Zavedenie zamestnaneckej prémie v roku 2009 bolo snahou štátu podporiť skupinu ľudí s nízkymi príjmami. Ide predovšetkým o tých, ktorí po odpočítaní všetkých nezdaniteľných častí základu dane a po dopočítaní daňového bonusu neplatili v predchádzajúcom období žiadnu daň. Zamestnanecká prémia predstavuje príspevok zo štátneho rozpočtu, ktorý sa poskytuje za presne stanovených podmienok.
Úlohou vlády bolo motivovať ľudí pracovať aj za nižšiu mzdu, nakoľko mnohí uprednostňovali život na sociálnych dávkach pred nízkou mzdou. Zamestnanecká prémia je vlastne záporná daň. Zamestnanec, ktorý má základ dane nižší ako suma nezdaniteľnej časti na daňovníka, má výslednú daň rovnú nule, čiže neplatí žiadnu daň štátu. Po zavedení zamestnaneckej prémie takýto zamestnanec dostane sumu „zápornej dane“ od štátu.
Podmienky nároku na zamestnaneckú prémiu
Na to, aby si zamestnanec mohol uplatniť nárok na zamestnaneckú prémiu, musí splniť presne stanovené podmienky. Medzi tie kľúčové patria:
- Dosiahnutie zdaniteľných príjmov len zo závislej činnosti, ktoré plynuli len na území Slovenskej republiky. Tieto príjmy nesmú pochádzať z iných zdrojov, ako sú napríklad príjmy z prenájmu, predaja majetku, alebo živnosti.
- Výška príjmov musí predstavovať minimálne 6-násobok minimálnej mzdy za príslušné zdaňovacie obdobie.
- Zamestnanec musel poberať posudzované príjmy aspoň šesť kalendárnych mesiacov. Nemusia to byť mesiace za sebou.
- Nesmie si uplatniť v daňovom priznaní postup podľa § 43 ods. 7 pri príjmoch, z ktorých sa daň vyberá zrážkou.
- Nesmie poberať príjmy z podielov na zisku (dividendy), z práce likvidátorov, prokuristov, nútených správcov, ani odmeny za výkon funkcie v štátnych orgánoch alebo orgánoch územnej samosprávy.
- Nesmie byť na začiatku príslušného zdaňovacieho obdobia poberateľom starobného, predčasného starobného alebo výsluhového dôchodku, ani nesmie mať dôchodok priznaný spätne k začiatku roka.
- Nesmie byť zamestnancom, na ktorého podporu udržania v zamestnaní sa v príslušnom zdaňovacom období poskytol príspevok podľa § 50a zákona č. 5/2004 Z. z.
Kto si nemôže uplatniť zamestnaneckú prémiu?
Zamestnaneckú prémiu si nemôže uplatniť živnostník, ani zamestnanec, ktorý má príjmy napríklad ešte z prenájmu, predaja majetku, či iné príjmy. Ak dosiahol príjmy aj v zahraničí, nárok na zamestnaneckú prémiu zamestnanec nemá. Ak zamestnanec dosiahol posudzované príjmy za kalendárny mesiac len na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, tento mesiac sa do obdobia poberania príjmov nezapočíta.
Ako sa uplatňuje a poskytuje zamestnanecká prémia?
Prémia sa uplatňuje až na konci roka, a to buď v ročnom zúčtovaní alebo v daňovom priznaní. Ak si zamestnanec uplatňuje zamestnaneckú prémiu v daňovom priznaní, použije tlačivo typu A, ktoré je určené pre daňovníkov s príjmom len zo závislej činnosti.
Ak sa zamestnanec rozhodne požiadať zamestnávateľa o ročné zúčtovanie, doloží zamestnávateľovi najneskôr do 15. februára čestné vyhlásenie o tom, že nemal iné zdaniteľné príjmy.
Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, zodpovedá za vyplatenie zamestnaneckej prémie v správnej výške a v stanovenej lehote.
Výška zamestnaneckej prémie
Výška zamestnaneckej prémie nepriamo úmerne závisí od dosiahnutých príjmov zamestnanca. Od základu dane zamestnanca (príjem zamestnanca znížený o jeho zdravotné a sociálne odvody) sa odpočíta suma nezdaniteľnej časti na daňovníka. Ak je výsledok záporné číslo, z tejto zápornej sumy sa vypočíta 19 % a výsledok je zamestnanecká prémia.
Výpočet pre rôzne príjmové skupiny
- Príjem od 6-násobku do 12-násobku minimálnej mzdy: Zamestnaneckou prémiou je suma vypočítaná 19 % sadzbou dane z rozdielu sumy nezdaniteľnej časti základu dane a základu dane vypočítaného zo sumy 12-násobku minimálnej mzdy.
- Príjem nad 12-násobok minimálnej mzdy: Zamestnaneckou prémiou je suma vypočítaná 19 % sadzbou dane z rozdielu sumy nezdaniteľnej časti základu dane a základu dane vypočítaného z posudzovaných príjmov zamestnanca.
Vypočítaná suma zamestnaneckej prémie sa zaokrúhľuje na eurocenty nahor.
Návod ako vypísať daňové priznanie k nehnuteľnosti - BYT
Vplyv práceneschopnosti na zamestnaneckú prémiu
Ak má zamestnankyňa po celý rok pracovnú zmluvu, ale v danom roku bola napríklad 3 mesiace PN, na zamestnaneckú prémiu má nárok, ak spĺňa podmienku minimálneho počtu 6 mesiacov poberania príjmov zo závislej činnosti a splní aj podmienku minimálnej výšky príjmu.
To znamená, že obdobie práceneschopnosti (PN) nebráni nároku na zamestnaneckú prémiu, pokiaľ zamestnanec splní všetky ostatné zákonom stanovené podmienky, najmä minimálny počet odpracovaných mesiacov a výšku príjmu.
Príklady vplyvu práceneschopnosti
- Príklad B: Zamestnankyňa bola v roku od januára do júna na rodičovskej dovolenke. Od júla nastúpila do pracovného pomeru a dosiahla príjem z pracovnej zmluvy vo výške 1 960,00 €. Hoci splnila podmienku poberania príjmov z pracovnej zmluvy aspoň 6 kalendárnych mesiacov, nesplnila podmienku úhrnnej výšky príjmov aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy. Preto nárok na prémiu nemá.
- Príklad C: Zamestnanec dosiahol za obdobie od januára do mája príjem z pracovnej zmluvy vo výške 2 300,00 €. V júni zostal na dlhodobej PN a do konca roka už nemal žiadny príjem. Napriek tomu, že splnil podmienku úhrnnej výšky príjmov aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy, nesplnil podmienku poberania príjmov na základe pracovnej zmluvy aspoň 6 kalendárnych mesiacov. Teda nárok na prémiu nemá.
Z týchto príkladov vyplýva, že je kľúčové splniť obe podmienky - minimálny počet mesiacov poberania príjmov zo závislej činnosti (aspoň 6) a minimálnu úhrnnú výšku príjmov (aspoň 6-násobok minimálnej mzdy).
Nemocenské dávky a ich zdaňovanie
Dávky zo sociálneho poistenia, vrátane nemocenských dávok, sú od dane oslobodené. To znamená, že príjem z nemocenského poistenia nie je potrebné uvádzať v daňovom priznaní a nepodlieha zdaneniu. Náhrada za 1. až 3. deň práceneschopnosti a nemocenská dávka od 11. dňa sú príjmom, ktorý je oslobodený od dane.
Elektronická práceneschopnosť (ePN)
Od 1. januára 2023 sa používa výlučne elektronická práceneschopnosť (ePN), ktorá nahrádza predchádzajúce papierové potvrdenie. Zaevidovaná ePN sa automatizovane prenesie do systému elektronických služieb Sociálnej poisťovne, kde si ju môže zamestnávateľ pozrieť.
Výpočet náhrady príjmu a nemocenského
Náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti poskytuje zamestnávateľ za kalendárne dni od 1. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najdlhšie do 10. dňa. Nemocenská dávka je vyplácaná Sociálnou poisťovňou od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti najviac do 52. týždňa.
Tabuľka: Výpočet náhrady príjmu a nemocenského
| Obdobie PN | Výška náhrady/dávky | Poskytovateľ |
|---|---|---|
| 1. - 3. deň PN | 25 % denného vymeriavacieho základu | Zamestnávateľ |
| 4. - 10. deň PN | 55 % denného vymeriavacieho základu | Zamestnávateľ |
| Od 11. dňa PN (max. do 52 týždňov) | 55 % denného vymeriavacieho základu | Sociálna poisťovňa |
Denný vymeriavací základ sa počíta ako súčet vymeriavacích základov na platenie poistného na nemocenské poistenie dosiahnutých v rozhodujúcom období delený počtom dní rozhodujúceho obdobia. Rozhodujúce obdobie je kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikla dočasná PN, ak nemocenské poistenie trvalo nepretržite najmenej od 1. januára tohto roka, alebo obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho roka predchádzajúceho kalendárnemu roku, v ktorom vznikla dočasná PN, ak nemocenské poistenie vzniklo v priebehu kalendárneho roka.