Získanie nároku na dôchodok je kľúčová otázka pre každého, kto aktívne prispieva do systému sociálneho zabezpečenia. Na Slovensku je systém dôchodkového poistenia komplexný a ovplyvnený viacerými faktormi, ako dĺžka poistenia, výška príjmu a ďalšie okolnosti. Tento článok poskytuje prehľad o nárokoch na dôchodok po 15 odpracovaných rokoch, s dôrazom na podmienky, výpočet a faktory, ktoré ovplyvňujú jeho výšku.
Základné podmienky nároku na starobný dôchodok
Podmienkou na získanie nároku na minimálny dôchodok je odpracovať aspoň 30 rokov. Avšak, na starobný dôchodok majú nárok aj tí, ktorí odpracovali aspoň 15 rokov, avšak jeho suma bude nižšia ako v prípade vyššieho počtu odpracovaných rokov. Sociálna poisťovňa (SP) posudzuje obdobie dôchodkového poistenia počas celého aktívneho pracovného života, nielen posledných desať rokov pred dôchodkom. Platí, že čím dlhšie ľudia platia poistné a odvody z hrubej mzdy sú vyššie, tak je aj vyššia suma starobného dôchodku.
Obdobie dôchodkového poistenia a jeho započítavanie
Pri posudzovaní, či má občan nárok na dôchodok a aká bude výška jeho dôchodku, je dôležitá otázka, či sa do doby dôchodkového poistenia (tzv. odpracované roky) započítava aj doba štúdia.
Doba štúdia a jej vplyv na dôchodok
- Do 31.12.2003 sa podľa vtedy platných predpisov (zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a ďalšie predpisy) doba štúdia pri výpočte dôchodku započítavala ako tzv. náhradná doba. To v praxi znamenalo, že pred rokom 2004 aj za dobu štúdia bol občanovi priznaný a vtedy platným spôsobom vypočítaný dôchodok.
- Od 1.1.2004 platí zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Od roku 2004 doba štúdia nie je obdobím povinného dôchodkového poistenia - študent strednej alebo vysokej školy nie je v postavení zamestnanca a, samozrejme, nie je ani SZČO.
Napríklad, pani Alica sa narodila v roku 1983. V rokoch 2002 až 2007 študovala na vysokej škole - z tejto doby sa jej započíta len doba štúdia na vysokej škole v rokoch 2002 a 2003.
Štúdium na strednej škole
V zásade nie je problém so započítaním doby štúdia na vysokej škole. Inak je to však so štúdiom na strednej škole. Závisí to od toho, ako sa v čase, kedy bol občan žiakom základnej školy a kedy ďalej študoval na strednej škole, posudzovala povinná školská dochádzka. Tá bola v jednotlivých obdobiach v minulosti 8-ročná, 9-ročná alebo 10-ročná (dnes je povinná školská dochádzka 10-ročná).
Sociálna poisťovňa individuálne posudzuje, aká časť štúdia na strednej škole sa občanovi započíta do obdobia dôchodkového poistenia v závislosti od nasledovných období:
- Od školského roka 1961/1962 až do konca školského roka 1977/1978: Bol účinný zákon č. 186/1960 Zb. Povinná školská dochádzka jednotne trvala deväť rokov.
- Od školského roka 1978/1979 až do konca školského roka 1983/1984: Bol účinný zákon č. 63/1978 Zb. V tomto období sa zriaďovali základné školy s ôsmimi ročníkmi. Základné deväťročné školy zanikli 30. júna 1978.
- Od školského roka 1984/1985 až do konca školského roka 2007/2008: Bol účinný zákon č. 29/1984 Zb. Povinná školská dochádzka trvala desať rokov. V období od 1. septembra 1984 do 31. júla 1991 právne predpisy sociálneho zabezpečenia umožňovali započítať dobu štúdia už od prvého ročníka strednej školy, najskôr však po ukončení ôsmich rokov školskej dochádzky.
Občania narodení v období po 31.8.1982 už končia povinnú školskú dochádzku, ktorá je desaťročná, v prvom ročníku strednej školy, nemusia preto preukazovať dátum jej skončenia.
Obdobie nezamestnanosti a jeho vplyv na dôchodok
- Obdobie po 31. decembri 2003: Obdobie počas nezamestnanosti, keď sú ľudia evidovaní na úrade práce, sa nehodnotí na dôchodkové účely, keďže štát platí za nich len zdravotné poistenie. Ak chcú, aby sa im aj toto obdobie započítalo, môžu si dôchodkové poistenie dodatočne uhradiť.
- Obdobie od 1. januára 2001 do 31. decembra 2003: Ako obdobie dôchodkového poistenia sa hodnotí obdobie evidencie, počas ktorého bola vyplácaná podpora v nezamestnanosti. Obdobie v evidencii nezamestnaných osôb, počas ktorého im nebola vyplácaná podpora v nezamestnanosti, sa na dôchodkové účely nehodnotí.
- Nezamestnanosť pred 1. januárom 2001: Na dôchodkové účely sa hodnotí celé obdobie evidencie na úrade práce.
Ako sa výnosne a s istotou zabezpečiť na starobu?
Výpočet dôchodku a faktory, ktoré ho ovplyvňujú
Výpočet sumy dôchodku je individuálny. Čím viac rokov dôchodkového poistenia občan získa, tým bude jeho dôchodok vyšší. Na výšku dôchodku má okrem iného vplyv fakticky celoživotný príjem poistenca. Presnejšie povedané, "POMB" (priemerný osobný mzdový bod) sa určuje za tzv. rozhodujúce obdobie. To znamená, že na výšku dôchodku majú vplyv vymeriavacie základy (hrubá mzda a pod.) poistenca, počnúc rokom 1984. Pre mladšie a stredné ročníky to znamená, že sa pri výpočte dôchodku berie do úvahy ich celoživotný zárobok, resp. vymeriavacie základy.
Osobný mzdový bod (POMB) a jeho význam
Pri výpočte dôchodku je podstatnou veličinou "POMB", teda priemerný osobný mzdový bod. Ten sa určuje za tzv. rozhodujúce obdobie. Napríklad, muž narodený začiatkom roku 1963, ktorý pôjde do dôchodku koncom roka 2026, bude mať rozhodujúce obdobie stanovené tak, že bude končiť rokom 2025. Na výške jeho vymeriavacieho základu, resp. POMB za toto obdobie, už nebude mať vplyv prípadný príjem v roku 2026. Ak mu bude povedzme v septembri 2026 končiť pracovný pomer a pri odchode zo zamestnania dostane zaujímavé odstupné alebo odchodné (z čoho sa zaplatia vysoké odvody) - do lepšieho dôchodku sa mu to nepremietne.
Odvody a ich vplyv na výšku dôchodku
Zjednodušene platí: Každé euro, ktoré odvediete do Sociálnej poisťovne, sa vám vráti v podobe vyššieho dôchodku približne po 17 rokoch poberania dôchodku. Zásluhovosť sa premieta do samotného vzorca pre výpočet dôchodku: SD = POMB x ODP x ADH. Čím vyššie POMB máte, teda čím vyššie odvody ste platili, tým vyšší bude váš dôchodok.
Ak váš POMB, teda priemerný osobný mzdový bod, ktorý je vypočítaný ako priemer osobných mzdových bodov za jednotlivé roky, presahuje hodnotu 1,25, tak z časti nad 1,25 sa do výpočtu dôchodku započíta len 68 %.
Prechod z predčasného na riadny starobný dôchodok
V prípade prechodu z predčasného na riadny starobný dôchodok sa suma jeho poberateľovi neprepočítava a nezvyšuje. V ďalších rokoch mu však SP automaticky tento dôchodok každoročne valorizuje, teda zvyšuje podľa zákona. Percentá z dôchodku sa vrátia len tým poberateľom, ktorí mali zastavené vyplácanie predčasného dôchodku, pretože im vzniklo povinné dôchodkové poistenie a predčasný dôchodok im nebol vyplácaný nepretržite od jeho priznania až do dovŕšenia dôchodkového veku. Po dovŕšení tohto veku sa dôchodok zvýši o percentá za každých začatých 30 dní, počas ktorých netrval nárok na vyplácanie predčasného dôchodku.