Zamestnávanie osôb s mentálnym postihnutím: Podpora, výzvy a príklady dobrej praxe

Zamestnávanie osôb so zdravotným postihnutím, vrátane mentálneho postihnutia, je dôležitou súčasťou inkluzívnej spoločnosti. Táto oblasť si vyžaduje osobitnú pozornosť a podporu, aby sa zabezpečili rovnaké príležitosti pre všetkých občanov. V tomto článku sa zameriame na podporu zamestnávania osôb s mentálnym postihnutím, legislatívne rámce, praktické aspekty a príklady dobrej praxe.

Definícia a kontext mentálneho postihnutia

Osoby s mentálnym postihnutím sú plnohodnotnými členmi spoločnosti a majú právo na rovnaké príležitosti v oblasti zamestnania ako ostatní občania. Mentálne postihnutie predstavuje obmedzenie intelektových funkcií a adaptívneho správania, ktoré sa prejavuje v rôznej miere. Dôležité je zamerať sa na schopnosti a potenciál týchto osôb, nie na obmedzenia.

Podľa Thorovej je mentálne postihnutie vrodený stav, ktorý sa vyznačuje obmedzením rozumových a adaptívnych schopností. Adaptívnymi schopnosťami sa myslí schopnosť človeka samostatne konať na úrovni svojho veku a v rámci danej kultúrnej normy.

Podľa zákona NR SR č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia sa za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím považuje osoba, ktorej miera funkčnej poruchy je najmenej 50 %. Funkčná porucha znamená nedostatok telesných, zmyslových alebo duševných schopností, ktorý bude trvať dlhšie ako dvanásť mesiacov.

Jedným z dôležitých kritérií pri posudzovaní stupňa postihnutia intelektu je hodnotenie správania jednotlivca. Častokrát až zmeny v správaní upozornia rodičov, vychovávateľov a učiteľov na možnosť zníženia intelektových schopností jedinca.

Mentálne postihnutie nie je choroba. Jeho príčinou môže byť choroba, alebo môže byť spôsobená genetickými príčinami (napr. Downov syndróm). Môže byť spôsobená fyzickým poškodením mozgu v tehotenstve, v priebehu pôrodu alebo v priebehu života. Môže mať komplexné alebo psychologické príčiny. Podľa niektorých definícií sa za mentálne postihnutie považujú len tie prípady, ak k oslabeniu intelektu prišlo v útlom veku. Iné definície zahŕňajú aj osoby, u ktorých ku zníženiu schopnosti došlo do 18. roku veku alebo v ktoromkoľvek veku.

Mentálne postihnutie nie je možné „liečiť“, avšak vhodnou výchovou a vzdelávaním, ako aj s pomocou okolia, je možné naučiť takéhoto človeka veľa vecí, ktoré by sa inak sám nenaučil.

Prínosy zamestnávania osôb s mentálnym postihnutím

Zamestnávanie osôb s mentálnym postihnutím prináša množstvo výhod pre jednotlivcov, zamestnávateľov aj celú spoločnosť.

Pre jednotlivcov

Zamestnanie zohráva dôležitú úlohu v živote každého človeka. Pre osoby s mentálnym postihnutím má zamestnanie okrem finančného zabezpečenia aj ďalšie dôležité funkcie. Zamestnanie plní prirodzenú funkciu ako existencia, nezávislosť a samostatnosť, funkciu sociálnu - ako je služba verejnosti, ktorá vedie k uznaniu a hodnoteniu jedinca, osobnostnú funkciu, ktorá vedie k vývinu osobnosti a zvýšeniu sebavedomia ľudí s mentálnym postihnutím. Práca im umožňuje rozvíjať svoje schopnosti, získavať nové zručnosti, budovať sociálne kontakty a cítiť sa užitočnými členmi spoločnosti. Galenos z Pergamu, osobný lekár cisára Marca Aurélia, už v staroveku povedal: "Zamestnanie je najlepším lekárom prírody, je podstatným pre ľudské šťastie". Aby bol človek spokojný, musí vykonávať zmysluplnú prácu. To si uvedomujú aj ľudia s MP.

Pre zamestnávateľov

Zamestnávanie osôb so zdravotným postihnutím prispieva k rozmanitosti pracovného tímu. Mnoho osôb s invalidným dôchodkom je motivovaných k práci a môže byť veľmi lojálnymi zamestnancami. Zamestnávanie osôb so zdravotným postihnutím môže tiež viesť k finančným a daňovým výhodám pre zamestnávateľov, a to vďaka rôznym programom podpory a znížením daní. Zamestnávatelia, ktorí zamestnávajú osoby so zdravotným postihnutím, často získavajú lojálnych a motivovaných zamestnancov.

Pre spoločnosť

Zamestnávanie osôb so zdravotným postihnutím prispieva k inkluzívnejšej a spravodlivejšej spoločnosti. Znižuje závislosť týchto osôb na sociálnej pomoci a umožňuje im aktívne sa podieľať na ekonomickom živote krajiny.

Bariéry a výzvy

Aj napriek mnohým výhodám stále existujú prekážky, ktoré bránia zamestnávaniu osôb s mentálnym postihnutím. Medzi najčastejšie patria:

• Negatívne postoje a predsudky
• Nedostatočná podpora a prispôsobenie pracovného prostredia
• Nedostatočná kvalifikácia a vzdelanie
• Obmedzené možnosti zamestnania na otvorenom trhu práce

Stále pretrvávajú negatívne stereotypy a predsudky voči osobám s duševným postihnutím, ktoré ich diskriminujú pri hľadaní zamestnania. Niektorí zamestnávatelia sa obávajú, že títo zamestnanci nebudú dostatočne produktívni, alebo že budú vyžadovať príliš veľa podpory. Pracovné prostredie a pracovné pozície často nie sú prispôsobené potrebám osôb s duševným postihnutím. Spoločnosť nastavila určité normy a je nesmierne ťažké zmeniť tento uhol pohľadu.

Formy zamestnávania osôb s mentálnym postihnutím

Zamestnanie na voľnom trhu práce

Pre jedincov s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia je možnosť zaradenia na voľnom trhu práce. K tomuto cieľu je nasmerovaná výchova a vzdelávanie detí a dospievajúcich s MP. Ľudia s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia - a najmä tí, ktorí absolvovali odborné učilištia - môžu byť zamestnaní na plný úväzok, ako všetci ostatní. O to viac, že ak majú výučný list, stávajú sa častokrát žiadanými odborníkmi.

Chránené dielne a pracoviská

Chránené dielne a pracoviská sú pracoviská zriadené právnickou osobou alebo fyzickou osobou, v ktorých sú zamestnaní občania so zdravotným postihnutím v pracovnom pomere, ktorí nie sú schopní nájsť si zamestnanie na otvorenom trhu práce, alebo pracoviská, na ktorých sa občania so zdravotným postihnutím zaškoľujú alebo pripravujú na prácu, a na ktorých sú pracovné podmienky vrátane nárokov na pracovný výkon prispôsobené zdravotnému stavu občanov so zdravotným postihnutím. Podľa § 55 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti (SR) sú chránená dielňa a chránené pracovisko pracoviská zriadené právnickou osobou alebo fyzickou osobou, v ktorých sú zamestnaní občania so zdravotným postihnutím v pracovnom pomere, ktorí nie sú schopní nájsť si zamestnanie na otvorenom trhu práce, alebo pracoviská, na ktorých sa občania so zdravotným postihnutím zaškoľujú alebo pripravujú na prácu, a na ktorých sú pracovné podmienky vrátane nárokov na pracovný výkon prispôsobené zdravotnému stavu občanov so zdravotným postihnutím. Pomaly sa zriaďujú chránené dielne.

Podporované zamestnávanie

Ide o formu zamestnávania, ktorá poskytuje individuálnu podporu a poradenstvo zamestnancom so zdravotným postihnutím a ich zamestnávateľom.

Sociálne podniky

Tieto podniky sa zameriavajú na zamestnávanie osôb so zdravotným postihnutím a vytváranie pracovných miest, ktoré sú prispôsobené ich potrebám.

Podpora zamestnávania zo strany štátu

V Slovenskej republike existujú rôzne formy finančnej podpory pre zamestnávateľov, ktorí zamestnávajú osoby so zdravotným postihnutím. Tieto podporné programy sú určené na kompenzáciu nákladov spojených s prispôsobením pracovného prostredia a podporou zamestnanca so zdravotným postihnutím.

Podľa zákona NR SR č. 461/2003 Z.z. štát podporuje zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím uplatňovaním zákona NR SR o službách zamestnanosti (zákon č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Štát napomáha zamestnávaniu zdravotne postihnutých občanov rôznymi príspevkami, napr.:

• Príspevok na zriadenie chránenej dielne a chráneného pracoviska alebo na ich zachovanie.
• Príspevok občanovi so zdravotným postihnutím na prevádzkovanie alebo vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti.

Úrad práce môže poskytnúť príspevok na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska zamestnávateľovi, ktorý na zriadené pracovné miesto v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku prijme do pracovného pomeru uchádzača o zamestnanie, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím, vedeného v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej jeden mesiac, ak zamestnávateľ o príspevok písomne požiada. Príspevok sa poskytuje na úhradu časti nákladov na zriadenie pracovného miesta pre občana so zdravotným postihnutím v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku.

Pomoc vo forme peňažných príspevkov na kompenzáciu podľa zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa poskytuje fyzickým osobám s ťažkým zdravotným postihnutím. Rovnako je tomu tak aj pri vyhotovovaní preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom a parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím. Za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím (ďalej len osoba s ŤZP) sa považuje fyzická osoba, ktorá má ťažké zdravotné postihnutie uvedené v prílohe č. 1 zákona č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktoré z hľadiska predpokladaného vývoja bude trvať dlhšie ako 12 mesiacov. Sociálny dôsledok ťažkého zdravotného postihnutia (ďalej len „ŤZP“) je znevýhodnenie, ktoré má fyzická osoba z dôvodu jej ŤZP v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia rovnakého veku, pohlavia a za rovnakých podmienok, a ktoré nie je schopná z dôvodu ŤZP prekonať sama.

Integrovaná posudková činnosť je upravená v zákone č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podrobnosti výkonu posudkovej činnosti sú uvedené vo vyhláške Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 51/2025 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákona č. 447/2008 Z. z.

Príprava na budúce povolanie

Pri plánovaní vzdelávacieho programu detí s MP treba mať vždy na zreteli konečný cieľ celého snaženia - prípravu na budúce povolanie. Je len veľmi málo detí s mentálnym postihnutím, ktoré budú môcť pokračovať ďalším štúdiom na stredných alebo vysokých školách. Väčšina detí s ľahkým a mierne stredným stupňom mentálneho postihnutia však napriek absolvovaniu osobitných alebo pomocných škôl nebude môcť pre obmedzenie akademických zručností pokračovať ďalším štúdiom a bude sa orientovať na fyzickú prácu. Preto orientácia výuky v základných, osobitných a pomocných (neskôr špecializovaných) školách by mala mať vo svojom rozvrhu dostatočný priestor pre pracovnú výchovu (dielne, pozemky).

Deti sa už od desiateho roku učia zručnostiam v dielňach: drevárskych, kovoobrábacích, stolárskych, murárskych, dielňach šitia, varenia, pomocných prác verejného stravovania a záhradníctve. Po ukončení elementárneho vzdelávacieho procesu môžu adolescenti pokračovať výchovou v zariadeniach sociálnej starostlivosti v chránených dielňach, v chránených pracoviskách alebo v špecifických odborných učilištiach.

Najdôležitejším faktorom pre adolescenta s MP pri zaraďovaní do pracovnej skupiny je jeho motivácia a životné zameranie. Nie menej dôležitými sú pocity uspokojenia prácou, či sa práca páči alebo nie. Nejde vždy len o motiváciu na základe vrodených túžob, ale častokrát aj o motiváciu vybudovanú postupne na základe opakovania určitých úkonov, ktoré môžu prinášať určité uspokojenie. U adolescentov s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia pristupujú aj vyššie hodnotové orientácie (motivácie), ako je uspokojenie na základe vedomia zodpovednosti vo výrobnej činnosti, t. j. uvedomenia si, že práca nie je len nástrojom vedúcim k odplate (plat), ale že sa podieľa aj na výrobe hodnoty, ktorá je užitočná pre celú spoločnosť. Aj u adolescentov so stredne ťažkým stupňom mentálneho postihnutia možno však vhodnou výchovou a vedením k optimálnej motivácii dosiahnuť pocit uspokojenia prácou, pocit spolupatričnosti ku spolupracovníkom a spoločnosti.

Trénovaniu zručnosti predchádza stimulácia hrubej a jemnej motoriky už od raného detstva. Bežne používané pomôcky na podporu jemnej motoriky a vhodné metódy na trénovanie hrubej motoriky sú vhodným doplnkovým cvičením jedincov s MP. K obratnosti a zručnosti prispieva aj športová aktivita, najmä nácvik zručnosti (loptové hry, gymnastika), rýchlosti (behy, kolektívne hry), obratnosti (kolektívne hry).

Medzinárodné štandardy

Štandardné pravidlá na vytváranie rovnakých príležitostí pre osoby so zdravotným postihnutím, ktoré boli prijaté Valným zhromaždením OSN dňa 4. pravidlom č. 7 stanovujú, že "Štáty by sa mali pridržiavať zásady, že osobám so zdravotným postihnutím treba umožniť uplatňovať svoje ľudské práva, najmä v oblasti zamestnávania. Táto aktívna podpora by sa mohla uskutočniť pomocou rôznych opatrení."

Príklady dobrej praxe

Inovatívny sociálny projekt Bivio, ktorý otvorilo v roku 2018 Združenie na pomoc ľuďom s mentálnym postihnutím (ZMPM) v SR, ukazuje, že ak sa týmto ľuďom poskytne dostatočná podpora a dôvera, tak sú spoľahlivými a lojálnymi zamestnancami. Vďaka práci môžu ľudia s mentálnym postihnutím získať nielen finančnú nezávislosť. Zamestnanie im prináša množstvo sociálnych kontaktov, môžu žiť aktívnejší život a majú šancu posilniť svoju celkovú samostatnosť. Už päť rokov sa ľudia s mentálnym postihnutím učia novým pracovným zručnostiam v Centre Bivio v bratislavskej mestskej časti Rača. Ide o unikát na Slovensku - hotel s reštauráciou a práčovňou, v ktorom sú títo ľudia zamestnaní a zároveň sa tu aj zaúčajú na rôzne pracovné pozície. Rodičia ľudí s mentálnym postihnutím ho vnímajú ako nádej pre lepšiu budúcnosť svojich detí.

Prípravou na zamestnanie prešla v Biviu aj Soňa Launerová. „Boli sme radi, keď Bivio vzniklo a zobrali ju. Páčilo sa jej tu. Prešla práčovňou aj hotelom a najviac sa jej darilo v reštaurácii a v kuchyni,“ hovorí jej mama Dana. Soni sa po výcviku podarilo zamestnať v školskej jedálni ako pomocná sila v kuchyni. „Priala by som to aj ostatným v iných regiónoch, aby niečo podobné mali, pretože na Slovensku je toho málo,“ dodáva Launerová.

Oblasti vhodné pre zamestnávanie ľudí s mentálnym postihnutím

Ľudia s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia - a najmä tí, ktorí absolvovali odborné učilištia - môžu byť zamestnaní na plný úväzok, ako všetci ostatní. O to viac, že ak majú výučný list, stávajú sa častokrát žiadanými odborníkmi. Takto sa zamestnávajú v odboroch, ktoré sú uvedené v kapitole IX. Doposiaľ sa pre týchto jedincov uplatňovala ako jedna z výchovných možností pracovná rehabilitácia. V našich podmienkach sa zamestnávanie ľudí s MP iba rozbieha.

Medzi oblasti, ktoré sú vhodné pre zamestnávanie ľudí s mentálnym postihnutím, patria:

• Jednoduché manuálne práce
• Údržba a upratovanie
• Práca v kuchyni
• Práca v poľnohospodárstve
• Práca v službách

Podpora a prispôsobenie pracovného prostredia

Pre úspešné pracovné uplatnenie ľudí s mentálnym postihnutím je dôležité prispôsobenie pracovného prostredia a poskytnutie potrebnej podpory. Medzi dôležité faktory patrí jasná a zrozumiteľná komunikácia.

Pri všetkých druhoch poruchy správania je potrebná adekvátna výchova, ktorá spočíva v nácvikoch sebaobsluhy a základov sociálnej zručnosti. Aj tieto formy učenia sa sú súčasťou vzdelávacieho procesu jedincov s mentálnym postihnutím. Pri odstraňovaní nevhodného správania sa postupuje pozitívnym posilňovaním. Formy spozitívňovania nesprávneho správania sú rôzne a treba ich aplikovať individuálne podľa postihu jednotlivca. Poruchy správania si treba všímať, reagovať na ne a postupne ich odstraňovať. Pedagógovia, psychológovia, vychovávatelia a rodičia musia vyvinúť maximum úsilia pri odstraňovaní negatív správania. Tento proces je dlhodobý, usmerňovanie a činnosť, ktorá s ním súvisí, treba neustále opakovať, aby sa dieťa preladilo na pozitívne formy správania. Napr. dieťa sa dá odviesť od nevhodnej hry alebo iného nevhodného správania, ak mu poskytneme možnosť iného druhu hry alebo vhodnejšieho správania. Ak sa hrá s nebezpečným nástrojom, tak mu ho vychovávateľ vezme a nahradí inou vhodnou hračkou. Nestačí len povedať "to nesmieš robiť" alebo ho pacnúť po ruke. Je nevhodné, aby sa jedinci s mentálnym postihnutím ignorovali alebo nechávali pasívne "sami na seba". Existujú rôzne možnosti ako možno deťom s mentálnym postihnutím na príklade pozitívnej stimulácie zabrániť nevhodnému správaniu, napr. pokrikovaniu, nadávaniu, rozčuľovaniu sa atď. Tak ako u ich rovesníkov, učíme deti s MP nácviku sebakontroly a sebaovládaniu. V minulosti sa deti s MP za nevhodné správanie trestali. Dnes sa upúšťa od trestania detí a volia sa nové formy ako vysvetľovanie nesprávneho správania, navádzanie na vhodné formy, nácvik ospravedlňovania sa a uvedomovania si nevhodného správania.

Práca s mentálne postihnutými si vyžaduje trpezlivosť a individuálny prístup. Je dôležité spoznať každého klienta, jeho druh postihnutia a možnosti rozvoja. Práca s nimi nie je o dosahovaní míľnikov, ale o postupnej práci, kde sa pokrok prejaví až po čase. Aj keď je to náročná práca, prináša veľké uspokojenie a pocit zmysluplnosti. Osoby s mentálnym postihnutím dokážu dávať veľa lásky a byť vďačnými. Je dôležité zamerať sa na pozitíva, nedať sa premohli ťažkosťami a zároveň si udržať profesionálny odstup. Rozdiel v práci závisí aj od druhu postihnutia - ľahšie postihnutia umožňujú širšie možnosti práce, zatiaľ čo ťažšie formy vyžadujú špecifický prístup. Downici sú väčšinou zlatí, aj keď tvrdohlaví, zatiaľ čo s autistami je to zložitejšie. Práca v tejto oblasti môže byť veľmi naplňujúca a dáva pocit, že robíte niečo zmysluplné.

Sociálna práca s postihnutými jedincami

Sociálna oblasť, najmä práca s mentálne postihnutými, je neustálym procesom, ktorý si vyžaduje citlivý a komplexný prístup. Všeobecný konsenzus v prístupoch k týmto ľuďom na Slovensku zatiaľ neexistuje, a preto sa zariadenia poskytujúce služby mentálne postihnutým osobám v tomto ohľade často nezhodujú. Článok sa zameriava na kľúčové zásady a prístupy, ktoré by mali byť základom kvalitnej starostlivosti o túto zraniteľnú skupinu obyvateľstva.

Úcta a pochopenie

Každý človek má svoju cenu bez ohľadu na svoj vek, odlišnosť, zdravotný a duševný stav. Preto sa snažíme k našim klientom pristupovať s úctou a snahou po pochopení. Pomáhame im vyrovnať sa s prítomnosťou a vrátiť im pocit vlastnej hodnoty, sebavedomia a chuť do života. Služba k životu si vyžaduje úctu k človeku, ktorý je často chorý, trpiaci, bezbranný a znáša krivdu. Nie každý je však schopný a povolaný na to, aby jeho úzke Ja vydávalo isté žiarenie. Psychické prežívanie vlastného postihnutia je u ľudí s mentálnym postihnutím špecifickou záležitosťou. Sú takí, ktorí sú si postihnutia vedomí a sú s tým stotožnení, bez nepríjemných dôsledkov na vlastnom postihnutí. Viac je takých, ktorí sú si postihnutia vedomí, a vnímajú sa menejcenne, majú nižšie sebavedomie. A je tu i veľká skupina ľudí, ktorí si svoje postihnutie neuvedomujú a tento stav zostáva nezmenený do konca ich života.

Zameranie na rozvoj adaptačných schopností

Pretrváva tradičný model ústavnej starostlivosti, ktorý preferuje ošetrovateľskú starostlivosť. Tá je však je len málo orientovaná na udržiavanie a rozvoj adaptačných schopností klientov. Pretrváva i tendencia izolovať klientov od vonkajšieho sveta. Aktivizácia nevráti pôvodný zdravotný stav chorého, avšak redukuje spoločenskú izoláciu, zabraňuje ochabovaniu funkcií. Každá činnosť musí byť plánovaná na individuálnej báze s akcentom na uspokojenie bio - psycho - sociálnych potrieb.

Individuálny prístup a plánovanie

Každá činnosť musí byť plánovaná na individuálnej báze. Je dôležité zistiť, ktorý denný čas im najviac vyhovuje, kedy sa aktivity majú uskutočniť, kedy sú klienti najaktívnejší, kedy odpočívajú a podobne. Potrebujeme klientov motivovať na zmenu, aktivovať na prácu v dielňach. Zásadou je trpezlivosť, podpora, vyskúšať si niečo nové, nepoznané.

Pracovná terapia a aktivizácia

Pracovná terapia vychádza z toho, že ľudia sa rozvíjajú tým, že robia nejakú zmysluplnú činnosť. V nich sa postupne zlepšujú. Jedným cieľom pracovnej terapie je získavanie pracovných návykov. Táto metóda sa používa v niektorých zariadeniach sociálnej starostlivosti. Bolo by žiaduce, aby pracovná terapia bola koncipovaná ako príprava na prechod klienta z chráneného do bežného prostredia. V praxi našich zariadení však k tomuto prechodu často nedochádza. Práca je v nich jednoducho považovaná za činnosť, ktorá človeka s postihnutím užitočne zamestnáva. Projektom pod názvom Modernizácia - rekonštrukcia sociálneho zariadenia na zvýšenie kvality poskytovaných služieb naše zariadenie zahájilo proces skvalitňovania služieb. Vytvorili sa terapeutické chránené dielne - košikárska, tkáčska, výroba sviečok a mydla. Od roku 2007 sa klienti zúčastňujú prác v dielňach, upevňujú pracovné a sociálne vzťahy, spolupatričnosť, zodpovednosť, zlepšujú jemnú motoriku a kreativitu vo výrobnom procese v TCHD. Naše aktivity sú prispôsobené ročným obdobiam (jarné, veľkonočné, letné, jesenné, vianočné dekorácie). Klienti sa zapájajú do prác podľa svojich záujmov, túžbou po sebarealizácii, na báze dobrovoľnosti, ktorá im poskytuje uspokojenie. Zákon NR SR č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách v § 23 definuje pracovnú terapiu ako odbornú činnosť na osvojenie pracovných návykov a zručností fyzickej osobe pri vykonávaní pracovných aktivít pod odborným vedením na účel obnovy, udržania alebo rozvoja jej fyzických schopností, mentálnych schopností a pracovných schopností a jej začlenenia do spoločnosti. Cieľom je vybaviť klientov novými poznatkami a praktickými zručnosťami. Od roku 2007 vedieme štatistický prehľad o odpracovaných hodinách v danom mesiaci, roku. Nakoľko k týmto činnostiam inklinujú hlavne ženy, pracujeme najmä s nimi. Ony prejavujú pri výrobkoch cit na výber vôní, farieb, tvarov, kombinácií. Technologický postup je pod dohľadom odbornej pracovníčky s dodržaním bezpečnostných predpisov. Dôležitou úlohou pri práci s klientmi je stále rozvíjať ich možnosti, kreativitu, aby bol pre nich každý deň zaujímavý a život krajší. Pre skvalitnenie služieb treba aj spokojnosť klientov a radosť z vyhotovených výrobkov. Pochváliť sa návšteve, rodinným príslušníkom, ostatným klientom, ktorí boli týmto spôsobom motivovaní. Mnohí klienti sa zúčastnili v dielňach ako pozorovatelia, neskôr sa zapájali do prác.

Terapia umením

Tanečná, hudobná a výtvarná terapia sa využíva skôr ako doplnková aktivita v rámci komplexu našich služieb. Ich cieľom je podpora osobnostného rozvoja a relaxácie ľudí s mentálnym postihnutím. Vďaka rozhovoru s klientom o jeho výtvarnom diele môže pracovník lepšie chápať, čo si klient predstavuje, čo by rád robil, čo nemá rád a pod. Môžeme to chápať i ako jednu formu stretnutia ľudí. Pre duševne chorých klientov je to každodenný boj o zachovanie kognitívnych funkcií, pozornosti a emócií. Tieto duševné poruchy spôsobujú čiastočnú alebo úplnú stratu schopnosti pracovať. V terapeutických chránených dielňach preto pracujú pod vedením terapeutov v menších homogénnych skupinách. Za svoju prácu spravidla nedostávajú motivačnú finančnú odmenu. Rôznymi aktivitami sa snažíme zlepšiť kvalitu života klientov DSS či už pracovno-terapeutickými, kultúrnymi, voľnočasovými ale aj duchovnými aktivitami.

Sociálna rehabilitácia

V zmysle zákona o sociálnych službách č. 448/2008 je možné poskytovať v rámci sociálnej rehabilitácie odbornú činnosť na podporu samostatnosti, nezávislosti, sebestačnosti, aktivizovanie schopností a posilňovanie návykov pri sebaobsluhe, pri úkonoch starostlivosti o domácnosť a pri základných sociálnych aktivitách. Pre cieľovú skupinu ľudí s mentálnym postihnutím je kľúčová práve sociálna rehabilitácia tak, ako je popísaná v zákone o sociálnych službách (vynímajúc nácvik Braillovho písma, pokiaľ predpokladáme, že nemajú pridružené i zrakové postihnutie). Najväčší dôraz je pritom kladený najmä na podporu samostatnosti, aktivizovanie schopností a sociálnu komunikáciu. Takúto sociálnu rehabilitáciu je potrebné poskytovať kontinuálne, nie je to otázka krátkodobého tréningu. Ľudia s mentálnym postihnutím totiž potrebujú vzhľadom k svojmu postihnutiu podporovať svoje schopnosti a zručnosti neprestajne, nakoľko po čase môžu prirodzene zabudnúť i to, čo sa už naučili. Vhodná forma poskytovania sociálnej rehabilitácie pre ľudí s mentálnym postihnutím je vzdelávanie v podobe pravidelných skupinových stretnutí (ambulantná forma), ale i semináre, sústredenia, či pobytové aktivity (pobytová forma).

Metódy sociálnej rehabilitácie

• Hry: Ich veľkou prednosťou je, že môžu skupinu stmeľovať. Sú zábavné a minimalizujú napätie. Majú svoje pravidlá, povzbudzujú k sebakontrole a k spolupráci, verbálnemu a primeranému fyzickému kontaktu. Vhodne zvolená hra môže podporiť ľudí s mentálnym postihnutím v chápaní takých abstraktných pojmov, akými sú dôvera a kooperácia.
• Diskusie: V diskusii sa vyžaduje vyjadrenie viac ako len jedného pohľadu na vec. Vyžaduje, aby boli diskutujúci pripravení vyjadriť opačný názor, než má niekto druhý a následne boli schopní odpovedať na odlišné vyjadrenia než sú tie ich. Skupina sa tak naučí uvažovať premyslenejšie, kooperovať a reflektovať vlastné i cudzie pocity, názory, skúsenosti. Medzi najčastejšie patria kruhové a panelové diskusie. Môžu sa realizovať v rámci celej skupiny, ale i v menších skupinkách. Kľúčovým je výber témy zaujímavej pre účastníkov stretnutia a jej vhodné predstavenie.
• Brainstorming: Chrlenie myšlienok tak rýchlo, ako je to možné, bez toho, že by sme sa zamýšľali nad ich hodnotou, je jedna z posledných aktivizujúcich metód rozbiehajúcich diskusiu v skupine. Pri brainstormingu ide predovšetkým o množstvo myšlienok, získanie kreatívnych, originálnych nápadov. Táto aktivita dáva možnosť vyjadriť sa každému. Analýza jednotlivých myšlienok prebieha až po vyčerpaní všetkých nápadov.
• Dotykové aktivity: Dotyky dokážu zázraky a môžu urobiť ľudí šťastnejšími. I obyčajné potrasenie rukou môže mať priam zázračné účinky. Treba však s nimi zaobchádzať veľmi opatrne a rešpektovať osobný priestor každého z účastníkov.
• Rozprávanie a načúvanie: Prostredníctvom tejto aktivity si ľudia s mentálnym postihnutím navzájom dávajú, ale i odovzdávajú spätné reakcie na seba navzájom. Cieľom je sprostredkovať im slobodu vo vyjadrovaní ich myšlienok, pocitov a podporiť ich v akceptovaní názorov a pocitov iných.
• Hranie rolí: Dramatizácia situácie umožňuje vyjadriť i tie najtajnejšie skryté pocity, prediskutovať problém, praktizovať empatiu, skúšať nové správanie, zobraziť sociálne problémy a dynamiku skupinovej interakcie. Taktiež zdôrazňuje dôležitosť neverbálnych emocionálnych odpovedí. Pre niektorých však môže byť ťažké vystúpiť zo svojej roly a hrať rolu inú, nakoľko si táto technika vyžaduje určitú dávku fantázie.
• Relaxačné techniky: Aj pri sociálnej rehabilitácii sa s obľubou využíva relaxácia upravená kapacitám účastníkov stretnutia. Jej cieľom je reflexia dojmov, skúseností, sebapoznanie či navodenie príjemnej atmosféry, uvoľnenie, ale i koncentrácia. Relaxácia musí byť vedená lídrom, ktorý by mal mať potrebné odborné predpoklady a skúsenosť.

Pokiaľ má občianske združenie možnosti a dobré podmienky pre vykonávanie sociálnej rehabilitácie, osvedčila sa práve vyššie spomínaná forma ambulantná a pobytová. Sociálnu rehabilitáciu je možné poskytovať všade tam, kde je o ňu záujem. Vzhľadom k potrebným podmienkam sa ako vhodné javia zariadenia. Okrem ľudí s mentálnym postihnutím sa stretnutí zúčastňuje líder skupiny (človek, ktorý vykonáva sociálnu rehabilitáciu) a jeden alebo viac asistentov. Líder a asistent podporujú sebaobhajcov v ich práci - zaznamenávajú názory jednotlivých účastníkov, pokiaľ to je potrebné, usmerňujú diskusiu, ponúkajú problémy, k riešeniam ktorých by sa malo stretnutie dopracovať. Líder reflektuje priania a potreby účastníkov skupiny a podriaďuje im svoje predstavy a plány.

Kvalifikácia a zručnosti pracovníkov

Na zabezpečenie sociálnej rehabilitácie je potrebné vytvoriť vhodné prostredie na pravidelné stretávania sa (pokiaľ sa aktivity nerobia v teréne - na pobytoch, víkendoch, kedy sa tvorí osobitný rozpočet), čo znamená prevádzkové náklady, náklady na zabezpečenie techniky, komunikačné náklady, mzdové náklady. Vhodné je najmä vzdelanie v oblasti špeciálnej pedagogiky, sociálnej pedagogiky, sociálnej práce, psychológie a pod. Čo sa týka vlastností a zručností, nevyhnutnou súčasťou charakteristík dobrého lídra by mal byť individualizovaný a diferencovaný prístup k ľuďom s mentálnym postihnutím, poznanie a spolupráca s klientom a jeho okolím, rešpektovanie noriem a hodnôt prostredia, z ktorého klienti pochádzajú a samozrejme, empatia, flexibilita a tvorivosť. Mal by byť stotožnený so svojou vedúcou pozíciou. Mal by byť zrelou osobnosťou, nemal by do diania skupiny prenášať svoje problémy, svoju rolu v skupine by mal brať zodpovedne. Na druhej strane by mal vedieť ustúpiť v prípade potreby do pozadia a nepresadzovať sa na úkor ostatných. Mal by mať dobré komunikačné schopnosti, ktoré sa prejavia ako vo verbálnej, tak i neverbálnej komunikácii. To znamená, že by mal udržiavať očný kontakt, adekvátne neverbálne komunikovať (usmievať sa, prikyvovať, dodržiavať primeraný telesný odstup, vhodne využívať signály posturiky - komunikácie prostredníctvom tela, haptiky - hmatu a pod.).

Aj vo svojom verbálnom prejave by mal dodržiavať určité zásady, medzi ktoré patrí napríklad: sumarizácia toho, čo druhá osoba vyjadrila; využívanie otvorených otázok dávajúcich priestor pre vyslovenie väčšieho množstva informácií a názorov; opakovanie kľúčových slov, ktoré účastníci najčastejšie používajú v diskusiách; oslovovanie sebaobhajcov krstným menom; povzbudzovanie k diskusii menej aktívnych členov skupiny. Vhodné je, aby sa líder nepresadzoval v diskusiách, nerozprával príliš veľa, čo by mohlo zmonopolizovať diskusiu. Taktiež by nemal prerušovať sebaobhajcov, pokiaľ sa vo svojom prejave držia myšlienkovej línie debaty. Mal by spolupracovať so supervízorom. Neustály sebarozvoj, sebavzdelávanie, čerpanie nových informácií by mali byť pre lídra samozrejmosťou. Dobrý líder by mal mať v sebe neustálu túžbu po sebazdokonaľovaní v prospech ľudí, ktorých podporuje, mal by čerpať vedomosti a poznatky z oblasti pedagogiky a psychológie, sledovať nové trendy podpory a stimulácie ľudí s mentálnym postihnutím, spolupracovať s kompetentnými organizáciami, inštitúciami, odborníkmi. Mal by sa učiť zo skúseností nielen iných, ale i vlastných, reflektovať svoju prácu a vytvárať nové postupy, skúšať nové techniky a overovať si ich v spolupráci s klientmi a následne vhodne aplikovať a odovzdávať svoje poznatky iným kolegom. Mal by používať jazyk zrozumiteľný ľuďom s mentálnym postihnutím, to znamená jednoducho a zrozumiteľne vyjadriť vlastné myšlienky, nepoužívať slang, odborné výrazy. Mal by byť trpezlivý. Sociálna rehabilitácia ľudí s mentálnym postihnutím nie je len otázka pár stretnutí s odborníkom. Pokiaľ má splniť svoj účel, je potrebné stretávať sa kontinuálne, v zmysle celoživotného vzdelávania. Veľmi dôležité je uvedomiť si aj to, že dobré výsledky zaručuje nielen práca so samotným človekom s mentálnym postihnutím, ale aj práca s jeho rodinou prípadne iným blízkym okolím, v ktorom sa človek s MP pravidelne pohybuje.

tags: #aak #u #mentalne #postihnutych #jedincov #praca