Pri skončení pracovného pomeru môžu zamestnancom vznikať nároky na rôzne peňažné plnenia, pričom medzi najčastejšie patria odstupné a odchodné. Aj keď sa oba pojmy týkajú ukončenia pracovného vzťahu, slúžia na rozdielne účely a viažu sa na iné podmienky. V tomto článku sa podrobne pozrieme na to, kedy zamestnancovi vzniká nárok na odstupné a kedy na odchodné, aké sú ich výšky a aké sú procesné kroky pri ich uplatňovaní, vrátane špecifík v systéme Kros.
Čo je odstupné a kedy naň vzniká nárok?
Odstupné je určitá náhrada poskytovaná zamestnancovi za to, že jeho pracovný pomer končí z dôvodov na strane zamestnávateľa, veľmi často z dôvodov hospodárskych problémov zamestnávateľa. Nárok na odstupné vzniká, ak s vami zamestnávateľ ukončí pracovný pomer, ktorý trval minimálne 2 roky, z dôvodov uvedených v § 63 Zákonníka práce.
Dôvody na strane zamestnávateľa
Podľa § 63 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce ide o výpoveď z dôvodu, keď sa zamestnávateľ alebo jeho časť zrušuje alebo ak sa zamestnávateľ alebo jeho časť premiestňuje a zamestnanec nesúhlasí so zmenou dohodnutého miesta výkonu práce. To znamená, že keď sa zamestnávateľ zrušuje a zamestnanec dostane z uvedeného dôvodu výpoveď z pracovného pomeru, tomuto zamestnancovi v tomto prípade prináleží odstupné.
Ďalším dôvodom, kedy vznikne zamestnancovi nárok na odstupné, je prípad, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách a zamestnávateľ v tomto prípade dá zamestnancovi výpoveď z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce.
Dôvodom na poskytnutie odstupného je aj skutočnosť, ak zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu. V tomto prípade zamestnanec predloží zamestnávateľovi lekársky posudok, podľa ktorého stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu.
V prípade pracovného úrazu alebo choroby z povolania patrí zamestnancovi odstupné vo výške desaťnásobku jeho priemerného mesačného zárobku.
Výška odstupného
Výška odstupného a odchodného sa odvíja od počtu odpracovaných rokov. Zákonník práce určuje len spodnú hranicu výšky odstupného. Minimálna výška odstupného je v sume jedného priemerného mesačného zárobku. Vzhľadom na to, že Zákonník práce ustanovuje výšku odstupného v sume „najmenej“, niektorí zamestnávatelia si môžu v podnikovej kolektívnej zmluve alebo v inom vnútornom predpise zvýšiť výšku odstupného aj nad rozsah uvedený v Zákonníku práce, pričom sú povinní vyplatiť zamestnancovi odstupné najmenej v sume ustanovenej Zákonníkom práce ako minimálnej.
Do počtu odpracovaných rokov na uvedené účely sa započítava čas trvania pracovného pomeru u zamestnávateľa, ktorý zamestnancovi doručuje výpoveď, t. j. odo dňa vzniku uzatvorenia pracovného pomeru až do dňa doručenia výpovede.
Čo je odchodné a kedy naň vzniká nárok?
Odchodné slúži k inému účelu ako odstupné. Odchodné je peňažné plnenie, ktoré poskytuje zamestnávateľ zamestnancovi pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný alebo invalidný dôchodok. Predstavuje akúsi odmenu pre zamestnanca pri jeho odchode na dôchodok. Pri jeho vyplatení zamestnávateľ nesleduje, ako dlho trval pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa, či zamestnanec počas svojho života pracoval len v jednom pracovnom pomere alebo vo viacerých a koľko rokov odpracoval celkom.
Podmienky nároku na odchodné
V Zákonníku práce nájdeme dve situácie, v ktorých nárok na odchodné môže vzniknúť:
- Zamestnancovi vznikol nárok na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok (pri poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %). Stačí vznik nároku.
- Zamestnancovi bol priznaný predčasný starobný dôchodok na základe žiadosti podanej pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich dní po jeho skončení.
Prvou podmienkou na priznanie odchodného je teda skončenie pracovného pomeru zamestnanca po vzniku nároku na niektorý z uvedených dôchodkov. V prípade, ak zamestnanec aj dosiahne dôchodkový vek alebo ak pokles jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70 % a z toho dôvodu mu bude prináležať invalidný dôchodok, ale nepožiada o skončenie pracovného pomeru, nárok na odchodné mu nevznikne.
Druhou podmienkou na poskytnutie odchodného v uvedených prípadoch je, aby zamestnanec požiadal Sociálnu poisťovňu o poskytnutie jedného z uvedených dôchodkov, a to pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich pracovných dní po jeho skončení. Teda zamestnanec nežiada o poskytnutie odchodného zamestnávateľa, ale je povinný požiadať Sociálnu poisťovňu o poskytnutie jedného z uvedených dôchodkov.
Aj v prípade predčasného starobného dôchodku ide o podanie žiadosti na predčasný starobný dôchodok Sociálnej poisťovni, nie o žiadosť o odchodné danú zamestnávateľovi. Zamestnávateľovi žiadosť o odchodné zamestnanec nepredkladá. V tomto prípade je zamestnanec povinný preukázať zamestnávateľovi, že mu bol priznaný predčasný starobný dôchodok na základe žiadosti o tento dôchodok podanej pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich dní po jeho skončení. Túto skutočnosť zamestnanec preukazuje zamestnávateľovi buď rozhodnutím o priznaní predčasného starobného dôchodku a zamestnávateľ mu poskytne odchodné po jeho predložení, alebo potvrdením Sociálnej poisťovne, že si zamestnanec podal žiadosť o predčasný starobný dôchodok a že spĺňa podmienky na priznanie predčasného starobného dôchodku.
V niektorých prípadoch sa stáva, že zamestnanec si síce podá žiadosť o priznanie predčasného starobného dôchodku, ale zamestnanec nesplní podmienky na priznanie predčasného starobného dôchodku a poisťovňa mu teda predčasný starobný dôchodok neprizná. V tomto prípade tomuto zamestnancovi ani nevzniká nárok na vyplatenie odchodného.
Pri poskytnutí odchodného z dôvodu, že zamestnancovi bol priznaný predčasný starobný dôchodok, sa skončenie pracovného pomeru nerieši vzhľadom na to, že zamestnanec, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok, nemôže byť zamestnaný a musí skončiť pracovný pomer, pretože podmienkou na jeho priznanie je skončenie pracovného pomeru.
Výška odchodného
Odchodné podľa Zákonníka práce patrí zamestnancovi najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku (pracovná zmluva alebo kolektívna zmluva môžu výšku odchodného upraviť pre zamestnanca výhodnejšie). Na výpočet sa teda použije priemer pre pracovno-právne účely. Pri odchodnom sa používa priemerný mesačný zárobok počítaný podľa pravidiel priemerného zárobku v Zákonníku práce, t. j. technicky sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok a ak treba mesačný, prepočíta sa cez priemerný počet pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa Vášho týždenného pracovného času (§ 134 ods. 4 ZP).
Odchodné len od jedného zamestnávateľa
Podľa Zákonníka práce odchodné patrí zamestnancovi len od jedného zamestnávateľa. To znamená, že v prípade, ak má zamestnanec uzatvorených viac pracovných pomerov u rôznych zamestnávateľov, ktoré skončí v ten istý deň z dôvodu odchodu do jedného z uvedených dôchodkov, odchodné mu poskytne len jeden zamestnávateľ, spravidla ten, s ktorým má zamestnanec dohodnutý pracovný pomer v najväčšom rozsahu. V tomto prípade zamestnanec požiada o vyplatenie odchodného jedného zo svojich zamestnávateľov. Ak by pracovné pomery neskončil v jeden deň, odchodné mu vyplatí ten zamestnávateľ, s ktorým skončil pracovný pomer ako prvý. Teda odchodné dostáva zamestnanec len raz počas celého „pracovného“ života.
Pellegrini ROZHODOL o referende, Naď a spol budú PLAKAŤ
Kedy zamestnávateľ nie je povinný poskytnúť odchodné?
Odchodné nie je zamestnávateľ povinný poskytnúť zamestnancovi, ak so zamestnancom skončil pracovný pomer podľa § 68 ods. 1 Zákonníka práce, čo znamená, že zamestnanec bol prepustený okamžite pre závažné porušenie pracovnej disciplíny alebo pre odsúdenie za úmyselný trestný čin.
Ukončenie pracovného pomeru v systéme Kros
Ukončenie pracovného pomeru zadáte priamo v Personalistike u zamestnanca na karte Pracovné pomery, záložka Pracovný pomer.
Pri zadávaní Dátumu ukončenia pracovného pomeru, resp. dohody je možné v rozbaľovacom zozname „Podľa“ vybrať, v zmysle ktorého paragrafu sa pracovný pomer, resp. dohoda ukončuje. Nastavením sa na konkrétny paragraf sa zobrazí aj text, čo konkrétny paragraf znamená (napr. skončenie pracovného pomeru dohodou, výpoveďou, okamžitým skončením a pod.). Na základe výberu konkrétneho paragrafu program aj vytlačí dokument Ukončenie pracovného pomeru, resp. dohodu o ukončení pracovného pomeru.
Dôvody ukončenia zo strany zamestnanca
Dôvody pre ukončenie pracovného pomeru zo strany zamestnanca nie sú v programe zapracované, pretože, ak pracovný pomer končí zamestnanec, ukončenie pracovného pomeru nevystavuje zamestnávateľ. Zamestnanec podáva zamestnávateľovi Ukončenie pracovného pomeru sám a sám aj uvádza dôvod ukončenia. V tomto prípade stačí, aby ste položku Podľa v pracovných pomeroch nevyplnili, resp. vybrali možnosť „bez uvedenia paragrafu“.
Automatické ukončenie zdravotnej poisťovne
Pri ukončení pracovného pomeru je možnosť automaticky ukončiť aj zdravotnú poisťovňu. Ak zapnete voľbu „Automaticky ukončiť aj zdrav. poist.“, program automaticky vykoná odhlásenie zamestnanca zo zdravotnej poisťovne.
Ďalšie dôležité doklady pri skončení pracovného pomeru
Okrem dokladu o skončení pracovného pomeru (napr. dohoda o skončení pracovného pomeru, výpoveď) je povinný zamestnávateľ vystaviť zamestnancovi potvrdenie o zamestnaní, tzv. zápočtový list. Táto povinnosť mu vyplýva z § 75 ods. 2 Zákonníka práce zákon č. 311/2001 Z. z.. Potvrdením o zamestnaní sa zamestnanec preukáže pri nástupe do nového zamestnania. Zápočtový list obsahuje informácie o zamestnávateľovi a o zamestnancovi, o druhu vykonávanej práce, o počte odpracovaných rokov, o počte dní práceneschopnosti, o poskytnutej mzde za vykonanú prácu, zrážkach zo mzdy a o tom, či bolo zamestnancovi vyplatené odchodné.
V prípade potreby môže zamestnanec požiadať svojho zamestnávateľa o vystavenie Pracovného posudku. Lehota vydania pracovného posudku je 15 dní od jeho požiadania, pričom zamestnávateľ sa môže rozhodnúť, či ho zamestnancovi poskytne aj skôr ako 2 mesiace pred ukončením pracovného pomeru.
V zmysle § 39 ods. 5 Zákona o dani z príjmov č. 595/2003 Z. z. je zamestnávateľ povinný za obdobie, za ktoré zamestnancovi vyplácal zdaniteľnú mzdu, vydať Potvrdenie o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti, o preddavkoch na daň a o daňovom bonuse na vyživované deti. Toto tlačivo slúži ako podklad pre vykonanie ročného zúčtovania dane, resp. pre podanie daňového priznania. Zamestnávateľ je povinný vydať toto potvrdenie do 10. februára nasledujúceho kalendárneho roka v prípade, že zamestnanec požiada o vystavenie dokladu najneskôr do 5. februára.
Povinnosti voči Sociálnej a Zdravotnej poisťovni
Do 8 pracovných dní od skončenia pracovného pomeru je potrebné odhlásiť zamestnanca na príslušnej pobočke zdravotnej poisťovne. Pri každom ukončení poistenia je potrebné odovzdať na pobočku Sociálnej poisťovne odhlášku prostredníctvom Registračného listu fyzickej osoby najneskôr nasledujúci deň po skončení pracovného pomeru a do 3 dní Evidenčný list dôchodkového poistenia podľa § 231 Zákona o sociálnom poistení č. 461/2003 Z. z..