Vzťah medzi starými rodičmi a vnúčatami je jedným z najdôležitejších rodinných pút. Napriek tomu sa v praxi stáva, že po rozvode alebo rozpade vzťahu rodičov je starým rodičom bránené v kontakte s vnúčatami. Slovenský právny poriadok na túto situáciu pamätá, aj keď táto oblasť nie je plne upravená osobitným zákonom.
Právny základ a pojem „blízka osoba“
Otázka styku starých rodičov s ich vnúčatami nie je v zákone č. 36/2005 Z. z. Zákonník práce (ďalej ako „ZR“) osobitne upravená. Absencia zákonného rámca pre úpravu styku medzi starými rodičmi a ich vnúčatami naznačuje, že zákon ponecháva túto oblasť plne „v réžii“ rodičov ako zákonných zástupcov maloletého dieťaťa, ktorí majú hlavnú a rozhodujúcu úlohu v jeho výchove (§ 30 ods. 1 ZR).
Úprava styku dieťaťa s jeho starými rodičmi však môže prichádzať do úvahy napr. v prípade, že rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, sa nedohodnú o tom, ako budú vykonávať svoje rodičovské práva a povinnosti. V takej situácii upraví ich rodičovské práva a povinnosti súd, a to aj bez návrhu (§ 36 ods. 1 ZR).
Kľúčové ustanovenie, ktoré umožňuje starým rodičom domáhať sa styku s vnúčatami, je § 25 ods. 5 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine. Toto ustanovenie hovorí, že: „Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.“ V zásade to isté platí aj pri úprave rodičovských práv a povinností po rozvode (§ 25 ods. 5 ZR).
Blízkymi osobami sú v zmysle § 116 Občianskeho zákonníka:
- príbuzný v priamom rade,
- súrodenec a manžel,
- iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.
Starí rodičia sú teda prirodzene považovaní za blízke osoby dieťaťa. Nevlastný starý rodič (manžel/manželka starého rodiča) môže byť tiež považovaný za blízku osobu, ak vzťah medzi ním a dieťaťom je taký, že ujmu jedného by druhý dôvodne pociťoval ako vlastnú.
Záujem dieťaťa ako prvoradé hľadisko
Najlepší záujem dieťaťa je zakotvený v čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. Záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Tento princíp je nosný a predstavuje prvoradé hľadisko vo všetkých veciach, ktoré sa dieťaťa týkajú. Úprava styku maloletého dieťaťa s jeho blízkou osobou bude v jeho záujme za predpokladu, že takýto súdny zásah bude napĺňať požiadavku najlepšieho záujmu dieťaťa.
Dôvodová správa k novele č. 175/2015 Z.z. k tomu uvádza, že pri posudzovaní najlepšieho záujmu dieťaťa je každé jedno dieťa jedinečné. Preto sa má prihliadať najmä na okolnosti, ktoré súvisia s individuálnymi charakteristikami dotknutého dieťaťa. Ide o charakteristiky ako vek, pohlavie, stupeň zrelosti, skúsenosti, príslušnosť k menšinovej skupine, telesné, zmyslové alebo intelektuálne postihnutie, ako aj sociálny kontext, v ktorom dieťa žije. Do úvahy by mali byť brané okolnosti ako prítomnosť, či absencia rodičov, kvalita vzťahov dieťaťa s biologickou alebo náhradnou rodinou, prostredie, v ktorom dieťa žije a pod.
Novela zákona o rodine č. 175/2015 Z.z. výslovne uviedla právo starých rodičov domáhať sa prostredníctvom súdu určenia styku s dieťaťom aj v prípade detí narodených mimo manželstva, resp. manželov, ktorí spolu nežijú.
Čo robí prípad práv starých rodičov perfektným?
Podmienky pre úpravu styku súdom
Súd môže upraviť styk dieťaťa so starými rodičmi len za splnenia oboch podmienok súčasne:
- takáto úprava súdnym rozhodnutím musí byť v záujme dieťaťa, a zároveň
- to musia vyžadovať pomery v rodine.
Ak rodičia odmietajú akékoľvek stretávanie sa dieťaťa s blízkou osobou a s úpravou ich styku nesúhlasia, súd musí posúdiť všetky okolnosti konkrétneho prípadu. Súd pri rozhodovaní skúma hlavne emočné väzby, potreby dieťaťa a celkovú stabilitu jeho výchovného prostredia. Ak súd uzná, že práve kontakt s vami je v prospech vnučky a existuje medzi vami silné puto, malo by návrhu vyhovieť. Naopak, ak by dospel k záveru, že vzťahy medzi vami sú narušené, návrh zamietne.
Príklady situácií, kedy súd môže styk priznať:
- ak mal starý rodič s vnúčaťom blízky vzťah pred rozpadom rodiny a dieťa je na starého rodiča emocionálne naviazané, súd spravidla styk prizná,
- súd posudzuje, či styk so starým rodičom prispieva k zdravému vývoju dieťaťa. Starí rodičia môžu poskytovať dieťaťu emocionálnu stabilitu, kontinuitu rodinných väzieb a pocit bezpečia, najmä v období po rozvode rodičov,
- ak rodič bráni kontaktu bezdôvodne alebo z dôvodu konfliktu medzi dospelými (napríklad spor medzi nevestou/zaťom a svokrami), súd posúdi situáciu objektívne a zvyčajne styk prizná.
Príklady situácií, kedy súd styk neprizná alebo obmedzí:
- ak by súd zistil, že styk by mohol byť pre deti škodlivý (napríklad by bol v rozpore s ich psychickou pohodou), môže návrh zamietnuť alebo styk obmedziť,
- ak sú podmienky bývania starých rodičov katastrofálne alebo majú finančné problémy,
- ak majú starí rodičia zdravotné problémy (napr. neuropatia, užívanie silných liekov, nepozornosť, zaspávanie), ktoré by mohli ohroziť bezpečnosť detí.
Postup pri domáhaní sa styku
1. Mimosúdna dohoda a mediácia
Pred podaním návrhu na súd odporúčame najprv sa pokúsiť dohodnúť s rodičom, ktorý má dieťa v starostlivosti. Písomná výzva na umožnenie styku je dôležitá aj pre účely súdneho konania - preukazuje, že starý rodič sa pokúsil o zmierlivé riešenie.
Mediácia je v rodinných sporoch často efektívnejšia ako súdne konanie.
2. Podanie návrhu na súd
Ak mimosúdna dohoda nie je možná, starý rodič podáva návrh na okresný súd v obvode bydliska dieťaťa. Konanie prebieha podľa Civilného mimosporového poriadku (zákon č. 161/2015 Z z.). Návrh na úpravu styku dieťaťa so starými rodičmi spolu s predbežným opatrením je veľmi špecifický a preto odporúčam, aby Vám ho vypracoval advokát.
Čo bude súd skúmať?
Podstatou tohto súdneho konania je zistiť a preskúmať splnenie dvoch predpokladov:
- či je úprava styku starých rodičov s vnúčatami v ich záujme, a
- ak si to vyžadujú pomery v rodine.
Súd si v konaní vyžiada správu od úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (kolízny opatrovník), vypočuje rodičov, starého rodiča a podľa okolností aj dieťa. Ak je to potrebné, súd nariadi znalecké dokazovanie - psychologický posudok na posúdenie vzťahu dieťaťa s jednotlivými osobami a vplyvu styku na dieťa.
Dĺžka konania a poplatky
Konanie vo veciach starostlivosti o maloletých trvá spravidla 6 až 12 mesiacov na prvom stupni. Ak je potrebné znalecké dokazovanie (psychologický posudok), konanie sa môže predĺžiť.
Súdny poplatok za návrh vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je 33 EUR. K tomu je potrebné pripočítať prípadné náklady na právne zastúpenie advokátom a znalecké posudky.
Intenzita styku
Súd neurčuje starým rodičom veľmi široký styk. Periodicita stretávania je však približne 1x do mesiaca na niekoľko hodín. To je najčastejšie. Súd taktiež v týchto konaniach skúma, či bude styk v záujme mal. dieťaťa. Primárne dieťa má byť so svojimi rodičmi.
Príklad rozhodnutia súdu: „Súd upravuje styk starých rodičov s maloletým dieťaťom tak, že starí rodičia sú oprávnení sa s maloletým stretávať každý druhý víkend v mesiaci v čase od 09.00 hod. v sobotu do 16.30 hod. v nedeľu a každý rok v čase od 27. decembra 09.00 hod. do 30. decembra 19.00 hod. Starí rodičia sú oprávnení v uvedené dni a hodiny prevziať maloleté dieťa pred bytom matky a povinní v určenom čase odovzdať dieťa matke pred jej bytom.“
Styk s vnúčatami v zahraničí
Ak vnúčatá žijú v zahraničí, situácia sa komplikuje. Právomoc súdu sa určuje podľa nariadenia Brusel IIb (nariadenie EÚ č. 2019/1111) v rámci EÚ alebo podľa Haagskych dohovorov mimo EÚ. Spravidla je príslušný súd v štáte, kde má dieťa obvyklý pobyt.
Zverenie dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov
Práva starých rodičov sa rozšírili aj v prípade zverenia dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Podľa doterajšej právnej úpravy v zmysle § 45 ods. 1, 2 zák. o rodine ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území SR, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady.
Novela zákona o rodine opäť určuje, že najdôležitejším kritériom pri rozhodovaní súdu je záujem dieťaťa a jeho právo na biologickú resp. náhradnú rodinu. V záujme zjednodušenia usporiadania náhradných vzťahov v rámci blízkej rodiny sa navrhuje, aby sa v prípade prarodičov dieťaťa, súrodencov dieťaťa a súrodencov rodičov dieťaťa (strýko, teta) podmienka trvalého pobytu na území Slovenskej republiky osoby, ktorá žiada o zverenie dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti bola rozšírená na územie členských štátov Európskej únie.