Kým odstupné predstavuje kompenzáciu ukončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, odchodné plní inú funkciu. Predstavuje totiž akúsi odmenu pre zamestnanca pri jeho odchode na dôchodok. Ide prakticky o odmenu za celú jeho kariéru a prácu, ktorú u zamestnávateľa odvádzal.
Odchodné ako pracovnoprávny inštitút predstavuje určitú formu odmeny zo strany zamestnávateľa za celú profesijnú kariéru zamestnanca pri jeho odchode do dôchodku. V zmysle Zákonníka práce ide o zákonný nárok zamestnanca, ktorý mu však patrí len v prípade prvého skončenia pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok a invalidný dôchodok.
Zákonník práce výslovne zakotvuje, že tento nárok na odchodné prislúcha zamestnancovi len od jedného zamestnávateľa. Nárok na odchodné tak nevzniká zamestnancom, ktorí vykonávali a končia zárobkovú činnosť na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Odchodné sa podľa § 118 ods. 2 Zákonníka práce nepovažuje za mzdu.
Podmienky vzniku nároku na odchodné
V Zákonníku práce nájdeme dve situácie, v ktorých nárok na odchodné môže vzniknúť:
- Zamestnancovi vznikol nárok na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok (pri poklese schopnosti viac ako 70%).
- Zamestnanec požiadal o poskytnutie niektorého z uvedených dôchodkov pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich pracovných dní po skončení pracovného pomeru.
Podmienkou je, aby zamestnanec požiadal o poskytnutie niektorého z uvedených dôchodkov pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich pracovných dní po skončení pracovného pomeru. Na odchodné má zamestnanec nárok podľa § 76a ods. 1 Zákonníka práce.
Výška odchodného
Zákonník práce určuje len spodnú hranicu výšky odchodného, ktorá je definovaná sumou vo výške priemerného mesačného zárobku zamestnanca. Zákonník práce v súvislosti s výškou odchodného ustanovuje len minimálnu výšku odchodného v sume najmenej priemerného mesačného zárobku zamestnanca.
Priaznivejšia výška odchodného pre zamestnanca môže byť predmetom kolektívnej zmluvy, avšak tiež len za predpokladu, že ide o prvé skončenie pracovného pomeru po nadobudnutí nároku na niektorý z dôchodkov. Jednomesačné odchodné je len minimálny zákonný nárok, ale zamestnávateľ Vám môže vyplatiť aj viac.
Pri odchodnom sa používa priemerný mesačný zárobok počítaný podľa pravidiel priemerného zárobku v Zákonníku práce, t. j. technicky sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok a ak treba mesačný, prepočíta sa cez priemerný počet pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa Vášho týždenného pracovného času (§ 134 ods. 4 ZP).
Martin Konečný - JAK SI VYJEDNAT VYŠŠÍ PLAT? [Shrnutí BROCAST #37]
Kedy nevzniká nárok na odchodné?
Zamestnávateľ nie je povinný poskytnúť odchodné v prípade, ak so zamestnancom okamžite skončí pracovný pomer podľa § 6á ods. 1 Zákonníka práce, teda z dôvodu, ak bol zamestnanec právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin ako aj z dôvodu, že zamestnanec závažne porušil pracovnú disciplínu.
Rovnako, zamestnávateľ nie je povinný poskytnúť zamestnancovi odchodné, ak sa pracovný pomer skončil podľa § 68 ods. 1 Zákonníka práce. Ak zamestnanec ukončí pracovný pomer a vznik nároku na starobný dôchodok nastane až omnoho neskôr, nárok na odchodné u posledného zamestnávateľa nevzniká.
Odchodné a viac zamestnávateľov
Nárok na odchodné vzniká len raz - pri prvom skončení pracovného pomeru po priznaní dôchodku. Ak máte viacero zamestnávateľov, rozhodujúci je ten pracovný pomer, ktorý skončí ako prvý po priznaní dôchodku. Nie je možné si „vybrať“, u ktorého zamestnávateľa si odchodné uplatníte neskôr, ak už predtým skončíte iný pracovný pomer.
Ak teda najskôr skončíte pracovný pomer u jedného zamestnávateľa, nárok na odchodné Vám vznikne práve tam a druhý zamestnávateľ Vám už ani nemôže vyplatiť odchodné. Ak by ste chceli získať odchodné od druhého zamestnávateľa, museli by ste najskôr ukončiť pracovný pomer u neho a až potom u prvého zamestnávateľa. Poradie skončenia pracovných pomerov je teda rozhodujúce.
Odchodné a odstupné súčasne
Vybranej skupine zamestnancov patrí pri skončení pracovného pomeru nielen odstupné, ale aj odchodné. Podmienky poskytnutia odchodného a odstupného sú upravené v ustanoveniach § 76 a § 76a zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov. Výplata odstupného a odchodného sa navzájom nevylučujú, t. j. zamestnanec môže mať nárok na obidve plnenia.
Z pohľadu zdanenia a platby odvodov na poistné patrí odstupné a odchodné medzi zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti a podliehajú odvodu preddavkov na poistné na zdravotné poistenie a odvodu poistného na sociálne poistenie. Vymeriavací základ na zdravotné poistenie je príjem zamestnanca zo zárobkovej činnosti, ktorý sa považuje za zdaniteľný príjem zo závislej činnosti okrem zákonných výnimiek; k výnimkám patrí aj príjem z odchodného, výsluhového príspevku alebo príjmov z rekreačnej starostlivosti podľa zákona č. 328/2002 Z. z.
Tabuľka porovnania odstupného a odchodného:
| Kritérium | Odstupné | Odchodné |
|---|---|---|
| Účel | Kompenzácia ukončenia PP zamestnávateľom | Odmena pri odchode na dôchodok |
| Dôvod | § 63 Zákonníka práce (napr. nadbytočnosť) | Prvé skončenie PP po vzniku nároku na dôchodok |
| Výška (min.) | Závisí od dĺžky PP | Jeden priemerný mesačný zárobok |
| Počet výplat | Podľa počtu skončení PP | Len raz (pri prvom skončení PP po dôchodku) |
| Súčasný nárok | Možný s odchodným | Možný s odstupným |
Príklady z praxe
Príklad 1: Nárok na odchodné, aj keď zamestnanec nepožiadal pred skončením PP
Zamestnancovi skončil pracovný pomer dohodou dňa 5.6.2024. Zamestnanec je čiastočný invalidný dôchodca (60 %). Dňa 6.6.2024 dosiahol dôchodkový vek a vznikol mu nárok na starobný dôchodok. O jeho priznanie požiadal v Sociálnej poisťovni dňa 10.6.2024. Aj keď vo chvíli skončenia pracovného pomeru ešte nemal rozhodnutie SP o priznaní starobného dôchodku, podstatné je, že do 10 dní od skončenia pracovného pomeru podal o dôchodok žiadosť. Teda zamestnanec má na odchodné nárok v súlade s príslušnými ustanoveniami Zákonníka práce. Táto interpretácia je podporovaná znením § 76a ods. 1 Zákonníka práce.
Príklad 2: Nárok na odchodné pri predčasnom starobnom dôchodku
Zamestnankyňa bola zamestnaná u jedného zamestnávateľa 10 rokov a podala žiadosť o predčasný starobný dôchodok. Podľa § 76a ods. 1 Zákonníka práce, ak splní podmienky (t.j. ide o prvé skončenie pracovného pomeru po vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok a o jeho poskytnutie požiadala pred skončením pracovného pomeru alebo do 10 pracovných dní po ňom), má nárok na odchodné najmenej vo výške jedného mesačného priemerného zárobku. Zamestnávateľ jej však môže vyplatiť aj viac.
Príklad 3: Odchodné pre otca, ktorý podal výpoveď a následne pracuje na dohodu
Otec podal u zamestnávateľa výpoveď k 31. 12. 2024. Od júla 2024 je už starobným dôchodcom. Od 1. 1. 2025 má u zamestnávateľa dohodu o vykonaní práce na tri týždne. Odchodné sa vypláca vždy pri prvom skončení pracovného pomeru po priznaní dôchodku. Malo by mu to byť vyplatené pri ukončení hlavného pracovného pomeru, nie až pri ukončení dohody.
Príklad 4: Súčasný nárok na odstupné a odchodné
Zamestnanec, ktorý dovŕšil dôchodkový vek v apríli 2024, požiadal o starobný dôchodok. Zamestnávateľ končí svoju činnosť a zaniká - firma sa ruší. Zamestnávateľ ukončil so zamestnancom pracovný pomer výpoveďou z organizačných dôvodov ku dňu 31. 10. 2024. Zamestnancovi vznikol nárok na odstupné vo výške 3-násobku jeho priemerného mesačného zárobku (u zamestnávateľa pracoval 15 rokov). Zamestnanec má nárok na odstupné a odchodné súčasne, lebo splnil podmienky ustanovené v § 76a ods. 1 ZP: a) ide o jeho prvé skončenie pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok a 2) o poskytnutie starobného dôchodku požiadal pred skončením pracovného pomeru.
tags: #ak #zamestnanec #nepoziadal #o #odchodne