Komplexný pohľad na nedostatočnú starostlivosť o dieťa a právne aspekty

Rodina zohráva nezastupiteľnú úlohu vo vývine dieťaťa. V rámci rodinného prostredia existuje celý rad činiteľov, ktoré ovplyvňujú vývin detskej osobnosti, jeho súčasný i budúci životný štandard. Je všeobecne známe a nespochybniteľné, že rodina je najdôležitejším faktorom pôsobiacim na dieťa, podieľajúcim sa výraznou mierou na utváraní jeho osobnosti. V podstate väčšina vlastností, názorov a koniec koncov i životný štýl sú ovplyvnené rodinou a rodinnou výchovou.

Rodinné prostredie sa všeobecne považuje za primárne prostredie socializácie a edukácie dieťaťa a za najdôležitejší činiteľ formovania správania človeka. So svojimi determinantmi výrazne ovplyvňuje rozvoj osobnosti dieťaťa. Vplyv orientačnej rodiny je primárny, každodenný a veľmi široký, natrvalo kladne alebo záporne poznačuje život dieťaťa.

Tento článok sa zameriava na definíciu nedostatočnej starostlivosti o dieťa a jej závažné následky. Skúma rôzne faktory, ktoré prispievajú k tomuto javu, vrátane socioekonomického statusu rodiny, emocionálnej nedostupnosti rodičov a rozvodových konfliktov. Cieľom je poskytnúť komplexný pohľad na problematiku a zdôrazniť dôležitosť lásky a starostlivosti pre zdravý vývin dieťaťa.

Faktory Ovplyvňujúce Vývin Dieťaťa v Rodinnom Prostredí

V štúdii objasňujeme vplyv socioekonomického statusu rodiny na dieťa (z hľadiska jeho fyzického i duševného rozvoja), ako jedného z možných determinantov jeho rozvoja. Súhlasíme s E. Frýdkovou (2013, s. 81) podľa ktorej „je dieťa produktom rodiny, ktorá sa odráža v jeho vlastnostiach, správaní, v hodnotách“.

Máme na mysli:

• vzťahy v rámci rodiny, kultúru jej členov, akým vzorom sú pre svoje deti, aká je ich starostlivosť o deti, aké sú prejavy vzájomnej úcty, ako sa stavajú k riešeniu problémov, aké majú hodnoty, ako sa správajú k iným ľuďom, k majetku svojmu a k cudziemu, aký je ich postoj k svojmu okoliu atď.
• vnútornú stabilitu rodiny ako základňu emocionálnej atmosféry rodinného prostredia.
• spôsob života rodiny, v ktorom sa odráža vzťah rodiny k rôznym otázkam spoločenského života, vzťah k práci, k povolaniu, k obliekaniu, bývaniu, ako sa členovia rodiny správajú doma, aký majú vzťah k sebe, k vlastnému rozvoju.
• vplyv techniky a technických prostriedkov na život rodiny, materiálne podmienky pre záujmovú činnosť, pre prípravu detí do školy a pod.

Rodinné prostredie, determinované vyššie uvedenými podmienkami, môže zásadným spôsobom ovplyvniť ďalšie smerovanie detí, či už pozitívne alebo negatívne a natrvalo poznačiť ich život.

Socioekonomický Status Rodiny a Jeho Vplyv

Socioekonomický status významne koreluje s radom ukazovateľov osobnosti, výkonu, kariérneho sebapresadzovania a životnej úspešnosti (aj školskej). Jeho základ tvorí sociálna vrstva, ku ktorej jedinec patrí, a to najmä na základe: prestíže svojho povolania, príjmu (bohatstva), vzdelania (Helus, Z., 2007, s. 167).

Postavenie človeka v ekonomickej a sociálnej štruktúre spoločnosti určuje jeho ekonomické zdroje, sociálny status, životný štýl, ako aj vzdelávaciu dráhu jedinca (Průcha, J. a kol., 1995, s. 167). Na rozdiely v kvalite rodinného prostredia - v jeho kultúrnej úrovni, majetkových pomeroch či v sociálnom kapitále rodiny poukazuje sociológ I. Možný (2006, s. 103-104), ktorý uvádza tri dôležité rodinné faktory ovplyvňujúce životné šance jednotlivcov:

1. Kultúrny kapitál rodiny (vzdelanie a kultivovanosť rodičov), ktorý sa prejavuje v schopnosti rodičov stimulovať a podporovať deti pri príprave do školy a v celkovom rozvoji ich schopností.
2. Ekonomický kapitál, spočívajúci v tom, že bohatá rodina má možnosť kúpiť deťom stimulujúce hračky, dopraje mu zaujímavé a obzor rozširujúce prázdniny a trávenie voľného času, poskytne mu kvalitnejšie stravovacie návyky (a tým i základ pre lepšie zdravie), lepšie podmienky bývania a prostredie na štúdium.
3. Sociálny kapitál, ktorý pozostáva z kontaktov, známostí či priateľstiev, teda zdrojov, ktoré má rodina uložené vo svojich konexiách a stykoch.

S problematikou sociálneho a kultúrneho kapitálu rodiny korešponduje teória kultúrneho kapitálu, ktorú sformuloval francúzsky sociológ P. F. Bourdieu. Podľa neho kultúrny kapitál predstavujú súbory kultúrnych vedomostí a jazykových zručností jedincov, ktoré získali v rámci príslušnosti k určitej sociálnej vrstve, čiže aj k rodine. Bourdieu zavádza aj pojem sociálny kapitál, ktorým označuje súhrn sociálnych kontaktov a známostí. Tie čiastočne pramenia z postavenia rodiny v spoločenskej štruktúre a umožňujú dosiahnuť hmotný úspech, bohatstvo, či úspech nehmotný, t.j. uznanie, prestíž (Kopecký, M., 2002).

Zaujímavo vyznieva teória o vplyve príslušnosti rodiny k istej sociálnej vrstve na rozvoj osobnosti dieťaťa. Podľa koncepcie anglického sociológa a sociolingvistu B.B. Bernsteina rodina vytvára tzv. jazykový kód, ktorý si jedinec z rodiny do života odnáša ako určité dedičstvo, čím autor naznačuje, že sa spôsoby komunikácie v rôznych sociálnych vrstvách do istej miery líšia. Príslušnosť rodiny k sociálnej vrstve uľahčuje alebo naopak sťažuje predpoklady pre školskú úspešnosť žiaka a pre jeho adaptáciu (Kozma, B., 2001).

Bernstein sa snaží vysvetliť procesy, v ktorých sa sociálne rozvrstvenie spoločnosti premieta do prostredia inštitucionálnej výchovy a vzdelávania v škole, a tým samozrejme i do školských výsledkov jednotlivca. S jeho názorom korešpondujú výsledky rozsiahlej štúdie, realizovanej na Novom Zélande, podľa ktorej ovládanie materinského jazyka je predpokladom lepšieho výkonu v škole. Potvrdilo sa, že deti z anglicky hovoriaceho rodinného prostredia dosahovali lepšie výsledky v školách, kde sa používala angličtina ako komunikačný nástroj (Biddulph, F., Biddulph, J., Biddulph, Ch., 2003).

V Slovenskej republike po spoločensko-politických zmenách v 90. rokoch 20. storočia došlo i k zmenám v ekonomických podmienkach mnohých rodín. To, že dochádza k tzv. otváraniu nožníc v príjmoch rodín, môžeme vidieť i v škole, kde je možné rozpoznať deti z bohatších a deti z chudobnejších rodín. Môžeme povedať, že sa v súčasnej dobe stále viac začínajú prejavovať majetkové rozdiely medzi jednotlivými rodinami a tým i medzi jednotlivými žiakmi v školskom prostredí. V súvislosti so socioekonomickým statusom rodiny sa hlavným problémom javí chudoba. Jej zdrojom je vo všeobecnosti nezamestnanosť, nízky príjem zo zamestnania, nízke vzdelanie a nedostatočná úroveň vlastnených zdrojov.

Rizikové faktory môžu byť prítomné už pred narodením dieťaťa. Matky z chudobnejších štvrtí majú horšiu zdravotnú starostlivosť, častejší je u nich výskyt fajčenia a alkoholizmu, stiesnené bytové podmienky zvyšujú riziko stresu a interpersonálnych konfliktov. Podľa zdravotných štatistík majú ich deti nižšiu pôrodnú hmotnosť. V chudobnejších rodinách je vyšší výskyt osamelých, mladistvých matiek, s nižším vzdelaním, ktoré otehotneli neplánovane, ostali bez pomoci a podpory partnera, v horšom prípade bez pomoci orientačnej rodiny. V dôsledku absencie citovej a sociálnej opory počas tehotenstva nie sú často schopné primeranej starostlivosti o dieťa, dôsledkom je často odmietanie vlastného dieťaťa.

Osobitným problémom v chudobnejších rodinách sú stravovacie návyky, resp. absencia niektorých zložiek stravy (napr. bielkovín, ovocia). Popri materiálnom nedostatku je závažným problémom kaloricky nezdravé stravovanie (napr. v zariadeniach rýchleho stravovania). Výchovné postupy rodičov z marginálnych subkultúr sú menej priaznivé pre rozvoj osobnosti dieťaťa (v porovnaní s rodinami zo stredných vrstiev). Rodičia sú menej citliví na špeciálne schopnosti svojich detí, pokladajú za menej dôležité podporovať ich v ich rozvíjaní (aj keď objektívne podmienky nie sú vždy vhodné).

V oblasti výchovy detí je častejší výskyt konformizmu a autoritatívnej výchovy, rodiny sú častejšie hierarchicky usporiadané (v porovnaní s rodinami s vyšším socioekonomickým statusom). Častý je citový chlad rodičov, tradičné rolové rozdelenie úloh, vyšší výskyt trestov a citovej deprivácie. Podobné zistenia uvádzajú O. Matoušek - H. Pazlarová (2010), podľa ktorých chudoba prináša deťom zvýšené riziká nielen z hľadiska ich telesného a duševného vývoja, ale tiež z hľadiska ich budúceho zaradenia do spoločnosti.

Na ekonomickú situáciu rodiny má často vplyv i tá skutočnosť, že chýba jeden z rodičov. Zvyšovanie podielu neúplných rodín so závislými deťmi, resp. jednorodičovských rodín prináša so sebou nutnosť riešiť problematiku ich životnej úrovne. Ako upozorňuje Tydlitátová (2011), výdavky týchto rodín sú hradené z jedného príjmu a spravidla ide o príjem žien, ktoré majú v priemere nižšie pracovné príjmy v porovnaní s mužmi. Nezriedka tiež býva zanedbávaná vyživovacia povinnosť zo strany bývalého partnera (najčastejšie muža) voči svojim deťom.

Empirické zistenia potvrdzujú, že životné šance dieťaťa nie sú nezávislé od jeho sociálneho (sociokultúrneho) pôvodu. Jedna zo základných otázok teda znie: ako pôsobí socioekonomický status orientačnej rodiny na vzdelanostnú dráhu dieťaťa? Socioekonomické faktory pozitívne korelujú s rodičovskými investíciami do budúcnosti detí.

Existuje vyššia pravdepodobnosť, že rodiny s vyšším socioekonomickým statusom investujú do svojich detí viac času, peňazí, energie, budú klásť vyššie nároky na akademický úspech svojich detí, vytvoria podnetne bohatšie prostredie, ktoré sa pozitívne odrazí v školskej úspešnosti dieťaťa, vo výške dosiahnutého vzdelania (Conger, R.- Donnellan, M. B, 2007, In Bomba, L. - Zemančíková, V., 2011). Podľa novozélandskej štúdie (Biddulph, F., Biddulph, J., Biddulph, Ch., 2003) rodiny s vyššou úrovňou vzdelávacích očakávaní majú najpozitívnejší vplyv na výkon detí na druhom stupni ZŠ.

Deti z rodín s nižším socioekonomickým statusom, navštevujúce školy s prevládajúcim počtom žiakov s vyšším socioekonomickým statusom, dosiahli výsledky na vyššej úrovni ako keby navštevovali školu vo svojom okolí (s prislúchajúcim socioekonomickým statusom). Podľa mnohých výskumov existuje vysoká korelácia medzi socioekonomickým statusom rodiny a školskou úspešnosťou dieťaťa. Socioekonomický status rodiny a vzdelanie rodičov má veľmi významný vplyv na úspechy detí v škole. Tie deti, ktoré sa narodia do chudobnejšej rodiny, majú nižšiu šancu dosiahnuť vyššie vzdelanie, a teda i vyššie príjmy. „Dôležité je, či rodičia vnímajú vzdelanie ako dôležité a ako veľmi svoje deti podporujú v jeho získavaní - a to častejšie robia práve tí, ktorí už sami vyššie vzdelanie majú. V mnohých krajinách sveta hrá rolu i finančná situácia rodiny, ktorá ovplyvňuje, na aké kvalitné školy môže dieťa chodiť, k akým technológiám a knihám bude mať prístup, či ho niekto bude doučovať v prípade problémov atd.“ (Burns, J., 2011).

Vzdelanie rodičov ovplyvňuje aj kvalitu času stráveného s dieťaťom. Podľa autorov M. S. Hilla a W. J. Yeunga (2000) rodičia s vyšším vzdelaním trávia viac času s deťmi pri aktivitách, ktoré ich rozvíjajú, pretože si uvedomujú ich vývinové potreby. Ich výskum však preukázal len malý vplyv spoločne tráveného času na dieťa. Napriek tomu, interakcia medzi rodičmi a deťmi zohráva významnejšiu úlohu v školskom výkone ako napr. etnická príslušnosť, zamestnanie, príjem a úroveň vzdelania rodičov. Vo všeobecnosti platí, že deti z rodín s vyšším príjmom majú doma viac podporné prostredie pre učenie sa ako deti z nízkopríjmových rodín.

Ale ak má dieťa z takejto rodiny (s nízkym statusom) emocionálne podporné rodinné prostredie orientované na školskú úspešnosť, tak sa významne zlepšuje jeho akademický výkon. T. Nechyba a kol. (1999) uvádzajú, že príjem rodičov často koreluje s výsledkami dieťaťa v škole. Potvrdilo sa, že nižší výkon detí z rodín s nízkym statusom je zjavný na začiatku školskej dochádzky, čo môže následne ovplyvniť ich školský výkon v priebehu celého vzdelávania. Taktiež je dokázané, že deti s dobrými učebnými predpokladmi, z rodín s nízkym socioekonomickým statusom, ktoré dosahovali v piatich rokoch úroveň detí so stredným alebo vysokým statusom, skĺzli z dobrých výkonov do horších do ôsmeho roku života. Možno konštatovať, že socioekonomický status vysoko ovplyvňuje výsledky žiaka, aj keď iné rodinné faktory (emocionálna klíma, interakcie v rodine, skúsenosti a gramotnosť) môžu významne ovplyvňovať jeho výsledky v škole. Podľa štúdie príjem môže zohrávať úlohu len v podmienkach extrémnej chudoby, za špeciálnych podmienok a v útlom veku dieťaťa.

Finančné možnosti jednotlivých rodín sa u žiakov v školskom prostredí odrážajú v rôznych znakoch. Škola usporiada v priebehu roka akcie, ktoré do rozpočtu rodiny zasiahnu: plávanie, divadelné predstavenie, školský výlet, škola v prírode alebo lyžiarsky kurz, atď. V minulosti bývalo samozrejmosťou, že spoločných kultúrnych akcií poriadených školou sa zúčastnili všetky deti. Vstupné bolo skôr symbolické, účasť sa chápala ako povinná. O dôvodoch, prečo tomu tak bolo, môžeme diskutovať. Faktom zostáva, že deti i z toho najmenej podnetného sociokultúrneho prostredia počuli koncert vážnej hudby, prezreli si nejakú stavebnú pamiatku atď. Smutná je finančne motivovaná neúčasť dieťaťa na väčších spoločných akciách školy, akými sú škola v prírode či lyžiarsky kurz.

Dôležitým faktorom, vyplývajúcim zo socioekonomického statusu rodiny, je aj miera rodičovskej podpory domácej prípravy dieťaťa do školy. Množstvo výskumov sociologickej či sociálno-psychologickej povahy potvrdilo existenciu diferencií v prístupe rodičov ku škole na základe ich príslušnosti k sociálnej triede. T. Katrňák (2004) uvádza, že rodičia z vyšších tried sú aktívnejší v podpore dieťaťa pri domácej príprave, viac zdôrazňujú rozvíjanie vedomostí a zručností detí ako rodičia z nižších tried. S deťmi sa spoločne do školy viac pripravujú, častejšie ich prihlasujú do knižníc, záujmových krúžkov, pravidelnejšie s nimi navštevujú školské podujatia a sami sa významnejšie zaujímajú o dianie v školskom prostredí. Rodičia z nižších tried uvedené síce robia taktiež, ale nie v takej miere, intenzite a s takou pravidelnosťou.

Neznamená to, že rodičia z nižších sociálnych vrstiev si neželajú, aby ich dieťa v škole prospievalo, avšak skôr očakávajú, že dieťa samo bude prejavovať záujem a samo sa bude o pomoc hlásiť. Rodičovská pomoc u rodičov z nižších sociálnych vrstiev má skôr charakter dohľadu a kontroly nad splnením domácich úloh, ich záujem sa skôr sústreďuje na formálne vyjadrené známky. Rodičia deťom neobjasňujú, ako učebnú látku zvládnuť, aký má učenie zmysel - učenie nesprostredkovávajú.

Rodičovské práva a informačná povinnosť

Podľa čl. 4 zákona o rodine: Rodičovské práva a povinnosti patria obom rodičom. Podľa § 24 ods. 5 prvá veta zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati.

Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde. Je potrebné podať návrh na súd, v obvode ktorého má dieťa bydlisko. Informačná povinnosť býva niekedy priamo súčasťou súdnych konaní o určenie rodičovských práv a povinnosti (nemusí byť riešená v osobitnom konaní).

V prípade, ak rodič, ktorý má dieťa vo svojej osobnej starostlivosti odmieta informovať druhého rodiča a nevedia nájsť konsenzus, je ďalšou možnosťou súd. Predtým samozrejme odporúčam vyzvať rodiča písomne (preukázateľným spôsobom), aby Vás o dieťati informoval. Po podaní návrhu o uloženie informačnej povinnosti súd vyzve povinného rodiča, aby sa vyjadril k podanému návrhu. Dieťa je v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom (ÚPSVAR).

Matka je povinná písomne informovať otca o dôležitých otázkach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, a to v pravidelných mesačných intervaloch k poslednému dňu toho-ktorého mesiaca. Zákonodarca v tomto prípade umožňuje rodičom dohodnúť sa na rozsahu a frekvencii poskytovaných informácií. Ak k dohode nedôjde, súd môže určiť podrobnosti informačnej povinnosti. Ako príklad môže slúžiť situácia, keď sú deti choré a idú k lekárovi, a druhý rodič je o tom informovaný. Dôležité je, aby obaja rodičia mali možnosť komunikovať s deťmi, napríklad prostredníctvom mobilných telefónov.

Emocionálna Nedostupnosť Rodičov a Náhradná Osobná Starostlivosť

Starostlivosť o dieťa je poskytovanie starostlivosti dieťaťu v záujme jeho fyzického a psychického vývinu pri rešpektovaní jeho najlepšieho záujmu a práv. V prípade, ak rodičia nezabezpečujú starostlivosť o maloleté dieťa alebo ju zanedbávajú, prípadne ju nemôžu zabezpečiť, súd môže dieťa zveriť do tzv. náhradnej osobnej starostlivosti. Súd zverí dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti pokiaľ je to v jeho záujme. Väčšinou ide o prípady, kedy rodičia nezabezpečujú starostlivosť o mal. dieťa alebo ju zanedbávajú, prípadne ju nemôžu zabezpečiť. Pri zverení súd uprednostňuje predovšetkým príbuzných mal. dieťaťa (najmä starých rodičov).

Podľa § 45 zákona č. 36/2005 Z. z., ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu nezaniká.

Maloleté dieťa možno zveriť:

1. do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti manželom.
2. do náhradnej osobnej starostlivosti jednému z manželov so súhlasom druhého manžela.

Náhradná osobná starostlivosť zaniká a) dosiahnutím plnoletosti dieťaťa, b) smrťou maloletého dieťaťa, c) smrťou osoby, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, d) právoplatným rozhodnutím súdu o zániku dôvodu, pre ktorý bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, e) právoplatným rozhodnutím súdu o zrušení náhradnej osobnej starostlivosti, f) rozvodom manželov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti.

Súd zruší náhradnú osobnú starostlivosť len z vážnych dôvodov, najmä ak osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, zanedbáva maloleté dieťa alebo porušuje svoje povinnosti; urobí tak vždy, ak o to táto osoba požiada. Ak zanikla náhradná osobná starostlivosť rozvodom manželov a rodičia maloletého dieťaťa naďalej nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, súd môže na návrh jedného z bývalých manželov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti, ponechať maloleté dieťa v jeho osobnej starostlivosti, ak je to v záujme maloletého dieťaťa, najmä s ohľadom na jeho citové väzby a stabilitu výchovného prostredia. Návrh môže jeden z manželov podať zároveň s návrhom na rozvod.

Ak jeden z manželov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, zomrie, maloleté dieťa zostáva v náhradnej osobnej starostlivosti druhého manžela. Ak zanikne náhradná osobná starostlivosť z dôvodu: smrti osoby, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, právoplatného rozhodnutia súdu o zrušení náhradnej osobnej starostlivosti, a rodičia naďalej nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, súd rozhodne o ďalšej náhradnej osobnej starostlivosti o maloleté dieťa.

Postup pri zverení dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti

1. Podanie návrhu na súd - Návrh na zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti starých rodičov sa podáva na príslušný okresný súd podľa bydliska dieťaťa. V návrhu je potrebné uviesť dôvody, prečo žiadate o takýto postup, a prečo je to v záujme dieťaťa. Návrh môžu podať buď Vy ako rodič, alebo priamo Vaši rodičia.
2. Priloženie dokladov - K návrhu priložte rodný list dieťaťa, doklady totožnosti, prípadne ďalšie dokumenty preukazujúce dôvody návrhu (napr. zdravotné, sociálne alebo iné relevantné okolnosti), doklady o príjme osôb, ktorým má byť dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, výdavky na domácnosť, kde bude maloleté dieťa žiť, doklady preukazujúce výdavky na mal. dieťa.
3. Vyjadrenie druhého rodiča - Ak je druhý rodič známy a má rodičovské práva, súd si vyžiada aj jeho stanovisko. Ak s návrhom súhlasí, proces je jednoduchší, ak nesúhlasí, súd bude skúmať, čo je v najlepšom záujme dieťaťa.
4. Sociálne šetrenie - Súd si často vyžiada správu z úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý preverí podmienky u starých rodičov a vhodnosť ich osoby na výkon osobnej starostlivosti.
5. Rozhodnutie súdu - Súd rozhodne na základe všetkých zistených skutočností. Ak uzná, že je to v záujme dieťaťa, zverí ho do osobnej starostlivosti starých rodičov. Tí potom získajú práva a povinnosti obdobné rodičom v rozsahu starostlivosti o dieťa.

Návrh by mal taktiež obsahovať výšku výživného na mal. dieťa, ako aj úpravu styku rodičov s mal. dieťaťom. V rozhodnutí súd upraví práva a povinnosti osobe, ktorej bolo mal. dieťa zverené. Mal. dieťa možno zveriť do spoločnej náhradnej starostlivosti manželov, prípadne jednému z manželov so súhlasom druhého manžela.

Riziká a alternatívy

Súd vždy posudzuje najlepší záujem dieťaťa. Ak by sa zistilo, že starí rodičia nie sú schopní zabezpečiť riadnu starostlivosť (napr. vek, zdravotný stav, nevyhovujúce bývanie a pod.), návrhu nemusí vyhovieť. Alternatívou je napríklad zverenie dieťaťa do striedavej alebo výlučnej starostlivosti druhého rodiča, prípadne inej blízkej osoby. Odporúčam pripraviť návrh dôkladne, prípadne využiť služby advokáta na jeho vypracovanie a zastupovanie v konaní.

Striedavá starostlivosť a jej úskalia

Zákon nešpecifikuje interval striedania dieťaťa medzi rodičmi. Najčastejšie je volený interval striedania 7 + 7 (7 dní matka a 7 dní otec). Pri posudzovaní vhodnosti intervalu striedania sa zohľadňuje napríklad primeraná stabilita prostredia, ale aj potreba intenzity kontaktu s druhým rodičom. Napríklad striedanie 2 + 2 pravdepodobne nebude najvhodnejšie z dôvodu častého striedania domácnosti dieťaťa.

V prípade výlučnej osobnej starostlivosti býva spravidla upravený interval styku dieťaťa s druhým rodičom. Ani v tomto bode zákon neupravuje dĺžku styku s druhým rodičom a v tomto bode zákon ponecháva úpravu na dohode rodičov, resp. na sudcovi.

Častokrát dochádza k zásadnému odmietaniu striedavej starostlivosti alebo naopak nekompromisné trvanie na striedavke, ale reálny styk druhého rodiča sa skôr podobá na opačnú úpravu. Napríklad, rodič navrhuje striedavku v intenzite 6+1. Čo sa skôr podobá na výlučnú starostlivosť jedného z rodičov a právo druhého rodiča na styk s dieťaťom jeden deň z víkendu. Alebo na druhej strane, rodič nesúhlasí so striedavou starostlivosťou, ale súhlasí na kontakte druhého rodiča s dieťaťom v širokom rozsahu 10+6. V takýchto prípadoch častokrát (aj keď nie výlučne) je problém v právnom vnímaní striedavej starostlivosti a jeden z rodičov sa domnieva, že súhlasom s výlučnou starostlivosťou sa zbaví aj zvyšných rodičovských práv a povinností. Aj v týchto prípadoch odporúčame nielen konzultáciu s detským psychológom, ale aj s právnikom.

Častokrát vzniká problém v právnom vnímaní úpravy výkonu rodičovských práv a povinností aj pri rodičoch, ktorí sú zastúpení advokátmi. Niekedy rodičia dostanú zlé informácie, lebo svojich advokátov nedostatočne a neobjektívne informujú o všetkých aspektoch prípadu, prípadne si informácie od advokátov zle interpretujú. Je na škodu nielen rodičov, ale najmä dieťaťa, ak rodičovský spor eskaluje z dôvodu nesprávnych alebo nedostatočných informácií pre korektné právne posúdenie.

Jedným z častých argumentov pre aj proti striedavke je otázka výživného na dieťa. Striedavá starostlivosť býva často navrhovaná nie z dôvodu, že rodičia takéto usporiadanie považujú za záujem dieťaťa, ale z dôvodu, že ich komunikácia je katastrofálna a striedavkou chcú minimalizovať ich vzájomný kontakt a potrebu komunikácie. V týchto prípadoch sa stáva, že rodičia neodovzdajú druhému rodičovi podstatné informácie, napríklad o zdravotnom stave dieťaťa, o absolvovaných vyšetreniach alebo obmedzeniach stravy. Toto následne katastrofálne vplýva na dieťa.

Krajský súd Prešov: „Nedostatočná komunikácia rodičov a odmietnutím odbornej pomoci jedným z rodičov v rámci snahy o vylepšenie komunikácie, nebolo preukázané, že by bola striedavá starostlivosť v najlepšom záujem spoločného dieťaťa. Štandardným modelom bývania pri striedavej starostlivosti je, že otec a matka žijú vo svojich bytoch a dieťa sa v stanovených intervaloch medzi týmito bytmi strieda. V praxi sa výnimočne vyskytuje model striedavej starostlivosti, kedy dieťa býva v jednom byte a rodičia sú tí, ktorí striedajú domov. Z hľadiska komfortu dieťaťa je toto riešenie zaujímavé. Zraniteľnosť striedavej starostlivosti (keď sa strieda v dvoch domovoch) spočíva v nútení maloletého dieťaťa neustále striedať svoj domov, čo sami rodičia nie sú ochotní obetovať v tomto prípade. Podľa názoru súdu striedavá výchova je veľmi šetrná voči deťom, pokiaľ deti zostávajú stále v rovnakom byte a v cykloch sa striedajú rodičia. (Nález Ústavného súdu SR II. Krajský súd v Prešove: „Nedostatočná komunikácia rodičov a odmietnutím odbornej pomoci jedným z rodičov v rámci snahy o vylepšenie komunikácie, nebolo preukázané, že by bola striedavá starostlivosť v najlepšom záujem spoločného dieťaťa.

Zákon je v rámci pravidiel určenia striedavej starostlivosti veľmi stručný. Najideálnejšie je, pokiaľ sa na zverení dieťaťa a úprave styku dohodnú rodičia. Čo ale v prípade, ak k dohode nedôjde a súd musí vo veci rozhodnúť? Prinášame súhrn jedného súdneho sporu rodičov, kde súd odmietol striedavú starostlivosť z dôvodu, že to nepovažoval za najlepší záujem maloletého dieťaťa. V našom konkrétnom prípade rozhodoval okresný súd okrem iného o zverení dieťaťa do starostlivosti. Súd zveril dieťa do výlučnej osobnej starostlivosti len jednému z rodičov, pričom druhému z rodičov upravil čas na stretávanie sa. V tomto prípade bolo dieťa zverené do starostlivosti matke, aj keď netreba túto možnosť brať generálne. Zákon nefavorizuje matky, napriek tomu v súdnych konaniach je vo väčšine prípadov dieťa zverené matke (keď nie je určená striedavá starostlivosť alebo spoločná starostlivosť).

Najpodstatnejším podkladom, pre zverenie dieťaťa do starostlivosti, je znalecký posudok od psychológa. Jedným z predpokladov striedavej starostlivosti je dostatočná komunikácia medzi rodičmi, aby sa vedeli dohodnúť o podstatných veciach týkajúcich sa dieťa. Samotný znalec v posudku poukázal na skutočnosť, že pri aktuálnom nastavení nie je v záujme dieťaťa striedavá starostlivosť. Striedavka je vhodná pri kvalitnom a pozitívnom vzťahu rodičov k dieťaťu a predpokladom je vyspelosť a dobrá vôľa rodičov. Rodičovi, ktorý vie tieto podmienky lepšie zabezpečiť, vo väčšine prípadov býva dieťa zverené. Je potrebné ale posúdiť, či určenie striedavej starostlivosti nie je iba akéhosi kompromisu medzi rodičmi, ktorí nevedia dospieť k rozumnej dohode.

Súd by mal posudzovať najmä osobnosť dieťaťa a jeho schopnosť vysporiadať sa s veľkou záťažou, ktorú spôsobil rozpad rodiny a ktorú by tiež mohla priniesť prípadná striedavá starostlivosť. Je potrebné tiež zohľadniť citové preferencie dieťaťa a prínos stálosti prostredia a možnosti zachovania a rozvíjania väzieb so širšou rodinou a okolím. Ak je dieťa schopné rozumne a vedome vyjadriť svoje predstavy a priania s ohľadom o budúcom nastavení, je treba v primeranej miere túto vôľu zohľadniť (rozhodnutie ÚS ČR IV.).

Zo znaleckého posudku predloženého súdu vyplývalo, že komunikácia medzi rodičmi nedosahovala úroveň požadovanú pre striedavú starostlivosť. Týmto argumentom sa v minulosti zaoberal ústavný súd ČR (sp. zn. III.). V rámci súdneho procesu bolo rodičom zo strany kolízneho opatrovníka odporúčané využiť návštevu odborníka, ktorý by rodičom mohol pomôcť vylepšiť vzájomnú komunikáciu. Napriek predošlej argumentácii otca, že komunikácia je nedostatočná a zlá, odbornú pomoc odmietol. Samotné odmietnutie odbornej pomoci nemalo za následok odmietnutie striedavej starostlivosti.

Treba mať vždy na pamäti, že aj zákon, aj súdy uprednostňujú dohodu rodičov. Podľa ustanovenia § 24 ods. Z dôvodu, že súd pri rozhodovaní musí prihliadnuť aj na vôľu a schopnosť rodičov dohodnúť sa o svojich deťoch, odporúča sa pred samotným podaním návrhu na súd pokúsiť sa o dosiahnutie rodičovskej dohody prostredníctvom mediátora (ak sa rodičia nevedia dohodnúť inak). Protistrane - druhému rodičovi - je možné navrhnúť mediáciu vo vlastnej réžii alebo o tento úkon je možné požiadať mediátora, ktorý druhému rodičovi zašle výzvu na mediáciu a pokúsi sa dojednať podmienky začatia mediácie.

Riešenie situácií nedostatočnej starostlivosti

V prípade, že si jeden z rodičov neplní alebo nemôže plniť svoje rodičovské práva a povinnosti je na druhom rodičovi, aby ich zabezpečil. Tzn. že ak otec dieťaťa má osobnostné predpoklady a vytvorené podmienky pre výchovu maloletého dieťaťa, mal by jeho osobnú starostlivosť zabezpečovať v prvom rade on. V takom prípade bude z jeho strany potrebné prevziať dieťa a následne podať na súd aj návrh na zmenu výkonu osobnej starostlivosti o dieťa, aby mal súdnym rozhodnutím zverené dieťa do svojej starostlivosti a matke určené výživné. Až keby ani otec nebol schopný zabezpečiť starostlivosť o maloletého, mohli by starí rodičia požiadať o zverenie maloletého dieťaťa do svojej náhradnej osobnej starostlivosti.

V prípade, že je život a zdravie vnučky ohrozené, súd môže aj neodkladným opatrením rozhodnúť o tom, že dočasne bude vo Vašej osobnej starostlivosti. Čas, ktorý uplynie od podania návrhu vo veci samej až do prvého pojednávania je však na rôznych súdoch iná. Niektoré (najmä menšie súdy) reagujú promptnejšie a prvé pojednávanie býva aj do 2-3 mesiacov od podania návrhu. Na väčších súdoch, kde je väčší nápad vecí, to býva aj 6-8 mesiacov.

V takomto prípade môžete podať na súd návrh na zverenie detí do náhradnej osobnej starostlivosti. Príslušným na podanie návrhu bude súd, v obvode ktorého majú maloleté deti v čase začatia konania bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným zákonným spôsobom. V takýchto prípadoch bude súd najprv skúmať, kde je ich otec, či aj tento nie je schopný sa o deti postarať. Preto je v návrhu potrebné opísať dôvody, prečo sa obaja rodičia nemôžu o maloleté deti starať. Návrh by mal taktiež obsahovať aj návrh výšky výživného na maloleté deti a rovnako tiež návrh na úpravu styku ich rodičov s nimi, ak tým nebudú mal. deti ohrozené. Pokiaľ teda ani otec mal. detí nie je schopný sa o ne postarať, súd ich zverí do náhradnej osobnej starostlivosti (NOS) spravidla nejakej blízkej osobe z rodiny, teda v tomto prípade by ich vedel zveriť vám ako ich starým rodičom. Súd bude skúmať, čo je v najlepšom záujme maloletých detí. V rozhodnutí o zverení detí do NOS súd upraví aj práva a povinnosti osoby, ktorej ich zveruje. Pokiaľ ide o výživné toto by mali stále platiť ako matka a aj otec, pokiaľ je známy.

Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Podľa § 28 ods. 3 Zákona o rodine platí, že rodičovské práva a povinnosti vykonáva len jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Z uvedeného vyplýva, že v prípade smrti rodiča, ktorému bolo dieťa zverené do starostlivosti, bude dieťa zverené do starostlivosti druhému rodičovi, avšak len v prípade ak druhý rodič nemá výkon rodičovských práv a povinností obmedzený, pozbavený, alebo pozastavený. Ak by došlo k úmrtiu rodiča, ktorému dieťa bolo zverené do starostlivosti, potom súd začne konanie vo veci starostlivosti o maloletého aj bez návrhu, z úradnej povinnosti. Súd v konaní by mal prihliadnuť na najlepší záujem dieťaťa, pokiaľ to jeho vek a rozumová vyspelosť umožňuje, mal by ho v konaní aj vypočuť a na jeho názor prihliadať. Ak by totiž druhý rodič nechcel zabezpečiť alebo by nemohol zabezpečiť starostlivosť o maloleté dieťa, do úvahy by prichádzalo rozhodovanie o zverení dieťaťa do náhradnej starostlivosti, ktorou sa rozumie jednak osobná starostlivosť inej fyzickej osoby ako rodiča (ide najmä o osobu príbuzného maloletého), alebo pestúnska starostlivosť osoby, ktorá má záujem stať sa pestúnom.

Rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Ak matka v súčasnosti už nemôže plniť svoje rodičovské povinnosti (nemocnica a pod.), v prvom rade je povinnosťou otca tieto povinnosti plniť. Ak je matka v stave, keď zrejme súd pozastaví výkon rodičovských práv a povinností, všetky rodičovské práva a povinnosti vykonáva druhý rodič (otec). Vzhľadom na zložitosť situácie je odporúčané kontaktovať úrad práce, sociálnych vecí a rodiny - sociálno-právnu ochranu detí a sociálnu kuratelu (tú pod ktorú podľa miesta bydliska patria).

tags: #nedostatocna #starostlivost #o #dieta