Prvá pomoc pri bezvedomí, dostatočnom dýchaní a stabilizovanej polohe

Prvá pomoc je súbor postupov a opatrení, ktoré môže postihnutému pri úraze alebo náhlom zhoršení zdravotného stavu poskytnúť aj laik. Stabilizuje tým jeho zdravotný stav dovtedy, kým mu záchranári alebo lekári poskytnú ošetrenie. Jej cieľom je zachrániť život, zabrániť ďalšej ujme a podporiť zotavenie. Poskytnutie prvej pomoci je nielen povinnosťou každého občana, ale predovšetkým ľudským prejavom solidarity.

Včas a správne podaná prvá pomoc bezpochyby zachráni nejeden ľudský život a stabilizuje zdravotný stav zraneného do príchodu lekárskej či záchrannej služby. Môže sa však stať, že v stresovej situácii zrazu človek nevie, čo má robiť. Navigáciu poskytnú operátori tiesňovej linky 155 Záchrannej zdravotnej služby.

Väčšina ľudí sa ich môže naučiť vykonávať s minimálnou potrebou pomôcok a bez predchádzajúcej medicínskej skúsenosti. Vzhľadom na nepredvídateľnosť situácie, stres a strach je prvá pomoc často spojená s improvizáciou, čo je prirodzené.

Bezvedomie: Rozpoznanie a prvé kroky

Bezvedomie je porucha vedomia, pričom dochádza k strate schopnosti vnímať vonkajšie podnety. Pre mnohé zdravotné riziká sa považuje za akútny a život ohrozujúci stav.

Ako sa správne zachovať, keď nájdeme človeka v bezvedomí? Či je človek v bezvedomí, vieme zistiť veľmi jednoducho. Stačí k nemu prísť, zohnúť sa - človek v bezvedomí väčšinou leží, osloviť ho a zároveň zatriasť alebo poštípať.

Rozhlédnite sa kolem. Nehrozí vám nejaké nebezpečenstvo? Človeka hlasitě oslovte - „Halóóó, jste v pořádku?“ Zakričte si o pomoc: „Haló, pane, jo, vy v té černé bundě, pojďte mi pomoct!“ Zatřeste s rameny postiženého. Nereaguje? Ak je to potrebné, otočte ho na záda. Ak postihnutý dýcha, uložíme ho do stabilizovanej polohy na boku, privoláme odbornú pomoc, pričom stále sledujeme prítomnosť dýchania. Ak je postihnutý v bezvedomí a zároveň nedýcha, začneme s resuscitáciu stláčaním hrudníka.

Postup ABC prvej pomoci

V anglickej literatúre sa často stretávame s postupnosťou ABC, ktorá slúži ako zjednodušený návod na poskytovanie prvej pomoci:

• A - Airway (dýchacie cesty): Uistite sa, že pacient má čisté dýchacie cesty. Zakloňte mu hlavu (tahem za bradu a tlakem na čelo) a alespoň 10 vteřin vyšetřujte dýchání. Samotný tento pohyb môže spriechodniť dýchacie cesty. Následne pátrajte voľnými prstami v ústach dotyčného po predmete, ktorý môže brániť dýchaniu (napríklad zapadnutá zubná protéza).
• B - Breathing (dýchanie): Skontrolujte, či pacient dýcha. Sledujte pohyby hrudníka. Spýtajte sa sami seba - dýcha rovnako ako ja? 10 sekúnd by malo dôjsť k 2 - 3 normálnym nádychom. Ak dotyčný nedýcha normálne alebo si nie ste istí, okamžite zahájte resuscitáciu.
• C - Circulation (cirkulácia): Ak osoba v núdzi nedýcha, je potrebné začať s masážou srdca a dýchaním z úst do úst (kardiopulmonálnou resuscitáciou - KPR). Stlačenia hrudníka podporujú cirkuláciu, a tým získavate cenný čas, kým príde sanitka. Rovnako je dôležité nahmatať pulz, buď na krku alebo na zápästí. Tak zistíte, či bije srdce. Tiež je možné priložiť ucho na oblasť nad srdcom a tak počuť, či cirkulácia nezlyháva. Nikomu sa neusilujte pulz nahmatať! Nie je to súčasť žiadnych oficiálnych postupov prvej pomoci.

Stabilizovaná poloha: Kedy a ako ju použiť

Pri poskytovaní prvej pomoci je jednou z najdôležitejších a najjednoduchších techník tzv. bočná stabilizovaná poloha. Je to špeciálna poloha, do ktorej sa uloží človek v bezvedomí, ktorý dýcha a teda má pulz. Zabraňuje duseniu - ak je človek v bezvedomí a leží na chrbte, jeho nehybný jazyk môže zablokovať prívod vzduchu do dýchacích ciest. Rovnako hrozí, že ak začne zvracať, môže vdýchnuť zvratky. Znižuje tlak na životne dôležité orgány - vďaka správnemu uloženiu sa telo dostane do uvoľnenej a prirodzenej pozície, ktorá nezaťažuje napríklad hrudník ani brucho.

Stabilizovaná poloha znižuje riziko vdýchnutia neželaného obsahu. Dokonca aj keď postihnutý dýcha, ale nie je pri vedomí, ešte aj vtedy hrozí, že je v dýchacích cestách prítomná obštrukcia. Stabilizovaná poloha znižuje riziko pre pacienta. Pri niektorých náhle vzniknutých zdravotných ťažkostiach často dochádza aj k vracaniu, kedy hrozí, že dotyčný pacient vdýchne obsah do dýchacích ciest a začne sa dusiť. Práve pri stabilizovanej polohe sa toto nestane a pacient bude mať neustále otvorené dýchacie cesty a bude môcť dýchať.

Kedy použiť stabilizovanú polohu:

• Je osoba v bezvedomí, ale dýcha a má pulz.
• Hrozí u nej riziko zvracania (napríklad pri otrave alkoholom).
• Potrebujete postihnutého na chvíľu opustiť (dojsť si pre telefón, vyjsť na signál k volaniu, otvoriť dvere záchranárom a pod.).
• Postihnutý krváca z telových otvorov na hlave (z nosa, úst, uší) alebo zvracia a hrozí tak zatečenie krvi alebo zvratkov do dýchacích ciest.

Kedy NEpoužiť stabilizovanú polohu:

• Osoba nedýcha - vtedy okamžite začíname s resuscitáciou (KPR).
• Má osoba vážne poranenie chrbtice alebo krku (s výnimkou situácií, keď je nutné prioritne zabezpečiť dýchanie).
• Osoba prežíva zástavu srdca alebo abnormálne dýchanie, ak vôbec nedýcha alebo je potrebná kardiopulmonálna resuscitácia.

Ako napolohovať človeka do bočnej stabilizovanej polohy:

1. Skontrolujte vedomie a dýchanie.
2. Zavolajte záchrannú službu (112 alebo 155).
3. Najprv zistite, či nie je osoba zranená, napríklad či nemá zranený krk.
4. Hornú končatinu, ktorá je bližšie k nám, vystrieme a zasunieme pod zadok.
5. Dolnú končatinu, ktorá je vzdialenejšia od nás, ohneme v kolene do pravého uhla.
6. Jednou rukou chytíme za zápästie alebo predlaktie vzdialenejšiu hornú končatinu postihnutého, druhou rukou chytíme ohnutú dolnú končatinu v oblasti kolena a otočíme ho na bok smerom k sebe. Pokrčená dolná končatina fixuje polohu na boku.
7. Chrbát vzdialenejšej ruky podložíme pod líce postihnutého a upevníme záklon hlavy.
8. Pravidelne kontrolujeme dýchanie.

Pri bezvedomí následkom úrazu (postihnutý dýcha) je vždy nevyhnutné predpokladať prípadné poškodenie chrbtice, preto uloženie do stabilizovanej polohy buď nie je možné, alebo vyžaduje náhradný či špeciálny postup.

Špecifiká prvej pomoci u detí

Pri poskytovaní prvej pomoci deťom je potrebné zohľadniť ich vek a špecifické potreby. Stabilizovaná poloha je poloha, do ktorej dieťa uvádzame, pokiaľ dýcha, no je v bezvedomí. Ide o najbezpečnejšiu polohu, ktorá vylučuje zapadnutie jazyka a tým aj uzatvorenie dýchacích ciest, uľahčuje prácu srdca a zabraňuje, aby sa dieťa udusilo vlastnými zvratkami či krvou. Nikdy preto neukladáme postihnuté dieťa na chrbát!

Ako uviesť dieťa do stabilizovanej polohy:

Pamätajte, že každý pohyb a manipulácia s polohou dieťaťa musí byť jemná a opatrná.

1. Obráťte dieťa na bruško.
2. Hlavičku dieťaťa obráťte na bok, pričom ucho a líce sa bude jemne dotýkať podložky, na ktorej je dieťa položené.
3. Hornú končatinu mu ohnite tak, aby ruka bola na úrovni tváre.
4. Dolnú končatinu mu ohnite tak, aby bola na úrovni stehna na druhej nohe.

Do stabilizovanej polohy neuvádzame dieťa, u ktorého došlo k poškodeniam chrbtice, resp. krku. Pohybovať s takto zraneným dieťaťom je nebezpečné.

Pokiaľ dieťa dýcha a nevracia, môže do príchodu rýchlej zdravotníckej pomoci ostať v polohe, v akej leží. Pri bábätku je stabilizovaná poloha na rukách, tvárička smeruje k nášmu telu a je v miernom záklone k zemi.

Kardiopulmonálna resuscitácia (KPR)

Ak osoba nedýcha, je potrebné započať kardiopulmonálnu resuscitáciu (KPR). Postihnutého v bezvedomí, ktorý nedýcha, treba uložiť do polohy na chrbte. KPR pozostáva z vonkajšej masáže srdca (vystreté ruky položené v strede hrudnej kosti stláčajú hrudník do hĺbky 5cm) a umelého dýchania v pomere 30:2.

Postup KPR:

1. Kľaknite si k chorému.
2. Dajte jednu ruku do prostriedku hrudníka. Na ňu položte druhú ruku a prepleťte si vzájomne prsty oboch rúk.
3. Stlačte hrudník dolu do hĺbky cca 5 cm, u detí približne 3,5 cm. Pred zopakovaním počkajte, či sa hrudník vráti do pôvodnej polohy. Lakte majte vzpriamené. Stláčajte hrudnú kosť nahor a nadol 30 krát, aby bol pulz približne 100 úderov za minútu. 120 stlačení za minútu, 2× za sekundu.
4. Uistite sa, že sú dýchacie cesty postihnutého otvorené, nos mu zapchajte. Druhou rukou mu jemne zakloňte bradu.
5. Vdýchnite do seba doplna vzduch, otvorte široko ústa a priložte ich cez ústa postihnutého. Následne vydýchnite vzduch do jeho dýchacích ciest. U malých detí môžete otvoriť ústa a zahrnúť nimi aj nos. Pri vdýchnutí by malo byť vidieť, že sa zdvíha a klesá hrudník postihnutého.
6. Následne zdvihnite hlavu a zopakujte krok s dýchaním, aby ste do pacienta vdýchli 2-krát po sebe. Potom opäť pokračujte stláčaním hrudníka.

Celú túto procedúru je dôležité zopakovať 5-krát a potom zistiť, či nastúpilo spontánne normálne dýchanie. Ak pacient aj naďalej nedýcha normálne, v KPR pokračujte. Ak sa dýchanie znormalizuje a pacient dýcha spontánne sám, treba s ním ostať až do príchodu zdravotnej pomoci.

Podľa smerníc by sa mala resuscitácia začať ihneď, keď pacient nedýcha - a to ešte skôr, ako mu nahmatáte pulz. V smerniciach sa tiež uvádza, že dýchanie z úst do úst nemusí byť vykonané, bez stláčania hrudníka sa však nezaobídete.

Automatický externý defibrilátor (AED)

Automatický externý defibrilátor - AED sa používa pri náhlom zastavení krvného obehu, najčastejšie spôsobeného napríklad závažnou srdcovou arytmiou, kedy je pacient v bezvedomí a nedýcha, teda pri stavoch, kedy treba človeka resuscitovať, oživovať. Sám prístroj AED pacienta nezachráni, dôležitý je záchranca, ktorý musí robiť kontinuálnu vonkajšiu masáž hrudníka do príchodu záchranky. Jediným účinným spôsobom ako obnoviť rytmus srdca je defibrilácia pomocou nalepených elektród na hrudník pacienta.

Keď sa skontaktujeme s tiesňovou linkou Záchrannej zdravotnej služby 155, operátor linky má k dispozícii mapu a vie povedať, kde v blízkosti sa AED nachádza a presne nás naviguje, čo treba robiť. Ak v blízkosti AED nie je, začneme s kardiopulmonálnou resuscitáciou (KPR).

Ak je prítomných viac záchrancov, počas aplikácie elektród pokračujeme v stláčaní hrudníka. Následne sa postupuje podľa pokynov AED, či už hlasových alebo vizuálnych. Defibrilátor zanalyzuje rytmus a zhodnotí, či je pacient defibrilovateľný (fibrilácia komôr, supraventrikulárna tachykardia) alebo nedefibrilovateľný (asystólia, bezpulzová elektrická aktivita srdca). Počas analýzy sa pacienta nedotýkame. Ak sa odporúča výboj, opäť sa uistíme, že sa pacienta nikto nedotýka. Po výzve stlačíme tlačidlo na podanie výboja a následne znova okamžite začneme s kardiopulmonálnou resuscitáciou (KPR). Vykonávame 30 kompresií hrudníka. Ak sa výboj neodporúča, pokračujeme v resuscitácii 30 kompresiami hrudníka. V oboch prípadoch pokračujeme v KPR podľa pokynov AED, zvyčajne po dobu dvoch minút, kým nás AED nevyzve na prerušenie za účelom analýzy rytmu.

Najčastejšie chyby a mýty v prvej pomoci

Ľudia, ktorí majú poskytnúť prvú pomoc, sa často obávajú, že niečo pokazia. Záchranári však tvrdia - najhoršie je neurobiť vôbec nič. Chybám sa dá vyhnúť, stačí poznať tie najčastejšie:

1. „Neurobí to niekto iný?“ - Nikdy sa nespoliehajte, že niekto iný zavolal sanitku alebo sa pristavil. Človeku v ohrození života utekajú cenné minúty. Urobte to vy!
2. Nerozpoznanie dýchania - Buď postihnutý zreteľne dýcha s normálnou frekvenciou ako vy, alebo nedýcha. Pri akýchkoľvek pochybnostiach treba podľa záchranárov začať s neodkladnou resuscitáciou.
3. Nesprávne použitie stabilizovanej polohy - Ak je postihnutý v bezvedomí, ale dýcha, záchranári odporúčajú ponechať ho na chrbte so zaklonenou hlavou a starostlivo sledovať dýchanie. Stabilizovaná poloha je vhodnejšia pre tých, ktorí dostatočne dýchajú, ale hrozí u nich riziko zvracania - sú to napríklad ľudia intoxikovaní alkoholom.
4. „Pomôže mu po úraze protišoková poloha?“ - Protišoková poloha je podľa záchranárov jedným z najškodlivejších mýtov v prvej pomoci. Po vážnom úraze, dopravnej nehode alebo po infarkte pacienta to určite nerobte! Zdvihnutie končatín totiž prináša výrazné nepohodlie pre človeka v šoku, zhoršuje jeho možnosti dýchania, obehové parametre a zvyšuje vnútrolebečný tlak!
5. Hmatanie pulzu - Nikomu sa neusilujte pulz nahmatať! Nie je to súčasť žiadnych oficiálnych postupov prvej pomoci, len dobre vyzerajúca scéna z filmov. Hmatanie pulzu vedie až v 50 percentách prípadov k chybným výsledkom.
6. Manipulácia s čeľusťou pri kŕčoch - Počas kŕčov nerobíme nič, nech vyzerajú akokoľvek dramaticky. Dávame pozor len na to, aby sa postihnutý odniekiaľ nezrútil, či niečo na seba nezhodil. Po ich odoznení ho uložíme na chrbát s mierne zaklonenou hlavou a voláme záchranku.
7. „Nehýbem s ním, aby som mu nepoškodil chrbticu?“ - Myšlienka je správna, nesmie však ísť o človeka, ktorý nedýcha. Prednosť má vtedy resuscitácia! Poškodenie chrbtice je len teoretickým rizikom oproti istote rýchlej smrti bez potrebnej resuscitácie.
8. Podloženie hlavy - Pre človeka v bezvedomí znamená podloženie a teda aktívne predklonenie hlavy jednoznačne uzavretie dýchacích ciest a udusenie. Pacient s poruchou vedomia patrí na rovnú podložku, na chrbát.
9. Neprikrývanie zraneného - Udržanie telesnej teploty je najnáročnejšou činnosťou organizmu a podľa záchranárov je udržanie telesného tepla rovnako dôležité ako zastavenie krvácania. Prikryte zraneného fóliou, dekou či bundou.
10. Vyberanie cudzieho telesa z rany - Ak je teleso vrazené do miest, kde sme krvácanie vyriešiť napríklad tlakovým obväzom a teleso vieme vybrať z rany bez väčšieho násilia, treba predmet vytiahnuť a ranu ošetriť bežným spôsobom.
11. Prevoz do nemocnice vlastným autom - Ak ide o vážny stav či úraz, vaša cesta ozlomkrky do nemocnice bude trvať určite dlhšie než cesta sanitky s majákom k vám. Od záchranárov pacient dostane hneď kvalifikovanú pomoc.
12. Diskutovanie s dispečerom - Dispečer musí zistiť čo najpresnejšie, kde sa nachádzate a ďalšie dôležité informácie. Sanitka nečaká na koniec vášho telefonátu, vyráža zvyčajne hneď, ako je jasné miesto výjazdu.

Časté situácie a prvá pomoc

Znalosť základných postupov prvej pomoci je kľúčová v mnohých bežných situáciách, ktoré môžu ohroziť život alebo zdravie.

Infarkt srdcového svalu

Tlaková bolesť za hrudnou kosťou je jedným z príznakov infarktu myokardu. Osoba je rozrušená, oblieva ju studený pot, zrýchlene dýcha, môže mať bolesti žalúdka a pálenie záhy. Takého pacienta treba posadiť, upokojiť, uvoľniť mu odev okolo krku a pása. Ak je postihnutý v miestnosti, je vhodné vyvetrať. Pri infarkte myokardu pomôže podanie tablety kyseliny acetylsalicylovej (Anopyrin) alebo nitroglycerínu, prípadne 2 vstreknutia nitroglycerín-spreja pod jazyk. Treba zavolať na tiesňovú linku a byť pripravený na oživovanie stláčaním hrudníka a záchranným dýchaním.

Mozgová porážka

Náhle vzniknutá porucha reči, asymetria v tvári, poruchy citlivosti a pohyblivosti na končatinách jednej strany tela s najväčšou pravdepodobnosťou signalizujú cievnu mozgovú príhodu. Osobu pri vedomí treba uložiť na chrbát s hlavou vo vyvýšenej polohe a vybrať z úst cudzie predmety (aj zubné protézy). Dôležité je sledovanie stavu vedomia a dýchania. Volať tiesňovú linku 155, upokojovať, nepodávať tekutiny.

Epileptický záchvat

Za viditeľný prejav epilepsie možno považovať náhlu poruchu vedomia, sprevádzanú stuhnutím svalstva alebo následnými kŕčmi rúk a nôh, prípadne spenením slín okolo úst. Osoba pri záchvate epileptických kŕčov sa nechá tzv. dokŕčovať, záchranca sa snaží zabrániť ďalšiemu poraneniu. Nevyťahovať jazyk, nevkladať žiadne predmety medzi zuby. Po odznení kŕčov ho uložíme do stabilizovanej polohy a sledujeme ho až do obnovenia vedomia.

Hypoglykémia (nízka hladina cukru v krvi)

Poruchy správania od nepokoja a nervozity až po prejavy slovnej a fyzickej agresivity, bledosť, potenie, bezcieľne jednanie sú príznakmi nízkej hladiny cukru v krvi. U diabetika pri vzniku nezvyčajného správania okamžite podať 2-3 kocky alebo 2-3 kávové lyžičky kryštálového cukru, cukríky, ovocnú šťavu 3-4 dcl, sladený nápoj, prípadne 4 kávové lyžičky medu, kúsok čokolády. Treba počítať s odmietnutím pomoci pre agresívne reakcie. Pri bezvedomí uložiť do stabilizovanej polohy na boku a volať na tiesňovú linku.

Alergická reakcia

Medzi najčastejšie príznaky alergickej reakcie patria sťažené dýchanie, pískanie pri dýchaní ústami, výsev na koži, svrbenie, slzenie očí, pocit opuchu a tŕpnutie jazyka, pocit na odpadnutie. Dôležité je najprv ukľudniť postihnutú osobu. Následne treba podať liek proti alergii (antihistaminikum - dithiaden), tabletku treba rozhrýzť. Postihnutí s už v minulosti prekonanou alergickou reakciou na uštipnutie včelou sú vybavení adrenalínom v injekcii (Epipen), ihneď ho treba aplikovať. Poloha postihnutého sa odvíja od prevládajúcich príznakov. Pri zhoršenom dýchaní je lepší polosed, pri kolapse je vhodnejšia tzv. autotransfúzna poloha, tj. v ľahu so zdvihnutými nohami. Treba odstrániť zdroj alergickej reakcie (žihadlo).

Krvácanie

Pri masívnom krvácaní je nutné chrániť aj seba (použiť rukavice z autolekárničky). Raneného treba uložiť na chrbát. Najdôležitejšia je kompresia v mieste krvácania rukou, dlaňami alebo obväzom oproti kosti. Jeden obväz sa uloží v mieste krvácania a druhým obväzom sa miesto pevne obviaže. Pri krvácaní z nosa nakloňte hlavu postihnutého vpred, zapchajte mu palcom a ukazovákom nos, aby dierky ostali zavreté v trvaní 5 minút. Zotrvajte dovtedy, dokým krvácanie z nosa neskončí.

Prehriatie a tepelný úpal

Prehriatie a tepelný úpal je ochorenie vyskytujúce sa hlavne v oblastiach s vyššou teplotou a je možné mu zabrániť. Potierať vlažnou vodou a ovievať na urýchlenie odparovania. Po dúškoch v takom množstve, aby moč mal len slabo žltú farbu a bol bez zápachu. Tmavší moč svedčí o nedostatku tekutín.

tags: #ak #je #postihnuty #v #bezvedomi #ale