Príspevok 60 EUR na dopravu: Komplexný sprievodca možnosťami a podmienkami

V súčasnom dynamickom svete práce, kde sa mobilita stáva nevyhnutnosťou, je otázka dopravy do zamestnania čoraz aktuálnejšia. Slovenská legislatíva a inštitúcie ponúkajú rôzne formy podpory, ktoré majú za cieľ uľahčiť zamestnancom a zamestnávateľom prekonávať finančné a organizačné prekážky spojené s dochádzaním do práce. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o príspevkoch na dopravu, ich podmienkach, výške a spôsobe získania, s dôrazom na aktuálne zmeny a možnosti, ktoré sú k dispozícii. Od 1.1.2021 platí nová úprava, kde sa definuje maximálna výška nepeňažného plnenia oslobodená pre zamestnanca od dane z príjmu pre zamestnanca za dopravu do a z práce, ktorú mu zabezpečuje zamestnávateľ, na 60 € mesačne. V súčasnom ekonomickom prostredí, kde sa kladie dôraz na efektívnosť a spokojnosť zamestnancov, sa príspevok na dopravu do zamestnania stáva čoraz dôležitejším benefitom. Pri získavaní a udržaní zamestnancov zamestnávateľ poskytuje zamestnancom zamestnanecké benefity. Jedným z nich je aj príspevok na dopravu do a zo zamestnania.

Príspevok na dopravu pre občanov v hmotnej núdzi

Dňa 01.09.2025 nadobudla účinnosť novela zákona č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o pomoci v hmotnej núdzi“). V zmysle novej právnej úpravy zákona o pomoci v hmotnej núdzi sa v prípade dohodnutej zmluvnej spolupráce obcí podľa zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, ak obec zabezpečuje prepravu občanov v hmotnej núdzi na vykonávanie činností v rámci zmluvnej spolupráce, zavádza sa finančný príspevok na dopravu. V súvislosti s touto možnosťou bol zavedený finančný príspevok na dopravu, ktorý je určený na čiastočnú úhradu nákladov na prepravu občanov v hmotnej núdzi na vykonávanie činností aj mimo územia ich obce. Finančný príspevok na dopravu je teda možné poskytnúť len v prípade, ak obec prepraví občana v hmotnej núdzi z miesta jeho pobytu (trvalý alebo prechodný pobyt) na miesto výkonu činnosti mimo územia obce nad 4 km. To znamená, že obec nežiada o príspevok na dopravu na občana v hmotnej núdzi, ak vzdialenosť jeho prepravy je menšia alebo rovná ako 4 km.

Ako žiadať o príspevok

Finančný príspevok na dopravu je možné poskytnúť žiadateľovi len na základe podanej žiadosti o príspevok. O poskytnutie finančného príspevku na dopravu sa žiada mesačne, a to najneskôr do 10. Žiadosť o príspevok na dopravu je možné predložiť prvýkrát za prepravu občanov v hmotnej núdzi v mesiaci september 2025, a to najneskôr do 10. Ak žiadateľ nepredloží žiadosť o príspevok v stanovenej lehote, príspevok na dopravu za príslušný mesiac mu nebude možné poskytnúť (napr. pri podaní žiadosti na úrad osobne dňa 13.10.2025, žiadateľovi nebude príspevok za mesiac september 2025 poskytnutý). Žiadateľ predkladá žiadosť vrátane povinných príloh, bez ktorých nie je možné posúdiť, či žiadateľ spĺňa podmienky na poskytnutie príspevku. Pri ďalších žiadostiach o príspevok žiadateľ mesačne ako povinnú prílohu k žiadosti predkladá už len tlačivo „Informácia k preprave členov domácnosti v hmotnej núdzi mimo územia obce“, a to za príslušný kalendárny mesiac, v ktorom mu vznikli náklady na prepravu občanov v hmotnej núdzi. Na poskytnutie príspevku musí mať úrad jednoznačne preukázané, že žiadateľ spĺňa podmienky na poskytnutie príspevku.

Kontrola a vyplácanie príspevku

Pred poskytnutím finančného príspevku úrad vykoná finančnú kontrolu, v rámci ktorej overuje kompletnosť predloženej žiadosti (napr. či žiadosť obsahuje povinné prílohy) a oprávnenosť žiadosti na poskytnutie príspevku. Úrad bude žiadateľa o záveroch z overenia splnenia podmienok na poskytnutie príspevku informovať v súlade so zákonom č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o finančnej kontrole“), a to prostredníctvom výstupov z administratívnej finančnej kontroly. Ak pri overení splnenia podmienok nebudú zistené nedostatky, žiadateľ bude informovaný o poskytnutí príspevku a jeho výške. Ak úrad zistí nedostatky, úrad v súlade so zákonom o finančnej kontrole informuje žiadateľa o týchto nedostatkoch a stanoví mu lehotu na podanie námietok, ako aj lehoty na prijatie a splnenie opatrení na odstránenie zistených nedostatkov. V prípade odstránenia zistených nedostatkov v stanovenej lehote bude príspevok žiadateľovi poskytnutý. Ak budú splnené podmienky na poskytnutie finančného príspevku úrad poukazuje príspevok na bankový účet žiadateľa, ktorý je uvedený v žiadosti, a to najneskôr do 30 kalendárnych dní odo dňa predloženia žiadosti vrátane povinných príloh. Finančný príspevok na dopravu je prostriedkom vyplateným zo štátneho rozpočtu SR. Ak úrad zistí, že finančný príspevok na dopravu bol použitý neoprávnene, organizátor činností je povinný úradu finančný príspevok vrátiť.

Oslobodenie od dane z príjmu pre zamestnanca - príspevok 60 EUR

Zákon o dani z príjmov (ZDP) jednoznačne upravuje príjem oslobodený od dane pre zamestnanca, ktorému zamestnávateľ zabezpečuje dopravu do a zo zamestnania, v §5 ods. 7 písm. m). Od dane je oslobodené nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi zamestnávateľom za účelom zabezpečenia dopravy zamestnanca na miesto výkonu práce a späť podľa § 19 ods. 2 písm. s) prvého bodu v úhrnnej sume najviac 60 eur mesačne. Ak nepeňažné plnenie vypočítané z prostriedkov preukázateľne vynaložených zamestnávateľom prepočítaných na jedno miesto v motorovom vozidle podľa § 19 ods. 2 písm. s) prvého bodu presiahne sumu 60 eur, do základu dane (čiastkového základu dane) sa zahrnie len plnenie nad takto ustanovenú sumu [§ 5 ods. 7 písm. m) ZDP]. V uvedenom prípade ide o dopravu vymedzenú v § 19 ods. 2 písm. c) ZDP. Z uvedeného vyplýva, že je potrebné, aby zamestnávateľ splnil podmienky dopravy zamestnancov podľa §19 ods. 2 písm. c) ZDP. Ak zamestnávateľ zvolí inú formu spôsobu podpory dopravy zamestnancov do a zo zamestnania, alebo nedodrží podmienky §19 ods. 2 písm. s) môže zvoliť iný spôsob financovania.

Podmienky pre oslobodenie od dane

Z uvedeného vyplýva, že ak ide o zabezpečenie dopravy do zamestnania pre zamestnancov, pričom nie sú splnené vyššie uvedené predpoklady, nie je možné uplatniť oslobodenie príjmu od dane podľa § 5 ods. 7 písm. m) zákona o dani z príjmov. Podľa ustanovenia § 5 ods. 7 písm. m) ZDP je prvým predpokladom pre oslobodenie predmetných príjmov, že ide o plnenie v nepeňažnej forme.

Rôzne formy zabezpečenia dopravy zamestnávateľom

Zamestnávateľ, ktorý zabezpečuje dopravu do zamestnania a späť pre svojich zamestnancov pracujúcich na dvoch zmenách, zabezpečuje prevoz zamestnancov autobusmi, pričom v jednom autobuse je 42 miest na sedenie. Zákon definuje, že zamestnávateľ môže použiť na prepravu zamestnancov motorové vozidlá rôznych veľkostí, a preto by mal zamestnávateľ s dopravcom dohodnúť odhadovaný počet cestujúcich a kapacitu miest na prepravu osôb v motorovom vozidle. Kapacita motorového vozidla závisí od toho, či dopravca bude poskytovať motorové vozidlo určené len pre sediacich cestujúcich alebo aj stojacich cestujúcich. Obsaditeľnosť sediacich a stojacich cestujúcich v motorovom vozidle možno preveriť. Podľa stanoviska daňového úradu, do počtu miest motorového vozidla, ktoré prepravuje aj stojacich zamestnancov, možno zahrnúť aj miesta na státie.

Výpočet nepeňažného plnenia

Ako sa vypočíta nepeňažné plnenie na jedného zamestnanca mesačne? Výpočet hodnoty nepeňažného plnenia za január 2021 možno vypočítať ako podiel mesačne vynaložených prostriedkov zamestnávateľa na dopravu 20 000 € a počet miest v autobusoch 420 (420 = počet autobusov 5 x 42 miest na sedenie v autobuse x 2 zmeny). Výpočet nepeňažného plnenia je správny, ak počet miest v motorových vozidlách je vynásobený aj počtom dvoch zmien, a to z dôvodu, že preprava zamestnancov je zabezpečená v obidvoch zmenách. Pri posudzovaní oslobodenia hodnoty zamestnávateľom zabezpečenej dopravy zamestnancov sa má brať v úvahu aj fakt, že jednotlivé autobusy môžu prekonať rôzne dlhé vzdialenosti, a teda cena pre každý autobus môže byť rôzna. To sa môže v konečnom dôsledku prejaviť aj v rôznej výške nepeňažného príjmu zamestnanca.

Príklad: Taxi a zdaniteľný príjem

Ak zamestnávateľ uhradí zamestnancovi taxík do zamestnania, pre zamestnanca to predstavuje zdaniteľný príjem, vzhľadom na to, že nie sú splnené podmienky pre oslobodenie.

Podpora pracovnej mobility a príspevky na dopravu

V kontexte značných rozdielov v ekonomickej výkonnosti jednotlivých regiónov Slovenska sa ako problematická ukazuje podpora pracovnej mobility, ktorá má potenciál prispievať k rastu zamestnanosti. Zákon o službách zamestnanosti v súčasnosti definuje príspevky, ktorých cieľom je podporovať dochádzanie či presťahovanie za prácou na území Slovenska. Príspevok na dochádzku za prácou je relatívne využívaný, zatiaľ čo príspevok na podporu mobility za prácou a príspevok na presťahovanie za prácou využije ročne len pár sto ľudí. Cieľom je motivovať nezamestnaných, aby si aktívne hľadali prácu aj vtedy, keď sa nenachádza hneď za rohom. Nájsť si prácu nie je vždy jednoduché. Ešte náročnejšie je, keď vhodné zamestnanie leží ďaleko od domova. Každodenné cestovanie stojí peniaze aj čas. Možno ani nevieš, že štát môže prispieť na tvoje cestovné výdavky. Táto podpora nie je novinkou. Štát ju poskytuje už roky, no mnohí ľudia o nej stále nevedia. Je to finančnú pomoc pre ľudí, ktorí si našli prácu a musia za ňou dochádzať.

Príspevok na dochádzku za prácou pre zamestnancov

Príspevok na dochádzku za prácou je peňažná dávka, vďaka ktorej si môžete pokryť aspoň časť vašich cestovných nákladov vynaložených na dochádzku do miesta výkonu vášho zamestnania z miesta vášho trvalého alebo prechodného pobytu (a späť).

Podmienky pre získanie príspevku na dochádzku za prácou

Pre priznanie príspevku musíte spĺňať nasledujúce podmienky:

• Musíte byť zamestnancom.
• Adresa miesta vášho trvalého alebo prechodného pobytu sa líši od adresy miesta výkonu vašej práce.
• Pred poskytnutím príspevku ste boli najmenej 3 mesiace vedení v evidencii uchádzačov o zamestnanie.
• K vášmu vyradeniu z evidencie uchádzačov o zamestnanie došlo z dôvodu vzniku pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu (napr. štátnozamestnaneckého pomeru).
• O príspevok písomne požiadate najneskôr do jedného mesiaca od nástupu do zamestnania.

Finančný príspevok nie je určený pre každého. Nárok majú len tí zamestnanci, ktorí boli registrovaní na úrade práce ako uchádzači o zamestnanie najmenej tri mesiace. Pozor však na typ pracovného vzťahu. Príspevok dostaneš len pri riadnom pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu. Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sa nepočítajú. O príspevok musíš požiadať najneskôr do jedného mesiaca od nástupu do zamestnania. Ak tento termín zmeškáš, peniaze už nedostaneš. Od mája 2017 platí, že úrad môže, ale nemusí žiadateľovi vyhovieť.

Výška príspevku na dochádzku za prácou

Výška príspevku môže byť až 200 EUR mesačne. Konkrétna výška príspevku sa určuje podľa vzdialenosti miesta výkonu vašej práce od miesta vášho trvalého alebo prechodného pobytu a počtu vami odpracovaných dní v mesiaci. Ak odpracujete menej, než je celkový počet pracovných dní v kalendárnom mesiaci, príslušná suma príspevku sa pomerne kráti. Konkrétna suma závisí od vzdialenosti, ktorú musíš denne prekonať z domova do práce. Čím ďalej dochádzaš, tým vyšší príspevok dostaneš. Dôležitý je aj počet odpracovaných dní v mesiaci. Výška príspevku podľa vzdialenosti je presne určená vyhláškou ministerstva práce. Najnižší príspevok vo výške 30 eur dostaneš, ak dochádzaš viac ako 4 kilometre, no menej ako 10 kilometrov.

Tabuľka: Výška príspevku odstupňovaná podľa vzdialenosti miesta pobytu od pracoviska

Doba poskytovania príspevku

Príspevok je štandardne vyplácaný počas šiestich mesiacov. Pokiaľ ste však boli pred získaním zamestnania znevýhodneným uchádzačom o zamestnanie, predlžuje sa doba jeho poskytovania o ďalších šesť mesiacov (t.j. celkom sa môže vyplácať až 1 rok). Za znevýhodneného uchádzača ste považovaní, ak ste občan a:

• Máte menej ako 26 rokov a ukončili ste príslušným stupňom vzdelania sústavnú prípravu na povolanie v dennej forme štúdia pred menej ako dvoma rokmi a od jej ukončenia ste nemali pravidelne platenú prácu.
• Máte viac ako 50 rokov.
• Ste v evidencii uchádzačov o zamestnanie aspoň 12 po sebe idúcich mesiacov (tzv. dlhodobo nezamestnaný občan).
• Dosiahli ste vzdelanie, ktoré je nižšie ako stredné odborné vzdelanie.
• Ste najmenej 12 po sebe idúcich kalendárnych mesiacov pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie nemali pravidelne platené zamestnanie.
• Žijete ako osamelá osoba s jednou alebo viacerými osobami odkázanými na vašu starostlivosť alebo sa staráte aspoň o jedno dieťa pred skončením povinnej školskej dochádzky.
• Máte zdravotné postihnutie.

Za znevýhodneného uchádzača o zamestnanie sa považuje aj štátny príslušník tretej krajiny, ktorému bol udelený azyl alebo mu bola poskytnutá doplnková ochrana. V prípade, že počas poskytovania príspevku zmeníte prácu, nemusí ísť o prekážku jeho ďalšieho vyplácania. Ak nastúpite do nového zamestnania tak, že nástup bude bezprostredne nadväzovať na vaše predchádzajúce zamestnanie, v poskytovaní príspevku sa bude pokračovať až do uplynutia stanovenej podpornej doby. Aj keď ste už raz príspevok využili, nebráni to jeho opakovanému priznaniu (samozrejme za predpokladu splnenia podmienok pre jeho poskytnutie). Od ukončenia obdobia poskytovania príspevku a jeho opätovným vyplácaním však musí uplynúť aspoň jeden rok.

Kde a ako žiadať o príspevok

Príspevok vypláca Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Pre vyriešenie vašej žiadosti je miestne príslušným to pracovisko úradu, ktoré vás viedlo v evidencii uchádzačov o zamestnanie. K žiadosti musíte priložiť pracovnú zmluvu alebo potvrdenie vášho zamestnávateľa preukazujúce miesto výkonu zamestnania, ak toto miesto nie je rovnaké ako miesto výkonu zamestnania uvedené v pracovnej zmluve. Formálnou podmienkou pre poskytnutie príspevku je uzatvorenie písomnej dohody o poskytnutí príspevku na dochádzku za prácou. Dohoda sa uzatvára medzi vami a úradom a okrem základných náležitostí každého dvojstranného právneho úkonu. Žiadosť o príspevok podáš na úrade práce, kde si bol registrovaný ako uchádzač o zamestnanie. Môžeš ju poslať elektronicky pomocou formulára. Jednoduchšie je poslať žiadosť poštou alebo ju podať osobne na úrade práce. K žiadosti musíš priložiť potrebné doklady. Najdôležitejšia je kópia pracovnej zmluvy. Prvé peniaze dostaneš do jedného mesiaca od predloženia všetkých potrebných dokladov. Podanie žiadosti nie je spoplatnené.

Príspevok na dopravu do zamestnania pre zamestnávateľa od Úradu práce

Príspevky poskytuje miestne príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý zároveň poskytuje aj bližšie a záväzné informácie. Príspevok na dopravu do zamestnania (ďalej len „príspevok“) môže úrad poskytnúť zamestnávateľovi na základe uzatvorenej písomnej dohody, ak zamestnávateľ zabezpečuje každodenne dopravu zamestnancov do zamestnania a späť z dôvodu, že hromadnými dopravnými prostriedkami nie je doprava preukázateľne vykonávaná vôbec alebo v rozsahu zodpovedajúcom potrebám zamestnávateľa. Príspevok nemožno poskytnúť, ak na dopravu do zamestnania bol poskytnutý príspevok podľa § 60 zákona o službách zamestnanosti. Ak sú splnené podmienky, príspevok sa poskytuje vo výške najviac 50 % nákladov vynaložených na dopravu zamestnancov do zamestnania a späť. Príspevok poskytuje úrad, v ktorého územnom obvode má zamestnávateľ sídlo alebo trvalý pobyt, ak je zamestnávateľ fyzickou osobou. Z pohľadu zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ZDP) v §19 ods.2 písm. c) je daňovo uznaným výdavkom zamestnávateľa.

História a vývoj príspevku

K zavedeniu príspevku na dopravu do zamestnania pre zamestnávateľov do zákona o službách zamestnanosti (ZoSZ) došlo zákonom č. 139/2008 Z. z. s účinnosťou od 1. mája 2008. Touto novelou bol zavedený nový príspevok pre zamestnávateľov na dopravu ich zamestnancov do zamestnania, ktorú zabezpečujú zamestnávatelia. V zmysle zákona (§ 53b ods. 1) platí, že príspevok na dopravu do zamestnania môže úrad práce, sociálnych vecí a rodiny poskytnúť zamestnávateľovi na základe uzatvorenej písomnej dohody na podporu každodennej dopravy zamestnancov do zamestnania a späť z dôvodu, že nie je preukázateľne vykonávaná doprava zamestnancov do zamestnania hromadnými dopravnými prostriedkami vôbec alebo v takom rozsahu, ktorý zodpovedá potrebám zamestnávateľa. V ods. 1 sú takto uvedeným spôsobom ustanovené právne relevantné kritériá, od ktorých závisí poskytovanie príspevku podľa § 53b ZoSZ.

Zamedzenie duplicity pri príspevkoch

S cieľom zamedziť vzniku duplicity pri riešení identického právneho inštitútu (podpory zamestnanosti vo forme stimulácie územnej mobility uchádzačov o zamestnanie) je v poslednej vete odseku 1 ustanovené, že príspevok na dopravu do zamestnania sa neposkytuje tým zamestnávateľom, ktorí na zamestnávanie uchádzačov o zamestnanie už... Zároveň žiadny osobitný predpis bližšie nešpecifikuje, čo sa rozumie pod slovným spojením „verejným poskytovateľom pravidelnej dopravy nie je doprava preukázateľne vykonávaná vôbec alebo v rozsahu zodpovedajúcom potrebám zamestnávateľa“.

Sociálny fond a príspevky na dopravu

Zákon NR SR č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde predstavuje doplnkový nástroj, ktorý umožňuje zamestnávateľom finančne alebo vecne prispievať na rozvoj podnikovej sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov. Od svojho prijatia bol novelizovaný päťkrát.

Kto je zamestnávateľ a zamestnanec pre účely sociálneho fondu?

Pre účely zákona o sociálnom fonde je zamestnávateľ definovaný ako právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky alebo fyzická osoba s trvalým pobytom alebo miestom podnikania na území Slovenskej republiky, ktorá zamestnáva zamestnanca v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. Fond je povinný tvoriť každý zamestnávateľ, ktorý zamestnáva zamestnancov v pracovnom pomere uzavretom podľa ustanovení Zákonníka práce alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, t. j. v služobnom pomere. Povinnosť sa vzťahuje aj na samostatne zárobkovo činné osoby. Za zamestnanca sa považuje len osoba vykonávajúca pre zamestnávateľa práce v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. Osoby vykonávajúce práce pre zadávateľa na základe mandátnej zmluvy, príkaznej zmluvy, zmluvy o dielo, autorskej zmluvy alebo inej zmluvy uzavretej podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, autorského zákona a pod. Výkon práce na základe niektorej z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru právne nemá charakter práce v pracovnom pomere, takže ani na účely sociálneho fondu tieto osoby nenapĺňajú postavenie zamestnanca. Starosta obce alebo primátor mesta sú volení funkcionári do verejnej funkcie a nemajú postavenie zamestnanca.

Povinný prídel do sociálneho fondu

Povinný prídel do sociálneho fondu aspoň na spodnej hranici musí tvoriť každý zamestnávateľ. Využiť zákonom určené rozpätie do výšky 1 % základu však nemôže každý zamestnávateľ, ale len ten, ktorý splnil podmienky uvedené v § 3 ods. 2 zákona, t. ak ide o zamestnávateľa tzv. nepodnikateľskej sféry. Horná hranica pre tvorbu povinného prídelu v podiele 1 % je maximálna. Vyšší prídel do sociálneho fondu je možné tvoriť buď ďalším prídelom, na ktorého tvorbu sa už obmedzenia v § 3 ods. 2 nevzťahujú, alebo z iných zdrojov. Zákon v poslednej vete § 3 ods. 2 ustanovuje (cit.): „Zamestnávateľ, ktorý nesplnil niektorú z podmienok uvedených v prvej vete, tvorí povinný prídel do fondu vo výške 0,6 %.“ Ak ešte zamestnávateľ samostatne neexistoval, nemôže preukázať splnenie tejto podmienky, ale ani ho nemožno zaradiť medzi tých, ktorí neplnia uvedené podmienky. V zmysle § 31 ods. 7 Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný dodržiavať kolektívnu zmluvu dohodnutú predchádzajúcim zamestnávateľom, a to až do skončenia jej účinnosti; v kolektívnej zmluve je dohodnutá tvorba povinného prídelu do sociálneho fondu vo výške 1 %. Ak by sa povinný prídel za dcérsku spoločnosť mal podľa § 3 ods. 2 posledná veta zákona tvoriť len vo výške 0,6 %, došlo by nielen k diskriminácii zamestnancov dcérskej spoločnosti, ktorých sa delimitácia dotkla, ale aj k porušeniu platnej kolektívnej zmluvy. Ustanovenie § 3 ods. 2 zákona má zjavne sankčný charakter, t. j. má postihovať zamestnávateľov, ktorí v predchádzajúcom roku z dôvodu horšieho hospodárenia nedosiahli zisk, ako aj zamestnávateľov, ktorí nesplnili svoje zákonné odvodové a daňové povinnosti. Za pozornosť stojí zvýhodnenie subjektov, ktorých predmet činnosti nie je zameraný na dosiahnutie zisku, kam patria aj rôzne neziskové spoločnosti.

Ďalší prídel do sociálneho fondu a príspevok na dopravu

Ďalší prídel do sociálneho fondu sa tvorí dvomi spôsobmi, ktoré sa líšia podľa toho, či zamestnávateľ má dohodnutý ďalší prídel v kolektívnej zmluve alebo ho dohodnutý nemá (napr. preto, že nemá žiadnu kolektívnu zmluvu uzavretú). Podľa § 3 ods. 1 písm. b) sa ďalší prídel tvorí:

1. vo výške dohodnutej v kolektívnej zmluve, najviac však vo výške 0,5 % zo základu ustanoveného v § 4 ods. 2,
2. vo výške sumy potrebnej na poskytnutie príspevkov na úhradu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancom, ktorí spĺňajú podmienky uvedené v § 7 ods. 7.

Horná hranica ďalšieho prídelu je pre obidva spôsoby jeho tvorby limitovaná podielom 0,5 % zo základu. Dva spôsoby tvorby ďalšieho prídelu do sociálneho fondu sa navzájom zásadne vylučujú, čo znamená, že bez ohľadu na výšku ďalšieho prídelu (t. j. percento v rozpätí viac ako 0,0 % po maximálne 0,5 % základu) dohodnutú v kolektívnej zmluve už tento zamestnávateľ nemôže súčasne tvoriť ďalší prídel podľa 2. bodu ustanovenia § 3 ods. 1 písm. b). Ak je v kolektívnej zmluve, ktorá sa na zamestnávateľa vzťahuje, dohodnutý ďalší prídel v nenulovej výške, bez ohľadu na typ zamestnávateľa už zamestnanci nemôžu požadovať úhradu výdavkov na dopravu ani v prípade, ak by spĺňali podmienku výšky priemerného mesačného zárobku na poskytnutie takéhoto príspevku zo sociálneho fondu. V prípade, že tvorba ďalšieho prídelu je podľa 1. bodu predmetného ustanovenia zákona dohodnutá v kolektívnej zmluve záväznej pre zamestnávateľa, účel použitia ďalšieho prídelu dohodnutého v kolektívnej zmluve nie je zákonom direktívne určený (na rozdiel od tvorby ďalšieho prídelu podľa 2. bodu). Zákon výnimočne umožňuje ustanoviť tvorbu ďalšieho prídelu do sociálneho fondu aj vo vnútornom predpise, avšak len u vymedzenej skupiny zamestnancov tých orgánov, u ktorých je zo zákona zakázaná činnosť odborového orgánu (podľa § 230 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení zákona č. 241/2001 Z. z.). Tvorba ďalšieho prídelu podľa § 3 ods. 1 písm. b) bod 2 zákona sa zásadne líši od tvorby podľa 1. bodu tým, že zamestnávateľ je povinný tvoriť ďalší prídel výlučne na zákonom určený účel, ktorým je úhrada výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancom, ktorí spĺňajú podmienky uvedené v § 7 ods. 7. Povinnosť tvoriť ďalší, v tom čase ešte nepomenovaný prídel do sociálneho fondu do výšky ďalších 0,5 % základu bola doplnená v roku 1995 zákonom č. 280/1995 Z. z. a následne spresnená zákonom č. 375/1996 Z. z. Dôvodom tejto úpravy bolo zvýšenie cien dopravy.

S cieľom zabrániť pozitívnej diskriminácii zamestnancov pracujúcich na tzv. „staré zmeny“ (podľa § 3 ods. 1 písm. b) bod 2 zákona) sú ustanovené podmienky, ktoré musia zamestnanci spĺňať na vznik nároku na tento príspevok.

1. Prvou podmienkou je, že zamestnanec dochádza do práce verejnou dopravou, za ktorú sa považuje železničná, autobusová doprava a mestská hromadná doprava.
2. Druhou podmienkou je výška príjmu zamestnanca, ktorá sa musí pohybovať vo vymedzenom pásme.

Keďže priemerný zárobok zamestnanca nesmie byť v zmysle § 134 ods. 5 nižší ako suma minimálnej mzdy, počas celého roku 2014 je spodnou hranicou suma 352 eur mesačne, čo je výška mesačnej minimálnej mzdy podľa nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 321/2013 Z. z. Hornou hranicou pre vznik nároku na tento druh príspevku je 50 % z priemernej mzdy za rok 2012; tá bola Štatistickým úradom Slovenskej republiky vykázaná vo výške 805 eur mesačne. To znamená, že tzv. „príjmové pásmo“ pre rok 2014 sa nachádza v rozpätí od 352 eur do 402,50 eura (50 % z 805 eur). Zákon v § 7 ods. 7 uvádza, že priemerný mesačný zárobok zamestnanca sa zisťuje „podľa osobitného predpisu“. Priemerný mesačný zárobok zamestnanca zisťuje zamestnávateľ, takže má k dispozícii údaj o výške priemerného hodinového zárobku používaného v príslušnom štvrťroku. Zo spojenia „po preukázaní nároku zamestnanca na príspevok“ vyplýva, že ak zamestnanec nárok nevie preukázať, ako to vyplýva z vyššie uvedených povinností zamestnanca, napr. predložením dokladov o mesačných nákladoch na cestovné, príspevok mu nemožno poskytnúť.

Celková možná suma vyplatených príspevkov všetkým zamestnancom, ktorým na ne vznikol nárok, je obmedzená tvorbou sociálneho fondu na tento účel, t. j. podielom 0,5 % zo základu, ktorým je súhrn hrubých miezd zúčtovaných zamestnancom na výplatu. Spôsob rozdelenia maximálneho vytvoreného objemu ďalšieho prídelu do sociálneho fondu na príspevok na dopravu jednotlivým zamestnancom musí v takomto prípade upraviť zamestnávateľ. Maximálna výška tvorby ďalšieho prídelu je určená podielom 0,5 % z ročného úhrnu miezd. Pomerne úzke „príjmové pásmo“ v rozpätí medzi 352 eur a 402,50 eura mesačne nedáva veľký priestor zamestnancom na početnejšie využitie tohto inštitútu. Aj s prihliadnutím na povinnosti zamestnávateľa i zamestnanca uvedené v ďalšej časti a vyplývajúce z pravidiel poskytovania tohto osobitného príspevku možno vysloviť názor, že tvorba ďalšieho prídelu podľa § 3 ods. 1 písm. b) bod 2 zákona nemá v praxi zásadnejší dosah. Je prinajmenšom záhadou, že napriek cieľu znižovať administratívnu náročnosť zamestnávateľov a v časoch, kedy v tzv. nepodnikateľskej sfére chýbajú finančné prostriedky na uspokojenie potrieb zamestnancov, existujú takéto zložité pravidlá pre poskytovanie príspevkov na dopravu.

Príspevok na dopravu z povinného prídelu

Zákon dáva možnosť poskytnúť zamestnancom príspevok na dopravu aj z povinného prídelu do sociálneho fondu, ak sa dohodne jeho použitie aj na tento účel. Tento záver je zrejmý z poslednej vety § 7 ods. 1 zákona. Príspevok na dopravu z povinného prídelu nie je viazaný na splnenie podmienky dochádzania za prácou verejnými dopravnými prostriedkami ani výškou priemerného mesačného zárobku zamestnanca.

Zdroje sociálneho fondu

Medzi zdroje sociálneho fondu patria:

• zdroje podľa tohto zákona,
• zdroje podľa iných všeobecne záväzných právnych predpisov,
• dary, dotácie a iné príspevky poskytnuté zamestnávateľovi do fondu (ods. 1).

Slovné spojenie „zdroje podľa tohto zákona“ sa viaže k ustanoveniu, v zmysle ktorého sa dňom nadobudnutia účinnosti zákona stal súčasťou sociálneho fondu zamestnávateľa zostatok prostriedkov Fondu kultúrnych a sociálnych potrieb. Ďalšími zdrojmi môžu byť rôzne dary alebo dotácie, prípadne iné príspevky do sociálneho fondu, ako aj prídely z použiteľného zisku, ak oprávnený orgán (napr. valné zhromaždenie akciovej spoločnosti) rozhodne o ich použití na účely zvýšenia objemu sociálneho fondu. Pre tvorbu z ďalších zdrojov zákon neustanovuje žiadne bližšie podmienky ani maximálne, resp. minimálne limity. Na použitie celého vytvoreného sociálneho fondu, teda aj časti vytvorenej z ďalších zdrojov (napr. z použiteľného zisku), sa vzťahujú ustanovenia zákona, ktoré upravujú použitie sociálneho fondu ako takého.

Základ pre určenie ročného prídelu do sociálneho fondu

Základom na určenie ročného prídelu do sociálneho fondu podľa § 3 je súhrn hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za bežný rok; základom na určenie mesačného prídelu do fondu je súhrn hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za príslušný kalendárny mesiac. V zmysle § 118 Zákonníka práce sa mzdou rozumie peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Bez ohľadu na skupinu zamestnancov sa do základu na určenie tvorby sociálneho fondu v žiadnom prípade nemôžu zahrnovať plnenia, ktoré sa nepovažujú za mzdu alebo plat. V prípade zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme je základom pre tvorbu sociálneho fondu úhrn hrubých platov zúčtovaných zamestnancom tejto skupiny. To znamená, že do základu vstupujú všetky plnenia, ktoré sú ako zložky platu vymedzené v § 4 ods. 1 zákona č. 553/2003 Z. z. Aj v prípade tvorby sociálneho fondu z platov štátnych zamestnancov je pre základ rozhodujúca definícia platu upravená v § 81 zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Vo všetkých prípadoch, kedy sa zamestnancom v pracovnom pomere, v tom napr. aj zamestnancom pri výkone práce vo verejnom záujme, poskytuje náhrada platu (napr. náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti, náhrada platu pri prekážkach v práci na strane zamestnávateľa, atď.), tieto náhrady sa nezahrnujú do základu pre tvorbu sociálneho fondu, pretože sa nepovažujú za mzdu alebo plat.

tags: #60 #eur #prispevok #na #dopravu