Materské poistenie je dôležitou súčasťou sociálneho zabezpečenia, ktoré poskytuje finančnú podporu ženám počas tehotenstva a starostlivosti o novonarodené dieťa. V posledných rokoch sa čoraz viac žien zamestnáva na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Preto je nevyhnutné pochopiť, ako tieto formy zamestnania ovplyvňujú nárok na materské.
Tento článok poskytuje ucelený pohľad na materské poistenie v kontexte dohody o vykonaní práce, s dôrazom na podmienky nároku, prihlasovanie do Sociálnej poisťovne a špecifické situácie.
Čo je materské a kto má naň nárok?
Materské je dávka nemocenského poistenia, ktorá sa poskytuje poistenke z dôvodu tehotenstva alebo starostlivosti o narodené dieťa. Poskytuje sa aj inému poistencovi (napr. otcovi) z dôvodu starostlivosti o dieťa do troch rokov jeho veku. V prípade otca dieťaťa sa materské poskytuje aj v období do šiestich týždňov po pôrode.
Nárok na materské sa posudzuje ku dňu vzniku dôvodu na jeho poskytnutie.
Podmienky nároku na materské
Na to, aby ste mali nárok na materské, musíte byť nemocensky poistená a ku dňu, kedy si žiadate o materské, vám nemocenské poistenie trvá alebo ste v tzv. ochrannej lehote.
Základnou podmienkou vzniku nároku na materské je, aby poistenka, ktorá je tehotná alebo ktorá sa stará o narodené dieťa, bola v posledných dvoch rokoch pred pôrodom nemocensky poistená najmenej 270 dní.
Do obdobia nemocenského poistenia sa započítava aj obdobie štúdia na strednej alebo vysokej škole, ktoré sa považuje za sústavnú prípravu na povolanie, ak poistenka týmto štúdiom získala príslušný stupeň vzdelania.
Avšak, nezapočítava sa obdobie nemocenského poistenia zamestnanca, počas ktorého zamestnanec nemal vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie z dôvodu, že nedosahoval príjem. Toto pravidlo však má výnimku, a to v obdobiach, v ktorých zamestnanec nemal vymeriavací základ z dôvodu, že mal vylúčenú povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie (napríklad ak ste SZČO alebo pracujete na dohodu a máte zaplatené poistné na nemocenské poistenie včas a v správnej výške).
Inému poistencovi, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti a ktorý sa o toto dieťa stará, vzniká nárok na materské, ak nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ, za obdobie, v ktorom nevykonáva činnosť zamestnanca z dôvodov starostlivosti o dieťa.
Ako požiadať o materské?
Lekár spravidla vystavuje žiadosť o materské na začiatku ôsmeho až šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu. Ak si nárok na materské uplatňujete z viacerých nemocenských poistení, je potrebné podať viacero žiadostí.
Žiadosť je dostupná na webovej stránke Sociálnej poisťovne alebo vám formulár žiadosti poskytne Sociálna poisťovňa. Na žiadosti uveďte dátum, odkedy si uplatňujete nárok na materské a jeho výplatu.
Potrebné dokumenty k žiadosti o materské:
- Žiadosť o materské
- Potvrdenie školy o obdobiach štúdia a fotokópia dokladu o ukončení štúdia (napr. diplom) - ak žiadate o zohľadnenie doby štúdia
- Potvrdenie o hospitalizácii dieťaťa, resp. matky - ak sa má predĺžiť obdobie šiestich týždňov po pôrode
Žiadosť o materské odporúčame predložiť ihneď po vystavení žiadosti lekárom.
Materské a dohoda o vykonaní práce
Niektoré ženy pracujú pred narodením dieťatka na dohodu podľa Zákonníka práce. Aby ste mali nárok na materskú z dohody, musí sa Vám z nej odvádzať nemocenské poistenie do Sociálnej poisťovne. To zistíte ľahko, opýtate sa mzdovej účtovníčky alebo sa pozriete na výplatnú pásku.
Ak si žiadate o materské ešte počas trvania dohody, zamestnávateľ potvrdzuje tlačivo Žiadosť o materské, ktoré Vám vydá Váš gynekológ. Ak si nárok na materské uplatňujete až po skončení dohody (napríklad v ochrannej lehote z dohody), zamestnávateľ Vám tlačivo nepotvrdzuje. Žiadosť o materské doručíte v oboch prípadoch pobočke Sociálnej poisťovne podľa sídla zamestnávateľa.
Je dôležité poznamenať, že nárok na materskú dovolenku majú IBA zamestnankyne v pracovnom pomere. Pri dohodároch sa táto možnosť zvyčajne nespomína a dohoda s blížiacim sa termínom materskej sa obvykle ukončuje.
Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru a sociálne poistenie
Možnosť zamestnávať fyzické osoby na dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru ostala zachovaná aj po 1. januári 2013. Odvody z príjmov dosiahnutých na základe dohôd sú závislé od typu uzatvorenej dohody a pravidelnosti poskytovania odmeny za vykonanú prácu v súlade so Zákonníkom práce.
Za účelom prihlasovania dohodárov do Sociálnej poisťovne a príslušnej zdravotnej poisťovne a realizácie odvodov poistného za dohodára a zamestnávateľa musí zamestnávateľ posudzovať každý pracovnoprávny vzťah na základe dohody samostatne.
Pravidelnosť poskytovania odmeny za práce vykonávané na základe dohôd sa posudzuje iba na účely sociálneho poistenia. Na základe v dohode definovaných podmienok poskytovania odmeny môže ísť o dohody s právom na pravidelný mesačný príjem alebo o dohody s právom na nepravidelný príjem.
Ak dohoda trvá viac ako jeden kalendárny mesiac a je s právom na výplatu odmeny každý kalendárny mesiac, ide o dohodu s pravidelným príjmom. Ak je s právom na výplatu odmeny pri skončení dohody raz ročne, raz polročne, raz za štvrťrok, raz za dva mesiace alebo podľa iných kritérií (napr. etapovite po skončení prác), ide o dohodu s nepravidelným príjmom.
Nesprávne posúdenie tejto skutočnosti môže mať za následok nesprávne vypočítané a vykázané poistné na jednotlivé druhy poistenia. Z dohôd s pravidelným príjmom sa platí poistné na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti. Z dohôd s nepravidelným príjmom sa platí iba poistné na dôchodkové poistenie.
Fyzické osoby vykonávajúce u zamestnávateľa práce na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sú v súlade s § 4 zákona č. 461/2003 Z. z. považované za zamestnancov na účely sociálneho poistenia.
Povinnosti zamestnávateľa pri prihlasovaní dohodára
Zamestnávateľ je povinný prihlásiť zamestnanca, t. j. dohodára, do Sociálnej poisťovne už pri nástupe do práce. Na prihlásenie slúži Registračný list fyzickej osoby, ktorý je voľne dostupný na stránke Sociálnej poisťovne. Zamestnávateľ si oznamovaciu povinnosť voči SP plní prostredníctvom Registračného listu zamestnávateľa do registra zamestnávateľov Sociálnej poisťovne.
Špecifické prípady a súbeh dávok
Pri súbehu viacerých dohôd alebo kombinácii pracovného pomeru a dohody vzniká samostatné nemocenské poistenie z každého zdroja. Sociálna poisťovňa preto vypočíta denný vymeriavací základ z každého poistenia zvlášť a sumy materského spočíta.
Jednou z podmienok, ktoré musí poistenka (zamestnankyňa) splniť, aby jej vznikol nárok na materské, je absencia príjmu zo závislej činnosti vyplateného za obdobie poberania materského. Ide o príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa ZSP. Rozhoduje, za aké obdobie je príjem zo závislej činnosti vyplatený, nie v akom období. Nárok na materské nevzniká, ak má poistenec nárok na príjem zo závislej činnosti, ktorý je vymeriavacím základom na nemocenské poistenie.
V prípade, ak má zamestnankyňa počas materskej dovolenky vyplatený príjem, ktorý tvorí vymeriavací základ, nárok na materské zaniká. Pre posúdenie, či zamestnankyňa splnila všeobecnú podmienku nároku na nemocenskú dávku - podmienku absencie príjmu, nie je podstatné, kedy jej bol príjem vyplatený.
Avšak, ak poistenka poberá materské na základe pracovného pomeru a súbežne pracuje na základe dohody, z ktorej sa neodvádza nemocenské poistenie, nárok na materské z pracovného pomeru jej nezaniká. V takomto prípade vzniká vymeriavací základ z iného právneho vzťahu, nie zo vzťahu, z ktorého vzniká nárok na materské.
Materské a živnostníčky (SZČO)
Živnostníčky majú tiež nárok na materskú a rodičovskú dovolenku. Počas poberania materského príspevku nemusia platiť žiadne odvody do Sociálnej poisťovne. Výška odvodov do zdravotnej poisťovne môže byť aj v sume 0 €.
Počas poberania rodičovského príspevku nemusia živnostníčky platiť preddavkov do zdravotnej poisťovne vo výške 0 €.
Dôležité je, že živnostníčka nemusí svoju živnosť ani rušiť, či pozastavovať počas poberania materského a rodičovského príspevku.
Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru a zdravotné poistenie
Fyzické osoby vykonávajúce u zamestnávateľa práce na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sú v súlade s § 11 ods. 4 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení považované za zamestnancov. Zamestnávateľ je povinný ich prihlásiť/odhlásiť do/z príslušnej zdravotnej poisťovne ako zamestnanca, vypočítať, platiť a odvádzať preddavok na poistné.
Z kategórie zamestnancov vykonávajúcich práce na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sú na účely zdravotného poistenia vyňatí, t. j. poberatelia invalidného dôchodku a invalidného výsluhového dôchodku pracujúci na základe dohody o vykonaní práce a dohody o pracovnej činnosti.
Povinnosti zamestnávateľa voči zdravotnej poisťovni
Zamestnávateľ je povinný v súlade s § 24 písm. c) zákona o zdravotnom poistení písomne alebo elektronicky prihlásiť/odhlásiť do/z príslušnej zdravotnej poisťovne fyzickú osobu pracujúcu na základe dohody o pracovnej činnosti a dohody o vykonaní práce, ak má postavenie zamestnanca a povinnosť platiť preddavky na poistné, a to do ôsmich pracovných dní od vzniku/skončenia dohody.
Zmenu platiteľa poistného z dôvodu, že zamestnanec sa v období trvania dohody nepovažuje za zamestnanca (z dôvodov uvedených v § 11 ods. 3 druhej vete a § 11 ods. 7), je zamestnávateľ povinný oznámiť do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom došlo k zmene platiteľa poistného.
Zamestnávateľ je povinný vykázať príslušnej zdravotnej poisťovni preddavky na poistné za príslušný kalendárny mesiac na tlačive Výkaz preddavkov na poistné na verejné zdravotné poistenie.
tags: #nemocenske #poistenie #dohodar #materska