Priemerný vek dožitia na dôchodku a jeho vplyv na spoločnosť

V súčasnosti sa v mnohých krajinách diskutuje o zvyšovaní veku odchodu do dôchodku. Tento trend je ovplyvnený rastúcou priemernou dĺžkou života a starnutím populácie. Na Slovensku, rovnako ako v iných európskych krajinách, sa očakáva, že ľudia budú na dôchodku tráviť čoraz viac rokov.

Ak ste muž, dôchodok vás dnes čaká až po dosiahnutí 62 rokov. Ženy v súčasnosti ešte stále odchádzajú podľa toho, koľko majú detí. Všetkým ženám narodeným po roku 1962 už môže byť úplne jedno, koľko majú detí. Pri odchode do dôchodku to už nebude hrať rolu a budú pracovať dovtedy čo muži. Všetci doplatíme na to, že kým dnes na jedného dôchodcu pracujú traja ľudia v produktívnom veku, o 10 rokov to bude už len 1,5 pracujúceho.

Očakávaná dĺžka života ako kľúčový faktor

Očakávaná dĺžka života je štatistický ukazovateľ, ktorý vyjadruje priemerný počet rokov, ktoré môže očakávať novorodenec, ak by počas celého života platili aktuálne úmrtnostné pomery. Nejde teda o priemerný vek, ktorý zohľadňuje aj predčasné úmrtia spôsobené napríklad nehodami. Ak sa už človek dožije vyššieho veku, napríklad 62 rokov, očakáva sa, že sa dožije viac, ako je priemerná dĺžka života.

Podľa Borisa Vaňa z Vedeckého demografického centra, očakávaný vek dožitia v stanovenom veku odchodu do dôchodku by nemal byť menší ako 15 rokov. „Očakávaný vek dožitia vo veku 62 rokov je u mužov 15,7 a u žien 19,9 roka,“ hovorí Vaňo. „Podľa najpravdepodobnejšieho variantu prognózy sa tieto hodnoty do roku 2024 zvýšia u mužov na 17,5 roka a u žien na 22,2 roka. Je teda zrejmé, že z demografického hľadiska je tu potenciál na zvyšovanie hranice veku odchodu do dôchodku,“ dodal Vaňo.

Priemerný vek, ktorého sa ľudia na Slovensku dožívajú, sa predlžuje. Vďaka vede, technológiám a modernej medicíne žije každá generácia o niekoľko rokov dlhšie. Od roku 1980 sa priemerná dĺžka života zvýšila o 7 rokov, na aktuálnych 77 rokov. Priemerný vek dožitia na Slovensku sa v roku 2023 zvýšil, čím sme sa nielen zotavili z pandemického poklesu, ale dokonca prekonali pred covidovú úroveň.

Stredná dĺžka života u nás stúpla zo 77 rokov v roku 2022 na 78,2 roku v roku 2023. V roku 2019, teda ešte pred pandémiou ochorenia Covid-19, dosahovala stredná dĺžka života na Slovensku 77,8 roka. Následne, aj v dôsledku pandémie, prišiel pokles na 74,6 roka v roku 2021.

Rozdiely v očakávanej dĺžke života pritom medzi pohlaviami stále pretrvávajú. U žien v EÚ dosiahla stredná dĺžka života pri narodení v roku 2023 84 a u mužov 78,7 roka, čiže priemerný rozdiel vychádza na 5,3 roka. Na Slovensku sú rozdiely ešte výraznejšie. Kým v prípade žien je stredná dĺžka života na úrovni 81,5 roka, u mužov je to len 74,9 roka.

Zvyšovanie dôchodkového veku - nevyhnutnosť?

Súčasná vláda prijala národný program reforiem, ktorý počíta aj s ďalším upravovaním dôchodkového veku. „Vláda pripravuje zmenu systému, ktorá naviaže dôchodkový vek na očakávanú dĺžku života. To znamená, že by o dôchodkovom veku nerozhodovali politici, ale menil by sa automaticky podľa stavu spoločnosti. Je to etickejšie a spravodlivejšie,“ povedala nám hovorkyňa rezortu práce Slavomíra Sélešová.

Zámer naviazať vek do dôchodku na štatistiku dožitia musí ešte schváliť vláda a parlament. Aj keby sa tak stalo, išlo by o zmeny až od roku 2024. Vláda Ivety Radičovej chce však ešte v tomto volebnom období túto zmenu schváliť. Ministerstvo zatiaľ nepozná presný výpočet závislosti a vzťahu medzi očakávanou dĺžkou života a odchodom na dôchodok.

Podľa ekonóma Pavla Kárásza Slovensko vymiera a nie je dôvod na nádej, že by sa pôrodnosť v najbližších rokoch zdvihla a zaručila tak nový potenciál pracovnej sily. „Nezachráni nás ani možný väčší prílev prisťahovalcov, nanajvýš zmierni nepriaznivý trend. Treba jednoznačne zmeniť dôchodkový systém,“ uvažuje Kárász.

Príprava na dlhší život

Dvojica anglických profesorov ekonómie Andrew J. Scott a Lynda Gratton definovala štyri základné oblasti prípravy na dlhý, zdravý a šťastný život. Sú nimi finančná, intelektuálna, sociálna a psychická príprava. Medzinárodný prieskum finančnej skupiny NN ukázal, že ľudia na Slovensku by sa radi dožili aspoň 83 rokov. Problém prichádza spolu s otázkou, z čoho budú ľudia na dôchodku dôstojne žiť. Až 39 % opýtaných si myslí, že budú mať s pribúdajúcimi rokmi finančné problémy. Prieskum ďalej ukázal, že až 66 % dnešných dôchodcov výrazne pociťuje pokles životnej úrovne, keď prestali pracovať.

Intelektuálna a sociálna príprava na dôchodok v sebe skrýva celoživotné vzdelávanie, ktoré je kľúčovým krokom k udržaniu práce resp. k aktívnemu a naplnenému životu. Psychický stres nám spôsobuje to, že sa v strednom veku musíme súbežne starať o svoje deti a aj o rodičov. Túto náročnú záťaž pociťuje 27 % Slovákov. Slováci sa na dlhý život tešia. Chcú si ho užiť v pokoji a s rodinou. Pri plánovaní budúcnosti nás trápi predovšetkým finančné zabezpečenie.

Práce v pokročilom veku

Viete si predstaviť, že budete mať rovnaké zamestnanie aj v 70-ke? Ján (62), dispečer, Bratislava, aj keď ho práca baví, nevie si predstaviť, že by pracoval tak dlho, pretože je to náročná práca a chce si užívať dôchodok v zdraví čo najskôr. Helena (51), mzdová účtovníčka, Bratislava, v žiadnom prípade nechce pracovať tak dlho, lebo v takom veku by nikto nevládal pracovať a vekom sa stráca asertivita.

Petra (25), úradníčka, Bratislava, predpokladá, že sa dôchodku nedožije, ale ak by bola vitálna, pokojne by pracovala, lebo práca ju baví a napĺňa. Juraj (52), strážnik, Bratislava, ak sa dožije, prečo by nepracoval, lebo práca je jeho koníček a je plný energie, ale všetko závisí od zamestnávateľa. Monika (37), živnostníčka, Bratislava, nevie, či sa dožije dôchodku a ak by aj žila, tak určite nie, pretože v súčasnosti zomierajú veľmi mladí ľudia a chce si dôchodok vychutnávať. Eva (40), pomocná kuchárka, Bratislava, v takom veku nechce pracovať a je za zníženie veku do dôchodku.

V súvislosti s návrhom českej dôchodkovej reformy sa vynára viac otázok. Napríklad to, či vôbec zamestnávatelia vezmú ľudí po 65, keď teraz odmietajú päťdesiatnikov. Počet šesťdesiatnikov hľadajúcich prácu stúpne v Česku zo súčasných 200-tisíc na milión. A najvážnejšia otázka je, či vôbec dokážu vykonávať určité profesie. U lekárov je napríklad vyšší vek výhodou, musia sa totiž celý život vzdelávať a získavajú nenahraditeľné skúsenosti. Pri baníkoch, hutníkoch, pilotoch či vodičoch autobusov je však sedemdesiatka nepredstaviteľná.

Baník: Priemerný vek, ktorého sa baníci dožívajú, je len 57,5 roka. Príčinou je fyzicky mimoriadne namáhavá a aj značne riziková práca. Učiteľ: Priemerný vek učiteľov je niečo málo nad 40 rokov. Vojak z povolania: Asi nikto z nás by nechcel, aby ho chránila armáda šesťdesiatnikov. Policajt: Mladý agresívny zlodej práve vybieha z banky a za ním sa rúti posádka policajného auta. Šofér 65 rokov, tlak 90 na 60, vedľa neho 68-ročná „skúsenejšia“ kolegyňa. Strach a hrôza.

Šofér MHD: Ak by aj za volant našich diaľkových alebo mestských spojov zasadli šesťdesiatnici, možno by mohli mať ľudia k sebe bližšie. Pilot: Sledovať nové a nové technológie, zlepšovať sa v cudzom jazyku v odbornej terminológii, pravidelné testy zvládania stresu, zdravotného stavu, kondície. Pre mladého pilota hračka. Ale čo ten 65-ročný kolega?

Ak sa nechcete dať úradníkmi odradiť a chcete sa predsa len dožiť dôchodkového veku, mali by ste sa o seba starať. „Nie je to len otázka stravy, ktorá by mala byť ľahká, výživná či pitného režimu. Je to otázka aj psychickej pohody,“ radí Alžbeta Béderová, vedúca poradne zdravia Regionálneho úradu verejného zdravotníctva. Seniori by mali podľa nej napríklad pravidelne cibriť svoju myseľ. „Ideálne sú krížovky, univerzita tretieho veku, čítanie kníh,“ hovorí Béderová.

tags: #aky #je #prieemrny #vek #dozitia #na