Práceneschopnosť (PN) je bežná situácia, s ktorou sa stretávajú zamestnávatelia aj zamestnanci. Správne účtovanie a spracovanie miezd počas PN je zásadné pre dodržiavanie legislatívy a zabezpečenie spokojnosti zamestnancov. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na oblasť práceneschopnosti z hľadiska mzdového účtovníctva, od výpočtu náhrady príjmu a nemocenských dávok až po povinnosti zamestnávateľa voči Sociálnej a zdravotnej poisťovni. Okrem toho sa zaoberá aj problematikou vrátenia dane v kontexte práceneschopnosti.
Čo je práceneschopnosť (PN)?
Práceneschopnosť, skrátene PN, je oficiálny dokument, potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, ktoré vystavuje lekár ako potvrdenie, že je zamestnanec chorý a nemôže pracovať. Toto potvrdenie slúži ako podklad pre náhradu príjmu a nemocenské dávky. Počas PN má nárok na nemocenské dávky alebo náhradu mzdy, aby bol aspoň čiastočne finančne zabezpečený.
Legislatíva upravujúca práceneschopnosť
Problematiku PN upravuje viacero zákonov, ktoré definujú práva a povinnosti zamestnancov a zamestnávateľov:
- Zákon č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca v znení neskorších predpisov.
- Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
- Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov.
- Zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov.
- Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.
- Zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Nárok na náhradu príjmu a nemocenské
Zamestnanec, ktorý ostal dočasne práceneschopný (PN), má po splnení podmienok nárok na náhradu príjmu, resp. nemocenské. Tieto dávky sú vnímané ako náhrada za stratu zárobku pri PN.
Kto platí počas PN?
Prvých 10 dní PN dostávate náhradu príjmu od zamestnávateľa. Od 11. dňa PN vám dávku vypláca Sociálna poisťovňa ako tzv. nemocenské.
- 1. až 10. deň PN: Náhradu príjmu vypláca zamestnávateľ.
- 1. - 3. deň (vrátane): 25 % denného vymeriavacieho základu (DVZ).
- 4. - 10. deň: 55 % denného vymeriavacieho základu (DVZ).
Kolektívnou zmluvou je možné dohodnúť dennú výšku náhrady príjmu aj vo vyššej percentuálnej sadzbe, najviac však vo výške 80 % DVZ, napr. zamestnávateľ môže v kolektívnej zmluve dohodnúť, že svojim zamestnancom bude vyplácať 70 % náhrady príjmu už od prvého dňa trvania PN.
Na náhradu príjmu nemá zamestnanec nárok, ak si PN privodil úmyselne, napr. pod vplyvom alkoholu alebo omamných látok. V takom prípade sa nemocenská dávka vypláca v polovičnej výške.
Výška nemocenskej dávky počas PN
Sociálna poisťovňa vypláca zamestnancovi nemocenské vo výške 55 % denného vymeriavacieho základu (DVZ), a to od 11. dňa trvania PN.
PN sa vypláca maximálne 52 týždňov. Počas PN platí zákaz pracovať, a ak lekár určí povolené vychádzky, treba ich striktne dodržiavať.
Ochranná lehota
Ak zamestnancovi plynie ochranná lehota, napr. ukončí pracovný pomer 2. 2. 2024, v období 7 dní, t. j. od 3. 2. 2024 do 9. 2. 2024, PN mu vyplatí Sociálna poisovňa nemocenské. V prípade, že sa nemocenské vypláca v ochrannej lehote, je vo výške 55 % denného vymeriavacieho základu, a to od prvého dňa trvania PN.
Denný vymeriavací základ (DVZ)
Pre účely určenia výšky náhrady príjmu, resp. nemocenského, je potrebné identifikovať rozhodujúce obdobie. Rozhodujúce obdobie je obdobie najmenej od 1. 1. kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikla dočasná PN (t. j. predchádzajúceho dňu, v ktorom vznikla dočasná PN, napr. ak zamestnanec bol PN od 2. 3. 2025, rozhodujúcim obdobím pre určenie DVZ bude obdobie od 2. 2. 2025 do 1. 3. 2025).
Ak zamestnanec nebol nemocensky poistený počas celého rozhodujúceho obdobia, do úvahy sa berie obdobie nemocenského poistenia (t. j. obdobie od vzniku nemocenského poistenia (t. j. od 1. dňa vzniku nemocenského poistenia) do dňa, ktorý predchádza dňu, v ktorom vznikla dočasná PN).
Maximálny DVZ pre rok 2024 je 85,7425 EUR. Maximálny mesačný vymeriavací základ je 1 304 €.
Príklad výpočtu
Pani Zuzana je zamestnaná v spoločnosti ABC s.r.o. od 1. 1. 2019. Podľa pracovnej zmluvy je jej hrubá mzda vo výške 1 500 €. Od 1. 2. až 27. 2. 2024 bola uznaná svojím lekárom za dočasne PN, z dôvodu choroby.
DVZ pani Zuzany sa vypočíta: DVZ = (1 500 * 12 mesiacov) / 365 dní = 18 000 / 365 = 49,3150 €
Náhrada príjmu počas dočasnej PN sa následne vypočíta:
- 1. deň trvania PN => 1. 2. - 3. 2. 2024: (25 % zo sumy 49,3150 €) * 3 dni = 36,98625 €
- 2. deň trvania PN => 4. 2. - 10. 2. 2024: (55 % zo sumy 49,3150 €) * 7 dní = 190,46375 €
Výpočet nemocenského:
- 11. deň trvania PN => 11. 2. - 27. 2. 2024: (55 % zo sumy 49,3150 €) * 17 dní = 461,10 €
Celková výška PN je približne 442 eur.
Úvod do desatora PN-ky
Elektronická PN (ePN)
Od 1. júna 2023 musia všeobecní lekári, lekári zdravotníckych zariadení a gynekológovia vystavovať potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti elektronicky, tzv. ePN. Od 1. januára 2024 by mali do systému ePN podľa zákona pribudnúť povinne aj lekári-špecialisti, vrátane lekárov poskytujúcich zubno-lekársku starostlivosť.
Ako funguje ePN?
- Lekár vytvára zamestnancovi tzv. ePN priamo v Národnom zdravotníckom informačnom systéme (NZIS).
- Zamestnanec už nemusí doručovať zamestnávateľovi a Sociálnej poisťovni žiadne dokumenty.
- Sociálna poisťovňa informuje zamestnanca aj zamestnávateľa o tom, že mu bola ePN vystavená.
- Zamestnanec je povinný dodržiavať liečebný režim.
- Komunikácia so Sociálnou poisťovňou sa realizuje prostredníctvom e-služieb Sociálnej poisťovne.
- Zamestnávateľ nahlasuje údaje potrebné pre výplatu dávky prostredníctvom e-služieb Sociálnej poisťovne, v záložke „ePN“.
- Zamestnávateľ nahlasuje údaje čo najskôr, ak predpokladá, že dočasná PN zamestnanca bude trvať viac ako 10 dní. Údaje o poslednom dni výkonu práce zamestnanca pred vznikom dočasnej PN, obdobie, za ktoré má zamestnanec nárok na náhradu príjmu a či táto náhrada bola alebo nebola vyplatená (oznamuje sa, ak ide o pracovný úraz alebo chorobu z povolania) nahlasuje okamžite, bez ohľadu na dĺžku predpokladaného trvania PN.
- Zamestnávateľ môže sledovať ePN svojich zamestnancov aj prostredníctvom mzdového softvéru.
Mzdové účtovníctvo a PN
Mzdové účtovníctvo zohráva kľúčovú úlohu pri spracovaní PN. Program Mzdy a personalistika dokáže evidovať a sledovať Dochádzku zamestnancov. Celý dochádzkový systém je rozdelený na evidenciu “Denných záznamov” kde môžete hromadne pridávať odpracované dni zamestnanca, jeho čerpanú dovolenku a na “Obdobia neprítomnosti”. Do dochádzky je teda možné zaevidovať okrem odpracovaných dní aj tie dni, ktoré zamestnanec z akýchkoľvek dôvodov neodpracoval. Medzi tzv. vylúčené obdobia patrí napr. nemoc, neplatené voľno, ošetrenia u lekára, absencia, materská dovolenka atď.
Softvér pre mzdy a personalistiku
Aplikácia Mzdy a personalistika podporuje import údajov z dochádzkových systémov (napr. SYSTEM-IS AMS, APIS, spol. s r.o., RS ALFA, ARBE, spol. s r.o., TINNOC, WEGA LH spol.). Mzdový číselník obsahuje preddefinované položky, ktoré vstupujú do výpočtu mzdy zamestnanca. Mzdový číselník zároveň umožní pridávať a definovať ľubovoľné položky, ktoré následne použijete resp. aplikujete do mzdy zamestnanca. Program na základe vyplnených údajov zamestnancov v Personalistike vypočíta mzdy zamestnancov. Vypočíta poistné, náhrady príjmu za nemoc, za ošetrenia u lekára, neplatené voľno, absenciu…atď.
Exporty a výkazy
Program ponúka množstvo tlačových zostáv a umožňuje exporty výkazov pre Sociálnu a zdravotné poisťovne. Jednoducho vytlačíte príkazy k úhrade a program na základe údajov z generovaných príkazov na úhradu a vypočítaných miezd zamestnancov umožňuje vystaviť Mesačný prehľad o dani a Ročné vyúčtovanie dane z príjmu. Po nadefinovaní vzorových účtov (pre podvojné účtovníctvo) a nadefinovaní kódov (pre jednoduché účtovníctvo) môžete vyexportovať mzdové údaje za zadané výplatné obdobie.
Verzie softvéru
Existujú rôzne verzie softvéru pre mzdy a personalistiku, napr.:
- Základná verzia
- Multi verzia
- XXL verzia
Multi a XXL verzie ponúkajú napríklad funkciu prepojenia na ePN Sociálnej poisťovne, ktorá umožňuje priamo z programu importovať pracovné neschopnosti do agendy Obdobia neprítomnosti. Umožňuje prístup viacerých užívateľov sieťovo prepojených počítačov do programu.
Povinnosti zamestnávateľa
Zamestnávateľ má voči Sociálnej a zdravotnej poisťovni niekoľko povinností súvisiacich s PN zamestnanca.
Sociálne poistenie
- Register zamestnávateľov: § 231 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom poistení.
- Register poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia: § 231 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení. Ak mesačný príjem zamestnanca presiahol 66 €, resp. nepresiahol 66 €.
- Prerušenie poistenia: § 231 ods. 1 písm. c) zákona o sociálnom poistení. Zamestnávateľ je povinný oznámiť pobočke Sociálnej poisťovne prerušenie poistenia zamestnanca do ôsmich dní od vzniku prerušenia. Napr. prerušenie od 11. dňa potreby osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom poistení alebo prerušenie od 11. dňa osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa uvedené v § 39 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení.
- Oznámenie materskej a rodičovskej dovolenky: § 231 ods. 1 písm. d) zákona o sociálnom poistení.
- Predloženie výkazu: § 231 ods. 1 písm. e) zákona o sociálnom poistení. Ak zamestnávateľ zistí, že pri výpočte mesačnej mzdy vypočítal a vo výkaze vykázal poistné z nižšieho vymeriavacieho základu, ako mal, je povinný prepočítať mzdu nanovo a podať opravný výkaz.
- Oznámenie zmeny: § 231 ods. 1 písm. f) a g) zákona o sociálnom poistení.
- Odvod poistného: § 141 ods. 1 a ods. 2 zákona o sociálnom poistení. Základnou povinnosťou zamestnávateľa je platiť a odvádzať poistné na sociálne poistenie na účet Sociálnej poisťovne za kalendárny mesiac pozadu.
Zdravotné poistenie
- Oznámenie zmeny platiteľa poistného: § 24 písm. a) zákona o zdravotnom poistení. Zmeny platiteľa poistného z dôvodu, že platiteľom poistného začína, resp. prestáva byť štát (§ 11 ods. 7 zákona o zdravotnom poistení). Zmeny platiteľa poistného z dôvodu, že poistenec v pracovnom pomere sa nepovažuje za zamestnanca v dňoch, v ktorých nepoberá príjem zo zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. a) zákona o zdravotnom poistení a súčasne nie je fyzickou osobou, ktorá poberá náhradu príjmu, nemocenské, ošetrovné, materské, ktorej zanikol nárok na nemocenské a ktorej trvá dočasná pracovná neschopnosť alebo ktorej zanikol nárok na ošetrovné a ktorej trvá potreba ošetrovania alebo starostlivosti [§ 11 ods. 7 písm. m) a písm. n) zákona o zdravotnom poistení].
- Oznamovacia povinnosť: § 24 písm. b) a § 23 ods. 8 zákona o zdravotnom poistení. Zamestnávateľ je povinný oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni zmenu svojho názvu, sídla, bydliska, identifikačného čísla, čísla bankového účtu do ôsmich dní odo dňa zmeny.
- Platenie poistného: § 24 písm. c) zákona o zdravotnom poistení. Pri platbe preddavkov na poistné poštovou poukážkou sa platba označí rovnako ako pri platbe bezhotovostným prevodom z účtu zamestnávateľa.
Chyby v mzdovom účtovníctve a PN
Napriek znalosti predpisov dochádza v praxi k chybám pri spracovaní miezd počas PN. Chyby môžu nastať už pri samotnom výpočte mzdy použitím nesprávnych podkladov (dochádzkový list, úkolový list, dovolenkový lístok, platobný výmer, vyhlásenie, prémiový poriadok a pod.). K častým chybám dochádza tým, že sa v mzdovom liste zamestnanca uvádza úhrn zúčtovaných mesačných miezd a nie úhrn vyplatených zdaniteľných miezd.
Daň z príjmov zo závislej činnosti
Pri zdaňovaní príjmov zo závislej činnosti v priebehu roka dochádza k chybám napr. zlým výpočtom mzdy, nesprávnym výpočtom preddavkov na daň, ale aj pri nesprávnom uplatňovaní daňového bonusu. Ak zamestnávateľ zrazil v priebehu roka zamestnancovi zo zdaniteľnej mzdy vyšší preddavok na daň, ako ukladá zákon o dani z príjmov, je povinný vrátiť mu vzniknutý preplatok v nasledujúcom kalendárnom mesiaci, najneskôr do 31. marca nasledujúceho roka.
PN a dovolenka
Ak má zamestnanec vystavenú PN, PN ruší dovolenku a ani na žiadosť zamestnanca zamestnanec dovolenku mať nemôže. Pojednáva o tom Zákonník práce § 112 ods. 2.
Náhrada príjmu pri PN dohodára
Dohoda o pracovnej činnosti je obľúbenou formou pracovného pomeru, ktorá ponúka flexibilitu a jednoduchosť. Na vznik nároku na náhradu príjmu nie je potrebné odpracovať minimálny počet dní. Minimálny vymeriavací základ pre vznik povinného nemocenského poistenia sa každoročne mení. V roku 2024 je minimálny vymeriavací základ 188,76 eur mesačne. Ak váš príjem z dohody dosahuje aspoň minimálny vymeriavací základ, ste povinne nemocensky poistený. To znamená, že vy aj váš zamestnávateľ platíte poistné na nemocenské poistenie.
Vymeriavací základ a sadzba nemocenského
- Vymeriavací základ je hrubá mzda alebo príjem, z ktorého sa vypočítavajú odvody do Sociálnej poisťovne a následne aj výška nemocenských dávok.
- Sadzba nemocenského je percentuálny podiel z denného vymeriavacieho základu, ktorý dohodár dostáva ako náhradu príjmu počas práceneschopnosti.
Postup pri práceneschopnosti dohodára
Ak ste dohodár a stali ste sa práceneschopným, je dôležité dodržať správny postup, aby ste mohli získať náhradu príjmu:
- Zamestnávateľovi: Okamžite informujte svojho zamestnávateľa o svojej práceneschopnosti a predložte mu potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti (tzv. PN-ku).
- Sociálnej poisťovni: Ak vaša práceneschopnosť trvá dlhšie ako 10 dní, musíte ju oznámiť aj príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne.
- Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti: Toto potvrdenie vám vystaví váš lekár.
Dĺžka a typy dávok pri PN dohodára
- Ak práceneschopnosť dohodára trvá dlhšie ako 52 týždňov, nárok na nemocenské dávky zaniká.
- Ak je práceneschopnosť dohodára spôsobená pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, má nárok na náhradu príjmu vo forme úrazových dávok (nemocenské, úrazový príplatok, náhrada za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia). Tieto dávky vypláca zamestnávateľ, resp. Sociálna poisťovňa.
- Dohodárky, ktoré sú tehotné alebo sú na materskej dovolenke, majú nárok na materské dávky. Materské sa poskytuje 34 týždňov (pri narodení jedného dieťaťa) alebo 43 týždňov (pri narodení dvoch a viac detí).
Dôležité upozornenia pre dohodárov
- Počas práceneschopnosti nesmiete vykonávať žiadnu zárobkovú činnosť, vrátane práce na dohodu.
- Ak pracujete na viacero dohôd o pracovnej činnosti, nárok na nemocenské dávky sa posudzuje pre každú dohodu samostatne. To znamená, že musíte splniť podmienky nároku (pravidelný mesačný príjem a povinné nemocenské poistenie) pre každú dohodu zvlášť.
- Dĺžka práceneschopnosti dohodára nie je zákonom obmedzená. Avšak, nárok na nemocenské dávky trvá maximálne 52 týždňov.
Vrátenie dane a ročné zúčtovanie
Ak zamestnávateľ zrazil v priebehu roka zamestnancovi zo zdaniteľnej mzdy vyšší preddavok na daň, ako ukladá zákon o dani z príjmov, je povinný vrátiť mu vzniknutý preplatok v nasledujúcom kalendárnom mesiaci, najneskôr do 31. marca nasledujúceho roka. Ročné zúčtovanie a výpočet dane za rok vykoná zamestnávateľ, najneskôr do 31. marca nasledujúceho roka.
Časté otázky (FAQ)
Otázka: Za rok 2025 mi bol vyčíslený preplatok na dani. Vo februári 2026 som ukončil prácu u zamestnávateľa, ktorý mi vykonal ročné zúčtovanie. Mzdu za február mi vyplatili, avšak preplatok mi do dnešného dňa nezaslali.
Odpoveď: Ak ste zamestnávateľa požiadali o vykonanie ročného zúčtovania za rok 2025 a jeho výsledkom bol preplatok na dani, v zmysle uvedeného bol zamestnávateľ povinný vrátiť tento preplatok najneskôr vo vyúčtovaní mzdy za apríl, t. j. do konca mája 2026. Postup podľa § 35 ods. 7 zákona o dani z príjmov - zodpovednosť za vyplatenie preplatku na dani je na zamestnávateľovi. Ak je úhrnná suma preddavkov na daň a dane zrazená všetkým zamestnancom nižšia ako úhrnná suma preplatku na dani všetkých zamestnancov, zamestnávateľ pri výplate, pripísaní alebo poukázaní mzdy zamestnancovi k dobru vyplatí zamestnancovi preplatok na dani z ročného zúčtovania zo svojich prostriedkov a požiada správcu dane o vrátenie takto vyplateného preplatku podaním žiadosti správcovi dane, ktorý použije postup podľa § 40 ods. 9 zákona o dani z príjmov.
Otázka: Zamestnancovi sme zabudli vyrovnať preplatok z ročného zúčtovania za rok 2025.
Odpoveď: Zodpovednosť vykonať ročné zúčtovanie na žiadosť zamestnanca a vrátiť mu preplatok na dani zostáva na zamestnávateľovi, aj keď zamestnávateľ nevrátil preplatok v zákonom stanovenom termíne, t. j. v aprílovej výplate. Tzn., že vyplatíte zamestnancovi vypočítaný preplatok na dani vo výplate za máj 2026 a o vrátenú sumu znížite odvod preddavkov na daň.
Otázka: V organizácii skončil pracovný pomer posledný zamestnanec 31.12.2025. Od 1.1.2026 nemá organizácia žiadneho zamestnanca a už nespracováva mzdy.
Odpoveď: Ak zamestnanec (aj bývalý) požiada o vykonanie ročného zúčtovania a zamestnancovi na základe žiadosti toto ročné zúčtovanie vykonáte, pričom výsledkom je preplatok na dani, v zmysle uvedeného je zamestnávateľ povinný vrátiť tento preplatok najneskôr vo vyúčtovaní mzdy za apríl t. j. do konca mája príslušného roka. Postup podľa § 35 ods. 7 ZDP - t. j. zodpovednosť za vyplatenie preplatku na dani je na zamestnávateľovi. Ak v zdaňovacom období 2026 už nevypláca zamestnávateľ zdaniteľné príjmy (zamestnávateľ nemá možnosť znížiť odvod preddavkov o preplatky z ročného zúčtovania), má povinnosť vyplatiť zamestnancovi preplatok na dani z ročného zúčtovania za rok 2025 zo svojich prostriedkov. Po vyplatení preplatku požiada správcu dane o vrátenie takto vyplateného preplatku podaním osobitnej žiadosti (listom; pri elektronickej komunikácii cez elektronický formulár - Podanie pre FS - Správa daní). Prílohu tvorí tlačivo ročného zúčtovania za rok 2025 zamestnanca, ktorému vyplatí preplatok z vlastných prostriedkov a podklady súvisiace s ročným zúčtovaním - žiadosť, doklady k bonusu a pod. Správca dane použije postup podľa § 40 ods. 9 zákona o dani z príjmov.