V situáciách, keď je ohrozený život alebo zdravie človeka, je prvá pomoc kľúčová. Srdcovo-cievne ochorenia, ako sú srdcové arytmie, fibrilácie komôr alebo zástava obehu, patria medzi vážne, život ohrozujúce stavy a časté príčiny náhlych úmrtí. Pri náhlom zastavení krvného obehu postihnutému do 5 minút odumiera mozog, čo môže mať fatálne následky. Srdce pri nej prestáva čerpať krv, následkom čoho postihnutý stráca vedomie, nemá hmatateľný pulz a dochádza k zástave dýchania. Keď rozhodujú sekundy, na premýšľanie nie je čas. Život človeka je v rukách záchrancu a poskytnutej prvej pomoci, ktorá je v takýchto prípadoch kľúčová.
Strach z neistoty a pocitu nesprávne poskytnutej prvej pomoci sú často zbytočným strašiakom. Osvojené základné vedomosti sú práve tie, ktoré v mnohých prípadoch rozhodujú o živote a smrti. Každý človek sa už určite vo svojom živote stretol s prípadom, kedy bol v ohrození on alebo jeho priateľ, resp. blízky rodinný príslušník. Je veľmi ťažké konať a hlavne pomôcť v takýchto prípadoch.
Rozpoznanie život ohrozujúcej situácie
Ak nájdete osobu v bezvedomí, ktorá nereaguje, nedýcha alebo dýcha s veľkými problémami (takzvané lapavé dýchanie), ide o život ohrozujúci stav! Prvá pomoc je prvý zásah alebo liečba poskytnutá človeku pri poranení alebo náhodnom ochorení pred príchodom kvalifikovanej pomoci (lekára). Hlavným cieľom prvej pomoci je stabilizovať stav pacienta a predísť jeho zhoršeniu. Väčšina ľudí však prepadne panike a stresu a tým situáciu nezachránia. Často môžu svojím konaním aj uškodiť nielen sebe, ale aj ostatným. Nešťastia a úrazy sa zväčša stávajú náhle a ten, kto chce poskytnúť prvú pomoc, musí zachovať pokoj.
Ako zistiť bezvedomie?
Človeka treba osloviť alebo potriasť. Ak nereaguje, treba s ním zatriasť, prípadne stlačiť ktorýkoľvek bolestivý bod alebo ho uštipnúť. Pokiaľ človek ani na jeden tento signál nereaguje, môžeme usúdiť, že nie je pri vedomí. Ak je človek v bezvedomí, nedýcha a nemá ani hmatateľný pulz, ide o veľmi závažný stav. Pre záchrancu bude jeho úloha veľmi náročná a zdĺhavá. Prítomnosť pulzu zisťujeme na krčnej tepne, priložením dvoch prstov priamo na ňu. Pokiaľ nič necítime, pulz hmatateľný nie je.
Ciele prvej pomoci:
- poskytnutie prvej pomoci na mieste nehody, ktorú vykonáva záchranca
- aktivácia záchranného systému (RZP, požiarnici, policajti)
- poskytnutie odbornej pomoci a transport
- zachrániť život
- zabrániť ďalšiemu zhoršeniu zdravia
- diagnostika úrazu - príznaky
Okamžité kroky: Záchrana života v sekundách
Zavolajte ihneď na tiesňovú linku 155 a kým dorazí záchranka, konajte. Operátor tiesňovej linky 155 vám bude nápomocný a bude vás inštruovať. Pomôžte si zapnutím telefónu na hlasitý odposluch/reproduktor, aby sa vám uvoľnili ruky. Hneď po zistení, že postihnutý nereaguje na vonkajšie podnety, dvihnutím brady uvoľnite dýchacie cesty. Ak je to potrebné, následne skontrolujte ústnu dutinu a vyberte prípadné predmety, ktoré sa v nej nachádzajú. Začnite kardiopulmonálnu resuscitáciu. Kontrolujte, či sa hrudník dvíha. Ak sa stav nezmenil, pokračujte v stláčaní hrudníka a dýchaní v pomere 30:2, kým príde pomoc profesionálov.
Dôležité telefónne čísla:
- 155: Záchranná zdravotnícka služba.
- 112: Číslo integrovaného záchranného systému. Voláme ho vtedy, ak okrem zdravotných ťažkostí predpokladáme aj potrebu technickej pomoci - hasičov. Príkladom sú dopravné nehody, pády do hĺbky, úrazy v uzavretých a ťažko prístupných priestoroch, pri úniku škodlivých kvapalín, chemikálií, požiari a hrozbe požiaru. Políciu cez linku 112 žiadajte v prípade podozrenia, že situácia bola spôsobená inou osobou.
Kardiopulmonálna Resuscitácia (KPR): Základné Kroky
Kardiopulmonálna resuscitácia alebo oživovanie je súbor výkonov na okamžité zaistenie alebo obnovenie prietoku okysličenej krvi mozgom u osoby s náhlym zlyhaním funkcie vitálnych systémov - dýchania a krvného obehu. Cieľom KPR je čo najrýchlejšie okysličenie životne dôležitých orgánov, teda srdca a mozgu. Prvou je základná, tzv. laická resuscitácia - Basic Life Support (BLS), ktorá s výnimkou ochranných pomôcok nepoužíva žiadne iné pomôcky ani lieky. Prakticky ide o základné vedomosti a ochotu pomôcť. Laikmi začatá KPR zvyšuje nádej na prežitie dvoj- až trojnásobne. Postup KPR je odlišný u dospelých a u detí - vždy sa preto riaďte pokynmi operátora.
Technika KPR u dospelých
Zistíme, či je postihnutý pri vedomí, či dýcha a či má krvný obeh. Ak zistíme, že postihnutý je v bezvedomí, okamžite kontrolujeme dýchanie a krvný obeh (pulz). Ak nie sú prítomné priame náznaky funkcie krvného obehu (kašeľ, pohyb, pravidelné dýchanie), overuje sa hmatom (dvoma prstami) na krčnici alebo na ramennej tepne. Nehmatateľný pulz je znakom nefunkčnosti krvného obehu. Spočíva v poskytnutí umelého dýchania z pľúc do pľúc a nepriamej masáži srdca.
Uvoľnenie dýchacích ciest
Poraneného si položíme na chrbát, kľakneme si k nemu tak, aby sme mali jeho ramená medzi kolenami. Poranenému treba prezrieť ústnu dutinu, či v nej nemá zvratky alebo cudzie predmety. Ak nemá, zakloníme hlavu, aby sa poranenému uvoľnili dýchacie cesty. Ak je podozrenie na poranenie krčnej chrbtice, nabok sa naraz vytáčajú hlava, krk a ramená. Otvorenie úst sa robí zatlačením ukazováka na horné zuby a palca na dolné zuby. Po vyčistení ústnej dutiny otočíme hlavu postihnutého tak, aby ležal na chrbte. V niektorých prípadoch po uvoľnení dýchacích ciest postihnutý začne sám spontánne dýchať.
Umelé dýchanie
Ak po zaklonení hlavy a uvoľnení dýchacích ciest nezačne postihnutý dýchať, treba okamžite začať s umelým dýchaním z úst do úst. Zachránca sa nezdržuje ošetrovaním poranení ako sú krvácanie, zlomeniny, popáleniny - priloží iba na rany, ktoré silne krvácajú z tepny, provizórny stláčajúci obväz. Hlava postihnutého musí byť v trvalom záklone po celú dobu umelého dýchania.
Metóda z úst do úst:
- Zachránca rýchlo odstráni prekážky z dutiny ústnej, ktoré by mohli zabrániť umelému dýchaniu, ako sú hrubé nečistoty alebo uvoľnená zubná protéza.
- Položí postihnutého na chrbát, ktorý poprípade podloží pod lopatkami svinutou pokrývkou alebo zloženým kabátom.
- Zakloní hlavu postihnutému čo najviac vzad, a to tak, že jednou rukou stlačí na čelo a druhou súčasne tlačí dolnú čeľusť nahor a dozadu. Tým dosiahne, že dýchacie cesty postihnutého sa uvoľnia a ústa pootvoria.
- Zachránca prstami ruky, ktorou tlačí na čelo postihnutého, sevrie nos postihnutého, zhlboka sa nadýchne a svojimi široko roztvorenými ústami obemkne pootvorené ústa postihnutého a zhlboka vydýchne.
- Zachránca spočiatku hlboko vydýchne do úst (nosu) postihnutého asi 10x rýchlo za sebou, približne po 1 sekunde.
- Počas umelého dýchania zachránca musí neustále kontrolovať, či hrudník postihnutého vykonáva dýchacie pohyby. Táto kontrola musí byť vykonávaná pri všetkých spôsoboch umelého dýchania, metódou z pľúc do pľúc aj pomocou prístrojov. Jestliže na postihnutom nie sú patrné dýchacie pohyby, je to známkou nepriechodnosti dýchacích ciest a zachránca musí pred ďalším pokračovaním v umelom dýchaní uvoľniť dýchacie cesty postihnutého: obvykle stačí zväčšiť záklon hlavy.
Stláčanie hrudníka (nepriama srdečná masáž)
Ak umelé dýchanie u postihnutého nie je účinné (farba obličeja je naďalej bledá, rozšírené zornice sa nezužujú), a hoci je umelé dýchanie vykonávané správne, postihnutý nemá hmatateľný tep na veľkých cievach (krkavice, stehenná tepna), zachránca započne s nepriamou srdečnou masážou. Túto môže vykonávať iba pracovník, ktorý je vycvičený v poskytovaní prvej pomoci pri úrazoch elektrickým prúdom.
- Zachránca uloží postihnutého na tvrdú podložku a postaví sa na jeho ľavú stranu.
- Zápästie pravej ruky položí dlaňovou stranou na dolnú časť hrudnej kosti asi 3 až 5 cm nad dolný okraj hrudnej kosti. Prsty ruky smerujú k pravému lakťu postihnutého, ale nedotýkajú sa hrudníka.
- Ľavou rukou položí naprieč cez pravú a váhou tela prostredníctvom natiahnutej hornej končatiny stláča rytmicky hrudnú kosť smerom k chrbtici až do hĺbky 4 až 5 cm asi 60x za minútu.
- Vždy na päť stlačení hrudnej kosti postihnutého nasleduje jeden vdych metódou dýchania z pľúc do pľúc.
Kontrola vitálnych funkcií
Po tomto cykle skontrolujem vitálne funkcie postihnutého, pričom sa môže stať, že sa mu vrátia počas ošetrovania. Ak zranený nemá príznaky vedomia, dýchania ani krvného obehu, pokračujeme, kým nepríde RZP alebo sa nepreberie z tohto stavu postihnutý. Keď bude mať zachované dýchanie a krvný obeh, uložíme ho do stabilizovanej polohy. Pravidelne ho kontrolujeme.
Technika KPR u dojčiat a detí
U dojčiat postupujeme rovnako, len nevdychujeme obsah našich pľúc, ale len obsah ústnej dutiny. Postihnutý leží na chrbte. Kľakneme si k nemu, aby sme mali jeho rameno medzi kolenami. Musíme taktiež zistiť, či postihnutý dýcha, a to sluchom, hmatom a zrakom (hmatom by sme mali cítiť, či sa mu nadvihuje hrudník, sluchom, či počujeme jeho dych, a zrakom, či vidíme pohyby hrudníka). Je veľmi potrebné zistiť aj krvný obeh. Zistíme to tlakom na krčnú tepnu prstami. Ak ani teraz nevidíme nijaké známky života, môžeme začať s KPR. Potom nesmieme zabudnúť vyčistiť ústnu dutinu, v ktorej môžu byť zvratky alebo iné cudzie predmety. Až potom môžeme zakloniť hlavu, čím uvoľníme dýchacie cesty postihnutého. V tejto chvíli sa nám môže pacient nadýchnuť a môžu mu nabehnúť jeho vitálne funkcie. Ak sa však nič nestane, musíme pokračovať v ďalších krokoch. Úkony, ktoré sme zatiaľ vykonávali, trvali všetky dohromady asi tak 10 sekúnd. Je veľmi potrebné konať rýchlo, ale pritom presne a presvedčivo.
U detí nezatláčame tak hlboko a taktiež nedýchame z plných pľúc. Postup KPR je odlišný u dospelých a u detí - vždy sa preto riaďte pokynmi operátora.
Prvá pomoc deťom: Dusenie dieťaťa, 1. časť | Prvá pomoc | Britský Červený kríž
Ošetrenie postihnutého
Ak je postihnutý pri vedomí, uložíme ho pohodlne s uvoľneným odevom, pokiaľ možno v teplej miestnosti, podávame mu teplý nápoj (čaj). Postihnutý nesmie vstať, pokiaľ to nedovolí privolaný lekár a nesmie byť ponechaný bez dohľadu, lebo sa môže dodatočne dostaviť porucha dýchania alebo srdečnej činnosti. Ak je postihnutý v bezvedomí, avšak dýcha a má hmatný tep a nemá známky vážnejšieho zranenia, musí byť uložený vo vodorovnej polohe na boku s hlavou čo najviac zaklonenou a s uvoľneným odevom okolo krku, brucha a hrudníka (golier, viazanka, traky, opasok) tak, aby dýchacie cesty postihnutého boli uvoľnené. Postihnutému sa nesmie vlievať do úst žiadny nápoj ani lieky. Postihnutý musí byť neustále pod dohľadom a musí byť sledovaná jeho dýchacia a srdečná činnosť.
Stabilizovaná poloha
Stabilizovaná poloha sa používa v prípade postihnutého v bezvedomí, ale so zachovaným dýchaním a krvným obehom. Nohy postihnutého opatrne prisuňte k sebe. Ruky postihnutého, ktorá je bližšie k vám, vysuňte v pravom uhle od tela, pokrčte ich v lakti dlaňou hore. Chrbát druhej ruky priložte k uchu na strane, ktorá je bližšie k vám. Ruku pridržte. Nohu, ktorá je ďalej od vás, pokrčte v kolene; chodidlo je na zemi. Telo postihnutého pomaly otáčajte za koleno smerom k sebe, dlaň postihnutého pridržiavajte pri uchu. Vytiahnite ruku spod hlavy postihnutého; stále pridržiavajte lakeť, aby sa mu neposunula hlava. Pokrčenú nohu upravte tak, aby bok a koleno zvierali pravý uhol a stabilizovali postihnutého. Nemocnému otvorte ústa, nehýbte mu pritom hlavou. Dôležitý je záklon hlavy, aby boli uvoľnené dýchacie cesty.
Šok: Rozpoznanie a prvá pomoc
Ak pacient upadne do šoku, jeho prvotnými príznakmi je chladná, spotená a vlhká pokožka. Môže mať taktiež sivé pery a slabý, prípadne zrýchlený tep. Jeho dýchanie môže byť rovnako zrýchlené ako plytké. Postihnutého ukladáme do tejto polohy, pri ktorej musí ležať. Dolné končatiny mu vyvýšime asi do 30 cm výšky podložením. Zachovávame pri tom však základných 5 zásad, tzv. 5T.
Pravidlo 5T:
- Ticho: pracujeme bez zmätku a hluku, pokojne a účelne.
- Teplo: postihnutého zabalíme, aby nedošlo k tepelným stratám.
- Tekutiny: väčšinou podávame postihnutému dostatok nápojov, nie však pri podozrení na vnútrohrudné a vnútrobrušné zranenia a pri bezvedomí. Pre prípad istoty mu len potierame a navlhčujeme ústa tekutinou.
- Tíšenie: zásady rovnaké ako pri podávaní tekutín.
- Transport: býva v horských podmienkach obťažnejší a často je nutné použiť rôzne improvizované prostriedky. Transport však cez všetky potiaže uskutočňujeme čo najrýchlejšie, aby sme nepredlžovali bolesti zraneného a neprehlbovali jeho šok. Vo všetkých prípadoch volíme čo najvýhodnejšiu polohu, pre postihnutého najšetrnejšiu (u zlomenín dolných končatín hlavou dole).