktoré sa v skupine odohrávajú. Zvyčajne ide o verbálno-zvukové metódy s doplnením o dramatizačné vsuvky (napr. naratívna pantomíma, dabing, práca s rozprávkou bez slov, so zvukmi, so spevom). Ide o verbalizáciu predsudkov, ich redukciu prostredníctvom zážitkových aktivít, kde je možnosť pracovať s konkrétnymi.
Práca s »nálepkami«
Aktivity sa zameriavajú na objasnenie »nálepiek« s následnou konfrontáciou sebavnímania verzus skupinového vnímania konkrétne vytvorenej »nálepky«. Sú to aktivity, v ktorých deti reálne prežívajú skutočnosť mať nálepku (etiketu) na ktorej je niečo zobrazené (najskôr nalepíme etiketu na viditeľné miesto tak, aby aj nositeľ bol informovaný o jej obsahu, neskôr možno aktivitu modifikovať tak, že etiketu umiestnime na časť tela bez možnosti fyzického odstránenia, likvidácie zo strany dieťaťa), následne prebieha reflektívny dialóg t.j. objavovať jedinečnosť osoby so znevýhodnením.
Priebeh a realizácia skupinových aktivít sa uskutočňuje v hravej atmosfére. Účastníci majú tak možnosť poznať reakcie a správanie sa nie druhých, skvalitňovať komunikáciu a tým poskytovať celej skupine bohatšie skúsenosti. Práca s umeleckými prostriedkami umocňuje silu a dynamiku procesu. Dramatické, hudobné a výtvarné stvárnenie zostrujú pohľad na skupinové dianie.
Realita v inklúzii je práve v nazeraní na človeka ako rovnocenného partnera v hre, vo vzťahoch, v živote a i. Vzájomné sociálne skúsenosti, potreba byť akceptovaný a ochota akceptovať, že druhí sú »iní«, je ukotvené v (pre) budovaní etického povedomia každého jednotlivca, čo považujeme za rozhodujúce pri funkčnom začlenení do spoločnosti. V spoločnom živote s najrôznejšími »odlišnosťami« sa u človeka rozvíja individualita každého jednotlivca.
Spolupráca rodičov a detí vo výchove
Podstata výchovy spočíva vždy v spolupráci rodič a dieťa, dospelý a dieťa. Spolupráca sa nevytvorí bez vzájomného akceptovania a prijatia zodpovednosti rodičmi aj dieťaťom. Rodič aj dieťa sa učia pri svojej spoločnej ceste prijať dôsledky svojho správania, akceptovať sa vzájomne vo svojej bohatosti a prijať zodpovednosť za svoje činy. Vtedy sa rodičia a deti cítia slobodne, bez pocitov viny a neúspechov a dokážu sa správať uvážlivo pri činnostiach, ktoré sa ich bytostne týkajú. Je treba, aby rodičia dobre poznali a chápali svoje deti, aby ich naučili prijať a využívať vlastnú zodpovednosť. Vo výchove kladieme dôraz na potrebu lásky u detí a akceptovanie ich potrieb.
Dospelí musia vo vzťahoch so svojimi deťmi nájsť hranicu, aby trvanie na požiadavkách neprešlo k plaču a vzdoru. Dnešné deti si často môžu robiť, čo chcú a zodpovednosť za ne nesú rodičia. Len pomaly nechávajú svoje deti, aby boli samostatné a robili prvé chyby a po nich, samozrejme, opravy vo svojich činnostiach. V ranom detskom veku správanie dieťaťa výrazne poznamenáva veľké citové zaujatie a momentálne želania. Vytrvalo sa dožadujú svojich potrieb. Malé deti, skoro do ukončenia predškolského veku, majú silnú potrebu plniť si svoje želania, potreby, napriek dohováraniu a vysvetľovaniu rodičov. Vnímajú to ako odmietnutie a plačú. Odpútajú ich úlohy, ktoré robia radi, a ktoré dobre zvládajú, napríklad jednoduchá pomoc doma, praktické činnosti, ktoré slúžia predovšetkým na zvládnutie citového afektu dieťaťa, nie na presné vykonanie úlohy.
Ak chcú rodičia podnietiť vo svojich deťoch pocit zodpovednosti a spoľahlivosti, musia reagovať individuálne pri každej situácii, a individuálne pri každom svojom dieťati. Pri rovnakej výchove v rodine sa deti správajú rôzne, to treba vnímať a rešpektovať. Ak rodič získa svoje dieťa pre spoluprácu, vtedy je ich spoločná cesta oveľa jednoduchšia.
Rodičia vychovávajú svoje deti k zodpovednosti už pri domácich prácach, učení a štúdiu, pri vzájomnej starostlivosti rodinných príslušníkov a o seba navzájom - pri hrách, spoločných aktivitách, návštevách v rodine. Zodpovednosť a spoľahlivosť znamená aj to, že sa uskromníme, odložíme svoje vlastné potreby, uprednostníme potreby iného. K zodpovednosti učíme dieťa od raného detstva, ukazujeme mu naše vlastné rodičovské zodpovedné a spoľahlivé správanie. Nech vám doma pomáhajú všetky vaše deti bez rozdielu. Naučte ich, aby si vedeli pripraviť jedlo, uložiť si svoje osobné veci, oblečenie, starať sa o svoj priestor, činnosti ukladajte primerane veku, neučte ich rozdielom v práci podľa pohlavia - deti sa ľahko stanú lenivými.
Každý rodič vychováva ako najlepšie vie. Je však veľmi dobré, aby rodičia reagovali pružne a rýchlo pri prípadných ťažkostiach vo výchove alebo v náročných životných situáciách, ktoré môžu nastať. Naše deti cítia, že rozhodnutia dospelých, ktoré majú vplyv na ich život, môžu často ovplyvňovať iba nepatrne. Preto sa zameriavajú na činnosti, ktoré im to isté spôsobom kompenzujú, a najčastejšie je to vzdor, odmietanie pripojiť sa k rôznym požiadavkám rodičov. Najskôr sa rodičia radia so svojimi blízkymi ľuďmi, rodinou, priateľmi. Často sú však aj oni v danom probléme citovo zaujatí, a stáva sa, že strácajú objektivitu.
Keď sa rodičia cítia bezradní pri výchove svojich detí, majú dostatok možností, komunikovať s odborníkmi v oblasti detskej psychológie, ktorí sa zaoberajú vývinom detí a mládeže. V rámci takejto spolupráce sú schopní nájsť stanoviská, ktoré pomôžu zvládnuť rodine výchovné ťažkosti. (Zdroj: cesta 12/2018 - PhDr. Terézia Gallová, Mgr. Rozumová zrelosť:)
Cvičenie pre začiatočníkov u detí pre dobré zdravie
Vplyv čítania a prírody na rozvoj detí
Čítanie rozprávok a rozvoj schopností
V rámci optimalizácie vývinu detí a eliminácie problémov po zaškolení sa v poslednom čase venuje zvýšená pozornosť práve posudzovaniu školskej spôsobilosti s cieľom včasnej identifikácie a znižovaniu prípadných problémov detí. Zvládnutie prvých ročníkov školy je pre dieťa veľmi dôležité aj z psychologického hľadiska. Problémy v prvej triede môžu vážne narušiť jeho sebavedomie a poznačiť tak celú jeho školskú dráhu. Schopnosti pre čítanie sa rozvíjajú v ranom detstve. V tomto období dozrieva mozog, vyvíjajú aj základné predpoklady pre čítanie a základné stratégie spracovania informácií, ktoré bude človek využívať v budúcom živote. Začať s čitateľskou prípravou možno už s budúcimi mamičkami, pretože sluch je jedným z prvých zmyslov, ktoré sa u človeka už v embryonálnom veku rozvíjajú.
Keď rodičia čítajú deťom rozprávky, formuje to správanie detí aj celkové spracovávanie podnetov a ich využitie v praxi. Zlepšuje sa im slovná zásoba, deti sú sčítanejšie a vedia sa aj lepšie sústrediť. Rozprávky sa spravidla končia dobrým koncom a dieťa sa učí chápať a poznávať hodnoty i pravidlá vo vzťahu k iným ľuďom. Deti sa učia ako riešiť aj ťažšie situácie.
Čítanie znamená zapojenie mysle čitateľa, jeho rozumových pochodov, ponor do príbehu. S knihou intenzívnejšie prežijú účastníci čítania spoločné dobrodružstvo, čím upevňujú i medziľudské vzťahy. Upevňovanie záujmu o čítanie sa má uskutočňovať prostredníctvom kníh, encyklopédií, časopisov, ktoré sú deťom voľne dostupné. Vhodná je návšteva knižnice a spoločné čítanie v nej, stretnutie sa s autorom detskej literatúry dokáže dieťa motivovať ešte viac. Knihy, ktoré deti s rodičmi čítajú doma si môžu doniesť do materskej školy a oboznámiť svojich spolužiakov, prečo je táto kniha pre nich obľúbená a zároveň môžu prerozprávať krátky príbeh jej obsahu.
Pozitívne stránky čítania rozprávok:
- V prvom rade prospieva vášmu vzťahu s dieťaťom. Neberte čas strávený pri knihe ako povinnosť, ktorú máte na programe dňa, ale ako vzácny okamih, ktorý patrí jedine vám.
- Dieťa nemusí poznať písmenká, učí sa však načúvať zvukom jednotlivých hlások a rozširuje si svoju slovnú zásobu. Možno ste postrehli, že deti často čítanie „napodobňujú“. Naučia sa, kedy treba otočiť stránku, aby rozprávka mohla pokračovať.
- Dieťa sa učí, ako knihy čítať. Zdá sa vám to smiešne? My dospelí si totiž vôbec neuvedomujeme, že dieťa nemá žiadnu vrodenú danosť čítať knihu spredu dozadu a samotný text zľava doprava. Nevie ani to, že text je samostatná časť stránky a má inú funkciu než obrázky. To si postupne osvojuje až čítaním knihy s rodičom.
- Príbehy a rozprávky ponúkajú deťom návody, ako sa zachovať v určitých situáciách, pomáhajú im rozlišovať medzi dobrom a zlom, vytvárajú v ich podvedomí základné pravidlá správania. Budujú v nich tiež schopnosť vyvodzovať úsudok, rozmýšľať logicky, či rozoznať príčinu od následku. To im, samozrejme, neskôr pomôže správne interpretovať informácie, ktoré dostali.
- V neposlednom rade si deti počúvaním rozprávok vytvárajú vzťah ku knihám a rozvíjajú si vlastnú predstavivosť. Mnoho príbehov je síce ilustrovaných, ale nejde o pohyblivé obrázky, takže veľkú časť scén si musia deti jednoducho domyslieť.
Pri čítaní knihy je vhodné vytvoriť pokojnú a príjemnú atmosféru, nikým a ničím nerušenú. Počas čítania je dobré prerušiť čítanie, aby sa prerozprával obsah o prečítanom texte, dozvedieť sa, či dieťa pochopilo všetky slová, nechať mu čas premýšľať o texte.
Outdoorová edukácia a prírodné prostredie
O pozitívnom vplyve prírody nikto z nás nepochybuje. Podporuje schopnosť sústrediť sa, zlepšuje funkciu imunitného systému, poskytuje pocit slobody, vnútorného sebauspokojenia, šťastia a pohody, a môže zvýšiť aj kapacitu mozgu na prijímanie nových informácií. Outdoorová edukácia je zameraná na všetky stránky osobnosti dieťaťa, na rozvoj v kognitívnej, sociálno-emocionálnej aj psycho-motorickej oblasti a myslenie. Prírodné prostredie poskytuje množstvo príležitostí na zážitkové učenie a objavovanie zákonitostí prírody, čo upevňuje vzťah k životnému prostrediu, k ochrane a starostlivosti o prírodu. Vyučovanie v prírode je súčasťou aj nášho vzdelávacieho programu, ktorý sa zameriava na interakciu s prírodou v prirodzenom prostredí.