Zamestnávatelia na Slovensku majú povinnosť zabezpečiť stravovanie svojim zamestnancom za určitých podmienok. Táto povinnosť je upravená Zákonníkom práce a súvisiacimi predpismi. Tento článok sa zameriava na nárok na stravné lístky pri 12-hodinovom pracovnom čase, pričom zohľadňuje aktuálnu legislatívu a zmeny v sumách stravného.
Povinnosť zabezpečenia stravovania
Podľa ustanovenia § 152 Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný zabezpečovať zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti. Túto povinnosť má aj zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania voči dočasne pridelenému zamestnancovi. Povinnosť zabezpečiť stravovanie sa vzťahuje na každého zamestnávateľa, ktorý zamestnáva čo i len jedného zamestnanca v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, a to bez ohľadu na to, či ide o zamestnávateľa fyzickú osobu alebo o zamestnávateľa právnickú osobu.
Zamestnávateľ musí zabezpečovať stravovanie zamestnancom, ktorí v rámci pracovnej zmeny vykonávajú prácu viac ako štyri hodiny. Znamená to, že ak pracovná zmena zamestnanca trvá viac ako 4 hodiny, zamestnávateľ mu musí zabezpečiť stravovanie. Ak pracovná zmena zamestnanca trvá viac ako 11 hodín, zamestnávateľ môže, ale nemusí, zabezpečiť ďalšie teplé jedlo.
Formy zabezpečenia stravovania
Zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie najmä poskytovaním jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja zamestnancovi v priebehu pracovnej zmeny. Túto povinnosť môže splniť rôznymi spôsobmi:
- Vo vlastnom stravovacom zariadení priamo na pracovisku alebo v jeho blízkosti.
- V stravovacom zariadení iného zamestnávateľa.
- Prostredníctvom právnickej alebo fyzickej osoby oprávnenej sprostredkovať stravovacie služby, čo zahŕňa aj predaj stravovacích poukážok, tzv. stravných lístkov (gastrolístkov).
- Formou elektronických stravných lístkov (stravovacia karta).
- Prostredníctvom finančného príspevku ku mzde.
Príspevok zamestnávateľa na stravovanie
Zamestnávateľ je povinný prispievať na stravovanie v sume najmenej 55 % ceny jedla, prípadne z ceny stravovacej poukážky. Najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu. Príspevok sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.
Od 1. apríla 2025 platí pre pracovnú cestu v trvaní 5 - 12 hodín suma stravného vo výške 8,80 eur. Prispievanie na stravovanie musí preto zamestnávateľ zabezpečovať najviac do sumy 4,84 eur za každé jedlo (55 % zo sumy 8,80 eur).
Minimálna hodnota stravného lístka
Minimálna hodnota stravovacej poukážky je od 1.1.2024 5,85 €. Podľa Zákonníka práce musí hodnota stravovacej poukážky predstavovať najmenej 75 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín. Od 1. apríla 2025 je to vo výške 6,60 eur (75 % zo sumy 8,80 eur).
OSVČ A DANĚ 📗 | VŠE CO POTŘEBUJETE VĚDĚT🎯
Stravné pri pracovnej ceste
Zamestnancovi na pracovnej ceste patrí tzv. stravné, čo predstavuje náhradu za vynaložené peňažné prostriedky za jeho stravu počas trvania pracovnej cesty. Stravné zamestnávateľ neposkytuje v prípade, že zamestnanec má na pracovnej ceste zabezpečené bezplatné stravovanie v plnom rozsahu.
Výška stravného pri tuzemskej pracovnej ceste sa odvíja od trvania pracovnej cesty:
- Pracovná cesta v trvaní 5 až 12 hodín.
- Pracovná cesta v trvaní 12 až 18 hodín.
- Pracovná cesta v trvaní viac ako 18 hodín.
Aktuálne sumy stravného
Oznámením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky sa sumy stravného pravidelne menia. Prehľad aktuálnych súm:
| Obdobie platnosti | 5-12 hodín | 12-18 hodín | Nad 18 hodín |
|---|---|---|---|
| Od 1. 9. 2024 (č. 211/2024 Z. z.) | 8,30 € | 12,30 € | 18,40 € |
| Od 1. 10. 2023 (č. 368/2023 Z. z.) | 7,80 € | 11,60 € | 17,40 € |
| Od 1. 4. 2025 (č. 39/2025 Z. z.) | 8,80 € | 13,10 € | 19,50 € |
Stravné sa pri tuzemskej pracovnej ceste poskytuje za každý kalendárny deň pracovnej cesty podľa dĺžky trvania pracovnej cesty v kalendárnom dni. Pri viacdňovej tuzemskej pracovnej ceste sa každý kalendárny deň vo vzťahu k nároku na stravné posudzuje samostatne.
Krátenie stravného
Zamestnávateľ nárokové stravné zamestnancovi kráti, ak má zamestnanec preukázateľne zabezpečené na tuzemskej pracovnej ceste čiastočné bezplatné stravovanie (napr. len obed ale v plnej výške).
Stravné sa kráti o vypočítanú nominálnu hodnotu, ktorá sa vypočíta zo stravného pre časové pásmo nad 18 hodín:
- Za bezplatne zabezpečené raňajky o 25 %.
- Za bezplatne zabezpečený obed o 40 %.
- Za bezplatne zabezpečenú večeru o 35 %.
Ak zamestnanec z dôvodov, ktoré nezavinil, zabezpečené jedlo, resp. poskytnuté raňajky nemohol prevziať, má právo tieto dôvody uviesť vo vyúčtovaní tuzemskej pracovnej cesty a oprávnený zamestnanec zamestnávateľa tento aspekt posúdi.
Nárok na stravné pri 12-hodinovej zmene
Ak zamestnanec pracuje v 12-hodinovej zmene a odpracuje viac ako 4 hodiny, má nárok na stravný lístok v minimálnej hodnote 6,60 eura (od 1.4.2025). Ak zamestnanec za 8-hodinovú zmenu dostáva 3 eurový lístok a za 12-hodinovú zmenu 4,15 eurový lístok, je potrebné posúdiť, či zamestnávateľ postupuje v súlade so zákonom. Ak mešká do práce 10 minút z 12-hodinovej zmeny a za daný deň dostane 3-eurový lístok, je to tiež predmetom preverenia.
Ak pracovná zmena trvá viac ako 11 hodín, zamestnávateľ môže zabezpečiť poskytnutie ďalšieho teplého hlavného jedla. Zabezpečenie druhého jedla (druhé stravné) v takomto prípade môže zamestnávateľ poskytnúť, ale nemusí. Nie je to jeho povinnosťou.
Kedy zamestnávateľ nemusí zabezpečiť stravovanie?
Zamestnávateľ nemusí zabezpečiť stravovanie zamestnancom v nasledujúcich prípadoch:
- Zamestnanci sú vyslaní na pracovnú cestu (s výnimkou prípadov, keď na svojom pravidelnom pracovisku odpracovali viac ako 4 hodiny, a zamestnancov, ktorým poskytuje finančný príspevok na stravovanie).
- Zamestnanci v rámci pracovnej zmeny vykonávali prácu 4 hodiny a menej.
- Zamestnanci pri výkone práce vo verejnom záujme v zahraničí.
- Ak zamestnanec nemôže využiť stravovanie zo zdravotných dôvodov doložených lekárskym potvrdením.
- Pokiaľ ako zamestnanci nepracujete z dôvodu prekážky na strane zamestnávateľa (napr. z dôvodu opravy prevádzky, výpadku elektriny a pod.), máte za tento čas síce vyplatenú náhradu mzdy, ale nespĺňate jednu z hlavných podmienok nároku na stravné - nevykonávate v ten deň prácu viac ako 4 hodiny.
Výnimky a osobitné prípady
Viac pracovných pomerov súčasne
Ak máte uzatvorených viac pracovných pomerov súčasne, posudzuje sa každý pracovný pomer samostatne. Nezáleží pritom, či máte tieto pracovné pomery uzatvorené u rôznych zamestnávateľov alebo len u jedného. Ak máte uzatvorený jeden pracovný pomer na plný úväzok a druhý pracovný pomer na 4 hodiny denne, nárok na stravné máte len z prvého pracovného pomeru. Ak by ste mali druhý pracovný pomer napríklad na 6 hodín denne, nárok na stravné by vám vznikol z oboch pracovných pomerov bez ohľadu na to, či ich máte uzatvorené u toho istého zamestnávateľa alebo u dvoch rôznych zamestnávateľov. V oboch pracovných pomeroch by bola splnená podmienka vykonávania práce viac ako 4 hodiny v rámci pracovnej zmeny.
Dohodári a nárok na stravné
Ak pracujete na základe niektorej z dohôd (dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o vykonaní práce, dohoda o brigádnickej práci študentov), nemáte zákonný nárok na stravovanie, a to bez ohľadu na dĺžku pracovnej zmeny. Zamestnávateľ však má možnosť rozšíriť okruh osôb, ktorým zabezpečí stravovanie a ktorým bude prispievať na stravovanie. Môže tak urobiť po prerokovaní so zástupcami zamestnancov. V prípade, že u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov, zamestnávateľ môže podmienky zabezpečenia stravovania upraviť aj sám, napríklad vo vnútornom predpise. Pokiaľ tak urobí, podmienky vo vnútornom predpise musia byť v súlade so zákonom a musí s nimi oboznámiť všetkých zamestnancov. Ak pracujete na základe niektorej z dohôd a zamestnávateľ má vo vnútornom predpise upravené podmienky poskytovania stravovania aj pre dohodárov, na to, aby vám vznikol nárok na stravné, musí to byť písomne uvedené aj v príslušnej dohode.
Konatelia a spoločníci
Rovnaké podmienky platia aj vtedy, ak ste konatelia či spoločníci eseročky - nemáte zákonný nárok na stravovanie. Zamestnávateľ však rovnako môže rozšíriť okruh osôb, ktorým zabezpečí stravovanie a ktorým bude prispievať na stravovanie, a to či už prerokovaním so zástupcami zamestnancov, alebo vo vnútornom predpise zamestnávateľa.
Práca z domu a stravné
Ak pracujete z domu formou domáckej práce alebo telepráce (práca v rámci home officeu), máte nárok na stravovanie rovnako ako ostatní zamestnanci. Musíte však spĺňať zákonnú podmienku výkonu práce viac ako 4 hodiny v rámci jednej pracovnej zmeny. Pri práci z domu je z dôvodu dostupnosti často nemožné stravovať sa v jedálni zamestnávateľa alebo v stravovacom zariadení, ktoré zamestnávateľ zabezpečuje. Preto sa v praxi už viac-menej automaticky takýmto zamestnancom poskytujú stravné lístky, gastrokarta či finančný príspevok na stravovanie - podľa ich výberu.
Vyplácanie stravného
Ako zamestnanci musíte mať zabezpečené stravovanie od prvého dňa vzniku pracovného pomeru. Zároveň platí, že stravovanie musíte mať zabezpečené už v čase, keď ste vykonávali prácu viac ako 4 hodiny. To znamená, že zamestnávateľ je povinný poskytnúť vám ako zamestnancom stravné lístky, gastrokartu alebo finančný príspevok na stravovanie vopred, ešte pred výkonom práce. Ak tak neurobí, nepostupuje v súlade so zákonom.
Ak vám zamestnávateľ poskytol stravné vo vyššej miere, ako vám v skutočnosti vznikol nárok, zamestnávateľ vám o túto časť zníži ďalšie stravné. Ak vám zamestnávateľ poskytol stravné lístky či stravné na gastrokartu na mesiac vopred, ale v priebehu mesiaca ste boli 5 dní PN, tieto stravné lístky poskytnuté navyše nebudete na konci mesiaca vracať zamestnávateľovi, ale dostanete na ďalší mesiac stravné lístky znížené o 5 kusov, ktoré vám „ostali“ z dôvodu PN v predchádzajúcom mesiaci, prípadne vám zamestnávateľ dobije kredit na gastrokarte znížený o sumu stravného za čas, keď ste boli PN.
Iná situácia nastane v prípade, ak ukončíte pracovný pomer (bez ohľadu na spôsob ukončenia). Ak vám ostalo navyše vyplatené stravné či už vo forme stravných lístkov, na gastrokarte, alebo ako finančný príspevok, ste povinní vrátiť ho zamestnávateľovi. Od 1. 11. 2022 nadobudla účinnosť novela Zákonníka práce, v ktorej sa okrem iného upravili aj pravidlá vykonania zrážok zo mzdy v prípade stravného poskytnutého „navyše“.
Zmeny v legislatíve
Novela Zákonníka práce od 1.1.2022 zrovnoprávňuje gastrolístky a finančný príspevok na stravovanie. Zamestnanec má na výber medzi stravovacou kartou a finančným príspevkom ku mzde. Ak sa rozhodne pre jednu z týchto foriem, je týmto rozhodnutím viazaný nasledujúcich 12 mesiacov.