Adaptácia seniorov v zariadeniach sociálnych služieb: Kľúč k spokojnému životu

Adaptácia seniorov v zariadeniach sociálnych služieb (ZSS) je komplexný proces, ktorý si vyžaduje individuálny prístup a tímovú prácu. Jej cieľom je pomôcť obyvateľovi zvyknúť si na nové prostredie, na zmenu zdravotného stavu, spolubývajúceho, izby, mobility, ale aj ošetrujúceho personálu.

Agresivita sa nevyhýba žiadnej vekovej skupine a miestu a rovnako sa dotýka aj ľudí v seniorskom veku. Tento odborný článok sa zameriava na agresivitu klientov v zariadení pre seniorov, kde je špecifickou úlohou sociálnych pracovníkov zmierňovať agresivitu klientov a zabezpečiť podmienky a aktivity, ktoré by vytvárali príjemnú atmosféru a zlepšené prežívanie u seniorov.

Spojenie agresivita a seniori môže byť pre niekoho bizarné. Faktom však zostáva, že agresivita a agresia sa nachádza pri každej cieľovej skupine sociálnej práce, vrátane seniorov. Sociálna práca so staršími ľuďmi totiž prináša určité problémy a kritické momenty, ktoré by mohli agresiu spustiť. Tento článok sa zameriava na praktické metódy adaptácie seniorov v domovoch sociálnych služieb (DSS), s dôrazom na zvládanie agresivity a podporu kvality života. Cieľom je poskytnúť odborníkom inšpiráciu a poučenie pre prácu s touto špecifickou skupinou klientov.

Fázy adaptačného procesu

Adaptačný proces seniora v zariadení pre seniorov (ZPS) začína už v predadaptačnom období, t.j. pred prijatím do zariadenia. Je dôležité, aby bol žiadateľ o sociálnu službu už zblížený s prostredím, so zamestnancami a obyvateľmi, aby neprichádzal do neznámeho. Od príbuzných zisťujeme čo najviac informácií, aby sme si zmapovali záujmy, záľuby a zaužívané zvyky. Po prijatí do zariadenia udržiavame kontakt s rodinou, známymi a zároveň pomáhame obyvateľovi pri nadväzovaní sociálnych kontaktov v zariadení.

Adaptáciu obyvateľa pravidelne hodnotíme na základe dotazníkov po 1., 3. a 6. mesiaci pobytu. Tento priebežný monitoring umožňuje flexibilne reagovať na meniace sa potreby a pocity seniora.

Sociálne zmeny a ich vplyv na seniorov

Sociálne zmeny predstavujú pre seniora zvýšenú záťaž a riziko zo zdravotného hľadiska. Náročné sú predovšetkým zmeny, ktoré narúšajú sociálne vzťahy, ako napríklad:

• Odchod do dôchodku
• Smrť blízkeho človeka
• Zmena bydliska
• Prechod do sociálneho zariadenia

Sociálny pracovník sa usiluje o čo najlepšiu adaptáciu seniora v rámci sociálnej zmeny a pritom zachováva kontinuitu na podmienky pred zmenou. Snaží sa do procesu adaptácie zaradiť prvky, ktoré by klientovi pomohli k adaptácii. V praxi to môže byť v podobe zabezpečenia aktivity, predmetu a kontaktu, ktorý by seniora "neodtrhol" od doterajšieho života. Predpokladom zabezpečenia takýchto podmienok je práca so seniorom, kde je vybudovanie dôvery a pocitu bezpečia na prvých priečkach cieľov práce s klientom. Takýmto spôsobom je výrazne väčšia šanca na získanie informácií o prežívaní seniora a o jeho pociťovaných potrebách. Najmä v inštitucionálnej starostlivosti je tento aspekt nevyhnutný pre zabezpečovanie čo najlepšej kvality života klientov v zariadení.

Okrem toho tiež sociálny pracovník zabezpečuje kontakt klienta s rodinou a s blízkymi osobami, ktorým môže tlmočiť informácie o aktuálnom stave seniora. Zabezpečenie kontaktu a aktívneho života, pokiaľ to zdravotné okolnosti dovoľujú, je pre duševné zdravie klienta nevyhnutné zabezpečiť. Dlhodobá frustrácia, absencia kontaktu s blízkymi ľuďmi, zdravotné problémy, nespokojnosť s podmienkami bývania a žitia, to všetko môže u seniora spôsobiť hnev a agresiu. Najmä, keď sa do toho pridá prílišná kontrola, stále upozorňovanie na nedostatky a poukazovanie na motorické a kognitívne zmeny, je odpor seniorov o čosi väčší a spravidla v podobe verbálnej agresie.

Zariadenia pre seniorov a ich služby

V rezidenciálnych zariadeniach je personál a podmienky zariadenia pripravený na fyzické a psychické hendikepy. Poskytuje sa tu inštitucionálna starostlivosť, ubytovanie a široké spektrum služieb, ako napríklad:

• Ošetrovateľské služby
• Opatrovateľské služby
• Rehabilitačné služby
• Kozmetické služby

Jednou z najnáročnejších úloh po emocionálnej rovine je poskytovanie starostlivosti v posledných okamihoch života klienta a vybavovanie náležitostí potrebných pre pohreb klienta. Sociálny pracovník zabezpečuje a vykonáva veľké spektrum aktivít pre svojich klientov v zariadení pre seniorov. Špecificky prácu s agresiou a agresivitou, môžeme zaradiť medzi sociálnu a psychosociálnu pomoc. Cieľom sociálnych pracovníkov je však agresívnym prejavom predchádzať a zabezpečiť spokojnosť klientov.

Aktivity ako prevencia agresivity a podpora adaptácie

Sociálni pracovníci realizujú a pôsobia na duševné zdravie klientov prostredníctvom rôznych aktivít a druhov terapie. Tieto aktivity udržujú klientov v psychickej pohode a efektívne vypĺňajú aj ich voľný čas. Aktivity tak predchádzajú možnej frustrácii, nepokoju a agresivite.

Typy aktivít:

1. Sezónne aktivity: Aktivity spojené s aktuálnym ročným obdobím a so sviatkami, ktoré k danému obdobiu roka prináležia. Môže ísť o plesy, veľkonočné a fašiangové zábavy, vianočné posedenia, či novoročné zábavy.
2. Tvorivé a kreatívne aktivity: Aktivity, kde si seniori kreslia na papier, vystrihujú obrázky a vytvárajú rôzne veci. Tvorivé aktivity dávajú priestor na sebavyjadrenie a poskytujú pocit zadosťučinenia zo zvládnutej práce a vytvorenej veci.
3. Spoločenské hry a zábava: Seniori v zariadeniach pre seniorov majú spravidla radi hranie spoločenských hier, kde ich často motivuje pocit víťazstva, ale aj príjemné pocity, ktoré prežívali v minulosti pri ich hraní a ktoré sa im pri hraní vracajú. V rámci zábavy však sociálni pracovníci púšťajú seniorom aj obľúbenú hudbu, film, či televízny program, alebo naplánujú vedomostný kvíz.
4. Menšie výlety: S mobilnými seniormi sa plánujú aj prechádzky, či posedenia na zmrzline, na káve, na obede, ale aj výlety na zaujímavé miesta v okolí.
5. Stretávanie detí so seniormi: V niektorých zariadeniach pre seniorov môžeme vidieť aj skvelú spoluprácu s centrami voľného času, kde deti v rámci návštev centier navštevujú aj seniorov v zariadeniach a spolu so seniormi komunikujú, alebo si spoločne vytvárajú vzájomne zaujímavý program.
6. Aktivity s prvkami terapie: Sociálnym pracovníkom záleží na psychickom a fyzickom pohodlí svojich klientov a okrem spomínaných aktivít, považujú často za vhodnú súčasť aktivít pre klienta aj terapie. Pri takýchto aktivitách je však na mieste konštatovať, že sociálny pracovník nemá oprávnenie pri práci s klientom využívať druh terapie, na ktorý nemá v súčasnosti platné osvedčenie zo strany akreditovaného subjektu. Sociálny pracovník však môže využívať napr. aktivity zamerané na počúvanie hudby a hranie na hudobných nástrojoch (aktivity s prvkami muzikoterapie, tanečné terapie), kreslenie na papier, vystrihovanie a tvorenie predmetov (aktivity s prvkami arteterapie), jednoduché práce na záhradke, varenie, upratovanie, šitie (aktivity s prvkami ergoterapie), použitie terapeutických pomôcok, aromaterapia, terapia sandplay, či prechádzanie predmetov z minulosti klientov a rozprávanie sa o nich (reminiscenčné aktivity). V niektorých zariadeniach pre seniorov sú dokonca zriadené špeciálne relaxačné miestnosti, kde prebiehajú relaxácie, meditácie, čí ľahšie fyzické cvičenia, ktoré im zabezpečujú vnútorný pokoj a uvoľnenie.
7. Animoterapia: Za poslednú dobu profesionáli v sociálnej práci v sociálnych zariadeniach pre seniorov vyzdvihujú najmä dôležitosť animoterapie. Animoterapia predstavuje pre klientov často významnú udalosť a spestrenie života v zariadení. Má mnoho pozitívnych účinkov na duševné a fyzické zdravie seniora a predstavuje neraz dôvody pre radosť. Animoterapia sa môže realizovať priamo terapeutom, ktorý je pozvaný do zariadenia pre seniorov, ale je ju možné čiastočne zabezpečiť aj iným spôsobom, a to práve zabezpečením vhodného zvieraťa do zariadenia, ktoré by život seniorov spríjemňovalo a prehnane pracovne nezaťažilo personál zariadenia. Môže ísť o akváriové ryby, papagája, králika, škrečka, či dokonca mačku.

Zabezpečenie pestrej škály aktivít v zariadení vnímame ako dôležitý faktor, pretože spokojný a šťastný klient sa rovná klient, ktorý nie je aktuálne frustrovaný a následne ani agresívnym. Pravidelná ventilácia negatívnych emócií a znepokojenia je tak v zariadení pre seniorov nevyhnutná.

Teórie starnutia a ich význam pre prácu so seniormi

Pri práci so seniormi vo vzťahu k agresívnemu správaniu nesmieme vynechať teórie starnutia. Staroba je posledným vývinovým obdobím človeka, ktoré nastupuje po dospelosti. Staroba a proces individuálnych zmien, ktoré prináša, je osobitný vzhľadom na štýl života a biologické predpoklady. Svetová zdravotnícka organizácia rozlišuje jednotlivé obdobia staroby:

• Starší vek: 60 až 74 rokov
• Staroba: 75 až 89 rokov
• Dlhovekosť: od 90 rokov

Zariadenie sociálnych služieb a zariadenie pre seniorov sa klientom v jednotlivých obdobiach starnutia snaží zabezpečiť odstránenie negatívnych faktorov počas starnutia zlepšením životného prostredia a vhodným spôsobom života v zariadení. Existuje teória rýchlosti života, ktorá hovorí, že dĺžka života je závislá od rýchlosti vydávania energie organizmu. Život v zariadení by tak mal byť o niečo „pomalším“ a kľudnejším so zabezpečením nevyhnutnej komplexnej starostlivosti. Medzi komplexnú starostlivosť zaraďujeme aj vysporiadanie sa so starnutím a príprava na dané životné obdobie. Tento proces býva neraz pre viacerých klientov náročným a potrebujú aj psychologickú pomoc. V tejto oblasti je však preukázateľne dokázané, že pri vyrovnávaní sa so starobou je najlepším riešením zabezpečenie kontaktu s deťmi (ideálne vnúčatá), ktoré predstavujú pre klientov seniorského veku „svetielko“ v neraz náročnom živote.

Zvládanie agresivity u seniorov: praktické kroky

Agresivita sa považuje v zariadení pre seniorov a v domovoch sociálnych služieb za jednu z foriem nevhodného správania sa. Nesmieme však zabúdať ani na to, že aj nevhodná reakcia na agresívne správanie je v tejto súvislosti nevhodným správaním a agresiu len podnecuje a dokonca môže spúšťať aj ďalšiu podobu agresie u klienta. V publikácii Venglářovej „Problematické situace v péči o seniory“ nájdeme aj konkrétne kroky k zvládaniu agresivity klientov v seniorskom veku, resp. popisuje, ako je vhodné reagovať na slovné a fyzické napadnutie klientom v seniorskom veku. V krátkosti si zhrnieme všetky navrhované body:

1. Prevencia konfliktu: Zo všetkého najdôležitejšie je pokúšať sa zabrániť konfliktu. Personál a sociálny pracovník v zariadení pre seniorov už vie na istej úrovni predpokladať správanie a reakcie klientov, preto vie predpokladať vývin situácie a pozná podnety a aktivity, ktoré by mohli klienta vyprovokovať. Najčastejšie pri takýchto nepríjemných situáciách senior pociťuje strach, hanbu, rozpaky a niekedy aj bolesť. Pri takomto prežívaní môže byť reakcia seniora v podobe úteku, alebo obrany. Pri úteku je dôležité situáciu ďalej so seniorom nerozoberať, pretože snaha riešiť problém môže vyvolať reakciu klienta v podobe agresie.
2. Realistické očakávania: Pri práci s klientom v seniorskom veku si je potrebné uvedomiť, čo chceme dosiahnuť a približný čas na dosiahnutie cieľa. Pokiaľ máme naplánované dosiahnutie cieľa so seniorským klientom v príliš krátkom čase, dostávame sa v prípade jeho nenaplnenia do stresu, čo v nás môže vyvolať nepokoj. Časový tlak a sklz, tak môže byť v tomto prípade znepokojujúcim, navyše klient nutne nemusí pochopiť naše ciele a rovnako ich nemusí považovať za dôležité. Sociálny pracovník by si teda mal uvedomiť priania klientov a snažiť sa im v zariadení v čo najväčšej miere vyhovieť. Na druhej strane však musí sociálny pracovník tiež dodržiavať štandardy zariadenia a napr. zabezpečiť prostredníctvom opatrovateľa aj kúpeľ klienta v prípadoch, kedy to vehementne odmieta.
3. Zachovanie pokoja: Keď sa klient prejaví agresívne, je potrebné zachovať pokoj a nevyvíjať protichodnú silu, resp. nevstupovať do konfliktu s klientom. Napriek tomu, že má človek tendenciu v prípade útočného jednania bojovať, alebo utekať, je potrebné z našej pozície konflikt a agresiu nestupňovať.
4. Identifikácia neverbálnych prejavov: Ešte pred priamym výbuchom a agresívnym, či útočným správaním sa, vieme stupňovanie nepokoja stabilizovať vhodnou reakciou po identifikácii neverbálnych prejavov, ktoré môžu signalizovať blížiacu sa agresiu. Pokiaľ klient nápadne gestikuluje, dupe nohami, pozerá sa nám uprene do očí, búcha do nábytku, má zatnuté päste, má tiky, alebo sa chová neobvykle, je veľká pravdepodobnosť, že je s niečím nespokojný a je ho potrebné upokojiť.
5. Upokojujúce vplyvy: Upokojujúce vplyvy na klienta môžu byť verbálne a neverbálne. Medzi neverbálne zaraďujeme spomalenie tempa reči, kľudný spôsob hovoreného slova, zníženie gestikulácie a vyhýbanie sa témam, ktoré by mohli byť nepríjemné. K verbálnym vplyvom zaraďujeme priame pýtanie sa na potreby klienta, pýtanie sa na dôvody hnevu a vzniku situácie. Väčšina klientov reaguje pozitívne na záujem o svoju osobu a predstavuje to okrem riešenia problému aj spôsob naviazania vzťahu s klientom.
6. Privolanie pomoci: Niekedy však môže byť nad naše sily zvládnutie nevhodného správania sa klienta, a preto by sme nemali váhať privolať si na pomoc kolegu. Dôvodom pritom nemusí byť len fyzická prevaha klienta, ale aj zaužívané účinné spôsoby kolegu a vzájomná podpora. Ak si však na pomoc privoláme ešte niekoho iného, mali by sme klienta ubezpečiť, že môže zo situácie kedykoľvek odísť.
7. Vyčistenie atmosféry: Vyčistiť „vzduch“ je niekedy vhodnejšie, ako utrpieť úraz. Vhodnejšie je počkať, kým sa klient dostane z amoku a po určitom čase znovu problém otvoriť. V prípade klientov s narušenou komunikáciou je možné situáciu zmierniť napr.

Ľudský organizmus sa musí vedieť adaptovať na všetky zmeny vonkajších i vnútorných podmienok. V skratke môžeme povedať, že schopnosť adaptácie je schopnosťou prežitia. Starý človek sa horšie a pomalšie adaptuje na zmeny. Je to podmienené mnohými faktormi, na prvom mieste samotným vekom. Pribúdajúcim vekom sa jeho adaptačná schopnosť redukuje. Menia sa i životné podmienky seniora. Väčšina seniorov trpí rôznymi chronickými ochoreniami. Často sú konfrontovaní s rôznymi zdravotnými problémami a komplikáciami. Vekom sa zhoršujú a obmedzujú funkcie mnohých orgánov. Zhoršuje sa telesné i duševné zdravie. Adaptačné mechanizmy seniora sa rýchlejšie vyčerpávajú. Adaptačné zlyhanie vzniká predovšetkým pôsobením stresových faktorov. Stresové faktory môžu byť rôzne - zdravotné, psychické i sociálne. Môžu sa spolu kombinovať. Najčastejším stresorom býva náhle zhoršenie zdravotného stavu, imobilita, odkázanosť, či vznik inkontinencie. Nedostatok mobility, pasivita, strata záujmu a motivácie. Častým stresorom býva život v izolácii, osamelosť, či náhla strata životného partnera. Strata samostatnosti a sebestačnosti. Nízky príjem a zhoršujúce sociálne podmienky.

Zlyhanie adaptácie sa najčastejšie klinicky prejavuje srdcovocievnymi komplikáciami a poruchami imunity. Odborníci popisujú niekoľko fáz syndrómu, ktoré začínajú fázou rozvoja, pokračujú fázou rozvoja geriatrického maladaptačného syndrómu a konečnou fázou býva fáza adaptačnej reakcie. Tá záleží od toho, či má pozitívny, či negatívny priebeh. V priaznivom prípade dochádza k stabilizácii a postupnému zlepšovaniu celkového stavu seniora. V nepriaznivom prípade dochádza k postupnému úplnému vyčerpaniu adaptačných schopností. Následkom je zdravotná, duševná i sociálna dezintegrácia seniora so všetkými negatívnymi dôsledkami. Časové trvanie syndrómu je individuálne a dlhodobé, môže trvať i 9-12 mesiacov. Výsledok je vždy neistý.

tags: #adaptacia #seniorov #v #zss