Vzhľad stavovského odevu advokáta je stanovený usnesením predstavenstva ČAK, platného od 1. januára 2023. Advokátsky talár sa zapína kovovým dvojcestným zipsom, ktorý aj po zapnutí umožní rozopnutie taláru zospodu, a teda veľmi pohodlné sedenie. Zapínanie na zips je ešte istené tzv. légou. Tzv. nanotextília je materiál ľahký, priedušný, splývavý, vysoko odolný proti špine a tekutinám, nekrčivý. Jeho ďalšou výhodou je fakt, že ho možno jednoducho vyprať v bežnej automatickej práčke. Vďaka nekrčivosti znesie zbalenie aj do príručnej tašky veľkosti cca papiera A4. Talár je ale potom vhodné nechávať tzv. vyvesiť.
V sieti značkových predajní spoločnosti Blažek Praha, a.s. možno získať talár. To všetko aj napriek tomu, že si talár objednávate ako konfekčný odev. S personálom predajne sa rovnako dohodnete na spôsobe dodania taláru. Môže to byť osobným vyzdvihnutím na predajni potom, čo vám personál oznámi telefonicky či elektronicky, že je pre vás talár pripravený. Alebo vám môže byť dodaný na udanú adresu tzv. na dobierku.
Objednávku/zákazkový list nájdete ZDE. Ten môžete vyplniť (pozor, najprv si zistite za pomoci Manuálu svoje správne miery a priraďte si správnu konfekčnú veľkosť) a jeho odoslaním sa vaša objednávka zaeviduje priamo u výrobcu talárov - spoločnosti BLAŽEK PRAHA. Okrem svojich identifikačných údajov nezabudnite vyplniť vybranú konfekčnú veľkosť. Pred dokončením vypĺňania vám bude automaticky vygenerované číslo objednávky, ktoré vám bude slúžiť neskôr pri platení zálohy. Preto si ho poznamenajte. Zálohu 2000 Kč následne zaplatíte na bankový účet BLAŽEK PRAHA, a. s., č. 43-7561760247/0100, vedený pri KB Praha 10 a uvediete vygenerovaný variabilný symbol. Po prevedení platby obdržíte od spoločnosti BLAŽEK PRAHA potvrdenie objednávky a daňový doklad potvrdzujúci úhradu zálohy na kúpnu cenu taláru.
V prípade elektronickej objednávky je talár dodávaný výhradne zaslaním na dobierku na adresu v objednávke uvedenú, čo znamená k cene vybraného taláru pripočítať ešte poštovné a balné vo výške 200 Kč. Za účelom overenia správnosti údajov v elektronickej objednávke a overenia identity objednávateľa je spoločnosť BLAŽEK PRAHA oprávnená požiadať advokátov o fotokópiu preukazu advokáta či koncipienta.
Ak využijete e-shop a elektronickú objednávku, bude vám stavovský odev po zhotovení zaslaný na dobierku na adresu uvedenú v elektronickej objednávke. V tejto lehote obdržíte advokátsky talár z nanotextílie + prenosný obal/tašku od 1. januára 2023.
Inštitút opatrovníka v trestnom konaní
V zmysle § 48 ods. 2 Trestného poriadku v prípadoch, v ktorých zákonný zástupca poškodeného nemôže vykonávať svoje práva poškodeného, predseda senátu a v prípravnom konaní na návrh prokurátora sudca pre prípravné konanie ustanovia na výkon týchto práv poškodenému opatrovníka z radov advokátov. Inštitút opatrovníka - advokáta prináša do trestného konania odborné uplatňovanie práv poškodeného, ktorého práva nedokážu z rôznych príčin zabezpečiť jeho zákonní zástupcovia.
Inštitút opatrovníka je vnímaný ako prínosný predovšetkým v prípade násilných trestných činov, keď je obvinený niektorý z rodičov. V prípadoch, keď napríklad druhý rodič situáciu zľahčuje, má tendenciu chrániť druhého rodiča alebo partnera, a to aj v prípade, ak je aj on sám obeťou trestného činu (predovšetkým týranie blízkej a zverenej osoby), je zastúpenie zo strany advokáta žiaduce, aby sa skutok adekvátne prešetril a neopakoval aj vo vyššej intenzite. Rovnako je dôležité zastúpenie, ak bola trestným činom spôsobená škoda, a to aj škoda nemajetková.
Nech už dieťa participuje na trestnom konaní v akomkoľvek postavení (obvinený, svedok, poškodený), vždy je potrebné prihliadať na jeho vek, schopnosti, vlastnosti a potreby. Zákon o obetiach zaraďuje dieťa - obeť trestného činu - medzi obzvlášť zraniteľné osoby, a teda sa mu zakaždým poskytuje špecializovaná odborná pomoc. Potreba osobitnej ochrany a starostlivosti poskytovanej detským obetiam vyplýva z ich neukončeného vývoja a vzdelania, nedostatočnej skúsenosti, ako aj zo zvýšeného rizika ich druhotnej a opakovanej viktimizácie. Zastúpenie advokátom je však v mnohých prípadoch viac ako potrebné, keďže nesprávnym postupom a prístupom môže dôjsť k ohrozeniu alebo porušeniu práv daného dieťaťa, k jeho druhotnej/opakovanej viktimizácii alebo k ďalším škodám.
Povinnosti advokáta - opatrovníka
U advokáta sa pri výkone činnosti opatrovníka očakáva konať v záujme opatrovanca v kontexte dodržiavania povinností advokáta vyplývajúcich mu zo zákona o advokácii a z advokátskych predpisov, ktorými sú najmä povinnosť konať s odbornou starostlivosťou.
Opatrovník - advokát uplatňuje práva poškodeného podľa Trestného poriadku:
- uplatňuje nárok na náhradu škody; navrhuje, aby súd v odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť túto škodu,
- robí návrhy na vykonanie dôkazov alebo na ich doplnenie,
- predkladá dôkazy,
- nazerá do spisov,
- zúčastňuje sa na hlavnom pojednávaní a na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní alebo o dohode o priznaní viny a prijatí trestu,
- vyjadruje sa k vykonaným dôkazom,
- vykonáva právo záverečnej reči,
- podáva opravné prostriedky v rozsahu vymedzenom Trestným poriadkom,
- kedykoľvek v priebehu trestného konania sa informuje o stave trestného konania,
- uplatňuje konkrétne návrhy na účely uzavretia zmieru alebo dohody s páchateľom,
- žiada o poskytnutie informácie a) o prepustení alebo úteku obvineného z väzby, b) o prepustení alebo úteku odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, c) o prerušení výkonu trestu odňatia slobody, d) o prepustení alebo úteku odsúdeného z výkonu ochranného liečenia zo zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti, e) o zmene formy výkonu ochranného liečenia z ústavného liečenia na ambulantné liečenie, alebo f) o prepustení alebo úteku odsúdeného z výkonu detencie,
- zákon mu tiež priznáva právo požiadať za poškodeného, ktorý uplatňuje nárok na náhradu škody a nemá dostatočné prostriedky, aby mu bol ustanovený zástupca z radov advokátov - aj keď toto právo je kontraproduktívne, ak je opatrovníkom advokát,
- právo, aby ho na úkony trestného konania sprevádzal dôverník,
- zaistiť nárok až do pravdepodobnej výšky škody.
Opatrovník - advokát dohliada na dodržiavanie nasledovných práv, ktoré Trestný poriadok opatrovancovi priznáva:
- umožnenie poškodenému plné uplatnenie jeho práv,
- vedenie trestného konania s potrebnou ohľaduplnosťou k poškodenému so zohľadnením jeho osobnej situácie, okamžitej potreby, veku, pohlavia, prípadného zdravotného postihnutia a jeho vyspelosti a zároveň plné rešpektovanie jeho fyzickej, mentálnej a morálnej integrity,
- v prípade, ak je opatrovanec vypočúvaný a je obzvlášť zraniteľnou obeťou podľa osobitného predpisu alebo rodinným príslušníkom takejto obete, aby bol výsluch vykonaný ohľaduplne tak, aby sa v ďalšom konaní už nemusel opakovať; aby ho viedla tá istá osoba,
- ak je vypočúvaná obzvlášť zraniteľná obeť podľa osobitného predpisu, o veciach, ktorých oživovanie v pamäti by vzhľadom na jej osobné vlastnosti, vzťah k páchateľovi alebo závislosť od páchateľa, povahu a okolnosti spáchania trestného činu mohlo nepriaznivo ovplyvniť jej telesnú integritu alebo duševnú integritu, alebo vystaviť ju riziku druhotnej viktimizácie, aby bol k výsluchu pribratý psychológ alebo znalec, ktorý so zreteľom na predmet výsluchu vypočúvanej osoby prispeje k správnemu vedeniu výsluchu,
- uplatnenie práva na tlmočníka a prekladateľa,
- nezverejňovanie osobných údajov maloletých, mladistvých,
- umožnenie poškodenému v prípadoch ustanovených Trestným poriadkom sa vyjadriť, či súhlasí s trestným stíhaním,
- aby aj bez žiadosti poškodeného orgán činný v trestnom konaní alebo súd poskytol poškodenému informácie o obvinenom, ak zistí, že poškodenému hrozí nebezpečenstvo v súvislosti s pobytom obvineného alebo odsúdeného na slobode,
- aby poškodený bezdôvodne nezmenil svoje rozhodnutie o práve byť informovaný o skutočnostiach týkajúcich sa obvineného,
- aby orgán činný v trestnom konaní a súd poškodeného riadne o jeho právach poučil a poskytol mu plnú možnosť na ich uplatnenie,
- aby bol nárok poškodeného až do pravdepodobnej výšky škody zaistený,
- aby ak poškodený zmešká z dôležitých dôvodov lehotu na podanie opravného prostriedku, povolil mu orgán, ktorému patrí rozhodovať o opravnom prostriedku, navrátenie lehoty,
- aby bol upovedomený o začatí trestného stíhania, záverečnom preštudovaní spisu, podaní obžaloby a pod.,
- aby mohol uplatniť právo žiadať prokurátora, aby bol preskúmaný postup policajta,
- možnosť uzavrieť zmier medzi obvineným a poškodeným, vyjadriť sa k dohode o vine a treste, zúčastniť sa na prerokovaní pred prokurátorom.
Spôsob ustanovovania advokátov a odmeňovanie
SAK vedie zoznam advokátov ex offo, kam zapisuje advokátov na ich žiadosť. Tento zoznam SAK zasiela pravidelne okresným súdom, krajským súdom a Najvyššiemu súdu SR. Advokát si tiež môže zvoliť odborné zameranie - opatrovníctvo maloletých v trestnom konaní - vo verejne prístupnom zozname odborných zameraní, ktorý SAK vedie podľa uznesenia P SAK č. 14/1/2012 o vedení verejného zoznamu odborného zamerania advokátov zapísaných v zozname vedenom Slovenskou advokátskou komorou. Súdy postupujú pri ustanovovaní opatrovníkov v zásade výberom z týchto zoznamov, pričom pokiaľ nie je žiadny advokát dostupný, ustanovia aj iného advokáta.
Podľa § 12 ods. 7 vyhlášky o odmenách a náhradách advokátov patrí advokátovi ustanovenému za opatrovníka na ochranu práv poškodeného odmena 200 eur za celé konanie. Ak advokát nezastupoval ako opatrovník oprávnenú osobu do právoplatného skončenia veci, patrí mu 50 % odmeny podľa prvej vety. Ak došlo k zániku zastupovania v odvolacom konaní alebo dovolacom konaní, odmena za zastupovanie pred súdom nižšieho stupňa sa neznižuje.
V prípade ustanovenia za opatrovníka viacerým takýmto osobám v jednom konaní sa odmena neurčuje v takejto výške za každú osobu, ale v zmysle § 13 ods. 2 sa znižuje o 50 %, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb. Rozhodovacia prax nie je jednotná v tom, či takto určená odmena sa vypočíta ako súčet plnej odmeny za prvú zastupovanú osobu a polovice odmeny za druhú zastupovanú osobu, alebo ako polovica súčtu plnej odmeny za zastupovanie dvoch osôb. SAK považuje za správny prvý z uvedených postupov, pretože zmyslom ustanovenia § 13 ods. 2 riešiaceho zastupovanie dvoch osôb je v takomto prípade zohľadniť, že advokát zastupuje viac než jedného klienta, no zároveň za zastupovanie druhého klienta mu nemá patriť znova plná výška odmeny, ale znížená (o 50 %), pretože ide o spoločný úkon. Opačný záver by znamenal, že advokátovi patrí rovnaká odmena pri zastupovaní jedného, ako aj pri zastupovaní dvoch klientov, čo zjavne nezodpovedá účelu daného ustanovenia.
K takto určenej odmene patrí advokátovi za každý úkon právnej služby (definovaný vo vyhláške) režijný paušál vo výške 1/100 výpočtového základu (§ 16 ods. 3), a to bez ohľadu na počet klientov, pretože ide o jeden spoločný úkon pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb.
Pokiaľ je úkon, na ktorom sa advokát zúčastní, vykonávaný v mieste, ktoré nie je sídlom advokáta, za čas strávený cestou patrí náhrada za stratu času 1/60 výpočtového základu za každú začatú polhodinu, ako aj cestovné náhrady vo výške podľa predpisov o cestovných náhradách (spotrebované pohonné hmoty, amortizácia).
De lege ferenda
Vzhľadom na povinnosti advokáta je participácia opatrovníka z radov advokátov širšia, ako možno predpokladal zákonodarca pri tvorbe pôvodného ustanovenia § 48 ods. 2 Trestného poriadku. S poukazom na potrebu presnejšej úpravy postavenia opatrovníka je v medzirezortnom pripomienkovom konaní pripravený návrh na zmenu § 48 ods. 2 Trestného poriadku tak, že podľa navrhovanej úpravy ustanovený opatrovník z radov advokátov bude konať v rozsahu práv splnomocnenca poškodeného podľa § 54 Trestného poriadku. Takisto podľa pripravovaného návrhu na zmenu § 48 ods. 2 Trestného poriadku orgán činný v trestnom konaní bude mať povinnosť upovedomovať v rámci prípravného konania trestných činov spáchaných voči blízkej alebo zverenej osobe aj príslušný orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, čím sa zabezpečí efektívna komunikácia ako základ spolupráce medzi týmto orgánom a advokátom v pozícii opatrovníka. V súvislosti s touto zmenou zároveň zákonodarca predpokladá aj zmenu spôsobu odmeňovania ustanovených opatrovníkov z radov advokátov tak, že v ustanovení § 553 ods. 4 Trestného poriadku navrhuje doplniť medzi zástupcov z radov advokátov, ktorí majú voči štátu nárok na odmenu a náhradu podľa tarify určenej osobitným predpisom pre konanie o občianskoprávnych veciach, aj opatrovníka ustanoveného podľa § 48 ods. 2 Trestného poriadku, teda na ochranu práv poškodeného. V súvislosti s odmeňovaním advokátov - ustanovených opatrovníkov poškodených v trestnom konaní SAK súčasne navrhuje Ministerstvu spravodlivosti SR v rámci navrhovaných zmien vyhlášky o odmenách a náhradách advokátov aj zrušenie súčasne platného ustanovenia § 12 ods. 1.
Ombudsman Stanislav Křeček navrhol Ústavnému súdu, aby zrušil časť advokátskeho tarifu. Ide o časť, ktorá stanovuje advokátom nižšie odmeny za opatrovnícke úkony. Tie podľa Křečka vyžadujú rovnakú starostlivosť a odbornosť ako iné činnosti, ktoré advokáti vykonávajú. Ústavný súd pred niekoľkými rokmi vyhlásil sériu nálezov, ktorými najprv preškrtal a potom zrušil spornú časť tarifu. Nálezy vychádzali z presvedčenia, že pre nižšiu odmenu oproti iným právnym úkonom nie je pádny dôvod a že nemožno prácu opatrovníkov automaticky považovať za menej náročnú. Avšak od tohto roka novela znovu stanovila, že tarifná hodnota pre advokáta ako ustanoveného opatrovníka činí 5000 korún. Týka sa to konkrétne podporných opatrení, svojeprávnosti, nezvestnosti a smrti, privolenia k zásahu do integrity, prípustnosti prevzatia alebo držania v zdravotnom ústave a zrušenia a likvidácie právnickej osoby. Odlišný spôsob odmeňovania sa podľa ombudsmana nezakladá na žiadnych rozumných či objektívnych kritériách. Návrh poukazuje tiež na to, že ustanovení opatrovníci často hája záujmy ľudí vo zraniteľnom postavení, so zdravotným obmedzením či postihnutím. „Pre uvedené osoby je činnosť opatrovníka zásadná a predstavuje v mnohých prípadoch jediný spôsob, ako sa konania môžu efektívne zúčastňovať. Křeček podľa svojich slov obdržal opakujúce sa podnety, v ktorých sťažovatelia požadovali, aby situáciu riešil. Poukazovali nielen na neférnosť odmeny, ale aj na to, že rozdiel v tarife môže ohroziť aj zraniteľné osoby, ktoré opatrovníka potrebujú. Posudzovať ombudsmanov podnet bude plénum, teda celý zbor ústavných sudcov a sudkýň.
Ministerstvo spravodlivosti SR vytvorilo pracovnú skupinu na vypracovanie vecného zámeru, ktorý by priniesol reformu opatrovníctva dospelých a ochranu seniorov. Právna úprava opatrovníctva neprešla výraznejšou zmenou a vychádza zo znenia občianskeho zákonníka z roku 1964, nerešpektuje skutočnosť, že sa podstatne zmenila majetková a sociálna štruktúra obyvateľstva. Novely Občianskeho zákonníka taktiež nedostatočne reflektujú demografickú štatistiku v SR, ktorá ukazuje, že dochádza k starnutiu populácie. Prieskum Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím udáva (k 30.6.2016) 16 816 osôb pozbavených spôsobilosti na právne úkony. Slovenská advokátska komora oceňuje zámer MS SR posilniť ochranu seniorov a osôb s pozbavenou spôsobilosťou na právne úkony. Predmetom vecného zámeru je viacero návrhov na právnu úpravu, ku ktorým neustále prebieha odborná diskusia. Vecný zámer obsahuje návrh výberu opatrovníka tak, že za opatrovníka sa predovšetkým ustanovuje osoba, ktorú opatrovanec označil v predbežnom vyhlásení. Ak k tomu nedošlo, ustanoví sa jedna z nasledujúcich osôb: manžel opatrovanca, potomok, rodič (pradedo) alebo iná spolužijúca osoba. Základným kritériom je spolužitie s opatrovancom v spoločnej domácnosti.
Slovenská advokátska komora podporuje automatizovaný výber advokáta - opatrovníka súdom s výhradou podmienenia súhlasu advokáta. Malo by ísť o fakultatívnu dobrovoľnú možnosť advokáta požiadať o zaradenie do zoznamu profesionálnych opatrovníkov a následne akceptovať automatický výber z neho. Druhou možnosťou vychádzajúcou z praktických poznatkov by bola úprava, podľa ktorej by advokát nebol zaradený do zoznamu profesionálnych opatrovníkov, ale dostal by poverenie od konkrétneho klienta na základe inštrukcií klienta v prípade dlhodobého ochorenia, resp. Hoci činnosť profesionálneho opatrovníka, podľa nášho názoru, nie je v rozpore s výkonom činnosti advokácie, upozorňujeme, že nejde o štandardný typ právnej služby. Účelom inštitútu opatrovníctva je zabezpečiť ochranu právneho styku opatrovanca s náležitou odbornosťou a starostlivosťou. Postavenie advokáta je z hľadiska odbornej, zodpovednosti, skúseností i poslania chrániť záujmy klienta, vhodné na zabezpečenie ochrany právnych záležitostí. Zároveň však advokát nie je vyškolený ani povolaný na to, aby suploval opatrovateľskú činnosť vo vzťahu k opatrovancovi. Úloha advokáta ustanoveného súdom za opatrovníka by sa teda mala zamerať primárne na právne úkony, ktoré v dobe určenej súdom vystanú v súvislosti so správou majetku opatrovanca a inými právnymi záležitosťami. Inštitút opatrovníctva so sebou nesie vysokú mieru zodpovednosti a úmerne tomu by mali byť aj nastavené podmienky jeho výkonu.
Návrh vecného zámeru uvádza, že v zásade sa výkon funkcie opatrovníka vykonáva bezplatne. To neplatí o náhrade nákladov spojených so správou majetku opatrovanca. Výšku náhrady nákladov spojených so správou majetku určí súd. Podľa názoru SAK by systém odmeny opatrovníka mal brať do úvahy cieľ vecného zámeru, a to posilnenie ochrany opatrovancov formou kvalitnej právnej služby a zároveň primeranosť odmeny vynaloženému času a počtu úkonov. Stanovenie zanedbateľnej paušálnej odmeny, ktorá nemusí pokryť ani reálne náklady, nespĺňa žiadny z týchto cieľov a neodráža rozdiel medzi správou majetku opatrovanca so zanedbateľným majetkom a opatrovanca s väčším majetkom, ktorý nesie so sebou náročnejšie právne úkony a väčšiu zodpovednosť. Pri stanovení ktoréhokoľvek modelu by mal o výške odmeny rozhodnúť súd. Navrhujeme, aby opatrovníka platil štát, ale v prípade, že opatrovník majetkom disponuje, štát by následne sumu od neho vymáhal. Navrhované postavenie opatrovníka má najbližšie k správe majetku správcom konkurznej podstaty a správe dedičstva. Model odmeny by mal byť nastavený obdobne ako odmena za vykonaný právny úkon, príp.
Na rokovaní pracovných skupín prebehla aj diskusia o stanovení limitu počtu opatrovancov. Jeden z návrhov bol 10 opatrovancov na jednu osobu/advokáta, MS SR navrhovalo 30 opatrovancov na 1 osobu/advokáta.
Slovenská advokátska komora sa prikláňa k návrhu na vytvorenie elektronickej databázy opatrovancov, ktorá by slúžila na preverenie spôsobilosti na právne úkony konkrétnej osoby a bola by v nej uvedená aj osoba opatrovníka.
Súčasťou vecného zámeru je aj návrh na „Posilnenie ochrany seniorov pri prevodoch obydlia: zvýšená náležitosť formy právneho úkonu (zmluvy)“, v zmysle ktorého sa zavádza povinnosť, aby scudzovací právny úkon bol urobený formou notárskej zápisnice, aby senior nemohol nepremyslene, jednoducho alebo pod nátlakom previesť obydlie (nehnuteľnosť). Pracovná skupina sa zaoberala aj otázkou určenia vekovej hranice, od ktorej bude nutnosť prevádzať obydlie len formou notárskej zápisnice. Slovenská advokátska komora: Vecný zámer sleduje verejný záujem, ktorým je ochrana seniorov pred stratou obydlia. Hoci chápeme, že zmyslom návrhu zaviesť notársku zápisnicu je snaha o predchádzanie týmto prípadom, v praxi však nie je reálne, aby inštitút účel naplnil. Notárska zápisnica rieši len formu úkonu, nie jeho následky, ktoré si senior nemusí uvedomovať. Prvoradým cieľom je zabezpečiť, aby senior mal kde bývať. Notárska zápisnica sama osebe tento cieľ nedokáže dosiahnuť. Inštitút notárskej zápisnice má svoje opodstatnenie a miesto v právnom systéme, uvedené opatrenie však žiadnym spôsobom neodstráni riziko zneužitia zraniteľnej skupiny obyvateľstva, naopak, je hrubým zásahom do práva vlastniť majetok a slobodne s ním nakladať, nakoľko limituje dispozíciu vlastníka formálnou povinnosťou vykonať úkon pred notárom.
V Nitrianskom kraji sa zapojilo 14 advokátov, 5 z nich prejavili záujem o poskytovanie služby. • kombinovaná forma odmeny (pokiaľ nie je majetok, tak paušál a pokiaľ by majetok bol, tak % z majetku opatrovanca odvíjajúce sa od príslušných predpisov, napr. vyhl. č. 655/2004 Z. V súdnych konaniach vo veciach starostlivosti o maloleté deti, ktoré okrem iného zahŕňajú konania o starostlivosti, výživnom a styku s dieťaťom, je popri matke a otcovi účastníkom aj samotné dieťa. Z toho vyplýva aj množstvo procesných práv, na ktoré má dieťa nárok. Vo všeobecnosti platí, že súdy nesmú s dieťaťom bez ohľadu na jeho vek alebo zdravotný stav zaobchádzať len ako s predmetom konania. Bez ohľadu na vek dieťaťa a možnosť, že sa rodičia dohodnú na starostlivosti oň, súd vždy ustanoví dieťaťu zástupcu, kolízneho opatrovníka, ktorým je zvyčajne orgán sociálnoprávnej ochrany detí (skrátene OSPOD). Nemôže to však byť OSPOD, ktorý podal návrh na súd (to platí v prípadoch, keď návrh nepodal ani jeden z rodičov dieťaťa). O ustanovení kolízneho opatrovníka musí súd vždy informovať účastníkov konania prostredníctvom uznesenia. Kolízny opatrovník chráni záujmy maloletého dieťaťa v konaní a poskytuje mu potrebné informácie, ak to vek a rozumová vyspelosť dieťaťa dovoľuje. Základným predpokladom účasti maloletého na konaní je jeho schopnosť vyjadriť svoj názor na vec. Základným právom dieťaťa v konaní pred súdom pre mladistvých je byť vypočuté. Toto právo je zakotvené v článku 12 Dohovoru o právach dieťaťa, ku ktorému pristúpilo už 196 štátov, Českú republiku nevynímajúc. Ide o základné právo dieťaťa, ktoré nemožno svojvoľne obmedzovať. Uplatňovanie tohto práva však závisí od rozumovej vyspelosti dieťaťa, pretože od batoľaťa nemožno napríklad vyžadovať, aby formulovalo svoje myšlienky a názory. Zákon vo všeobecnosti stanovuje domnienku, že dieťa staršie ako 12 rokov je schopné prijímať informácie, vytvárať si vlastný názor a oznamovať ho. Nejde však o striktnú hranicu, keďže samotný ústavný súd rozhodol, že aj sedemročné dieťa je schopné vyjadriť svoj názor. Môže to byť napríklad názor na to, či sa mu páči v škole alebo akých tam má kamarátov. Je na súde, aby individuálne posúdil, či je dieťa schopné vyjadriť svoj názor. V tomto ohľade to závisí aj od povahy dieťaťa, keďže niektoré deti sú prirodzene komunikatívne a iné sú skôr mlčanlivé. Vyšetrenie dieťaťa môže navrhnúť jedna zo strán, t. j. Rozhovor s dieťaťom sa môže uskutočniť niekoľkými spôsobmi. Jedným zo spôsobov, ako zistiť názor dieťaťa, je pohovor s dieťaťom na OSPOD. Hoci vo všeobecnosti by súdy mali uprednostniť vypočutie dieťaťa priamo na súde, v praxi súdy často nariadia vypočutie dieťaťa na OSPOD. Výsluch dieťaťa na súde sa označuje ako výsluch maloletého, ale je veľmi odlišný od výsluchu iných účastníkov konania. Bežnou praxou je, že na výsluchu je prítomný len sudca a kolízny opatrovník, pričom rodičia a ich zákonní zástupcovia čakajú mimo súdnej siene. Je to predovšetkým preto, aby sa zabezpečilo, že dieťa nebude ovplyvňované, a tiež aby výsluch nebol pre dieťa psychicky zaťažujúci. Stáva sa aj to, že sudca si pri výsluchu dieťaťa vyzlečie talár, aby na dieťa pôsobil priateľskejším dojmom, alebo si dieťa vezme do svojej kancelárie, aby vytvoril čo najpriateľskejšie prostredie. Celý výsluch nie je konfrontačný, ale skôr neformálny, pričom sa sudca snaží zistiť, čo dieťa skutočne chce. Názor dieťaťa je dôležitým faktorom, ale nie jediným. Pri rozhodovaní o živote dieťaťa nie je možné bezvýhradne zohľadniť jeho názor bez ohľadu na ostatné skutočnosti. Stanovený postoj dieťaťa k danej veci je skôr vodítkom na prijatie rozhodnutia v najlepšom záujme dieťaťa. Zo zákona vyplýva, že súd zohľadňuje názor dieťaťa s ohľadom na jeho vek a rozumovú vyspelosť. Výsluch maloletého je jedným zo základných úkonov na naplnenie práva maloletého vyjadriť svoj názor na veci, ktoré sa ho týkajú. V článku 12 ods. Ústavný súd v roku 2021 rozhodol, že výsluch maloletého v konaní, v ktorom je účastníkom, je úkonom sui generis.1 Podľa názoru ústavného súdu nejde o výsluch účastníka ako taký, ale o spôsob zisťovania názoru dieťaťa. Úkon zameraný na zistenie názoru dieťaťa treba považovať za súčasť účastníckych práv dieťaťa, nie za dôkaz. Výsluchom dieťaťa sa primárne nezisťujú skutočnosti, ale postoj dieťaťa k predmetnej veci. Prečo je zistenie názoru dieťaťa také dôležité a prečo nie je vždy možné rozhodnúť na základe iných dôkazov alebo vypočutia rodičov? Dieťa, hoci nie je plne spôsobilé konať, nesmie byť považované len za objekt, o ktorom majú rozhodovať iní. Dieťa nemožno postaviť ani do pozície pasívneho pozorovateľa udalostí. Napriek vyššie uvedenému nie je potrebné maloletého bezodkladne vypočuť v každom konaní, ktorého je účastníkom, s čím sa v praxi stretol takmer každý advokát alebo sudca. V prvom rade nesmie byť výsluch maloletého v rozpore s jeho najlepším záujmom. Táto podmienka vyplýva už z vyššie uvedeného Dohovoru o právach dieťaťa, keďže stanovuje, že najlepší záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí. Súd preto musí preskúmať, či nie je v rozpore s najlepším záujmom dieťaťa, aby zistil názor dieťaťa, a to aj položením otázok týkajúcich sa predmetného konania. Ak zistí takýto rozpor, je legitímne obmedziť právo maloletého na účasť s náležitým odôvodnením. Ďalším aspektom, ktorý musí súd preskúmať predtým, ako pristúpi k samotnému výsluchu maloletého, je schopnosť dieťaťa riadne prijať informácie a vytvoriť si vlastný názor, ktorý by potom bolo schopné oznámiť. Logicky je jasné, že najmladšie deti predškolského veku toho nebudú schopné. Kde je však hranica, kedy možno očakávať, že dieťa už bude schopné formulovať vlastné názory, nie je striktne dané. Zákon vo všeobecnosti stanovuje domnienku, že dieťa staršie ako 12 rokov je schopné prijímať informácie, vytvoriť si vlastný názor a tento názor oznámiť. Ústavný súd sa už zaoberal prípadmi, v ktorých konštatoval, že aj šesťročné dieťa je schopné vyjadriť sa k veci, ktorá sa ho týka.3 Ak chce súd vypočuť dieťa, nie je absolútne nevyhnutné, aby maloleté dieťa rozumelo celej situácii, ktorá sa na súde rieši komplexne, stačí, ak jej rozumie natoľko, aby sa k nej mohlo vyjadriť. Deti so zdravotným postihnutím nemôžu byť vynechané. Aj tieto zraniteľné deti majú nárok na primerané práva účasti a od výsluchu maloletého nemožno bez ďalšieho upustiť na základe informácie, že je napríklad mentálne postihnutý. Na tomto mieste je potrebné poznamenať, že právo dieťaťa vyjadriť svoj názor je len právom a nie povinnosťou. Dieťa musí mať nielen možnosť vyjadriť sa k situácii, ale aj nič nepovedať a mlčať. Súd musí dať dieťaťu aj možnosť odmietnuť vypovedať. To sa môže stať napríklad vtedy, ak dieťa nechce byť súčasťou konfliktu medzi rodičmi. Názor dieťaťa možno okrem výsluchu na súde zistiť prostredníctvom zástupcu, znaleckého posudku alebo príslušného orgánu sociálnoprávnej ochrany detí. Hoci zákon stanovuje, že názor dieťaťa možno týmto spôsobom zisťovať vo výnimočných prípadoch, v praxi je pohovor s OSPOD veľmi častým spôsobom, ako súd zisťuje postoj dieťaťa k prejednávanej veci. Ak súd dospeje k záveru, že je potrebné pribrať znalca na zodpovedanie odbornej otázky, môže si vyžiadať aj názor dieťaťa. Znalec sa zvyčajne priberá, ak existuje podozrenie, že niekto zo zúčastnených trpí duševnou alebo telesnou poruchou, alebo ak je situácia nejasná. Vo väčšine prípadov ide o situácie, keď sa rodičia nedokážu dohodnúť.8 V zásade bude znalcom odborník v oblasti psychológie. Uvedené spôsoby zisťovania názoru dieťaťa v danom konaní by sa mali používať najmä v prípade mladších detí, keďže dieťa staršie ako 12 rokov by už malo byť zvyčajne vypočuté priamo na súde. Ak má dieťa aspoň 15 rokov, súd je dokonca povinný doručiť dieťaťu písomnosť osobne, a nie prostredníctvom zástupcu, čím sa rozširujú práva dieťaťa na účasť. Osobný výsluch na súde je vhodnejší aj preto, že dieťa vypočúva osoba, ktorá následne rozhoduje vo veci samej. Dochádza tak k menšiemu počtu nesprávnych interpretácií, ako keď dieťa vyjadruje svoj názor opatrovníkovi alebo znalcovi, ktorý ho potom "prekladá" súdu. Ak súd nariadi výsluch maloletého pred súdom, môže sa vykonať bez prítomnosti rodičov, ich zákonných zástupcov alebo iných osôb, ak sa súd domnieva, že ich prítomnosť by mohla ovplyvniť výpoveď maloletého, ktorý by nemusel vyjadriť svoj pravdivý názor. Súd tiež nie je povinný vypočuť dieťa v súdnej sieni, pretože môže zvoliť menej formálne prostredie, ktorým môže byť napríklad kancelária sudcu. Sudca môže dieťa navštíviť aj v známom prostredí, napríklad v škole. Tieto opatrenia okrem iného umožňujú, aby bol výsluch pre dieťa menej zaťažujúci. Sudca by mal tiež viesť celý pohovor s dieťaťom nie ako konfrontačný rozhovor, ale skôr ako neformálnu diskusiu o danej téme. Určite nie je žiaduce, aby dieťa počas pohovoru stálo "za plotom" a bálo sa hovoriť. Dieťa však môže mať počas pohovoru pri sebe dôverníka, ktorý nie je jeho zákonným zástupcom, ak o to požiada. Prítomnosť takéhoto dôverníka môže súd vylúčiť len vtedy, ak by sa tým zmaril účel výsluchu. Uplatňovanie práva maloletého dieťaťa byť vypočuté by sa však nemalo zameriavať len na samotný výsluch. Naopak, malo by sa vykonať nasledujúcich 5 krokov. Príprava, samotné vypočutie, posúdenie spôsobilosti dieťaťa, informovanie dieťaťa o tom, že sa venuje pozornosť jeho názorom a opravným prostriedkom. Príprava by mala okrem iného spočívať v informovaní dieťaťa o jeho práve podať výpoveď, ako je uvedené vyššie, pričom by mala zahŕňať informáciu, že dieťa nemusí podať výpoveď, ak si to neželá. Vzhľadom na vyššie uvedený záver ústavného súdu, že nie je potrebné vyhotoviť zápisnicu o výsluchu maloletého, je akákoľvek obrana ostatných účastníkov konania proti prípadným rozporom v rozhodnutí a názoru dieťaťa znemožnená. Pri rozhodovaní vo veci samej súd zohľadní názory dieťaťa, najmä vzhľadom na jeho vek. Vo všeobecnosti platí, že čím je dieťa staršie, tým väčšiu váhu súd prikladá jeho názoru a názor maloletých blížiacich sa k plnoletosti nemožno ignorovať.12 Tieto závery samozrejme neznamenajú, že by sa názor malého dieťaťa nebral do úvahy. Názoru dieťaťa musí súd priznať náležitú váhu. Názor dieťaťa však nemožno do rozhodnutia zahrnúť bez ďalšieho zohľadnenia, t. j. rozhodnutie nemôže byť založené len na želaní dieťaťa. Dieťa by malo byť informované aj o výsledku konania a malo by mu byť oznámené, ako boli zohľadnené jeho názory. Mgr.
Advokátsky talár je zhotovený z čiernej odľahčenej vlnenej látky alebo zo zmesovej látky. Predný diel plášťa je hladký so zvislým vreckom vľavo. Plášť je jednoradový so skrytým zapínaním na štyri gombíky. Ľavý okraj plášťa je zapracovaný na podložke, na ktorej sú vyšité štyri gombíkové dierky. Zadný diel plášťa je hladký, na spodnom okraji mierne rozšírený so švíkom v strede, ktorý prechádza do jednostranného podloženého rázporka. Rázporok je dlhý 30 cm až 34 cm podľa dĺžky advokátskeho talára. Plášť má podšívku do polovice predného a zadného dielu. Rukávy advokátskeho talára sú raglánové, zložené z dvoch dielov a podložené podšívkou. Pelerína je pevne spojená v priekrčníku s plášťom pod šálovým golierom. Dĺžka peleríny je 12 cm nad pásom. Pelerína sa skladá z troch častí, a to zo zadného dielu bez švíka v strede a z dvoch predných dielov. Dolný okraj peleríny je ozdobený légou (pruhom lemu) širokou 6 cm z modrého zamatu. V postranných švíkoch peleríny v šírke légy je zapracovaný protizáhyb podšívky. Golier advokátskeho talára je šálový a jeho dĺžka sa končí pri dĺžke peleríny. Šírka preloženia v najširšej časti goliera je 7 cm, v strede zadného dielu goliera 5 cm.
tags: #advokat #opatrovnik #talar