Skončenie pracovného pomeru upravuje zákon č. 311/2001 Z. z. (Zákonník práce). Pracovný pomer môže byť ukončený viacerými spôsobmi, pričom zákonník zároveň definuje pojem odstupného a vymedzuje, kedy a v akej výške má zamestnanec na odstupné nárok. Skončenie pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnávateľa je možné iba z dôvodov uvedených v Zákonníku práce.
Nárok na odstupné vám vzniká vtedy, ak s vami zamestnávateľ ukončí pracovný pomer, ktorý trval minimálne 2 roky, z uvedených dôvodov podľa § 63 zákonníka práce. Kým odstupné predstavuje kompenzáciu ukončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, odchodné plní inú funkciu a predstavuje akúsi odmenu pre zamestnanca pri jeho odchode na dôchodok.
Výpoveď a dohoda zo zdravotných dôvodov
Ak dôjde k skončeniu pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnávateľa z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, patrí zamestnancovi podľa § 76 ods. 1 odstupné. Skutočnosť, že zamestnanec stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, je zákonným dôvodom pre výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce.
V prípade, že zamestnávateľ zamestnanca na inú prácu preradiť nemôže, pretože ju nemá, alebo zamestnanec o preradenie ani nežiadal, no doterajšiu prácu už nie je schopný zastávať, pracovný pomer bude potrebné ukončiť dohodou alebo výpoveďou. Dohodu o skončení pracovného pomeru je potrebné uzavrieť písomne. Pokiaľ dôjde ku skončeniu pracovného pomeru dohodou z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, patrí mu podľa § 76 ods. 2 odstupné.
Povinnosti zamestnávateľa voči občanom so zdravotným postihnutím
Zamestnávateľ, ktorý v zmysle organizačnej zmeny resp. z iného dôvodu chce skončiť pracovný pomer so zamestnancom, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím, je povinný požiadať o udelenie predchádzajúceho súhlasu príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny podľa § 66 ods. 1 Zákonníka práce. Predchádzajúci súhlas sa nevyžaduje, ak ide o výpoveď zamestnancovi, ktorý dosiahol vek určený na nárok na starobný dôchodok a v určitých špecifických prípadoch podľa § 63.
Výška odstupného podľa dĺžky pracovného pomeru
Pre výpočet výšky odstupného je dôležité vedieť, ako dlho pracovný pomer trval. Dĺžka pracovného pomeru sa počíta od nástupu do práce do momentu, v ktorom došlo k doručeniu výpovede, prípadne uzatvoreniu dohody. Odstupné sa odvíja od dĺžky trvania vášho pracovného pomeru podľa nasledujúcich pravidiel:
| Trvanie pracovného pomeru | Výška odstupného pri VÝPOVEDI | Výška odstupného pri DOHODE |
|---|---|---|
| Menej ako 2 roky | Bez nároku | 1 priemerný mesačný zárobok |
| 2 roky až menej ako 5 rokov | 1 priemerný mesačný zárobok | 2 priemerné mesačné zárobky |
| 5 rokov až menej ako 10 rokov | 2 priemerné mesačné zárobky | 3 priemerné mesačné zárobky |
| 10 rokov až menej ako 20 rokov | 3 priemerné mesačné zárobky | 4 priemerné mesačné zárobky |
| 20 rokov a viac | 4 priemerné mesačné zárobky | 5 priemerných mesačných zárobkov |
Odstupné nedostanete v prípade, že podáte výpoveď vy. Ak zvolíte „dohodu“ podľa § 60, odporúča sa ju podpísať len vtedy, ak bude výslovne uvedený dôvod podľa § 63, aby vám vznikol nárok na odstupné. V opačnom prípade zamestnanec nebude mať nárok na odstupné, ak v dohode chýba zákonom stanovený dôvod.
Nárok na odchodné pre invalidného dôchodcu
Odchodné je určené pre zamestnanca, ktorý odchádza do dôchodku a ide prakticky o odmenu za celú jeho kariéru a prácu. V Zákonníku práce nájdeme situácie, v ktorých nárok na odchodné vzniká, ak zamestnancovi vznikol nárok na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok (pri poklese schopnosti viac ako 70 %).
Podmienky pre odchodné upravuje § 76a Zákonníka práce:
- Zamestnancovi patrí pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na invalidný dôchodok (ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70 %), odchodné najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku.
- Podmienkou je, aby požiadal o poskytnutie uvedeného dôchodku pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich pracovných dní po jeho skončení.
- Odchodné zamestnancovi patrí len od jedného zamestnávateľa.
Rozhodnutie Sociálnej poisťovne o priznaní invalidného dôchodku nespôsobuje automatický zánik pracovného pomeru. Aj človek, ktorý bol uznaný za invalidného, môže ďalej pracovať, ak mu to zdravotný stav dovoľuje. Zákonník práce určuje len spodnú hranicu výšky odchodného, ktorá je definovaná sumou vo výške priemerného mesačného zárobku zamestnanca.
Dávky v nezamestnanosti a nemocenské
O zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie je v zmysle zákona č. 5/2004 Z. z. možné požiadať až po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti. Nárok na dávku v nezamestnanosti má poistenec odo dňa zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie až do uplynutia podporného obdobia, ktoré trvá šesť mesiacov.
Zákon o sociálnom poistení upravuje aj podmienky nároku na nemocenské. Nárok na nemocenské zaniká dňom nasledujúcim po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti, najneskôr uplynutím 52. týždňa. V prípade dlhodobých zdravotných problémov je možné, že dočasná pracovná neschopnosť „maródka“ trvá aj po uplynutí 52 týždňov, v takomto prípade už poistenec nemá nárok na nemocenské.
Ak vám zamestnávateľ nevyplatí odstupné alebo odchodné dobrovoľne, možno sa so sťažnosťou obrátiť na miestne príslušný inšpektorát práce alebo sa so svojim nárokom obrátiť na súd. Odstupné a výpovedná lehota sú dve samostatné kategórie, ktoré sa môžu prekrývať, ak zamestnávateľ ukončuje pracovný pomer výpoveďou z organizačných dôvodov.