Slovensko, rovnako ako mnoho iných krajín, čelí demografickým zmenám, kde sa zvyšuje podiel starších ľudí v populácii. S týmto vývojom je spojená aj potreba zabezpečiť, aby mali seniori adekvátnu ochranu a prístup k svojim právam. Tento článok sa zameriava na práva seniorov na Slovensku, pričom zohľadňuje rôzne aspekty ich života a poukazuje na možnosti, ktoré majú k dispozícii na ochranu svojich záujmov.
Sociálna ochrana starších ľudí v SR
Starnutie obyvateľstva so sebou prináša aj množstvo spoločenských problémov a dôsledkov, preto je to záležitosť nielen individuálna, ale aj spoločenská. Vlády jednotlivých krajín rozpracúvajú rôzne opatrenia na sociálnu ochranu starších osôb, a tiež opatrenia na dodržiavanie ich ľudských, občianskych, politických práv.
Vo všeobecnosti možno tieto opatrenia vidieť v skvalitňovaní zdravotníckej starostlivosti zavádzaním nových liečiteľských technológií, vhodného bývania a potrebných sociálnych služieb, ktoré sú potrebné na zabezpečenie dôstojného života v rodine a v spoločnosti (Gabrielová, 2010, s. 449). Súčasťou sociálnej ochrany občanov je aj ich sociálne zabezpečenie.
Sociálne zabezpečenie seniorov na území Slovenskej republiky je realizované a poskytované v zmysle platných právnych úprav, prevažne zákonom č. 448/2008 Z.z. účinného od 1. januára 2009 o sociálnych službách a zákonom č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení.
Osobitná legislatívna úprava, zákon č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, upravuje predmetné záležitosti pre vybrané skupiny profesionálov (príslušníci Policajného zboru SR, Národného bezpečnostného úradu, železničnej polície a pod.). V súvislosti so systémom sociálnej ochrany občanov seniorského veku má nezastupiteľné miesto v oblasti právnych predpisov aj zákon č. 447/2008 Z.z.
Verejný ochranca práv a jeho úloha
Verejný ochranca práv (VOP), v súčasnosti JUDr. Róbert Dobrovodský, PhD., LL.M., zohráva dôležitú úlohu pri ochrane práv seniorov na Slovensku. VOP sa stretáva so zástupcami seniorských organizácií a snaží sa nadviazať intenzívnu spoluprácu, ktorej cieľom je zlepšenie postavenia seniorov v spoločnosti. VOP poskytuje seniorom informácie o tom, ako a v akých prípadoch im môže pomôcť pri riešení ich problémov.
Oblasti pomoci VOP
VOP sa venuje širokému spektru problémov, s ktorými sa seniori stretávajú. Medzi najčastejšie patria:
- Dôchodkové veci: VOP sa zaoberá podnetmi týkajúcimi sa starobných, invalidných, výsluhových alebo pozostalostných dôchodkov.
- Kompenzačné príspevky: Seniori často poberajú jednorazové alebo opakované kompenzačné príspevky, ktoré vyplácajú úrady práce, sociálnych vecí a rodiny. Tieto príspevky môžu byť určené na prepravu, kompenzáciu zvýšených výdavkov, kúpu alebo opravu pomôcky, opatrovanie alebo osobnú asistenciu.
- Iné dávky: Okrem dôchodkov môžu orgány sociálneho poistenia rozhodovať aj o nemocenských, úrazových či dávkach garančného poistenia. Ak je seniorovi zverený vnuk alebo vnučka do náhradnej osobnej starostlivosti, môže mať nárok na prídavky na dieťa alebo príspevky na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa.
- Zdravotníctvo: Pôsobnosť VOP zasahuje aj do oblasti zdravotníctva, avšak možnosti VOP sú obmedzené, ak senior namieta poskytovanie zdravotnej starostlivosti konkrétnym ošetrujúcim lekárom. V takýchto prípadoch môže správne poskytovanie zdravotnej starostlivosti preskúmať Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.
Sociálna pomoc a sociálne služby
V oblasti sociálnej pomoci a sociálnych služieb sa seniori môžu obrátiť na VOP v prípadoch, keď sú odkázaní na pomoc druhých. Ak je seniorovi už poskytovaná sociálna služba na základe zmluvy o jej poskytovaní, VOP s ohľadom na svoju zákonnú pôsobnosť pomôcť nedokáže.
Zdravotný stav seniora, ktorý je v zariadení poskytovateľa pobytovej sociálnej služby, môže vyžadovať použitie prostriedkov netelesného a telesného obmedzenia prijímateľa sociálnej služby. Zákon je pri používaní týchto prostriedkov prísny. Ak by došlo k obmedzeniu osobnej slobody, VOP môže hovoriť so seniorom aj bez prítomnosti iných osôb (napr. zamestnancov poskytovateľa sociálnych služieb).
Iné oblasti pôsobnosti VOP
Život seniora môže byť veľmi pestrý a do kontaktu s orgánmi verejnej správy môže prísť aj v iných oblastiach. Do pôsobnosti VOP patria aj veci týkajúce sa napríklad katastra nehnuteľností alebo vybavovania tzv. „malých vecí“.
Pri posudzovaní, či vec spadá do pôsobnosti VOP, je podstatné, aby išlo o vrchnostenský výkon verejnej správy - to znamená, že orgán verejnej správy autoritatívne upravuje či zasahuje do práv a povinností seniora zo svojho mocenského (vrchnostenského) postavenia. Na druhej strane na to, aby sa vecou seniora mohol VOP zaoberať, nestačí len to, že v danej veci figuruje orgán verejnej správy. Typickým príkladom je postup obce či mesta pri predaji alebo pri nájme jej majetku. Obce v týchto prípadoch vystupujú ako subjekty súkromného práva, ktoré sú v rovnocennom postavení s ďalšími subjektmi právneho vzťahu.
Obmedzenia pôsobnosti VOP
Je dôležité si uvedomiť, že niektoré orgány právny poriadok výslovne vylučuje z pôsobnosti VOP. Takými orgánmi sú napríklad Národná rada SR, vláda SR, prezident SR, prokuratúry, či súdy, s výnimkou orgánov riadenia a správy súdov a dôvodov predpokladajúcich disciplinárne previnenie sudcu a prokurátora.
VOP zároveň nie je oprávnený poskytovať právne poradenstvo a nemôže zmeniť či zrušiť rozhodnutia orgánov verejnej správy, ani im prijatie opatrení nemôže nariadiť.
Príklady úspešných intervencií VOP
VOP dosiahol úspechy v niekoľkých prípadoch, kde jeho intervencia pomohla seniorom. Napríklad, v jednom prípade VOP zistil, že Sociálna poisťovňa nezhodnotila poberateľke invalidného a neskôr aj starobného dôchodku dobu 146 dní zamestnania, hoci o tejto dobe mala vedomosť už pri prvom rozhodovaní o jej dôchodku v roku 1991. Sociálna poisťovňa ešte v priebehu vybavovania podnetu uznala svoju chybu a pristúpila k zmene sumy dôchodkovej dávky.
Podobný bol aj prípad podávateľa, ktorý sa na Slovensko, už ako dôchodca, presťahoval z Kazachstanu. Na jeho prípad sa aplikovala medzištátna dohoda, ktorá stanovuje, že pri presídlení dôchodcu preberá jeho dôchodkové nároky štát, do ktorého sa presídlil. Sociálna poisťovňa v tejto súvislosti oslovila slovenských zamestnávateľov obdobného odboru so žiadosťou o poskytnutie informácií o priemernom zárobku ich zamestnancov. Zamestnávatelia tieto informácie Sociálnej poisťovni poskytli, avšak tá ich nesprávne vyhodnotila ako priemerné ročné zárobky, hoci fakticky išlo o priemerné mesačné zárobky. Aj v tomto prípade Sociálna poisťovňa svoju chybu napravila ešte v priebehu vybavovania podnetu a podávateľovi upravila sumu dôchodku od vzniku nároku.
Jedným z najsilnejších oprávnení VOP je aj možnosť iniciovať konanie na Ústavnom súde SR o súlade právnych predpisov. Ústavný súd SR v konaní o návrhu VOP vyhovel a keďže namietané ustanovenia príslušného zákona Národná rada SR do šiestich mesiacov nenapravila, tieto ustanovenia stratili platnosť.
Ako podať podnet VOP
Aby VOP vedel podnet seniora preskúmať, je nevyhnutné, aby obsahoval základné náležitosti. Vybavenie podnetu uľahčí, ak senior k podnetu priloží aj kópie relevantných dokumentov a písomností. V styku s VOP môže senior používať svoj materinský jazyk. Po doručení podnetu bude podnet pridelený právnikovi Kancelárie VOP na právnu analýzu. VOP a poverení pracovníci Kancelárie VOP počas vybavovania podnetu postupne zhromažďujú informácie, skutočnosti a dôležité dokumenty. V tejto fáze aktívne komunikujú s orgánmi verejnej správy, proti ktorým podnet smeruje, alebo aj so samotným podávateľom.
Zákon o VOP neustanovuje na vybavenie podnetu žiadne zákonné lehoty. Napriek tomu je snahou VOP a Kancelárie VOP každý jeden podnet vybaviť čo najskôr.
Rada vlády SR pre práva seniorov
Rada vlády SR pre práva seniorov a prispôsobovanie verejných politík procesu starnutia populácie navrhuje, koordinuje a kontroluje opatrenia zamerané na práva seniorov a elimináciu negatívnych dôsledkov starnutia populácie. Zástupcovia ministerstiev, regionálnej samosprávy, poskytovateľov sociálnych služieb a seniorských organizácií diskutujú o riešeniach na aktuálne témy.
Národná stratégia deinštitucionalizácie
Ministerstvo práce informovalo o postupe plnenia Národnej stratégie deinštitucionalizácie systému sociálnych služieb a náhradnej starostlivosti, ktoré bola prijatá v apríli 2021. Táto stratégia reflektuje súčasný stav procesu deinštitucionalizácie v SR a určila 10 strednodobých cieľov, ktorých splnenie sa predpokladá v horizonte do roku 2025.
Platy opatrovateliek
Asociácia poskytovateľov sociálnych služieb v SR informovala o výzve adresovanej Vláde SR s požiadavkou na riešenie platov opatrovateliek.
Vzdelávanie a digitálne zručnosti seniorov
Zástupcovia rady vlády sa zhodli, že pre lepšie postavenie seniorov v našej spoločnosti je dôležitá aj možnosť ich vzdelávania a zvyšovanie digitálnych zručností.
Medzinárodné aspekty ochrany práv seniorov
Na medzinárodnej úrovni sa otázka práv seniorov rieši prostredníctvom rôznych iniciatív a organizácií. Amnesty International sa zaoberá ochranou ľudských práv starších ľudí a poukazuje na ich zraniteľnosť v rôznych situáciách, ako sú ozbrojené konflikty, pandémie a diskriminácia v zamestnaní.
Podľa výskumnej správy Svetovej zdravotníckej organizácie z roku 2014 malo len 40 % krajín platné zákony proti zneužívaniu starších ľudí v inštitucionálnych zariadeniach, ako sú napríklad zariadenia pre seniorov. Iba 59 % krajín malo zákony, ktoré chránili starších ľudí pred zneužívaním vo všeobecnosti.
Dohovor OSN upravujúci práva starších ľudí by predstavoval kľúčový krok k ochrane ich práv a rozšíril by možnosti starších ľudí na celom svete zasadzovať sa za svoje práva. V súčasnosti neexistuje žiaden globálny dohovor alebo dokument, ktorý by zaručoval práva starších ľudí.
Zraniteľnosť seniorov v krízových situáciách
Počas ozbrojených konfliktov sú starší ľudia často poslední, ktorí sa rozhodnú utiecť pred nebezpečenstvom. Často sa obávajú, že prídu o svoje domovy a pôdu, čo môže byť tým najcennejším, čo majú. Niekedy majú fyzické, mentálne alebo iné znevýhodnenia, ktoré im sťažujú útek alebo prístup k informáciám o evakuácii.
Po vysídlení majú starší ľudia často problém nájsť si bývanie. Kvôli veľmi nízkym starobným dôchodkom si mnohí nemôžu dovoliť prenajať byty alebo domy a dočasné ubytovanie nebýva bezbariérové.
Pandémia COVID-19
Už od začiatku pandémie COVID-19 bolo známe, že starší ľudia sú jednou zo skupín, ktoré sú najviac ohrozené vážnymi zdravotnými ťažkosťami a úmrtím v dôsledku nákazy vírusom. Tisíce starších ľudí v zariadeniach pre seniorov prišli zbytočne o život v dôsledku nedbalých vládnych politík a nedostatočných zdrojov zdravotníckych zariadení.
Zariadeniam pre seniorov chýbal potrebný personál a opatrovateľky a opatrovatelia často nemali k dispozícii osobné ochranné prostriedky (OOP) a testy na sledovanie vírusu. Ľudia žijúci v zariadeniach pre seniorov boli navyše na celé týždne takmer úplne odrezaní od svojich rodín a vonkajšieho sveta.
Diskriminácia v zamestnaní
V mnohých krajinách sveta sa starší ľudia stretávajú s diskrimináciou v zamestnaní. Táto diskriminácia môže byť priama, napríklad keď spoločnosti stanovujú povinný vek odchodu do dôchodku alebo maximálny vekový limit pri prijímaní do zamestnania.
V štúdii, ktorú uskutočnila Amnesty International Belgicko, takmer každý štvrtý starší človek, ktorý zostal pracovať, mal pocit, že po dovŕšení 55. roku s ním na pracovisku zaobchádzali inak. Európske súdy považujú diskrimináciu na základe veku za „menej závažnú“ ako iné formy diskriminácie.
Dôchodkové dávky
Starobné dôchodkové dávky predstavujú pre starších ľudí takpovediac záchranné lano. Starobný dôchodok poberá 68 % starších ľudí na celom svete.
Rozdiely v odmeňovaní mužov a žien sa prejavujú aj v dôchodkovom veku. Keďže ženy častejšie prerušujú formálne zamestnanie z dôvodu opatrovateľských povinností alebo pracujú v neformálnej ekonomike, často dostávajú nižšie starobné dôchodkové dávky než muži. V roku 2019 poberali ženy v EÚ staršie ako 65 rokov starobný dôchodok, ktorý bol v priemere o 29 % nižší než starobný dôchodok mužov.
