Komplexný prehľad príspevkov od Úradu práce pre zamestnávateľov a uchádzačov o zamestnanie

V dynamickom prostredí slovenského trhu práce je pre zamestnávateľov kľúčové orientovať sa v možnostiach finančnej podpory a legislatívnych požiadavkách. Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) zohrávajú kľúčovú úlohu v podobe podpory zamestnanosti prostredníctvom rôznych programov a finančných príspevkov určených pre rôzne cieľové skupiny. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o podmienkach pre získanie príspevkov od ÚPSVaR pre aktívnych uchádzačov a zamestnávateľov, s ohľadom na právny stav platný od 1. mája do 31. decembra.

Súčasná situácia na trhu práce vykazuje pozitívne trendy, pričom úroveň nezamestnanosti na Slovensku má klesajúcu tendenciu. Podiel na tejto priaznivej štatistike majú jednotlivé úrady práce, ktoré v súčasnosti ponúkajú rozličné zaujímavé projekty. Na Slovensku je vyše 86-tisíc voľných pracovných miest, čo je najviac za posledných dvadsaťpäť rokov. Polovica z nich je dlhodobo nezamestnaných. Finančné príspevky môžu pomôcť pri znižovaní nezamestnanosti. Zároveň rezort práce v tomto čase spustil viacero eurofondových projektov na podporu zamestnanosti, ktoré majú byť nástrojom na to, aby sme v hospodárstve maximálne využili domácu pracovnú silu. Z eurofondov a aj zo štátneho rozpočtu tak idú na projekty stovky miliónov.

Sociálny Fond a jeho Význam pre Podnikovú Sociálnu Politiku

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde slúži ako doplnkový nástroj na finančné alebo vecné prispievanie na rozvoj podnikovej sociálnej politiky. Táto politika sa zameriava na starostlivosť o zamestnancov, ako je upravené v siedmej časti Zákonníka práce.

Kto je Zamestnávateľom podľa Zákona o Sociálnom Fonde?

Na účely zákona o sociálnom fonde je zamestnávateľom právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky alebo fyzická osoba s trvalým pobytom alebo miestom podnikania na Slovensku, ktorá zamestnáva zamestnanca v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. Ak na Slovensku pôsobí zahraničný zamestnávateľ so zriadenou organizačnou jednotkou, aplikuje sa ustanovenie § 7 ods. Obdobne sa postupuje podľa § 5 ods. 3 zákona č. 455/1991 Zb.

Povinnosť Tvorby Sociálneho Fondu

Každý zamestnávateľ, ktorý zamestnáva zamestnancov v pracovnom pomere uzavretom podľa Zákonníka práce alebo v obdobnom pracovnom vzťahu (napr. v služobnom pomere), je povinný tvoriť sociálny fond. Táto povinnosť sa vzťahuje aj na samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO), ak zamestnávajú čo i len jedného zamestnanca. Za zamestnanca sa považuje iba osoba vykonávajúca prácu pre zamestnávateľa v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. Do tejto kategórie nespadajú osoby vykonávajúce prácu na základe mandátnych zmlúv, príkazných zmlúv, zmlúv o dielo, autorských zmlúv a podobne.

Dohody o Prácach Vykonávaných Mimo Pracovného Pomeru

Hoci sa na pracovnoprávne vzťahy založené dohodami o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru vzťahujú niektoré ustanovenia Zákonníka práce, výkon práce na základe týchto dohôd nemá charakter práce v pracovnom pomere.

Sociálny Fond: Povinný a Ďalší Prídel

Povinný prídel do sociálneho fondu musí tvoriť každý zamestnávateľ aspoň na spodnej hranici. Využiť zákonom určené rozpätie do výšky 1 % základu môže len zamestnávateľ tzv. nepodnikateľskej sféry, teda ten, ktorého predmet činnosti nie je zameraný na dosahovanie zisku. Horná hranica pre tvorbu povinného prídelu v podiele 1 % je maximálna. Vyšší prídel do sociálneho fondu je možné tvoriť ďalším prídelom, na ktorého tvorbu sa už obmedzenia v § 3 ods. 2 nevzťahujú. Ak zamestnávateľ nesplnil podmienky pre tvorbu povinného prídelu vo výške 1 %, tvorí povinný prídel do fondu vo výške 0,6 %.

Ďalší Prídel do Sociálneho Fondu

Ďalší prídel do sociálneho fondu sa tvorí dvomi spôsobmi:

• Vo výške dohodnutej v kolektívnej zmluve, najviac však vo výške 0,5 % zo základu ustanoveného v § 4 ods.
• Vo výške sumy potrebnej na poskytnutie príspevkov na úhradu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancom, ktorí spĺňajú podmienky uvedené v § 7 ods.

Horná hranica ďalšieho prídelu je pre obidva spôsoby jeho tvorby limitovaná podielom 0,5 % zo základu. Dva spôsoby tvorby ďalšieho prídelu do sociálneho fondu sa navzájom zásadne vylučujú. Tvorba ďalšieho prídelu podľa § 3 ods. 1 písm. b) bod 2 zákona sa zásadne líši od tvorby podľa 1.

Podmienky pre Poskytnutie Príspevku na Rekreáciu

• Zamestnanec musí byť v pracovnom pomere u zamestnávateľa aspoň 24 mesiacov.
• Rekreačný pobyt musí trvať najmenej dve prenocovania.
• Zamestnanec musí preukázať zamestnávateľovi oprávnené výdavky na rekreáciu.

Výška Príspevku na Rekreáciu

Zamestnávateľ prispieva zamestnancovi na rekreáciu sumou 55 % z oprávnených výdavkov, najviac však sumou 275 eur ročne. Príspevok je oslobodený od dane z príjmov a pre zamestnávateľa predstavuje daňový výdavok. Za oprávnené výdavky sa považujú výdavky na ubytovanie, stravu, dopravu, služby cestovných kancelárií a agentúr, sprievodcovské služby, kúpeľné a zdravotné služby, ako aj služby cestovného poistenia.

Príspevky na Zamestnávanie od Úradu Práce

Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny poskytujú rôzne príspevky na podporu zamestnávania. Medzi najvýznamnejšie patria:

• Príspevok na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska: Tento príspevok je určený na podporu zamestnávania osôb so zdravotným postihnutím.
• Príspevok na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska: Slúži na čiastočné pokrytie nákladov spojených s prevádzkou týchto pracovísk.
• Príspevok na podporu mobility za prácou: Cieľom je podporiť zamestnávanie uchádzačov o zamestnanie, ktorí dochádzajú za prácou do iného regiónu.
• Príspevok na aktívnu politiku trhu práce: Ide o širokú škálu príspevkov zameraných na zvýšenie zamestnateľnosti uchádzačov o zamestnanie.

Preplácanie 95% Platu Zamestnanca: Podmienky a Obmedzenia

V kontexte preplácania časti mzdy zamestnanca existujú situácie, kedy štát preberá časť nákladov na mzdu. Toto sa deje najmä v prípadoch, kedy je zamestnanec na prekážkach v práci na strane zamestnávateľa.

Prekážky v Práci na Strane Zamestnávateľa (§ 142 Zákonníka Práce)

Podľa § 142 Zákonníka práce, ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu pre prekážky na strane zamestnávateľa, má nárok na náhradu mzdy. V prípade, že ide o prekážku spôsobenú nepriaznivými poveternostnými podmienkami alebo živelnou udalosťou, zamestnancovi patrí náhrada mzdy v sume 60 % jeho priemerného zárobku. V ostatných prípadoch prekážok na strane zamestnávateľa patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.

Kurzarbeit: Skrátená Práca a Štátna Podpora

V prípade zavedenia tzv. "kurzarbeit" (skrátenej práce) môže štát prispievať na mzdu zamestnancov, ktorých pracovný čas bol dočasne skrátený z dôvodu prekážok na strane zamestnávateľa. Cieľom tohto opatrenia je predísť prepúšťaniu zamestnancov počas hospodárskych ťažkostí.

Projekt "Prvá pomoc"

Príspevok dostanete na každého zamestnanca s pracovnou zmluvou uzavretou najneskôr od 1.3.2020. Zamestnanec musí byť ku dňu podania žiadosti (resp. mesačného výkazu) v pracovnom pomere a nesmie byť vo výpovednej dobe. Zamestnancovi nesmiete dať výpoveď z organizačných dôvodov a ani sa s ním z rovnakého dôvodu nesmiete dohodnúť na skončení pracovného pomeru. Projekt "Prvá pomoc" sa delí na štyri tzv. Opatrenia.

Opatrenie č. 3A a 3B

Pri verzii "3B" dostanete príspevok na väčšinu zamestnancov. Je jedno, či boli na prekážke v práci, či normálne pracovali, alebo pracovali z domu. Príspevok na jedného zamestnanca závisí od poklesu príjmov firmy. Najnižšia suma 90 eur je pri poklese príjmov o 10 % za marec. Najvyšší príspevok 540 eur je pri poklese príjmov o 80 % za apríl a ďalšie mesiace. Zároveň za marec platí, že príspevok je najviac vo výške hrubého príjmu zamestnanca.

Alternatívou je verzia "3A". Tu nezáleží na tom, aký máte pokles príjmov - nemusíte mať žiaden - príspevok kopíruje náhradu mzdy, ktorú ste vyplatili zamestnancom na prekážkach v práci. Medzi verziami "3A" a "3B" si môžete vybrať pre vás výhodnejšiu. Pozor, zvolenú verziu musíte využívať po celú dobu čerpania príspevkov. Od 1.7.2020 (prvýkrát pri príspevkoch za jún 2020) je možné súbežné poskytovanie príspevku v rámci "3A" a "3B" v rámci jedného mesiaca. Ak má zamestnávateľ viacero prevádzok, môže si na jednu časť prevádzok uplatniť "3A" a na druhú časť prevádzok "3B".

• 3A: príspevok sa prizná len na zamestnancov, ktorí boli na prekážke v práci na strane zamestnávateľa.
• 3B: príspevok sa prizná na každého zamestnanca v pracovnom pomere, okrem zamestnanca, ktorý mal viac ako 50 % svojho fondu mesačného pracovného času prekážku v práci na strane zamestnanca (napr. PN alebo OČR, alebo neplatené voľno) alebo dovolenku.

Spôsob 3A je výhodnejší pre zamestnávateľov, ktorí majú malý pokles príjmov alebo žiadny. Spôsob 3B je výhodnejší pre zamestnávateľov, u ktorých sa nedostatok práce pre zamestnancov rieši skrátenými úväzkami alebo ktorí napriek poklesu tržieb využívajú svojich zamestnancov na práce, ktoré sa "zhodnotia" v dlhšom časovom horizonte.

Podmienky pre SZČO a Opatrenie č. 2 a 4

Za SZČO sa na účely poskytnutia príspevku podľa "Opatrenia č. 2" a "Opatrenia č. 4" považuje fyzická osoba, ktorá prevádzkuje živnosť podľa zákona č. 455/1991 Zb., vykonáva činnosť podľa osobitných predpisov (napr. daňoví poradcovia, notári, advokáti, audítori, umelci, správcovia konkurznej podstaty, osobní asistenti ZŤP osôb, znalci, tlmočníci, prekladatelia, sprostredkovatelia) alebo vykonáva poľnohospodársku výrobu vrátane hospodárenia v lesoch a na vodných plochách podľa zákona č. 105/1990 Zb.

Žiadať o príspevok podľa "Opatrenia č. 2" a "Opatrenia č. 4" môžu SZČO, ktoré nie sú nemocensky a dôchodkovo poistené a prerušili vykonávanie, resp. prevádzkovanie svojej činnosti (od 13.3.2020 nemajú žiaden príjem) a ich zisk po zdanení za rok 2019 nepresiahol 9600 eur a zároveň ich kumulatívny obrat bol minimálne 2 400 eur. V prípade jednoosobovej s.r.o., ktorá začala prevádzkovať činnosť v priebehu roka 2019, zisk po zdanení za počet kalendárnych mesiacov vykonávania činnosti nepresiahol hodnotu 9 600 eur/12 x počet mesiacov existencie a zároveň jej kumulatívny obrat bol minimálne 2 400 eur/12 x počet kalendárnych mesiacov vykonávania činnosti do konca roka 2019, súčasne táto osoba nesmie byť zamestnancom v tejto spoločnosti a nesmie byť spoločníkom v inej s.r.o.

Nárok na príspevok nemajú osoby, ak poberajú starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok, invalidný dôchodok, výsluhový dôchodok. Pozostalostné dôchodky, dávka v hmotnej núdzi, rodičovský príspevok, materské a pod. nie sú prekážkou pre získanie príspevku.

Subjekty verejnej správy nemajú nárok na príspevok. Sú to právnické osoby zapísané v štatistickom registri organizácií, ktoré sú zaradené v sektore verejnej správy v súlade s európskou metodikou ESA 2010.

Požiadať o príspevok môže len zamestnávateľ, ktorý vznikol a začal prevádzkovať svoju činnosť najneskôr k 1. 2. 2020. Ďalej zamestnávateľ musí spĺňať podmienky podľa § 70 ods. 6 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti, t. j. má splnené daňové a odvodové povinnosti. Splnenie daňových a odvodových povinností sa posudzuje ku dňu podania žiadosti o príspevok.

Pokiaľ zamestnávateľ, resp. SZČO nepodnikali v mesiaci marec 2019, teda podnikať začali až počas tohto mesiaca alebo po tomto mesiaci, posudzuje sa výška tržieb v mesiaci marec 2020 v porovnaní s výškou tržieb v mesiaci február 2020.

Podávanie žiadostí a výkazov

Žiadosť o príspevok za mesiac marec 2020 je potrebné predložiť do 15. apríla 2020 (resp. do 15. dňa nasledujúceho mesiaca za daný mesiac). Tieto dokumenty si na svojom počítači treba vyplniť a odoslať. V prípade, že bude žiadosť neúplná, úrad bezodkladne vyzve žiadateľa o doplnenie chýbajúcej dokumentácie. Úrad práce žiadosť a výkaz spracujú, vyhotovia "Dohodu o poskytnutí finančného príspevku" a zašlú ju poštou. Ak budete žiadať o príspevok aj v ďalších mesiacoch, budete posielať za dané mesiace už len "Výkaz".

Programy a Iniciatívy na Podporu Zamestnanosti

Úrady práce aktívne pracujú na zlepšovaní podmienok pre mladých ľudí pri ich vstupe na trh práce. Prostredníctvom rôznych projektov sa snažia motivovať uchádzačov o prácu a podporovať zamestnávateľov, ktorí im ponúkajú pracovné príležitosti.

Záruka pre mladých ľudí

Rozsiahly program, ktorý zahŕňa reformy a konkrétne iniciatívy zamerané na mladých ľudí do 29 rokov. Cieľom je podporiť ich zamestnávanie a zamestnateľnosť, prípravu na začatie samostatnej zárobkovej činnosti a podporu poradenstva a pomoc mladým ľuďom pri ich prechode zo školy do zamestnania. Toto aktívne opatrenie na trhu práce je od 1. januára 2015 súčasťou zákona č. 5/2004 Z. z.

Finančný príspevok na mentorované zapracovanie a prax

Od septembra 2015 môžu zamestnávatelia, ktorí vytvoria pracovné miesto na polovičný pracovný úväzok pre mladého nezamestnaného do 29 rokov, požiadať úrad práce o finančný príspevok na mentorované zapracovanie a prax. Úrad prepláca 95 % celkovej ceny práce daného uchádzača počas deviatich mesiacov a prispieva aj na mzdu mentora a úhradu časti nevyhnutných nákladov súvisiacich s mentorovaním, zapracovaním a praxou.

Finančné príspevky na absolventskú prax a vytváranie nových pracovných miest

Od 18. novembra 2015 poskytujú úrady práce finančné príspevky na vykonávanie absolventskej praxe a následne aj na podporu vytvárania nových pracovných miest. Ak zamestnávateľ zamestná mladého človeka, ktorý u neho vykonával absolventskú prax, môže požiadať úrad práce o peňažný príspevok na preplatenie poistného na povinné verejné zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie.

Príspevok na začatie samostatnej zárobkovej činnosti

Mladým nezamestnaným do 29 rokov, ktorí sú vedení v evidencii uchádzačov o zamestnanie, poskytujú úrady príspevok na začatie samostatnej zárobkovej činnosti. Podmienkou je jej nepretržité vykonávanie najmenej dva roky. Maximálna výška príspevku je 3 500 eur.

Projekt Právo na prvé zamestnanie

Do konca roka majú úrady práce pripravených zo štátneho rozpočtu 13 miliónov eur na projekt Právo na prvé zamestnanie. Podmienkou je, že uchádzač bol v evidencii aspoň dva mesiace a nepracoval viac ako šesť po sebe nasledujúcich mesiacov.

Reštart pre mladých a dlhodobo nezamestnaných

Nezamestnanosť na Slovensku má klesajúcu tendenciu a prispievajú k tomu aj aktivity Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.

„REŠTART pre mladých uchádzačov o zamestnanie 2“

Úspešní uchádzači o zamestnanie môžu získať finančný príspevok v pravidelnej forme až na 12 mesiacov. Celkovo tak prídu k príspevku 1152 eur:

• 126,14 € mesačne počas prvých 6 mesiacov preukázaného trvania zamestnania
• 63,07 € mesačne ďalších 6 mesiacov preukázaného trvania zamestnania

Ako získať príspevok pre mladých?

• Vek do 29 rokov
• Evidencia na úrade práce minimálne 1 mesiac pred vznikom pracovného pomeru
• Vznik pracovného pomeru: najskôr 29. augusta 2018

Kedy nemáte nárok na príspevok?

• Ak sa zamestnáte u zamestnávateľa, u ktorého ste boli v pracovnom pomere pred zaradením do evidencie na úrade práce.
• Ak ste poberateľom dávky v hmotnej núdzi.
• Ak ste už poberali finančný príspevok v rámci projektu Reštart.

„REŠTART - Príležitosť pre dlhodobo nezamestnaných vrátiť sa na trh práce“

Tento projekt je zameraný na motiváciu dlhodobo nezamestnaných.

Ako získať príspevok v rámci projektu Reštart pre dlhodobo nezamestnaných?

• Evidencia na úrade práce viac ako 24 po sebe nasledujúcich mesiacov pred vznikom pracovného pomeru.

Kedy nemáte nárok na príspevok v rámci projektu Reštart pre dlhodobo nezamestnaných?

• Ak ste boli prijatý na podporované pracovné miesto v zmysle niektorého z aktívnych opatrení na trhu práce.
• Ak ste poberateľom dávky v hmotnej núdzi, zamestnáte sa a vznikne vám nárok na osobitný príspevok podľa zákona o pomoci v hmotnej núdzi.

Ďalšie možnosti podpory

Príspevok na dochádzku za prácou

Môžete úrad práce požiadať o príspevok za dochádzku za prácou. Výška príspevku sa pohybuje v hodnote od 19 € do 200 €. Je určená na základe vzdialenostných pásiem. Príspevok nie je poskytovaný, ak je váš zamestnávateľ a sídlo jeho firmy mimo SR alebo ak sa zamestnáte mimo územia SR.

Príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť (SZČ)

Príspevok na SZČ je určený pre uchádzačov o zamestnanie, ktorí plánujú prevádzkovať živnosť alebo vykonávať poľnohospodársku výrobu. Úrad poskytne maximálne 60 % z celkovej výšky príspevku do 30 kalendárnych dní od uzatvorenia dohody o jeho poskytnutí. Počas dvojročného obdobia nepretržitého prevádzkovania SZČ je príjemca príspevku povinný predkladať správu o prevádzkovaní SZČ a o čerpaní príspevku za každý rok. Maximálna výška príspevku je 3 500 eur.

Žiadosť o poskytnutie finančného príspevku musí uchádzač o zamestnanie predložiť písomne na úrade, v ktorého územnom obvode plánuje prevádzkovať SZČ. Žiadosť musí obsahovať povinné prílohy, medzi ktoré patrí podnikateľský zámer a kalkulácia nákladov na prevádzku príslušnej samostatne zárobkovej činnosti (SZČ). Na základe pozitívneho stanoviska komisie úradu a odporúčania výboru pre otázky zamestnanosti príslušného úradu, po splnení všetkých zákonom stanovených podmienok, úrad uzatvorí s uchádzačom o zamestnanie dohodu o poskytnutí príspevku.

Príspevok je určený na čiastočné pokrytie nákladov spojených s prevádzkou samostatnej zárobkovej činnosti, ako je uvedené v podnikateľskom zámere, a musí byť využitý v období od začatia prevádzkovania tejto činnosti, teda od dňa účinnosti podpísanej dohody, až do ukončenia dvojročného záväzku prevádzkovania. Použitie príspevku musí byť preukázateľné a účtovne evidované počas desiatich rokov od ukončenia záväzku vykonávať SZČ, pričom v prípade príspevku z fondov EÚ platí lehota až do 31. decembra 2029.

Podpora rekvalifikačných kurzov

Úrady práce spustili 8. apríla podporu rekvalifikačných kurzov. Projekt za 42 miliónov eur je financovaný z eurofondov. Je určený pre ľudí bez práce, prioritne pre znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie a mladých ľudí do 30 rokov. Ľudia musia o dotáciu na kurz požiadať, sami si vyberú firmu, ktorá ho organizuje. Úrady práce budú akceptovať iba firmy, ktoré pôsobia v oblasti vzdelávania najmenej rok. Žiadosť o príspevok je potrebné podať najneskôr 30 dní pred začiatkom kurzu. Ak ju úrad práce schváli, uzavrie so žiadateľom dohodu. Po absolvovaní kurzu náklady preplatí priamo firme, ktorá ho školila. Jeden žiadateľ môže byť v rámci tohto projektu podporený maximálne dvakrát. Úrady práce zaplatia firmám, ktoré kurzy organizujú, celý poplatok za kurz.

Motivačný príspevok a práca na skúšku

Motivačný príspevok je určený znevýhodnenému uchádzačovi o zamestnanie, ktorý dostával pomoc v hmotnej núdzi. Práca na skúšku: Ak úrad práce umiestni nezamestnaného firme na tri mesiace, ten nebude dostávať mzdu, ale tri mesiace príspevok vo výške životného minima - 269 eur.

Príspevok na kurz pre mladých dospelých

Štát prispeje na kurzy zamerané na získanie vodičského oprávnenia skupiny B a vyšších skupín a kvalifikačnú kartu vodiča. Okrem toho pokryje aj časť výdavkov mladému nezamestnanému. Príspevok na kurz nie je určený pre všetkých evidovaných nezamestnaných. Dostanú ho mladí dospelí, ktorým po dosiahnutí plnoletosti bude pokračovať pobyt v centre pre deti a rodiny.

Chránené dielne a chránené pracoviská

Chránená dielňa a chránené pracovisko sú účinnými nástrojmi a inštitútmi trhu práce, ktoré pomáhajú zamestnať sa znevýhodneným zdravotne postihnutým občanom.

Definícia a podmienky vzniku

Za chránené pracovisko sa považuje pracovisko, na ktorom právnická osoba alebo fyzická osoba zriadi pracovné miesto pre občana so zdravotným postihnutím a pracovné miesto sa nevytvára v chránenej dielni. Zamestnancom so zdravotným postihnutím pre účely chránenej dielne je osoba, ktorá si nie je schopná nájsť zamestnanie na otvorenom trhu práce. V prípade, ak zriaďovateľ chránenej dielne alebo chráneného pracoviska nechce požadovať príspevok na ich zriadenie, nemusí zamestnať občanov evidovaných na úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny. Môže napr. vytvoriť chránenú dielňu už pre neho zamestnaných zamestnancov, ale vždy musí preukázať to, že pred tým neboli schopní nájsť si pracovné miesto na otvorenom trhu práce.

Proces priznania postavenia

O priznanie postavenia chránenej dielne alebo chráneného pracoviska môže požiadať právnická alebo fyzická osoba. Proces priznania postavenia možno rozdeliť do dvoch fáz, ktoré sa uskutočňujú pred dvoma inštitúciami:

1. Regionálny úrad verejného zdravotníctva: Osoba, ktorá chce získať postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska je povinná získať rozhodnutie príslušného orgánu verejného zdravotníctva podľa miesta pracoviska, ktoré bude chránenou dielňou, resp. chráneným pracoviskom. V súčasnosti z dôvodu zvýšeného zaťaženia regionálnych úradov verejného zdravotníctva kvôli pandémii, úrady práce, sociálnych vecí a rodiny nevyžadujú doloženie právoplatného rozhodnutia regionálneho úradu verejného zdravotníctva.
2. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny: Postavenia chráneného pracoviska a chránenej dielne priznáva úrad práce, sociálnych vecí a rodiny príslušný podľa miesta, kde sa bude pracovisko, ktoré je chránenou dielňou alebo chráneným pracoviskom nachádzať. Takže rozhodujúce nie je sídlo alebo miesto podnikania žiadateľa.

Náležitosti žiadosti

V žiadosti, ktorá je dostupná na internetových stránkach ústredí práce, sociálnych vecí a rodiny sa musia uviesť zákonné náležitosti, ako sú:

• Obchodné meno, sídlo, ICO, informácia či je žiadateľ platiteľom DPH, bankové spojenie žiadateľa, hlavný predmet činnosti žiadateľa a jeho klasifikácia podľa kódu SK NACE.
• Predmet činnosti chránenej dielne / chráneného pracoviska a názov ekonomickej činnosti.
• Originál alebo overená kópia výpisu z Obchodného registra, živnostenského registra alebo inej evidencie.
• Doklad o vlastníctve priestorov (originál alebo overená fotokópia listu vlastníctva, resp. nájomná zmluva).
• Doklad, že priestory sú skolaudované na predmetný účel (musí ísť o nebytový priestor).
• Charakteristika pracovného miesta s popisom činnosti a podmienok pre občana so zdravotným postihnutím.
• Pre každého zamestnanca: Doklad Sociálnej poisťovne o invalidite a posudok lekára o spôsobilosti vykonávať prácu.

Podmienka počtu zamestnancov so ZŤP

V prípade chránenej dielne je nevyhnutné, aby na pracovisku pracovalo aspoň 50 % občanov zdravotne postihnutých. Tento počet nemusí napĺňať zamestnávateľ ako celok, ale stačí ak je zachovaný na pracovisku vyhradenom ako chránená dielňa.

Ciele chránených dielní a pracovísk

Chránená dielňa a chránené pracovisko sú určené predovšetkým na pracovné uplatnenie občanov so zdravotným postihnutím, ktorým zamestnávateľ nemôže poskytnúť vhodné zamestnanie na iných pracoviskách.

Kto môže zriadiť chránenú dielňu/pracovisko

Chránenú dielňu a chránené pracovisko je oprávnená zriadiť právnická osoba (napr. obchodná spoločnosť, družstvo, nezisková organizácia) alebo fyzická osoba. Uvedená osoba zamestnáva na týchto pracoviskách občanov so zdravotným postihnutím v pracovnom pomere, na základe pracovnej zmluvy. Chránené pracovisko môže zriadiť aj občan so ZŤP, kde sám prevádzkuje samostatnú zárobkovú činnosť. Chránené pracovisko môže byť zriadené i v domácnosti občana so ZŤP.

Finančný príspevok na zriadenie chránenej dielne/pracoviska

Príspevok sa poskytuje na úhradu časti nákladov na zriadenie pracovného miesta pre občana so zdravotným postihnutím v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku. Za takéto náklady sa pritom považujú náklady, ktoré sú nevyhnutné na zabezpečenie vykonávania pracovnej činnosti občana so zdravotným postihnutím a súvisia so zriadením tohto pracovného miesta.

Dokumenty potrebné k žiadosti o príspevok

Pre poskytnutie príspevku je potrebné vyplniť formulár žiadosti, ktorý sa nachádza na stránkach Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny a priložiť nasledovné dokumenty:

• Zriaďovaciu listinu (napr. výpis z Obchodného registra).
• Doklad o vlastníctve alebo o nájme priestorov.
• Podnikateľský zámer.
• Potvrdenie preukazujúce splnenie daňových povinností.

Príspevok na podporu zamestnávania znevýhodneného uchádzača o zamestnanie

Úrad môže poskytnúť príspevok zamestnávateľovi, ktorý na vytvorené pracovné miesto prijme do pracovného pomeru znevýhodneného uchádzača o zamestnanie vedeného v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej tri mesiace, ak pracovný pomer je dohodnutý najmenej v rozsahu polovice ustanoveného týždenného pracovného času a ak zamestnávateľ o príspevok písomne požiada. Príspevok sa poskytuje na úhradu časti celkovej ceny práce zamestnanca.

• Priemerná mzda nižšia alebo rovnaká ako celoslovenský priemer: 30 % z celkovej ceny práce zamestnanca, najviac 30 % z celkovej ceny práce vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa príspevok poskytuje.
• Priemerná mzda vyššia ako celoslovenský priemer: 40 % z celkovej ceny práce zamestnanca, najviac 40 % z celkovej ceny práce vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa príspevok poskytuje.

Mesačná výška príspevku poskytovaného na podporu zamestnávania znevýhodneného uchádzača o zamestnanie podľa § 8 ods. 1 písm. b) až d) alebo uchádzača o zamestnanie, ktorý je občanom mladším ako 30 rokov, je 80 % z celkovej ceny práce zamestnanca, najviac 60 % z celkovej ceny práce vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa príspevok poskytuje. Príspevok sa poskytuje na základe písomnej dohody uzatvorenej medzi úradom a zamestnávateľom najdlhšie počas 12 kalendárnych mesiacov. Na znevýhodneného uchádzača o zamestnanie vedeného v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej 24 mesiacov sa príspevok poskytuje najdlhšie počas 24 kalendárnych mesiacov.

Príspevok na činnosť pracovného asistenta

Úrad poskytne na základe písomnej žiadosti zamestnávateľovi, ktorý zamestnáva občana so zdravotným postihnutím, alebo samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá je občanom so zdravotným postihnutím, príspevok na činnosť pracovného asistenta, ak z druhu zdravotného postihnutia a z vykonávanej pracovnej činnosti zamestnanca alebo samostatne zárobkovo činnej osoby vyplýva potreba pracovného asistenta. Príspevok sa poskytuje mesačne najmenej vo výške 41 % a najviac vo výške 70 % celkovej ceny práce vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa uzatvára dohoda.

tags: #aky #prispevok #dostane #zamestnavatel #od #up