Graffiti: Od pouličného umenia k spoločenskému fenoménu

Graffiti, novodobý fenomén mladých ľudí, je prezentovaný v uliciach a stretávame sa s ním dennodenne. Cieľom je poukázať na graffiti ako súčasť spoločnosti s jej pozitívnymi i negatívnymi stránkami. Zároveň sa budeme snažiť objasniť okolnosti vzniku, ich predstaviteľov, prienik graffiti na Slovensko a niektoré základné pojmy. Budeme sa snažiť vyvrátiť názory niektorých ľudí, ktorí vykresľujú tento umelecký smer v negatívnom svetle. Ďalej sa budeme venovať legislatíve a zákonom týkajúcich sa graffiti v našej republike, takisto ako aj postihom za tieto skutky.

Vznik graffiti

Graffiti je umelecký smer prezentovaný zväčša mladými ľuďmi na rôznych miestach. Podstata graffiti spočíva v tom, že writer alebo sprejer sa snaží prezentovať svoje pseudomeno - tag - pomocou farby v spreji (ale aj inými prostriedkami), a tým sa odlíšiť od ostatných writerov.

Počiatky tohto výtvarného umenia siahajú do mesta New York 60. rokov 20. storočia. Všetko začalo tým, že mladí ľudia začali písať fixkami svoje mená alebo prezývky na všetko okolo seba. Najznámejší writer tých čias Taki 183, s ktorým New York Times urobili interview, spôsobili, že medzi mladými ľuďmi v celom meste a vo všetkých štvrtiach nastal boom graffiti. Hlavným médiom v New Yorku bol obrovský dopravný systém metra. Písanie svojho mena sa stalo prestížnou záležitosťou svojského sebavyjadrenia, ten, kto mal najviac podpisov na najrozličnejších miestach, bol uznávaný a mal rešpekt ostatných writerov.

Koncom 70. rokov boli tagy také rozšírené, že kto sa chcel zviditeľniť, musel vymyslieť niečo nové. Farba v spreji bola ten pravý nástroj, ktorým sa dalo v krátkom čase vytvoriť farebnú kombináciu svojho mena, a tým sa odlíšiť od ostatných. Následkom bol prechod z jednoduchých podpisov na komplikovanejšie maľby. Rozhodujúce bolo opäť množstvo a hlavne štýl.

Začiatok 80. rokov bol graffiti naklonený. Časom sa graffiti stále vyvíjalo. Newyorskí writeri maľovali stále viac a viac komplikovanejšie, prepracovanejšie a farebnejšie diela. Stále vymýšľali nové štýly a techniky maľovania so sprejom, aby sa odlíšili od ostatných writerov v meste a získali si ich uznanie.

Pôvod slova graffiti

Slovo graffiti má pôvod v Taliansku, pochádza z gréckeho slova graphein, čo znamená písať a je to plurál talianskeho slova graffito znamenajúceho škrabať. Slovo graffiti je v slovenčine nesklonné, poznáme len množné číslo graffiti. Rôzne príklady graffiti boli nachádzané na stenách jaskýň prehistorického človeka, pozostatkoch antických miest či u amerických indiánov. Za prvú formu grafitov by sme mohli označiť prehistorické jaskynné maľby či hieroglyfy v hrobkách faraónov.

Slovenská graffiti scéna

Graffiti sa prvýkrát objavili na Slovensku, konkrétne v Bratislave, pomerne neskoro - začiatkom roku 1995 zo susednej Českej republiky. Po meste sa začali objavovať prvé tagy a prvé farebné maľby pod mostom Lafranconi. Jeden z prvých bol Slimer v roku 1994, ale za ozajstného otca bratislavských graffiti je považovaný writer Scott. Za niekoľko rokov sa graffiti scéna na Slovensku posunula oveľa dopredu. Veľký „boom“ na Slovensku nastal v roku 1996. Neskôr sa už graffiti začali viac spájať s hip-hopom, a tak sa samozrejme aj väčšina ľudí pridávala k tomuto štýlu.

V roku 2004 došlo k medializácii graffiti, niektorí zástupcovia výkonnej moci sa snažili prezentovať tento umelecký smer v negatívnom svetle, chceli zaradiť graffiti medzi trestné činy s možnosťou väzby.

Hip-hop a graffiti

Graffiti sa často dáva do súvislosti so subkultúrou hip-hopu. Hip-hop tvoria štyri základné elementy - rap, DJ-ing, breakdance a graffiti. Zahŕňa literárny, hudobný, tanečný či výtvarný prejav, teda ponúka rôzne možnosti sebavyjadrenia. Členovia subkultúry sa často venujú niekoľkým prvkom naraz. „Hip-hop je kultúra ulice, ktorá je založená na sebaprejavení a vlastnom názore.“ Na druhej strane si treba uvedomiť, že graffiti je subjekt, ktorý môže stáť aj osamote, writeri sa nemusia automaticky považovať za hip-hoperov. Graffiti nie je prejavom väčšej subkultúry hip-hop, ale samostatná forma. Hnutie hip-hop zahrňovalo okrem iného rapovú hudbu, DJ-ing, break dance a graffiti, to všetko ako spôsob expresie chudobnej, mestskej mládeže na predmestiach Brooklynu a Harlemu v 60 - 70-tych rokoch. Vo svojich počiatkoch malo charakter provokácie, bola to skôr forma revolúcie. Subkultúra graffiti sa na Slovensku začala vytvárať po roku 1989 a jej rozvoj odvtedy neustále graduje. Hip-hop funguje vo väčších mestách, v menších mestách je graffiti často naviazané na skupiny skateboardistov, subkultúru hardcore a celé undergroundové prostredie, ktoré sa tu zlieva do jednej väčšej skupiny.

Graffiti slovník

Graffiti slovník je založený na slangu a slovách prevzatých z angličtiny:

• Writer - ten, kto píše alebo maľuje graffiti
• Toy - začiatočník v graffiti, človek bez štýlu
• Crew - skupina spoločne maľujúcich graffiti umelcov
• Cross - premaľovanie, potagovanie iného graffiti, pri prejdení čerstvých vecí má obvykle za následok spory medzi crews
• Sketch - skeč, graffiti náčrt, skica
• Tag - writerov štylizovaný, osobný podpis, fungujúci ako identifikačné logo napísané sprejom alebo fixkou. Je to najjednoduchšia forma graffiti.
• Can - sprej, dóza s farbou
• Cap - tryska, násadka na sprej
• Whole Train - graffiti maľba cez celý vlak, minimálne 3 vagóny
• Old School - stará škola, writeri, ktorí sa venujú graffiti už dlhé roky
• Piece - je vo všeobecnosti graffiti maľba na ľubovoľnom povrchu. Tento termín sa používa aj na označenie majstrovského diela. Piece je komplikovanejší ako throw-up, používa sa pri ňom viac písmen.
• Sticky/sticker - nálepka s menom writera. Umiestnenie nálepky je rýchlejšie ako ktorákoľvek iná forma prezentácie svojho mena v graffiti. Ich umiestňovanie je veľmi populárne na verejných priestranstvách, dopravných značkách, semaforoch, lampách a v zahraničí hlavne na automatoch na noviny.

Formy a štýly v tvorbe graffiti

Maľby, ktoré sa označujú ako graffiti, vždy vychádzajú z písmen writerovej prezývky (tagu), ktorá sa nemení; to, čo sa mení, je spôsob, akým sú stvárnené. Podstatná časť toho, čo writeri na graffiti hodnotia z estetického hľadiska, označujú slovom štýl. Trvá to dosť dlho, kým sa v človeku vyvinie zmysel pre vnímanie štýlu.

V rámci štýlov rozoznávame tzv. „old school“ - starú školu, pod ktorou sa v prvom rade chápe jednoduchý plošný štýl a plošné lomené tvary. Sú to väčšinou čitateľné nápisy, jednoduché tvary a jednoduchšia farebnosť. Na rozdiel od tohto prevažne písmového štýlu sa vyvinul aj tzv. štýl „new school“ - nová škola, ktorý je farebný, plný nerozlúštiteľných nápisov a trojrozmerných tvarov. Neustálou evolúciou graffiti, zdokonaľovaním a prepracovávaním sa dospelo k plnohodnotnému umeleckému výrazu narábajúcemu s formou i štýlom, s perspektívou, symetriou a samozrejme farebnosťou. Do roku 1974 boli objavené najdôležitejšie písmenkové štýly, ktoré sa odvtedy iba obmieňajú.

Medzi žánre graffiti patrí:

• Handstyle: Zložitejší a umelecky vytvorený tag, ktorý nesie zjavný rukopis svojho autora.
• Bublinový štýl: Patrí k jednoduchším smerom graffiti. Je založený na tagovaní prostredníctvom akoby nafúknutých písmen s oblými hranami.
• Divoký štýl: Je už značne umelecky prepracovaná forma, v ktorej majú písmená vysoko abstraktnú formu a nie sú jednoducho identifikovateľné.
• Trojrozmerné maľby: Sú pomyselným vrcholom graffiti tvorby.

Street art

Street art je jeden z druhov graffiti, označuje sa tiež neograffiti alebo post-graffiti. Má korene v Amerike. Datovať jeho vznik je rovnako obtiažne ako ho definovať. V podstate to môže byť všetko, čo sa na ulici objavuje a nemá komerčný pôvod. Je používaná veľmi široká škála prostriedkov, techník a druhov materiálu. Je možné použiť všetko, čo vás napadne, pretvoriť to, alebo nejakým iným spôsobom pretvoriť vizuálny vzhľad ulice. Tým sa otvára rozmanitejšia možnosť vyjadriť sa. Street art skrýva nespočetné množstvo kreatívnych možností, je bez pravidiel, úplne voľný a nekontrolovateľný, záleží iba na tom, kto s čím príde. Najčastejšie sa objavuje vizuálny efekt tvorený logom, písmenom, ilustráciou, šablónou alebo akýmkoľvek iným dizajnom. Toto logo nahrádza „tag“. Spoločný znak s graffiti má street art v ilegalite. Street art tvoria aj rôzne plagáty a nálepky, ktoré nepoškodzujú steny.

Predstavitelia graffiti

Medzi významných predstaviteľov graffiti a street artu patria:

• Seen: považovaný za krstného otca graffiti, tvoril začiatkom 70. rokov v New Yorku.
• Lady Pink: jedna z prvých ženských graffiti umelkýň, začala tvoriť koncom 70. rokov v New Yorku.
• Can 2: jeden z najznámejších nemeckých writerov, založil vlastnú značku oblečenia.
• Ceil: zakladateľ graffiti v Banskej Bystrici, tvorí od roku 1995.
• Bosh 3: jeden z najtalentovanejších 3D writerov na Slovensku, vyštudoval dizajnérsku vysokú školu.
• Dare: švajčiarsky writer, ktorého umenie ocenili už v galériách vo Švajčiarsku, Frankfurte a Mníchove.
• Jean-Michel Basquiat: maliar - samouk, priekopník street artu, dostal svoje umenie z ulíc do galérií.
• Keith Haring: známy pre svoje farebné a čierno-biele maľby štylizovaných postavičiek, venoval sa aktivizmu.
• Shepard Fairey (OBEY): politický a environmentálny aktivista, kritik, známy svojimi dielami upozorňujúcimi na spoločenské otázky.
• Banksy: najzáhadnejšia a najznámejšia postava street artu, využíva iróniu a satiru, jeho diela sa predávajú za milióny dolárov.
• Daor: jeden z najznámejších priekopníkov graffiti na Slovensku, ktorého diela možno vidieť na vagónoch vlakov.
• Dian: spoluzakladateľ a art director značky Life Is Porno, posunul street art na inú úroveň v česko-slovenskej scéne.

Vandalizmus alebo umenie?

Z kultúrneho hľadiska by sme iste mohli graffiti označiť ako umenie, ktoré v sebe zahŕňa snahu o sebaprejavenie, ponúka okoliu svoj názor a pohľad na svet cez vytvorený obraz. Problémom však zostáva umiestňovanie graffiti, ktoré práve často týmto stráca svoju umeleckú hodnotu a prechádza tak do sféry vandalizmu. Graffiti sú umiestňované na verejných plochách, na múroch a veľkých betónových plochách v mestách, na vagónoch a podobne. Väčšina týchto diel je však na miestach na to neurčených, väčšinou na súkromných miestach, a tým vzniká trestný čin poškodzovanie cudzej veci. Proti graffiti sa čoskoro po ich objavení začal boj, najmä vo veľkých mestách, kde predstavovali rýchlo sa rozmáhajúci problém. Jeho prvotné prejavy sa týkali hlavne priestorov metra, kde sa vozne čoskoro pokryli množstvom tagov.

Metódy boja proti graffiti v zahraničí

Podstatnou „metódou boja“, okrem zákazu predaja sprejov - registrovania predajní, výroby technicky upravovaných sprejov, tak, aby neumožňovali rýchle písanie a vypĺňanie veľkých plôch, bol policajný nátlak. V USA vznikali špeciálne oddiely policajtov určené na boj proti graffiti a ich likvidáciu. Ich hlavnými dôvodmi boli skutočnosti, že graffiti sú ilegálne. Do tejto antigraffiti kampane boli zapojené aj médiá, s cieľom ukázať a podporiť verejnú mienku, že graffiti znamená vandalizmus. Konkrétne v New Yorku to bola železničná polícia - Vandal Squad, ktorá už v roku 1971 mala viac ako 100 zamestnancov pravidelne kontrolujúcich priestory podzemnej dráhy. Napríklad v roku 1972 bolo zatknutých 1562 writerov, z ktorých bola väčšina prepustená bez pokuty, alebo sa mala podieľať na čistení vagónov. Veľké akcie čistenia MHD vyústili do antigraffiti zákona zavedeného správou mesta New York. V roku 1975 vznikla pri newyorskej železničnej polícii špeciálna jednotka „anti - graffiti“, ktorá pozostávala z 10 pracovníkov v civile. Ich cieľom bolo skúmať scénu, získavať detailné informácie o zvlášť aktívnych writeroch. No ctižiadostivosť tvorcov graffiti sa nepodarilo zastaviť žiadnym z týchto opatrení.

Graffiti zákon na Slovensku

Od začiatku mája roku 2005 platí novela Trestného zákona, podľa ktorej sú za svoje činy - aj tie vandalské, právne zodpovední sprejeri. Hranica trestnoprávnej činnosti sa pritom znížila na 14 rokov. Podľa Trestného zákona č. 300/2005, § 246:

1. Kto poškodí cudziu vec tým, že ju postrieka, pomaľuje, popíše farbou alebo inou látkou, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.
2. Odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a, a spôsobí ním väčšiu škodu b, z osobitného motívu.
3. Odňatím slobody na tri až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a, na veci, ktorá požíva ochranu podľa osobitného predpisu, b, a spôsobí ním značnú škodu, alebo c, závažnejším spôsobom konania.
4. Odňatím slobody na sedem rokov až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu.

Zavedením tejto novely do praxe sa tvorba graffiti stáva delikventnou, teda protizákonnou činnosťou s nemalými sankciami. V súlade so zákonom je len pri umiestňovaní tvorby na legálnych miestach. Zvyšovanie počtu týchto miest by iste prispelo k vyriešeniu problému nelegálnych graffiti.

Tresty a ich adekvátnosť

Platnosť zákona z mája 2005, z ktorej vyplývajú dosť prísne tresty pri poškodení cudzieho majetku popísaním, pomaľovaním, vyvolalo rôzne reakcie. Možno na prekvapenie zainteresovaných, opačné, než by očakávali. Prísne tresty mladých sprejerov neodradili, skôr naopak, posilnili v nich pocit adrenalínu a dobrodružstva pri tejto činnosti.

Zatiaľ čo pred piatimi rokmi evidovali železnice 22 prípadov, v roku 2004 vyše 60, v roku 2005 už 95 prípadov, v roku 2006 vyše 113, v roku 2007 až 119 prípadov. V rokoch 2008 a 2009 to bolo nad 130 prípadov.

Keďže tvorba graffiti, ako sme už spomínali, sa stáva problémom pri poškodzovaní historických budov, cudzieho majetku a pod., pri prichytení autora pri takomto čine, by boli možno účinnejšie tzv. alternatívne tresty napr. formou verejnoprospešných prác. Väčšina týchto „delikventov“ je totiž v adolescentnom veku a tresty, ktoré plynú z Trestného zákona sa nám pri takejto činnosti zdajú neadekvátne.

Vnímanie graffiti tvorby ako umenia či delikvencie závisí nielen od pohľadu spoločnosti, no i od tvorcov samotných. Existujú viaceré skupiny writerov - od tých najlepších a najskúsenejších až po mladých, ktorí v tejto oblasti zbierajú prvé skúsenosti. Nie je preto celkom korektné označovať všetkých za vandalov či delikventov. Skúsenejší writeri sa totiž od tvorby začínajúcich mladých často dištancujú a nesúhlasia s ich prejavom „všade, kde sa dá“, pričom často bývajú poškodzované historické budovy a pod. Samozrejme, aj medzi skúsenými writermi sa nájdu takí, ktorí realizujú svoju tvorbu najmä na vlakoch či ilegálnych plochách, no nie s cieľom poškodiť či zničiť cudzí majetok, skôr umiestniť svoje dielo tam, kde je viditeľné a môže osloviť okoloidúcich.

Spôsoby odstraňovania graffiti

Pri boji proti nelegálnym graffiti je jedným z krátkodobých riešení dosiahnutie čo najväčšieho počtu čistých fasád domov - to je primárny cieľ každého majiteľa alebo správcu ktorejkoľvek budovy. Objekty možno neustále viac či menej profesionálne čistiť, pričom však hrozí niekoľkonásobne vážnejšie poškodenie. Náklady na ochranné nátery sú nižšie ako na celkovú rekonštrukciu fasád alebo iných objektov. Na ochranu povrchov sa používajú jednorázové alebo trvalé anti - graffiti nátery. Jednorázový náter sa aplikuje na plochy, kde nehrozí opakované poškodzovanie. Výhodou trvalého náteru je, že sa z neho dajú graffiti odstraňovať podľa potreby 25 až 150 - krát bez poškodenia ochranného náteru a ošetreného povrchu.

Legálne graffiti

Graffiti sa samozrejme dajú maľovať aj legálne. Na mnohých miestach Slovenskej republiky sú vyhradené steny alebo betónové plochy. Na týchto miestach sa writeri môžu realizovať bez toho, aby boli postihovaní trestami alebo sankciami. Týchto plôch však v niektorých miestach nie je dostatok. Niektoré samosprávy sa preto snažia určiť plochy, na ktorých sa môžu grafitisti beztrestne realizovať. Jednou z možností je jam, čo je stretnutie viacerých crew, kde sa strieka oficiálne, je to vybavené a povolené na magistráte. Avšak, nie každý jam je oficiálny a nie každá stena je tá povolená. Potom je tu ešte striekanie na zákazky, nie každý writer sa k tomu však zníži.

Vnímanie street kultúry ako niečoho špinavého a vulgárneho sa rozhodol zmeniť aj Semtex Street Water podporou projektu Ihrisko. Spolu s umelcami tak menia zašednuté a chátrajúce ihriská na farebné umelecké diela, ktoré pritiahnu mladých, ktorí tu svoj voľný čas bežne netrávia. A so street artom neostali len pri ihriskách. Kedysi by akákoľvek pouličná maľba spôsobila vlnu rozhorčenia, dnes sú pomaľované ihriská vítanou zmenou. Projekt Ihrisko vznikol ešte minulý rok a zabudnuté ihriská na sídliskách premenil na funkčné umelecké diela. S Ihriskom Semtex uviedol novú funkčnú vodu Semtex Street Water, ktorá sa na prvý pohľad odlišuje dizajnom. Novinka nemá street len v názve, aj obal tejto funkčnej vody sa inšpiroval street artom. Vodu inšpirovanú energickou a nespútanou subkultúrou môžeš skúsiť hneď v troch príchutiach, každá obsahuje inú kombináciu vitamínov a minerálov.

tags: #diskusnz #prispevok #o #grafity