Pestovanie a starostlivosť o rosičku vláskatú (Drosera capillaris)

Mäsožravé rastliny patria medzi najnetradičnejšie a najfascinujúcejšie rastliny na svete, ktoré si svojím jedinečným spôsobom života získali obdiv mnohých pestovateľov. Od bežných rastlín sa odlišujú svojou schopnosťou získavať živiny zo živočíšnej potravy, najmä z hmyzu. Podstatou ich existencie je chytanie hmyzu pomocou rôznych sofistikovaných pascí.

Mäsožravé, alebo aj hmyzožravé rastliny, sú rastliny, ktoré si vyvinuli schopnosť lákať, chytávať a tráviť živočíšnu korisť, najmä hmyz. Túto schopnosť využívajú na získanie živín, ktoré im chýbajú v pôde, v ktorej rastú. Väčšina mäsožravých rastlín obýva pôdy chudobné na živiny, hlavne na dusík a fosfor. Tieto živiny dokážu rastliny získať z ulovenej koristi. Všetky rody mäsožraviek majú v lapacích a tráviacich orgánoch enzým proteázu, ktorý štiepi bielkoviny. Je dôležité zdôrazniť, že živočíšna potrava u týchto rastlín nie je najdôležitejšia. Sú to rastliny ako každé iné a pre svoj život potrebujú fotosyntézu. To znamená, že rastliny nie je potrebné kŕmiť, ale občas nejaká tá muška môže byť.

Medzi najtajomnejšie a zároveň najatraktívnejšie rastliny patria nesporne mäsožravky, a to vďaka svojmu zjavu a špecifikám. Mnohých priťahujú, ale nie každý má dobrú skúsenosť s ich pestovaním. Kľúčom k úspešnému pestovaniu je pochopenie ich pôvodných biotopov a napodobenie týchto podmienok. Ak ste sa práve rozhodli, že skúsite pestovať mäsožravé rastliny, Drosera capillaris je vďačná rosnatka pre začiatočníkov, ktorá je veľmi odolná a tolerantná k pestovateľským chybám. Je to menšia skupina rosičiek, ktoré v období nepriaznivej vegetácie prežívajú tak, že silne obmedzujú rast až zastavujú alebo vytvárajú prezimovací pupeň tzv. hibernakulum.

Charakteristika Drosera capillaris (rosička vláskatá)

Drosera capillaris, známa aj ako rosička vláskatá, je malá, ale fascinujúca mäsožravá rastlina, ktorá patrí do rozsiahleho rodu Drosera. Vďaka svojej nenáročnosti na pestovanie a atraktívnemu vzhľadu je obľúbenou voľbou pre začiatočníkov aj skúsených pestovateľov mäsožraviek.

Rosička vláskatá patrí do skupiny tzv. trpasličích rosičiek, ktorá má ružicu len 2 cm v priemere, a tie najväčšie nemajú ani cez 5 cm. Listy tejto rastliny sú pokryté žliazkami, ktoré vylučujú lepkavý sliz. Tento sliz slúži na prilákanie a zachytenie hmyzu, ktorý sa stáva potravou pre rastlinu. Hmyz sa po zosadnutí prilepí a nastáva pomalý proces trávenia. Na orosené lepkavé listy chytajú komáre, mušky, motýle a chrobáky.

Listy tvoria prízemnú ružicu, ktorá na niektorých južnejších lokalitách môže dosahovať extrémneho priemeru až 7,5 cm. Stopky dosahujú dĺžky 1,0-2,5 cm, čepele na ich koncoch sú približne oválne, vždy dlhšie ako široké. Celkové sfarbenie rastlín je často žiarivo červené, ak rastú na otvorených nestínených stanovištiach. Koreňový systém je tvorený len s niekoľkých málo vetvených korienkov.

Kvety rosičky vláskatej majú korunné plátky buď ružového, alebo bieleho sfarbenia, častejšie prvú verziu. Kališných lístkov je 5, sú štíhle vajcovito kopijovité a porastené žliaznatými chĺpkami. Korunné plátky sú široko vajcovité, je ich 5, tyčiniek v kvete je 5 s bielymi nitkami a žltými prašníkmi, semeník je vrchný, zelený, blizna členená do dvoch protistojných trojramen, ktoré sú priesvitne belavé a na koncoch svetlo purpurové, ramená dlhé so značným presahom kvetného stredu. Kvetný stvol je tuhý, vysoký cca 10-15 cm, kvetné základy sú vo vrcholovom vijane. Doba kvitnutia v prírode sa pohybuje od mája do augusta. Tento druh prežíva obdobia sucha vytvorením množstva drobných listov v ružici, ktoré chránia potom vrchol pred silným slnkom.

Pestovanie a starostlivosť

Pri pestovaní mäsožraviek, vrátane Drosera capillaris, je dôležité mať na pamäti, že väčšina z nich je striktne svetlomilná a vlhkomilná. Rastliny neznášajú substrát a vodu obohatené o živiny.

Svetlo

Rastlinky treba umiestniť na miesto, kde máte v dome alebo byte najviac svetla. Ideálna je parapeta okna s južnou, prípadne východnou alebo západnou expozíciou a priamym slnečným svetlom. Rosičky tohto druhu vyžadujú maximálne osvetlenie počas celého roka. Počas zimy je vhodné prisvietiť umelým osvetlením.

Substrát

Sadíme do zmesi rašeliny a kremičitého piesku (dá sa kúpiť v akvaristike) v pomere 2:1. Rašelina musí byť kyslá, vrchovisková, bez pridaných živín s pH do 3,5. Je dôležité vyhnúť sa rašelinám s pridanými živinami určenými pre kyslomilné rastliny, ktoré majú pH okolo 5-6. Vhodný substrát je vláknitá rašelina s kremičitým pieskom. Pestovateľský substrát musí byť priepustný, odolný voči zbahneniu. Sadíme do kvetináčov vysokých asi 10 cm.

Zálievka a vlhkosť

Rastlinám vyhovuje stredná a vyššia vlhkosť vzduchu. Podmienkou pre dobré pestovanie je pravidelné vetranie. Rosičky nie sú náročné na vlhkosť. Kvetináče musia stáť celoročne v podmiskách s vodou, pričom dbáme na to, aby substrát nikdy úplne nevyschol. Polievame mäkkou vodou (ideálne dažďovou, alebo prevarenou), pokiaľ nemáme vo vodovode príliš tvrdú vodu, možno použiť aj tú. Tvrdá voda z vodovodu, s vysokým obsahom vápnika je pre rastliny toxická. Všetky rosičky sú vlhkomilné, preto trvalé vyschnutie substrátu neprežijú. Optimálne je zalievanie dažďovou vodou alebo destilovanou vodou. Občas je dobré nechať substrát pár dní bez zálievky, ale nemal by úplne preschnúť.

Teplota

Vhodná teplota pre pestovanie rosičky vláskatej je od 15 do 35 °C. V letných dňoch krátkodobé vyššie teploty neškodia. V letných mesiacoch môžeme rosičku postaviť von.

Rozmnožovanie

Drosera capillaris sa rozmnožuje dvoma spôsobmi:

• Gemmami: Rozmnožuje sa zvláštnym spôsobom tzv. gemmami. Sú to drobné telieska s priemerom asi 2 mm, ktoré vyrastajú hlavne na jeseň v hornej časti rastliny. Po dozretí (gemmy sa dajú ľahko oddeliť) sa gemmy vysievajú ihneď po ich dozretí na povrch substrátu, keď rastliny obnovujú svoj rast.
• Semenami: Drobnučké semienka sa iba nasypú na povrch vlhkej rašeliny. Nepolievame priamo na semienka, pretože by sa mohli vyplaviť, ale pozdĺž steny kvetináča. Rastliny klíčia približne za 14 dní. Väčšina druhov vyklíči do šiestich týždňov. Rastliny z hustého výsevu môžeme preriediť. Do leta utvoria listové ružice a začiatkom jesene vykvitnú.
• Vegetatívne: Niektoré druhy (D. capillaris, D. roraimae, ..) sa množia vegetatívne, pričom sa staré listy dotýkajú pôdy a vyklíčia nové rastliny. Tento spôsob sa využíva aj pri množení listovými odrezkami.

Starostlivosť a údržba

Pestovanie tohto druhu rosičky je nenáročné, podobné ako pri druhu Drosera capensis. Pri väčších rastlinách si treba dávať pozor na hnilobu ružice suchých listov, v ktorých môže byť aj rôzny škodlivý hmyz. Presádzame každé 1-2 roky, keď je substrát vyčerpaný (na pohľad mazľavý), alebo rastliny príliš veľké.

Bežné problémy pri pestovaní

Hoci je Drosera capillaris pomerne nenáročná na pestovanie, môžu sa vyskytnúť určité problémy:

• Nedostatok svetla: Ak rastlina nemá dostatok svetla, pasce bývajú slabo vyfarbené, alebo sa nevyvinú vôbec.
• Plesne: V zle vetraných miestnostiach môžu rastliny napadnúť plesne.
• Hniloba: Pri väčších rastlinách si treba dávať pozor na hnilobu ružice suchých listov.
• Škodlivý hmyz: V suchých listoch sa môže vyskytovať rôzny škodlivý hmyz. Napadnutie plesňami v zle vetraných miestnostiach.
• Prekŕmenie: Mäsožravé rastliny získavajú živiny z hmyzu, ktorý loví pomocou špeciálnych lapačov alebo pascí. Rastliny nie je potrebné prikrmovať, dokážu si živiny zaobstarať samé. Pri prekŕmení môže dokonca uhynúť.

Ďalšie druhy rosičiek

Rod Drosera je veľmi rozsiahly a zahŕňa množstvo druhov s rôznymi nárokmi na pestovanie. Medzi ďalšie bežne pestované druhy patria:

• Drosera capensis: Na pestovanie pri splnení základných podmienok úplne nenáročná.
• Drosera spatulata (rosička lopatkolistá): Patrí medzi bežne pestované rosičky, vegetuje celoročne a je veľmi svetlomilná.
• Drosera aliciae a D. binata (rosička dvojitá): Najlepšie rastú na okennom parapete na plnom slnku.
• Drosera adelae a Drosera prolifera: Vhodné sú pre ne izbové skleníčky.
• Drosera rotundifolia (rosička okrúhlolistá)
• Drosera anglica (rosička anglická)

Tieto rosičky zaraďujeme do skupiny, ktoré rastú v tropických a subtropických oblastiach s celoročne stabilnú a priaznivú klímu. Pre niektoré oblasti je charakteristické výrazné kolísanie medzi dennými a nočnými teplotami. Najčastejšie rastú na trvalo vlhkých rašeliniskách a mokrých machových skalách a samozrejme na miestach z dostatkom svetla, keďže neradi majú tieň. Africké druhy rastú v oblastiach, kde je suché leto a vlhká zima, v trvalých prameniskách a brehoch potokov, kde je kyslá a pieskovo štrkovitá pôda. Denné teploty dosahujú až 40 °C a nočné klesajú až k 0 °C.

tags: #drosera #capillaris #starostlivost