Výpoveď je jednostranný právny úkon, ktorým zamestnanec alebo zamestnávateľ oznamuje ukončenie pracovného pomeru. Aby bola výpoveď platná a vyvolala právne účinky, musí byť písomná a riadne doručená druhej strane. Riadne doručenie výpovede má zásadný význam aj z hľadiska začiatku plynutia výpovednej doby.
Čo robiť, ak zamestnávateľ odmietne prevziať výpoveď? Zákonník práce počíta s takýmito situáciami a stanovuje jasné pravidlá pre doručovanie písomností týkajúcich sa pracovného pomeru.
Spôsoby doručenia výpovede
Podľa § 38 ods. 3 Zákonníka práce, písomnosti zamestnanca týkajúce sa zániku pracovného pomeru doručuje zamestnanec na pracovisku alebo ako doporučenú zásielku.
Osobné doručenie na pracovisku
Prioritne by ste ako zamestnanec mali písomnosti doručovať priamo na pracovisku. Zamestnanec doručuje písomnosti týkajúce sa vzniku, zmeny a zániku pracovného pomeru priamo na pracovisku. Výpoveď je potrebné doručovať na adresu sídla zamestnávateľa, zapísaného v Obchodnom registri Slovenskej republiky. Výpoveď by mala byť doručená priamo nadriadenému alebo na personálnom oddelení, teda osobe, ktorá má na prevzatie kompetencie. Nestačí výpoveď doručiť napríklad inému zamestnancovi, t. j. kolegovi. Zamestnanec na recepcii však musí mať osobitné splnomocnenie, aby mohla preberať písomnosti v mene zamestnávateľa. Preukázanie kompetencie k preberaniu písomností v mene zamestnávateľa môže byť dôležité v prípade sporu. Zamestnávateľ môže písomne poveriť ďalších svojich zamestnancov, aby robili určité právne úkony v pracovnoprávnych vzťahoch v jeho mene.
Doručenie poštou
Ak nie je možné doručiť výpoveď osobne na pracovisku, doručuje sa poštou. Výpoveď môžete zamestnávateľovi zaslať poštou ako doporučenú zásielku, ideálne s doručenkou. Rozhodujúci je deň doručenia zamestnávateľovi, nie dátum podania na pošte. Pečiatka pošty je dôležitá len pre preukázanie, kedy ste výpoveď odoslali, ale právne účinky nastávajú až doručením zamestnávateľovi. Ak zamestnanec odoslal výpoveď poštou zamestnávateľovi, ktorý ju odmietol prevziať, platí fikcia doručenia podľa § 38 ods. 4 Zákonníka práce.
Čo sa má a nemá robiť počas ukončovacej konverzácie?
Čo robiť, ak zamestnávateľ výpoveď neprevezme alebo odmietne prevziať?
Podľa § 38 ods. 4 Zákonníka práce, "Povinnosť zamestnávateľa alebo zamestnanca doručiť písomnosť sa splní, len čo zamestnanec alebo zamestnávateľ písomnosť prevezme alebo len čo ju poštový podnik vrátil zamestnávateľovi alebo zamestnancovi ako nedoručiteľnú, alebo ak doručenie písomnosti bolo zmarené konaním alebo opomenutím zamestnanca alebo zamestnávateľa."
Fikcia doručenia
Zákonník práce s takýmito situáciami počíta a v ustanovení § 38 ods. 4 upravuje, že sa zásielka považuje za doručenú aj v prípade, ak sa zásielka vráti od adresáta ako neprevzatá. Povinnosť bude splnená aj v prípade, ak sa zásielka vráti s poznámkou "neprevzatá v odbernej lehote". Tzn. že sa uplatní tzv. fikcia doručenia. Zásielka sa považuje za doručenú aj v prípade jej reálneho nedoručenia. Účinky doručenia pritom nastanú aj vtedy, ak zamestnávateľ prijatie písomnosti odmietne.
Príklad z praxe
Ak ste sa pokúsili doručiť výpoveď osobne a zamestnávateľ (alebo jeho poverený zástupca či príslušný kompetentný zamestnanec) odmietol jej prevzatie, odporúča sa spísať krátky záznam o tejto skutočnosti (dátum, čas, meno osoby, ktorá odmietla prevzatie, prípadne svedok). V tomto prípade sa aj neprevzatie výpovede považuje za jej doručenie v zmysle § 38 ods. 4. Ak zamestnávateľ odmietol prevziať listinu, potom uvedený okamih odmietnutia prevzatia listiny sa považuje za jej doručenie zamestnávateľovi a výpovedná doba začne plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po tomto odmietnutí.
Ak zamestnávateľ zásielku odmietne prevziať, poštár to vyznačí na zásielke a uvedeným dňom sa považuje zásielka za doručenú. Ak je zásielka uložená na pošte, pričom odberná lehota je spravidla 18 dní, a zamestnávateľ ju prevezme napr. 17. deň, považuje sa zásielka za doručenú uvedeným dňom a výpovedná lehota začne plynúť až od 1. dňa nasledujúceho mesiaca. Prevzatie zásielky môžete sledovať aj na stránke Slovenskej pošty (treba zadať podacie číslo) a budete vedieť, kedy presne zamestnávateľ zásielku prevzal.
Začiatok plynutia výpovednej doby
Riadne doručenie výpovede má význam aj pre začiatok výpovednej doby, ktorý začína plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede. Po prevzatí výpovede zamestnávateľom, Vám od prvého dňa nasledujúceho mesiaca, začne plynúť výpovedná doba.
Napríklad, ak 9. januára prídete do práce a v ten deň osobne zamestnávateľovi odovzdáte výpoveď, od 1. februára do 31. marca Vám bude plynúť výpovedná doba a Váš pracovný pomer skončí dňa 31.3.2024.
Všeobecná dĺžka výpovednej doby je Zákonníkom práce stanovená najmenej na jeden mesiac. Zamestnanec, ktorý odpracoval u zamestnávateľa menej než jeden rok, má právny nárok na najmenej jednomesačnú výpovednú dobu. Zamestnanec, ktorý odpracoval u zamestnávateľa najmenej 1 rok a menej než 5 rokov, má právny nárok najmenej na dvojmesačnú výpovednú dobu.
Plynutie výpovednej doby neznamená žiadne úľavy z pracovných povinností, a takisto za vykonanú prácu má zamestnanec právny nárok na dohodnutú mzdu, dovolenku, vrátane iných nárokov zamestnanca, akými sú príplatky za prácu cez víkendy, sviatky, príspevok na stravovanie a pod.
Dôležité aspekty pri výpovedi počas PN
Je možné podať výpoveď aj počas PN. Ak ste na PN a podáte výpoveď, platia rovnaké pravidlá doručenia a plynutia výpovednej doby. Počas výpovednej doby, zamestnanec naďalej u zamestnávateľa pracuje (ak nečerpá dovolenku alebo nie je stále PN). V opačnom prípade, ak zamestnanec nedodrží výpovednú dobu, zamestnávateľ si môže uplatňovať voči zamestnancovi peňažnú náhradu, ale to iba, ak to má zamestnanec uvedené v pracovnej zmluve.
Čo sa týka nevyplatenia mzdy (alebo jej časti), je možné aj počas plynutia výpovednej doby podať písomné okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, ak zamestnávateľ nevyplatil zamestnancovi mzdu alebo náhradu mzdy, prípadne ich časť, do 15 dní po uplynutí splatnosti.