Vymožiteľnosť práva je slovné spojenie, ktoré sa v slovníku politikov objavuje dlhodobo a pravidelne. Pojem a podstata vymožiteľnosti práva, správnejšie vymáhateľnosti práva, ostáva mimo centra pozornosti. Každý, bez ohľadu na stranícku príslušnosť, chce vymožiteľnosť práva. Po rýchlej a účinnej vymožiteľnosti práva volajú podnikatelia, žiadajú ju banky i poisťovne, socialisti i konzervatívci, ale tiež všetci jednotlivci, ktorí sa so svojimi problémami obracajú na súdy a žiadajú spravodlivosť.
Spravodlivosť, ktorá sa stranám sporu dostane cez súdne rozhodnutie, nie je úplná. Neraz a skôr obvykle sa neúspešnému účastníkovi nechce prijať zodpovednosť a splniť to, čo ukladá súdne rozhodnutie. Tu prichádza na rad štátne donútenie prostredníctvom výkonu rozhodnutia, exekúcie, pretože súčasťou vymáhateľnosti práva je aj jeho vynútiteľnosť. Ak však ide o pojem exekúcia, je slovník politikov iný a až na výnimky chcú chrániť voličov pred krutými exekútormi. Tento stav sa zreteľne prejavuje tak v legislatíve, ale aj činnosti politicky riadených orgánov výkonnej moci.
Rastúci počet exekúcií dôchodcov
Počet exekúcií dôchodkov rastie rýchlejšie ako počet dôchodcov. Kým v roku 2014 bol počet exekvovaných dôchodcov 27 986 a zrážky z dôchodku mal každý 48. dôchodca, vlani už bol počet exekvovaných dôchodcov 34 015, teda každý 41. Podľa Ľudmily Grauzelovej zo Sociálnej poisťovne odchodom do dôchodku dlhy nezanikajú. Dôchodok je príjmom, ktorý nahrádza odmenu za prácu, a teda podlieha exekúcii rovnako ako mzda.
Výkonu súdneho rozhodnutia podliehajú všetky druhy dôchodkov s výnimkou vianočného príspevku. Podľa Grauzelovej najčastejšou príčinou exekúcií sú nesplácané pôžičky nebankovým, ale aj bankovým subjektom, mobilným operátorom a podobne.
| Rok | Počet exekvovaných dôchodcov | Podiel exekvovaných dôchodcov |
|---|---|---|
| 2014 | 27 986 | 1 z 48 |
| 2023 | 34 015 | 1 z 41 |
Legislatívne úpravy a ich vplyv na exekúcie
Naša právna úprava osobného bankrotu patrí medzi najpriaznivejšie pre dlžníka v Európskej únii. Dlžník síce má možnosť oddlžiť sa aj splátkovým kalendárom, ale tento spôsob takmer nikto nevyužíva a väčšina osobných bankrotov je riešená formou konkurzu, ktorý je zastavený pre nedostatok majetku (teda dlžník veriteľom nezaplatí nič).
Skúmanie poctivého zámeru dlžníka, či jeho odporovateľných úkonov je na iniciatíve a nákladoch veriteľa. Ten síce môže byť v slabšom postavení ako dlžník, ale nikto mu za podobných podmienok nepomôže.
Obmedzila sa dĺžka trvania bezúspešnej exekúcie na 30 mesiacov u právnických osôb a 5 rokov u fyzických osôb. Zákonom č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní sa zastavila väčšina starých exekúcií (t.j. konaní začatých pred 1. januárom 2017). Aktuálny počet starých exekúcií zapísaných v Centrálnom registri exekúcií (CRE) je 966 333 (v čase prijímania zákona č. 233/2019 Z. z. to bolo 3 700 000). Stav Exekučného poriadku, ktorý je rozdrobený 57 novelizáciami, je absolútne nevyhovujúci. Umožňuje dlžníkom zneužívať nedostatky právnej úpravy.
Amnesty International: „Znepokojivý“ nárast popráv na celom svete v roku 2015
Sľubovaná exekučná amnestia a jej dôsledky
Programové vyhlásenie súčasnej vlády pokračuje v nastolenom trende ďalej a sľubuje exekučnú amnestiu, ktorej obsahom má byť to, že nároky vymáhané verejnoprávnymi inštitúciami sa stanú nevymáhateľnými, ak dlžník zaplatí ich určenú časť. Domnievame sa, že o takéto riešenie nebude záujem, pretože povinní už dnes majú niekoľko „výhodnejších“ možností, ako sa s exekúciami vysporiadať. Každopádne do prijatia „amnestie“ sú pozastavené všetky legislatívne aktivity týkajúce sa Exekučného poriadku.
Zmeny v rozsahu zrážok zo mzdy a iných príjmov
Aktuálne prichádza ministerstvo spravodlivosti aj so zásadnou zmenou nariadenia vlády č. 268/2006 Z. z. o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia, ktoré vykonáva ustanovenia Exekučného poriadku. Exekúcia zrážkami zo mzdy a iných príjmov patrí popri exekúcii prikázaním pohľadávky z účtu povinného v banke medzi najčastejšie používané spôsoby vedenia exekúcie.
Už zákonný článok LX/1881 o exekučnom pokračovaní upravoval systém tretinových zrážok, ktorý u nás platí až do súčasnosti. Jeho podstata spočíva v tom, že pre neprednostnú pohľadávku sa môže zraziť iba jedna tretina a na prednostnú pohľadávku suma dvoch tretín časti príjmu povinného. Zrážka z príjmu predstavuje určitú minimálnu, zákonom limitovanú splátku vymáhanej povinnosti. Limitácia postihnuteľnej sumy sa teda realizuje v dvoch rovinách.
Výpočet základnej nepostihnutej sumy je viazaný na úroveň životného minima, ktoré sa každý rok aktualizuje k 1. júlu. V súčasnosti musí dôchodcovi zostať určitá suma, ktorú nemožno exekvovať, čo je 198,09 eura a za každú ďalšiu vyživovanú osobu 50 % z uvedenej sumy.
Napriek uvedenému, predložený návrh novelizácie nariadenia pri neprednostnej pohľadávke počíta so zvýšením základnej sumy zo 100 % na 140 % zo životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky. Základná suma sa teda má podľa aktuálnej výšky životného minima zvýšiť z 218,06 eur na 305,28 eur. K najzásadnejšej zmene nariadenia má však dôjsť zvýšením sumy, od ktorej sa zvyšok čistej mzdy zráža bez obmedzenia. Táto suma sa z úrovne 150 % zo sumy životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky, t.j. 327,09 eur, zvyšuje na 80 % priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok, a teda sumu 906,40 eur. Zrážka bez obmedzenia sa teda vykoná až pri čistej mzde nad 1211,68 eur (t.j. základná suma + suma, od ktorej sa zráža bez obmedzenia).
Dôvody a kritika navrhovaných zmien
Podľa dôvodovej správy k nariadeniu je zvýšenie základnej sumy odôvodnené predovšetkým vysokým rastom životných nákladov a negatívnymi dopadmi pandémie COVID-19 na finančnú stabilitu obyvateľstva. Dôvodová správa ďalej uvádza, že „navrhovaná právna úprava má motivovať povinných zaradiť sa na trh práce a uspokojiť pohľadávky oprávnených za súčasného zachovania príjmu povinného v takej výške, ktorá je potrebná pre zachovanie dôstojného života povinného, zabezpečovanie potrieb rodiny a domácností.“
Dovolíme si pochybovať o sekundárnom cieli návrhu nariadenia, ktorým má byť zvýšenie vymáhateľnosti niektorých pohľadávok. Za problematickú považujeme argumentáciu predkladateľa, že súčasný stav demotivuje dlžníkov, voči ktorým je vedené exekučné konanie, zamestnať sa, a to aj napriek tomu, že majú výhodnú pracovnú ponuku. Zrážka zo mzdy dlžníka slúži na uspokojenie zákonnej povinnosti dlžníka. Neochota dlžníka prijať vyšší príjem sa tu teda spája s neochotou plniť zákonom uloženú povinnosť. Predsa dlžník s poctivým zámerom by mal využiť vyšší príjem na rýchlejšie splnenie svojich povinností, a v prípade, ak sa dostal do dlhovej pasce, má k dispozícii mimoriadne liberálne inštitúty osobného bankrotu. Vzdanie sa majetkového prospechu dlžníkom s úmyslom poškodiť veriteľa je všeobecne považované za škodlivý úkon. Takáto argumentácia nie je nová a zaznieva už niekoľko rokov, jej problémom však je, že nie je nijakým spôsobom empiricky podložená.
Pre porovnanie v Českej republike došlo zmenami nariadenia vlády v rokoch 2019-2020, aj na základe takmer totožnej argumentácie, k zásadnému zvýšeniu základnej sumy a sumy, nad ktorú sa zráža bez obmedzenia. Základná suma podľa nariadenia vlády ČR č. 595/2006 Sb. predstavuje aktuálne 7 872,75 CZK (308,28 eur) a suma, nad ktorú sa zráža bez obmedzenia 20 994 CZK (822,07 eur). Hypotéza, na ktorej je zmena nariadenia založená, teda nie je overená, napriek tomu, že bola testovaná u našich západných susedov.
Prednostné vs. neprednostné pohľadávky
Dôležitou skutočnosťou je, že sa zmena výšky nepostihnuteľnej sumy netýka zrážok exekúcií prednostných pohľadávok. Sú to však práve prednostné exekúcie, ktoré viac zaťažujú dlžníka, pretože sa zrážka uskutočňuje z dvoch tretín zvyšku príjmu. Prednostných exekúcií je v súčasnosti väčšina a ide prevažne o verejnoprávne pohľadávky. Dlžníkov verejnoprávnych pohľadávok sa rast životných nákladov a negatívne dopady pandémie netýkajú? V našom právnom poriadku existujú významné rozdiely medzi vymáhaním verejnoprávnych pohľadávok a iných pohľadávok. Zmenou nariadenia o rozsahu zrážok sa bude táto priepasť ešte prehlbovať. Z praxe je zrejmé, že privilegované postavenie prednostných pohľadávok pomáha zvyšovať úspešnosť týchto exekúcií, a preto je zachovanie súčasného stavu z pohľadu štátu logické. Aj preto argumentácia o zvýšení vymáhateľnosti niektorých neprednostných pohľadávok po zmene nariadenia vyznieva prinajmenšom nedôveryhodne.
Dôsledky zmien na dlžníkov a veriteľov
Neuváženou úpravou rozsahu zrážok pri výkone rozhodnutia sa môže zvýšiť počet dlžníkov, ktorým nemožno vykonať žiadnu zrážku a majú prakticky exekučnú imunitu. Dlžníci v problémoch dnes majú možnosť využiť právnu úpravu oddlženia prostredníctvom konkurzu alebo splátkového kalendára. Niektorí dlžníci, vedomí si svojej nepostihnuteľnosti (s výnimkou obmedzených prostriedkov trestného práva), sú prakticky zbavení právnej zodpovednosti za svoje protiprávne správanie. Vytvorenie skupiny nepostihnuteľných dlžníkov môže mať okrem iného za následok aj skutočnosť, že veritelia stratia vieru vo funkciu a efektivitu vynucovania práva.
Predložená zmena nariadenia bude mať vplyv aj na zamestnávateľov, ktorým sa opäť o niečo skomplikuje vedenie mzdovej agendy. Je zrejmé, že aktuálna suma životného minima neodzrkadľuje rast životných nákladov a primerané zvýšenie nepostihnuteľnej sumy a sumy, od ktorej sa zrážka vykoná bez obmedzenia, je preto na mieste. Riešenie problému zvýšením životného minima by bolo samozrejme ideálne.
Návrhy Slovenskej komory exekútorov
Slovenská komora exekútorov okrem iného v predbežných pripomienkach žiadala, aby manžel povinného, ktorý má samostatný príjem, nebol považovaný za osobu, na ktorú sa započítava 25 % zo životného minima na plnoletú fyzickú osobu pri výpočte základnej sumy. Podľa Občianskeho zákonníka by príjem tohto manžela, ktorý patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, mal byť v exekúcii tiež postihnuteľný (§ 147 Občianskeho zákonníka). V praxi však príjem manžela podľa procesnej úpravy Exekučného poriadku nie je možné efektívne postihnúť.
Návrh nariadenia však prichádza s úpravou, podľa ktorej sa 25 % z výšky základnej sumy nezapočíta iba na takého manžela povinného, ktorý má samostatný čistý príjem vyšší ako 80 % priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok (t.j. viac ako 906,40 eur). Nie je zrejmé, prečo predkladateľ navrhuje práve takúto vysokú sumu, keďže z čistého príjmu 906,40 eur inak tiež možno vykonať zrážku. SKE tiež navrhuje aj zavedenie inštitútu „minimálnej zrážky“ z akéhokoľvek príjmu povinného, napríklad v sume 5 eur. Takáto zrážka by mala motivovať dlžníkov, ktorí sa exekúcii dlhodobo vyhýbajú, v plnení judikovaných povinností a odradí ich od využívania ciest, ktorými sa možno exekúcii vyhnúť.
Budúcnosť vynútiteľnosti práva
Zmena nariadenia o rozsahu zrážok ovplyvní vymáhateľnosť judikovaných nárokov, a to aj prednostných pohľadávok ako výživné, kde bola často dôležitá zrážka bez obmedzenia. Rozšíri sa tak skupina exekúcií, ktoré budú vedené bezúspešne. Vplyv na zamestnanosť, či ochotu povinného pracovať alebo pracovať za vyšší príjem je prinajmenšom otázny. Nariadenie vlády o rozsahu zrážok však nemôže riešiť ďalšie problémy spojené s výkonom zrážok. Právnu úpravu rozsahu zrážok by bolo treba riešiť komplexne v Exekučnom poriadku.
Problémom je napríklad administratívne zaťaženie zamestnávateľov, ktorí zrážky vykonávajú, zložitosť výpočtu zrážok (tu by mohla byť inšpiratívna nemecká právna úprava v § 850c ZPO) alebo skutočnosť, že v prípade viacerých exekúcií sa zrážka bez obmedzenia pripočítava k prvej a nie druhej tretine, ako v Českej republike. Nová právna úprava by s výnimkou výživného, či pohľadávok z náhrady škody spôsobenej trestným činom, nemala robiť významné rozdiely medzi prednostnými a ostatnými pohľadávkami. Z praxe exekútorských úradov vyplýva, že pri zmenách rozsahu zrážok v rokoch 2013 a 2015 sa značne znížili sumy zrážané nariadenými zrážkami zo mzdy a iných príjmov povinného.
Súhlasíme, že dôležitým faktorom pre úpravu nariadenia by mali byť dopady na nízkopríjmové domácnosti a domácnosti ohrozené chudobou. Tieto dopady však treba najprv analyzovať a definovať. V tejto súvislosti upriamujeme na list UIHJ zo začiatku pandémie, v ktorom varuje pred prijímaním unáhlených riešení. V liste sa okrem iného uvádza, že akékoľvek ďalšie (dlhšie alebo zásadnejšie) odďaľovanie výkonu súdnych rozhodnutí by mohlo vážne ohrozovať snahy štátov o odvrátenie možnej ekonomickej krízy. Poukazuje sa na skutočnosť, že pandémia zanechá značné ekonomické škody. Väčšie obmedzenie exekúcií však môže spôsobiť ďalšie problémy s „cash flow“ predovšetkým malým a stredným podnikom. V tejto súvislosti hrozí aj strata dôvery v právny systém, a preto UIHJ priamo poukazuje na riziko možného nárastu korupčného správania.
UIHJ zdôrazňuje, že exekúcia je integrálna súčasť práva na spravodlivý proces (Hornsby vs. Grécko, ESĽP č. 18357/91). Súdni exekútori vykonávajú činnosť, aby zabezpečili riadne dokonanie spravodlivosti, a teda predstavujú životne dôležitú zložku právneho štátu (Pini a ďalší vs. Rumunsko, ESĽP č. 78028/01 a 78030/01). Riadny výkon súdnych rozhodnutí je podmienkou sine qua non pre dôveryhodnosť justície, legislatívy, ako aj štátu ab initio. V neposlednom rade UIHJ vo svojej správe zdôrazňuje úlohu súdneho exekútora ako profesionála, ktorý zabezpečuje, aby sa právo presadilo, avšak je si zároveň vedomý sociálnej a ekonomickej reality.
Domnievame sa, že pod vplyvom rodiacej sa krízy spôsobenej pandémiou nemôžeme rezignovať na účinné vynucovanie práva. Práve naopak, fungujúci výkon rozhodnutia, ako nevyhnutná podmienka existencie právneho štátu, nám môže pomôcť krízu prekonať a vyhnúť sa mnohým zásadným problémom, ktoré poznáme z minulosti.