Kompletný sprievodca starostlivosťou o domáceho ježka: všetko, čo potrebujete vedieť

Deti snívajú o domácom maznáčikovi a rodičia o tom, aby zvieratko nespôsobovalo veľa starostí. Z tohto dôvodu sú také populárne škrečky a králiky, ale v poslednej dobe sú čoraz populárnejšie domáce ježe. Jež domáci alebo pigmy ježko je cez deň málo aktívnym zvieraťom. Jeho náklady na údržbu sú nízke. V tomto článku sa dozviete všetko o chove a starostlivosti o tohto netradičného domáceho maznáčika, od jeho potrieb až po tipy na skrotenie.

Ježko ako domáce zviera

Ježko je čoraz viac vnímaný ako domáce zviera. Roztomilé videá s ježkami, ktoré kolujú na video platformách, prispievajú mimo iné k tomu, že sa v našich domácnostiach objavuje tento malý hmyzožravec stále častejšie. Ježko bielobruchý je skvelou alternatívou pre začínajúcich chovateľov. Ide o samotára, ktorý nepotrebuje toľko pozornosti ako napríklad pes či mačka. Je to populárne zviera, ktoré nie je ľahké chovať, pretože nerád komunikuje so svojím druhom. Ježko bielobruchý má pichliače, ktoré sa rozprestierajú po celom chrbáte. Pichliače sú dlhé 15 až 20 mm a majú rôzne farby. Brucho malých hmyzožravcov je načuchrané a biele, ako napovedá názov. Majú guľaté, malé uši a malé labky. Na zadných labkách majú ježkovia bielobruchí, na rozdiel od iných druhov ježkov, štyri prsty namiesto piatich. Ježko bielobruchý je v dospelosti približne o 5 cm menší, ako jeho európsky menovec. Dorastá do veľkosti 14 až 21 cm a váži 300 až 500 g. Na chrbte sa mu vynímajú rôznofarebné pichliače v odtieňoch čiernej, bielej a hnedej. Od zdomácnenia ježkov v 80. rokoch 20. storočia sa postupom času vyšľachtilo niekoľko desiatok farebných kombinácií. Dnes existuje 92 farebných variant, medzi ktoré patria i albíni či fľakatí ježkovia, tzv. pinto. Prirodzeným prostredím ježka bielobruchého sú savany a suché travnaté oblasti strednej Afriky.

Druhy ježkov chovaných v domácnostiach

Najznámejší ježko na domáci chov sa nazýva Ježko bielobruchý (Atelerix albiventris) a pochádza z Afriky. Nie je to ten istý ježko, s ktorým sa môžeme stretnúť u nás vo voľnej prírode a od svojho slovenského menovca sa odlišuje aj tým, že v zime neupadá do spánku. Ide o roztomilé zvieratko dorastajúce do dĺžky 18 - 25 cm a v dospelosti dosahujúce hmotnosť až 0,5 kg. Okrem Ježka afrického bielobruchého sa v domácnostiach zvykne chovať aj Ježko alžírsky (Atelerix algirus) alebo ich kombinácia. Stretnúť sa však môžete tiež s ďalšími druhmi, ako je Egyptský ušatý ježko (Hemiechinus auritus auritus) a Indický ušatý ježko (Hemiechinus collaris). Od zdomácnenia ježkov v 80. rokoch 20. storočia sa už vyšľachtilo množstvo rôznofarebných kombinácií, medzi ktoré patria i albíni či fľakatí ježkovia, tzv. pinto. Krížením Ježka bielobruchého s Ježkom alžírskym vznikol Ježko africký bielobruchý, no pri chove sa z času na čas objaví ešte pôvodná forma Ježka alžírskeho alebo bielobruchého.

Charakteristika ježka bielobruchého

• Malá hmyzožravá guľôčka: V domácnostiach je najčastejšie chovaným druhom ježko bielobruchý.
• Pichliače: Pichliače, ktoré majú rôzne farebné prevedenia, má rozprestreté po celom chrbte.
• Sfarbenie: Brucho má, ako už názov napovedá, biele a hebké.
• Hmotnosť: Hmotnosť sa pohybuje okolo 300 až 500 g.
• Samotár: Títo ježkovia sú samotári, chovať je teda vhodné iba jedného jedinca.
• Skrotenie: Tento malý maznáčik sa ľahko skrotí a bude vám tak dokonalým spoločníkom.
• Aktivita: Ježko Bielobruchý sa neukladá k zimnému spánku, takže je aktívny po celý rok, hlavne večer a v noci, kedy sa prebúdza po celodennom odpočinku.
• Nie je vhodný pre malé deti: Maznáčik to teda nie je vhodný pre malé deti.

Povaha a správanie

Ježko ako domáce zviera má úplne inú povahu ako vták, či hlodavec. Mohli by sme povedať, že ježko je osobnosť a viac sa podobá mačke alebo psovi. Vie sa pritúliť, ale aj nahnevať či uraziť sa. Ježkovia majú náročnú povahu, bývajú tvrdohlaví a hlavne plachí, preto sa im musí človek dostatočne venovať, aby si zvykli, že sú doma. Ježko bielobruchý je aktívny za súmraku a v noci, počas dňa sa ukrýva. Po zotmení sa vydáva hľadať potravu. Sú však ideálnym domácim miláčikom pre ľudí, ktorí sú väčšinu dňa v práci a domov chodia neskoro. Ježko je totiž nočný tvor a vôbec mu nevadí, že je doma sám, keďže celý deň prespí. Ježkovia, podobne ako škrečky, sú nočné zvieratá. Cez deň spia a odpočívajú a ich aktivita začína večer. Môžeme si spájať ježka s útekom pred ľuďmi a schúlením sa do klbka, ale zakrpatí ježkovia sa od divokých európskych ježkov mierne líšia. Niektorí ježkovia môžu byť spoločenskejší a ochotnejší nadviazať vzťah so svojím majiteľom, zatiaľ čo iní budú individualistickí. Všetko závisí od dispozície domáceho maznáčika. Pre nadviazanie lepšieho vzťahu s vašim ježkom sa oplatí venovať mu veľa času, najmä na začiatku adopcie. Je dobré dávať svojmu ježkovi maškrty ručne, napríklad suché krmivo pre mačky alebo zeleninu nakrájanú na malé kúsky. Ježko si tak bude môcť zvyknúť na ľudskú vôňu a vytvorí si hlbšie puto. Ježkovia sú inteligentní a časom sa môžu naučiť triky alebo používať hračky. Majitelia ježkov popisujú svoje zvieratá ako veľmi priateľské a dôverčivé, je možné ich uchopiť do ruky. V prípade nebezpečia sa ježkovia schúlia do klbka a použijú pichliače ako štít, aby sa ubránili pred nepriateľom.

Ako skrotiť Ježka bielobruchého?

Hoci nie sú takí spoločenskí ako psy alebo mačky, títo ježkovia si môžu vytvárať vzťahy s ľuďmi a prejavovať určitú úroveň interakcie a náklonnosti. Vzťah medzi ježkom a jeho ošetrovateľom závisí od mnohých faktorov, ako je individuálny temperament ježka, spôsob a frekvencia interakcie a trpezlivosť ošetrovateľa. Skrotenie pygmy ježka môže chvíľu trvať. To si vyžaduje pravidelné, jemné interakcie. Ježkovia belobriší sú prirodzene opatrní a potrebujú čas, aby dôverovali svojmu ošetrovateľovi. Je dôležité pristupovať k ježkovi pomaly a jemne. Rýchle pohyby a hlasné zvuky ho môžu vystrašiť. Držanie tohto ježka v náručí každý deň na niekoľko minút môže pomôcť vybudovať dôveru. Ak sa ježko stočí do klbka alebo reaguje úzkostlivo, odložte ho a odmeňte maškrtou. Ježci rozpoznávajú svojich majiteľov podľa vône a hlasu. Ježkovia si môžu užívať čas mimo svojej klietky a objavovať nové prostredie pod dohľadom svojho ošetrovateľa. Ježka je možné umiestniť do špeciálneho koterca pre hlodavce a malé zvieratá, alebo môžete zavrieť miestnosť a pozorovať jeho správanie. Títo ježkovia majú radi rutinu. Pravidelné časy kŕmenia, čistenia klietky a interakcie im pomáhajú cítiť sa bezpečnejšie a pohodlnejšie. Pre ježka je dôležité vyhýbať sa stresovým situáciám, akými sú náhle zmeny prostredia, hlasné zvuky či nadmerné množstvo ľudí v blízkosti. Ježko bielobruchý nie je veľmi vhodným maznáčikom pre vaše malé ratolesti. Ježko je nočný tvor, ktorý potrebuje svoj priestor. To znamená, že vaše deti si ho cez deň veľmi neužijú. Budenie počas dňa, aby s ním vaši najmenší mohli tráviť viac času, je pre neho pomerne stresujúce.

Ubytovanie pre ježka

Ježko by sa mal chovať v klietke alebo teráriu s minimálnou veľkosťou 1 m². Odborníci radia, že najlepšie je zariadiť miesto s rozmermi 120 x 40 x 35 cm (cca. 1,7 m²). Väčšie bude vždy lepšie, pretože ježkovia sú v noci veľmi aktívni. Chov ježka nie je vôbec náročný a nepotrebujete k tomu ani žiadnu špeciálnu výbavu. Stačí mu priestranná klietka, ktorá bude vo vnútri vybavená základnými prvkami ako domček, miska na jedlo a na vodu. Takisto ježkovia sa neradi nudia, preto je vhodné mu do klietky dať aj rôzne predmety na krátenie dlhých chvíľ. Takisto dôležité je myslieť aj na to, že tento typ „domáceho“ ježka nehibernuje. Hoci je ježko nenáročný tvor, k jeho spokojnému životu by ste mu mali dopriať určitý štandard. Kvalitná klietka by mala byť základom pri chove ježka v domácom prostredí. Klietka by mala byť dostatočne priestranná, aby sa v nej ježko necítil stiesnene. Ideálne je, aby mala dvoje dvierka - na prednej a vrchnej strane. Nevhodné je v tomto prípade použitie sena ako podstielky.

Terárium alebo klietka?

Pre tohto ježka dobre poslúži klietka aj terárium. Potrebuje priestranné terárium alebo klietku s minimálnymi rozmermi 100x50x50 cm. Je dôležité zabezpečiť dobré vetranie. Terárium by sa nikdy nemalo zatvárať zhora! Pri výbere správneho terária je treba dbať na to, aby nebolo celé vyrobené zo skla, pretože ježkovia počas dňa radi odpočívajú, skrývajú sa a nechcú byť pozorovaní zo všetkých strán. Terárium by tiež malo mať vzduchové otvory, aby bol zaistený dostatok kyslíka. Ježko je majster útekov, neodporúčajú sa tak klasické klietky, kde by mohol medzi mriežkami utiecť alebo sa zachytiť a zraniť. Ježko je veľmi citlivý na prievan, v klietke, kde sú mriežky, by mohol rýchlo prechladnúť. Plastový box mu teda bude vyhovovať určite viac. Čím väčší rozmer box bude mať, tým lepšie, avšak minimálne by mal mať aspoň 90 cm na dĺžku.

Výhody a nevýhody klietky a terária:

Vybavenie terária/klietky

Na dno boxu dáme podstielku, najlepšie bezprašné piliny, či ekologické papierové stelivo Asan. Peletiek a ostatných tvrdších podstielok sa vyvarujeme, a to kvôli možným otlakom na labkách ježkov. Ideálnym substrátom pre tohto ježka je podstielka, piliny alebo seno. Je potrebné sa vyhnúť pilinám z ihličnatého dreva, pretože môžu podráždiť dýchacie cesty ježka. Do boxu vložíme miesto na odpočinok. Môže sa jednať o domček dostatočných rozmerov alebo niektoré z látkových pelechov a tulipytlíkov. Ježkovia belobriší sa radi schovávajú, preto by klietka mala mať rôzne skrýše, tunely a žuvacie hračky. V teráriu alebo klietke je dobré mať lôžko. Pre ježkov nie sú vhodné napájadlá s kovovou tyčkou, pretože by im mohli poškodiť zuby. V teráriu sa musí nachádzať miska s vodou a miska na jedlo. Ježkovia radi všetko rozhadzujú, preto je dobré, aby tieto misky boli dostatočne ťažké, aby ich ježko pri svojej prechádzke neprevrhol. Dobré sú keramické misky, na vodu najlepšie so zahnutou vrchnou časťou misky. Niektorí ježkovia pijú radi aj z napájačky. Dôležité však je, aby mal ježko vždy k dispozícii čistú vodu. Ježko sa veľmi rád skrýva, preto určite ocení aj rôzne provizórne skrýše z roliek od toaletného papiera či tuli vaky. Takisto hlavne kvôli aktivite v noci sa odporúča dať vášmu ježkovi do klietky koleso pre hlodavce. Ježkovia radi športujú, preto tomu svojmu nezabudnite pripraviť aj koleso na behanie, inak by mohol začať nežiaduco priberať. Priemer kolesa by mal byť aspoň 28 cm a malo by mať plnú plochu alebo hustú mriežku, pretože ježko sa bežne vyprázdňuje počas behania v kolese. Ježko bielobruchý sa kúpe v piesku, aby sa očistil. Naplňte preto vaničku alebo misku pieskom pre činčily. Mal by byť tiež k dispozícii toaletný kútik. Na tento účel možno použiť toalety pre drobné zvieratá s kočkolitom. Nezabudnite na každodenné upratanie toaletného kútika a pieskového kúpeľa!

Teplota

Keďže ježko bielobruchý pochádza z Afriky, optimálna teplota prostredia by sa mala pohybovať v rozmedzí 24 - 30 °C, v noci môže teplota poklesnúť až na 22 °C. Ježkovia by sa mali chovať pri teplote 22 - 24 ° C, kde sa cítia najlepšie. Optimálna teplota pre pygmy ježka je 22-26°C. V chladnejších dňoch sa oplatí použiť vyhrievacie rohože alebo podložky. Ježkovia potrebujú denný a nočný cyklus, preto je dôležité, aby bolo terárium cez deň dobre osvetlené a v noci tmavé.

Čo jedia domáci ježkovia?

Ježko je predovšetkým hmyzožravec a jeho prirodzená strava je hlavne hmyz v rôznych vývojových štádiách. Živý hmyz sa však ťažko skladuje a najmä v zime sa nie vždy dá zohnať. Ako náhradná potrava pre ježka sú preto ideálne kvalitné konzervy a granule pre mačky. Majú vhodnú veľkosť a minimum tuku, takže je to výborná alternatíva. Dávka krmiva je 2-3 polievkové lyžice na dospelého ježka. Tehotné samice a samice odchovávajúce mláďatá by mali mať neustály prístup k potrave. Ježkom domácim sa dáva vysoko kvalitné mačacie krmivo, ktoré je obohatené o červy, múčne červy, dážďovky, cvrčky a larvy hmyzu. Toto sú obľúbené pochúťky tohto cicavca. Môžete si kúpiť aj doplnok výživy krmivo pre ježkov, ktoré poskytuje vyvážený súbor výživných látok. Obe krmivá je možné objednať online alebo v obchode s chovateľskými potrebami. Je dobré venovať pozornosť tomu, či jedlo neobsahuje zrná, je vysoko kvalitné, bez konzervantov a alergénov (lepok, vajcia) a musí sa podávať pri izbovej teplote. Strava domácich ježkov musí obsahovať vysoký obsah bielkovín a nízky obsah tuku. Prirodzene, ježkovia budú s radosťou jesť aj hmyz, ako sú múčne červy, šváby, dážďovky a cvrčky. Hmyz by mal byť doplnkom stravy, nie jej základom. Bohužiaľ, ježkovia ľahko priberajú. Množstvo jedla by malo závisieť od toho, ako aktívny je ježko. Ako príležitostná pochúťka sa môže podávať vajíčko na tvrdo alebo malé množstvo ovocia (jablko, hruška, jahody alebo melón). Ježko tiež konzumuje mäso, ktoré je potrebné jemne nakrájať, hovädzie mäso je však zakázané. Nemôže mu byť podávaná laktóza, pretože ju netoleruje. Ďalšími zakázanými produktmi sú: cibuľa, mrkva, kukurica, orechy, kapusta a paprika. Zviera by malo byť vybavené pitnou vodou, ktorá môže byť podaná iba v miske, napájačky môžu poškodiť ježkom zuby. Jednu časť jedálnička tvoria granule. Kúpiť sa dajú buď priamo pre ježkov, alebo kvalitné granule pre mačiatka. Druhú časť tvorí hmyz, teda múčne červy, cvrčky, šváby, sarančatá a pod. Táto potrava sa dá kúpiť v zverimexoch. Ďalej môžete ježkovi dávať varené kuracie mäso, varené vajíčka a kvalitné masové kapsičky. Ovocie a zeleninu si ježko určite tiež obľúbi len pozor na prílišné prekrmovanie, ježkovia totiž majú tendenciu priberať. Asi raz za mesiac podávame kalcium, aby nedošlo k odvápneniu kostí. Podávať ho môžeme vo forme sépiovej kosti, či prášku, ktorý nasypeme na krmivo. V neposlednom rade je nutné, aby mal ježko neustále k dispozícii dostatok čistej vody. Ježko je prirodzene neznášanlivý na laktózu, a preto by mu nemalo byť ponúkané mlieko. Jeho organizmus nevie spracovať mliečny cukor, ktorý mu často spôsobuje tráviace ťažkosti. Ako prísady a pochúťky by sme mali používať zeleninu a ovocie ako: jablká, bobuľové ovocie, čučoriedky, banány, melóny, mrkva, paradajky, uhorky, paprika. Občas môžete podávať aj varenú hydinu nakrájanú na malé kúsky. Nevyhnutným doplnkom je miska na vodu. Ježkovia potrebujú prístup k čerstvej vode každý deň.

Ďalšia starostlivosť o ježka

Ježkom rastú pomerne rýchlo pazúriky na zadných nohách, preto sa skracujú špeciálnymi klieštikmi. Ježkovia ťažko znášajú cestovanie a ak už s nimi musíme k veterinárovi a podobne, volíme cestu čo najrýchlejšiu a bez väčších prieťahov. Na prevoz sa hodia dobre vetrateľné plastové prepravky, alebo papierové krabice kam vložíme vhodnú podstielku. Ježkovia bielobruchí si vyžadujú náležitú starostlivosť, aby si zachovali svoje zdravie a pohodu. Kúpanie je zvyčajne zbytočné, pokiaľ váš ježko nie je extrémne špinavý. Použite teplú vodu a jemný šampón pre domáce zvieratá. Uistite sa, že váš ježko je po kúpaní úplne suchý, aby ste predišli prechladnutiu. Môžete tiež svojho ježka kefou, aby ste odstránili nečistoty z jeho ostňov. Pre niektorých ježkov to môže byť aj príjemná činnosť. Na česanie svojho ježka použite zubnú kefku - bežnú zubnú kefku, pre zvieratká alebo kefku s mäkkými štetinami. Na čistenie chrbtice a tela ježka dobre poslúžia aj vlhčené obrúsky. Dôležité je tiež ježkovi pravidelne zastrihávať pazúriky, aby neublížil sebe aj svojmu majiteľovi. Na tento účel používame špeciálne nožnice. Pokiaľ ide o zuby, nezabudnite, že ježkovia majú jemné a citlivé zuby. Tvrdé maškrty im nebudú fungovať.

Čistenie obydlia

Denne čistíme misky na vodu a na jedlo. Denne aj podávame čerstvú vodu a jedlo. Raz za týždeň sa vyberie celé zariadenie klietky, aby sa klietka mohla vyčistiť. Peletky v záchodíku je nutné vymeniť komplet, piliny resp. inú podstielku vymeniť za nové. Pri čistení klietky je dôležité myslieť na to, aby neboli použité žiadne chemické prípravky. Okrem bežného čistenia môžete použiť aj osviežovače odpadkov. Ježkovia bielobruchí sú veľmi zvedavé zvieratá a milujú rozmanitosť. Preto odporúčame z času na čas vymeniť predmety, ako sú trubky, drevo alebo kamene a umiestniť ich na nové miesta. Tiež z terária každý deň odstraňujte zvyšky potravy, výkaly a moč.

Zdravie a choroby ježka

U ježkov bielobruchých sa často vyskytujú parazity, ako sú blchy, kliešte alebo roztoče. Ak si všimnete, že sa Váš miláčik neustále škrabe, mali by ste sa poradiť s veterinárom. Wobbly hedgehog syndrome (WHS) je typické ochorenie u ježkov bielobruchých. Prejavuje sa progresívnym ochrnutím a charakteristickým kývavým pohybom. Jedná sa o ochorenie centrálneho nervového systému a končí smrťou. U ježkov bielobruchých sa často objavujú otvorené ranky na labkách. To sa však nedá zvyčajne pripísať nesprávnym chovným podmienkam. V tomto prípade môžu byť napríklad stelivo alebo predmety v teráriu príliš ostré. Vymeňte podstielku a odstráňte ostré predmety a v prípade vážnych poranení labiek vyhľadajte veterinára. Ježkovia bielobruchí sú veľmi náchylní na parazity, prechladnutie a iné choroby. A to ich pobyt vonku v ohrádke dosť komplikuje. Takisto vplyvom stresu, nesprávneho kŕmenia a starostlivosti či rôznych ochorení sa ježkovia v zajatí dlho nedožívajú. Zuby ježka sú ako miniatúrne verzie našich zubov a sú náchylné na podobné zubné problémy. Ak v klietke nachádzate množstvo vypadaných pichliačov a váš ježko sa často škriabe, spozornite. V tomto prípade môže ísť o tzv. ektoparazity. Roztoče sú jedným z bežne pozorovaných ektoparazitov. Ide o bežne označované neurologické ochorenia ako „syndróm rozkolísaného ježka“. Ide o chorobu, pri ktorej bude ježko nestabilný, bude padať a mať záchvaty, až nakoniec dôjde k paralýze. Zdravý moč ježka je primárne číry až žltý. Ak je moč vášho ježka hnedý alebo krvavý, môže ísť o infekciu močových ciest, cystitídu či kamene v močovom mechúre. V prvých mesiacoch života dochádza u ježka bielobruchého k výmene pichliačov (quilling). Dokonca aj u dospelých jedincov môže občas dôjsť k výmene pichliačov. Nie je to žiadny dôvod na paniku. Pozrite si pichliače, aby ste zistili, či sa nejedná o výmenu chorých pichliačov. Choré pichliače zvyčajne vypadajú ako zlámané. Poraďte sa s veterinárnym lékarom, aby vylúčil prípadné ochorenie. Ježko bielobruchý má malú veľkosť a ľahko sa chová. Neobvyklý maznáčik, ktorého si zamiluje celá vaša rodina. V priemere sa dožíva 3 až 6 rokov, niektoré jedince to potiahli až do veku 10 rokov. Tento ježko žije asi 4-6 rokov. Pri dobrých životných podmienkach sa môže dožiť až 8 rokov. V prírodných podmienkach prežívajú 2 až 3 roky. Tieto cicavce sa dožívajú až 6 rokov, ale v dobrých podmienkach sa môžu dožiť až 11 rokov.

Kde kúpiť Ježka bielobruchého?

Domáci ježko z certifikovanej chovateľskej farmy alebo z obchodu s domácimi zvieratami stojí až 180 EUR. V prípade nízkej ceny, napríklad okolo 80 EUR, skontrolujte zdroj zvieraťa. Podobne ako u čistokrvných psov či šľachtených mačiek, aj ježka si môžete zakúpiť s preukazom pôvodu od chovateľov. Ježko bielobruchý možno zakúpiť od fariem, ktoré by mali zvieratám poskytovať čo najlepšie podmienky. Oplatí sa opýtať na rodinnú anamnézu daného ježka a prípadné choroby. Chovateľ by mal poskytnúť aj návod, ako sa o zviera starať, čo má jesť a akú klietku vybrať. Inzeráty na pygmy ježkov nájdete aj na webových stránkach, ale mali by ste byť opatrní. Chov pygmy ježkov by mal byť vždy registrovaný a ježkovia získaní od súkromných osôb môžu byť chorí alebo v zlom stave. Niektoré obchody s domácimi zvieratami ponúkajú aj tieto ježkov. Ak vám môžeme poradiť, určite v tomto prípade voľte ježka s preukazom. Vyhnete sa tak zbytočným skrytým chorobám a nesprávnemu odobratiu od matky. Preprava je pre zvieratá veľmi stresujúca a Vy nemáte žiadnu predstavu o chovných podmienkach zvieraťa.

tags: #aka #je #starostlivost #o #jezka