Stravovanie zamestnancov: Legislatíva, nároky a povinnosti zamestnávateľa

Zabezpečiť stravovanie pre svojich zamestnancov pracujúcich na pracovný pomer, ak došlo k splneniu podmienok stanovených v zákone č. 311/2001 Z. z. (Zákonník práce), je povinnosťou zamestnávateľa.

Podľa § 152 Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný zabezpečiť zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách, prípadne v ich blízkosti.

Táto povinnosť sa vzťahuje na každého zamestnávateľa, ktorý zamestnáva čo i len jedného zamestnanca v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, a to bez ohľadu na to, či ide o zamestnávateľa fyzickú osobu alebo o zamestnávateľa právnickú osobu.

Okrem povinnosti zabezpečovať stravovanie pre svojich zamestnancov, vyplýva z dikcie ust. § 152 ods. 3 Zákonníka práce, že zamestnávateľ v zmysle § 152 ods. 3 Zákonníka práce prispieva na stravu v sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa zákona č. 283/2002 Z. z.

Navyše má každý zamestnávateľ povinnosť prispievať zamestnancom na stravu vo výške, ktorú ustanovuje príslušný zákon.

Nárok zamestnanca na stravovanie

Zákon presne vymedzuje, ktorým zamestnancom musí zamestnávateľ stravovanie zabezpečiť a ktorým nemusí, kedy má zamestnanec nárok na stravné a kedy zo zákona nárok na stravovanie nemá.

Zamestnanci v pracovnom pomere

Pokiaľ vykonávate prácu na základe pracovnej zmluvy, máte nárok na stravovanie, ak v rámci svojej pracovnej zmeny vykonávate prácu viac ako 4 hodiny.

Z uvedeného vyplýva, že nárok na stravovanie majú nielen tí zamestnanci, ktorí pracujú na základe pracovnej zmluvy na plný úväzok, ale aj tí zamestnanci, ktorí majú nižší úväzok, napríklad pracujú 5 či 6 hodín v rámci pracovnej zmeny.

Ak vykonávate prácu v rámci jednej pracovnej zmeny 4 hodiny a menej, nárok na stravné zo zákona nemáte.

Viac pracovných pomerov súčasne

Ak máte uzatvorených viac pracovných pomerov súčasne, posudzuje sa každý pracovný pomer samostatne.

Nezáleží pritom, či máte tieto pracovné pomery uzatvorené u rôznych zamestnávateľov alebo len u jedného.

Príklad: Máte uzatvorený jeden pracovný pomer na plný úväzok a druhý pracovný pomer na 4 hodiny denne. Nárok na stravné máte len z prvého pracovného pomeru.

Ak by ste mali druhý pracovný pomer napríklad na 6 hodín denne, nárok na stravné by vám vznikol z oboch pracovných pomerov bez ohľadu na to, či ich máte uzatvorené u toho istého zamestnávateľa alebo u dvoch rôznych zamestnávateľov.

V oboch pracovných pomeroch by bola splnená podmienka vykonávania práce viac ako 4 hodiny v rámci pracovnej zmeny.

Dohodári a nárok na stravné

Ak pracujete na základe niektorej z dohôd (dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o vykonaní práce, dohoda o brigádnickej práci študentov), nemáte zákonný nárok na stravovanie, a to bez ohľadu na dĺžku pracovnej zmeny.

Zamestnávateľ však má možnosť rozšíriť okruh osôb, ktorým zabezpečí stravovanie a ktorým bude prispievať na stravovanie.

Môže tak urobiť po prerokovaní so zástupcami zamestnancov.

V prípade, že u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov, zamestnávateľ môže podmienky zabezpečenia stravovania upraviť aj sám, napríklad vo vnútornom predpise.

Pokiaľ tak urobí, podmienky vo vnútornom predpise musia byť v súlade so zákonom a musí s nimi oboznámiť všetkých zamestnancov.

Vedeli ste, že? Ak pracujete na základe niektorej z dohôd a zamestnávateľ má vo vnútornom predpise upravené podmienky poskytovania stravovania aj pre dohodárov, na to, aby vám vznikol nárok na stravné, musí to byť písomne uvedené aj v príslušnej dohode.

Konatelia a spoločníci

Rovnaké podmienky platia aj vtedy, ak ste konatelia či spoločníci eseročky - nemáte zákonný nárok na stravovanie.

Zamestnávateľ však rovnako môže rozšíriť okruh osôb, ktorým zabezpečí stravovanie a ktorým bude prispievať na stravovanie, a to či už prerokovaním so zástupcami zamestnancov, alebo vo vnútornom predpise zamestnávateľa.

Práca z domu a stravné

Ak pracujete z domu formou domáckej práce alebo telepráce (práca v rámci home officeu, aj keď tento pojem Zákonník práce nepozná), máte nárok na stravovanie rovnako ako ostatní zamestnanci.

Musíte však spĺňať zákonnú podmienku výkonu práce viac ako 4 hodiny v rámci jednej pracovnej zmeny.

Pri práci z domu je z dôvodu dostupnosti často nemožné stravovať sa v jedálni zamestnávateľa alebo v stravovacom zariadení, ktoré zamestnávateľ zabezpečuje.

Preto sa v praxi už viac-menej automaticky takýmto zamestnancom poskytujú stravné lístky, gastrokarta či finančný príspevok na stravovanie - podľa ich výberu.

Kedy zamestnávateľ nemusí zabezpečiť stravovanie

Zamestnávateľ nemusí zabezpečiť stravovanie zamestnancom, ktorí sú vyslaní na pracovnú cestu (s výnimkou zamestnancov vyslaných na pracovnú cestu, ktorí na svojom pravidelnom pracovisku odpracovali viac ako 4 hodiny, a zamestnancov, ktorým poskytuje finančný príspevok na stravovanie).

Zamestnancom, ktorí v rámci pracovnej zmeny vykonávali prácu 4 hodiny a menej.

Zamestnancom pri výkone práce vo verejnom záujme v zahraničí.

Vedeli ste, že? Pokiaľ ako zamestnanci nepracujete z dôvodu prekážky na strane zamestnávateľa (napr. z dôvodu opravy prevádzky, výpadku elektriny a pod.), máte za tento čas síce vyplatenú náhradu mzdy, ale nespĺňate jednu z hlavných podmienok nároku na stravné - nevykonávate v ten deň prácu viac ako 4 hodiny.

Z tohto dôvodu vám za čas strávený „na prekážke“ na strane zamestnávateľa nárok na stravné nepatrí.

Formy zabezpečenia stravovania

Zamestnávateľ je povinný zabezpečovať všetkým zamestnancom stravovanie buď v mieste ich pracoviska, alebo v jeho okolí.

Zamestnávateľ stravovanie zabezpečuje podaním jedného teplého jedla, vrátane nápoja.

Formu zabezpečenia stravovania určuje zamestnávateľ.

Výnimkou je, ak forma zabezpečenia stravovania sa stala súčasťou kolektívnej zmluvy platnej medzi zamestnávateľom a zástupcami zamestnancov.

Zamestnávatelia na plnenie tejto povinnosti môžu využívať:

• vlastné stravovacie zariadenia
• stravovacie zariadenia iných zamestnávateľov, alebo
• môžu zabezpečiť stravovanie prostredníctvom právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby.

Splnenie povinnosti zabezpečenia stravovania cez stravovanie prostredníctvom inej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, sa realizuje formou stravovacej poukážky (tzv. gastrolístka).

Ak zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie mimo vlastnú kantínu alebo jedáleň, je povinný prispievať na stravovanie zamestnancov v sume najmenej 55 % ceny jedla.

Cenou jedla sa rozumie hodnota stravovacej poukážky.

Elektronické stravovacie poukážky

Novela Zákonníka práce zo 4. 2. 2021 - zmeny v gastro lístkoch od 1. 1. 2023 odporúča prejsť na elektronickú verziu stravných lístkov na tzv. gastrokartu.

Od 1. 1. 2023 majú zamestnávatelia povinnosť poskytovať zamestnancom stravovacie poukážky len v elektronickej forme (stravovacia karta).

Výnimkou sú prípady, keď zamestnanec objektívne nemôže využiť gastrokartu v okolí pracoviska.

Pri stravných lístkoch sa však bežne stávalo, že z ich hodnoty sa spravidla nevydávalo.

Napr., ak obed stál zamestnanca 8 € a zamestnanec použil dva lístky v hodnote 4,50 €, v reštaurácii mu spravidla 1 € nevydali.

Zamestnanci majú na výber medzi gastrokartou a finančným príspevkom na stravovanie, ktorý je podľa zákonného znenia účelovo viazaný na stravovanie.

Príspevok zamestnávateľa na stravovanie

Zamestnávateľ prispieva zamestnancovi na stravovanie v sume minimálne 55 % ceny jedla a maximálne 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa zákona o cestovných náhradách.

Novela Zákonníka práce od 1.3.2021 umožnila zamestnancom, ktorým zamestnávateľ nemôže zabezpečiť stravovanie vo vlastnom alebo inom zariadení, zvoliť si namiesto už zavedenej formy stravných lístkov formu finančného príspevku.

V oboch prípadoch je výška príspevku rovnaká.

Ak si zamestnanec nevyberie finančný príspevok, od 1.1.2023 zamestnávateľ povinne poskytuje zamestnancom stravovacie poukážky len v elektronickej forme (stravovacia karta).

Zamestnávateľ musí uhradiť svoj povinný príspevok na svoje náklady, ktoré pre neho predstavujú daňový výdavok.

Podľa Zákonníka práce môže prispievať zamestnávateľ na stravu zamestnancov aj zo sociálneho fondu, ktorého použitie upravuje zákon o sociálnom fonde.

Zo sociálneho fondu môže zamestnávateľ uhradiť len časť alebo zvyšok hodnoty stravného lístka.

Najčastejším prípadom z praxe je, že zamestnávateľ prispieva časť zo sociálneho fondu a časť uhrádza zamestnanec.

Rozhodnutie pre príspevok zo sociálneho fondu je výhodné z toho dôvodu, že takýto príspevok je oslobodený od dane a odvodov.

Výška príspevku zo sociálneho fondu nie je limitovaná, dohodne sa v kolektívnej zmluve a ak nie je uzavretá, o výške príspevku na stravovanie zo sociálneho fondu rozhodne zamestnávateľ vo vnútornom predpise.

Príspevok zamestnávateľa zo sociálneho fondu nebude pre zamestnanca predstavovať príjem podliehajúci dani z príjmov, teda bude príjmom oslobodeným od dane a poistných odvodov na zdravotné a sociálne poistenie.

Z pohľadu zamestnávateľa príspevok zo sociálneho fondu nevstupuje do jeho nákladov.

Daňovým výdavkom je tvorba sociálneho fondu.

Hodnota stravovacej poukážky predstavuje pre zamestnanca nepeňažný príjem a je oslobodená od zdravotného a sociálneho poistenia a od dane z príjmov.

Novela Zákonníka práce a Zákona o dani z príjmov zjednotila od 1. 1. 2023 pravidlá pre oslobodenie príspevku na stravovanie zamestnancov.

Niektorí zamestnávatelia poskytujú príspevky nad rámec zákonom stanovenej sumy buď zo sociálneho fondu, alebo dobrovoľne z vlastných zdrojov.

Ak zamestnávateľ prispieva nad rámec zákonného limitu, oplatí sa mu poskytnúť príspevok vo forme stravovacej poukážky, pretože jej celá hodnota je oslobodená od dane.

Pri finančnom príspevku je suma nad limit považovaná za mzdu, z ktorej sa odvádzajú daň aj poistné.

Oslobodenie od dane z príjmov je od 1. 12. 2025 jednotné pre všetky formy príspevku na stravovanie, najviac do výšky 5,12 €, čo zodpovedá 55 % z 9,30 €, teda z výšky stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín.

Suma nad 5,12 €, ktorá je poskytnutá zo sociálneho fondu, je naďalej oslobodená od dane z príjmov a odvodov.

Suma nad 5,12 €, ktorá je poskytnutá dobrovoľne z vlastných zdrojov zamestnávateľa, sa považuje za mzdu a podlieha dani a odvodom.

Výška stravného a príspevkov od 1.12.2025

Mechanizmus zvyšovania súm stravného upravuje § 8 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách.

Sumy sa zvyšujú na základe údajov o indexe cien jedál a nealkoholických nápojov v reštauračnom stravovaní.

Ak kumulatívny index oproti poslednej úprave vzrastie o najmenej 5 %, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR môže pristúpiť k úprave súm stravného.

Sumy stravného sa naposledy zvyšovali od 1. apríla 2025, na základe opatrenia MPSVR SR č. 211/2024 Z. z.

V roku 2025 Štatistický úrad SR zaznamenal ďalší nárast cien jedál a nealkoholických nápojov v reštauračnom stravovaní o viac ako 5 % oproti januáru 2025.

Na základe týchto údajov Ministerstvo vydalo opatrenie č. 333/2025 Z. z., ktorým sa výška stravného opätovne upravuje od 1. decembra 2025.

Výška stravného pri pracovnej ceste v tuzemsku od 1.12.2025

V prípade, že zamestnávateľ vyšle svojho zamestnanca na pracovnú cestu v rámci Slovenskej republiky, zamestnancovi prislúcha výška stravného v závislosti od trvania pracovnej cesty:

• pri trvaní cesty 5 až 12 hodín: 9,30 €
• pri trvaní cesty 12 až 18 hodín: 13,80 €
• pri trvaní cesty nad 18 hodín: 20,60 €

Príspevok zamestnávateľa na stravné od 1.12.2025

Zamestnávateľ prispieva zamestnancovi na stravný lístok minimálne 55 % z jeho hodnoty.

V prípade, že zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie zamestnancov prostredníctvom stravovacích poukážok, podľa Zákonníka práce musí hodnota stravného lístka predstavovať najmenej 75 % sumy stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín.

Od 1.12.2025 teda minimálna hodnota stravného lístka predstavuje 6,98 € (75 % z 9,30 €).

Znamená to, že ak zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi stravný lístok v hodnote napríklad 6,98 €, zamestnávateľ na neho prispieva sumou minimálne 3,84 € (55 % z 6,98 €) a zamestnanec sumou 3,14 €.

Suma 3,14 € sa strháva z mesačnej mzdy zamestnanca.

V súčasnosti je maximálny príspevok vo výške 5,12 € (55 % zo 9,30 €) podľa nových podmienok.

Ak zamestnávateľ celú časť príspevku zamestnanca na stravný lístok vo výške 3,14 € uhradí z prostriedkov sociálneho fondu, potom zamestnanec nebude prispievať na stravovanie vôbec.

Stravné pri pracovnej ceste

Zamestnancovi na pracovnej ceste patrí tzv. stravné, čo prestavuje náhradu za vynaložené peňažné prostriedky za jeho stravu počas trvania pracovnej cesty.

Podľa tohto zákona patrí zamestnancovi stravné za každý kalendárny deň tuzemskej pracovnej cesty, ktorá trvala viac ako 5 hodín.

Zamestnanec má nárok na stravné, ak jeho pracovná cesta trvá najmenej 5 hodín v rámci jedného kalendárneho dňa.

Stravné je určené pevnou sumou pre jednotlivé časové pásma a z tohto dôvodu sa jeho použitie zo strany zamestnanca nepreukazuje.

Pri viacdňovej tuzemskej pracovnej ceste sa každý kalendárny deň vo vzťahu k nároku na stravné posudzuje samostatne.

Ak v rámci jedného kalendárneho dňa zamestnanec vykoná niekoľko tuzemských pracovných ciest, nárok na stravné sa posudzuje za každú pracovnú cestu samostatne.

Počas jednej pracovnej zmeny v rámci dvoch kalendárnych dní viac pracovných ciest, z ktorých každá trvá menej ako 5 hodín, pričom celkový súčet trvania týchto pracovných ciest je 5 hodín a viac, patrí zamestnancovi stravné za celkový čas trvania týchto pracovných ciest.

Bezplatné stravovanie počas pracovnej cesty

Zamestnávateľ stravné zamestnancovi neposkytuje, ak má zamestnanec preukázateľne zabezpečené na tuzemskej pracovnej ceste bezplatné stravovanie v celom rozsahu.

Zabezpečené bezplatné stravovanie v celom rozsahu znamená zabezpečenie troch hlavných jedál počas tuzemskej pracovnej cesty a kalendárneho dňa, čo znamená raňajky, obed a večera.

Čiastočne zabezpečené bezplatné stravovanie znamená zabezpečenie jedného alebo dvoch hlavných jedál počas tuzemskej pracovnej cesty a kalendárneho dňa (napr. zabezpečenie len obeda, len večere, raňajok a obeda a pod.).

Zamestnávateľ nárokové stravné zamestnancovi kráti, ak má zamestnanec preukázateľne zabezpečené na tuzemskej pracovnej ceste čiastočné bezplatné stravovanie (napr. len obed ale v plnej výške).

Stravné sa kráti o vypočítanú nominálnu hodnotu, ktorá sa vypočíta zo stravného pre časové pásmo nad 18 hodín.

• Za bezplatne zabezpečené raňajky o 25 %.
• Za bezplatne zabezpečený obed o 40 %.
• Za bezplatne zabezpečenú večeru o 35 %.

Pri sumách stravného podľa oznámenia MPSVR SR č. 280/2025 Z. z. sa stravné, na ktoré má zamestnanec nárok v rámci kalendárneho dňa od 1.12.2025, kráti:

• Raňajky: 2,33 € (25 % z 9,30 €)
• Obed: 3,72 € (40 % z 9,30 €)
• Večere: 3,26 € (35 % z 9,30 €)

Vo väzbe na vypočítanú nominálnu (menovitú) mieru krátenia stravného za bezplatne poskytnuté raňajky, bezplatne poskytnutý obed a za bezplatne poskytnutú večeru je potrebné upozorniť na to, že sa nezaokrúhľuje vypočítaná nominálna (menovitá) miera krátenia, ale podľa § 5 ods. 10 zákona o cestovných náhradách sa zaokrúhľuje až vypočítané, určené stravné, a to na najbližší eurocent nahor.

Týmto spôsobom sa zaokrúhľuje stravné za každý kalendárny deň samostatne, nezaokrúhľuje sa stravné za pracovnú cestu ako celok.

Určené stravné = nárok na stravné pre dané časové pásmo v rámci kalendárneho dňa - vypočítaná miera krátenia za bezplatne zabezpečené jedlo (raňajky, obed, večera) bez zaokrúhlenia.

Ak má zamestnanec so zamestnávateľom dohodnuté iné podmienky poskytovania stravného, nominálna hodnota krátenia za raňajky, obed a večeru sa vypočíta z najvyššie dohodnutej sumy stravného medzi zamestnancom a zamestnávateľom.

Vypočítaná miera krátenia sa nezaokrúhľuje.

Zaokrúhľuje sa až vypočítané stravné a to vždy na najbližší eurocent nahor.

Stravné sa kráti o vypočítanú nominálnu mieru krátenia.

Kráti sa stravné, na ktoré má zamestnanec nárok v rámci kalendárneho dňa podľa času trvania tuzemskej pracovnej cesty.

Stravné sa v prípade bezplatne zabezpečeného jedla nekráti, ak zamestnanec stravovanie nemohol využiť z nejakých vážnych a opodstatnených dôvodov, ktoré nezavinil (napr. skorší odlet lietadla, plnenie úloh zamestnávateľa čase podávania bezplatného stravovania a pod).

Ak zamestnanec z dôvodov, ktoré nezavinil zabezpečené jedlo, resp. poskytnuté raňajky nemohol prevziať, má právo tieto dôvody uviesť vo vyúčtovaní tuzemskej pracovnej cesty a oprávnený zamestnanec zamestnávateľa tento aspekt posúdi.

Zamestnávateľ stravné neposkytuje v prípade, že zamestnanec má na pracovnej ceste zabezpečené bezplatné stravovanie v plnom rozsahu.

Živnostníci a výdavky na stravné

Zmeny v oslobodení od dane z príjmov sa týkajú aj živnostníkov.

Právna úprava platná do 31. 12. 2021 umožňovala zaradiť do daňových výdavkov sumu stravného vo výške minimálnej hodnoty stravného lístka za každý odpracovaný deň.

Výdavok bolo potrebné preukázať nákupom stravných lístkov alebo dokladom z reštaurácie.

Od 1. 1. 2022 už živnostníci nemusia dokladovať reálne výdavky na stravovanie.

Do daňových výdavkov si môžu započítať stravné maximálne vo výške 55 % zo sumy ustanovenej na kalendárny deň pre časové pásmo 5 až 12 hodín podľa zákona o cestovných náhradách.

Od 1. 12. 2025 sa táto suma zvyšuje na 5,12 € za každý odpracovaný deň (55 % z 9,30 €).

Živnostník si ju môže uplatniť, aj keď nemá účtenku zo stravovacieho zariadenia alebo nákup stravných lístkov.

Stačí preukázať, že v daný deň vykonával podnikateľskú činnosť.

Pre živnostníkov to znamená menej administratívy a jednoduchší spôsob uplatnenia výdavkov.

Na rozdiel od zamestnancov sa na nich nevzťahuje povinný odpočinok podľa Zákonníka práce, preto si môžu uplatniť stravné aj za dni, keď pracujú cez víkend alebo sviatok, ak vedia preukázať, že v daný deň skutočne podnikali.

tags: #narok #na #stravovanie #zamestnancov