Podmienky nároku na starobný dôchodok a vplyv 30 rokov dôchodkového poistenia

Na Slovensku je získanie nároku na starobný dôchodok spojené s určitými podmienkami, pričom dôležitú úlohu zohráva dĺžka obdobia dôchodkového poistenia. Sociálna poisťovňa (SP) prináša súbor informácií o dôchodkoch a vysvetľuje rôzne situácie.

Dĺžka obdobia dôchodkového poistenia

Na starobný dôchodok majú nárok aj tí, ktorí odpracovali aspoň 15 rokov, avšak jeho suma bude nižšia ako v prípade vyššieho počtu odpracovaných rokov. Podmienkou na získanie nároku na minimálny dôchodok je odpracovať aspoň 30 rokov.

SP posudzuje obdobie dôchodkového poistenia počas celého aktívneho pracovného života, nielen posledných desať rokov pred dôchodkom. Platí, že čím dlhšie ľudia platia poistné a odvody z hrubej mzdy sú vyššie, tak je aj vyššia suma starobného dôchodku. Výpočet sumy dôchodku je podľa poisťovne individuálny.

Faktory ovplyvňujúce výšku dôchodku

Suma dôchodku závisí od dĺžky obdobia dôchodkového poistenia, od výšky hrubých zárobkov, ktoré ste za svoj pracovný život získali, a tiež toho, či ste boli sporiteľom v druhom dôchodkovom pilieri (vtedy sa alikvotná časť dôchodku kráti) a či ste pracovali a odvádzali poistné aj po vzniku nároku na dôchodok, vtedy sa suma dôchodku zvyšuje. Všetky potrebné údaje Sociálna poisťovňa zisťuje vždy v konkrétnom konaní o nároku konkrétneho poistenca na dôchodok.

Do výšky dôchodku a odpracovaných rokov sa napríklad nezapočítava obdobie nezamestnanosti po roku 2003, respektíve sumu ovplyvňuje aj obdobie rodičovskej dovolenky či práceneschopnosti, keď je poistné zaplatené z nižších zárobkov.

Obdobie nezamestnanosti

Obdobie počas nezamestnanosti, keď sú ľudia evidovaní na úrade práce, sa nehodnotí na dôchodkové účely, keďže štát platí za nich len zdravotné poistenie. Vzťahuje sa to na obdobie nezamestnanosti získané po 31. decembri 2003. Ak chcú, aby sa im aj toto obdobie započítalo, tak si môžu dôchodkové poistenie dodatočne uhradiť.

V prípade nezamestnanosti od 1. januára 2001 do 31. decembra 2003 sa ako obdobie dôchodkového poistenia hodnotí obdobie evidencie, počas ktorého bola vyplácaná podpora v nezamestnanosti. Obdobie v evidencii nezamestnaných osôb, počas ktorého im nebola vyplácaná podpora v nezamestnanosti, sa na dôchodkové účely nehodnotí.

Ak išlo o nezamestnanosť pred 1. januárom 2001, tak na dôchodkové účely sa hodnotí celé obdobie evidencie na úrade práce.

Obdobie štúdia

Pri posudzovaní, či má občan nárok na dôchodok a aká bude výška jeho dôchodku, je dôležitá otázka, či sa do doby dôchodkového poistenia (tzv. odpracované roky) započítava aj doba štúdia.

Štúdium do 31. decembra 2003

Do 31. decembra 2003 sa podľa vtedy platných predpisov (zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a ďalšie predpisy) doba štúdia pri výpočte dôchodku započítavala ako tzv. náhradná doba. To v praxi znamenalo, že pred rokom 2004 aj za dobu štúdia bol občanovi priznaný a vtedy platným spôsobom vypočítaný dôchodok.

Štúdium od 1. januára 2004

Od 1. januára 2004 platí zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Od roku 2004 doba štúdia nie je obdobím povinného dôchodkového poistenia - študent strednej alebo vysokej školy nie je v postavení zamestnanca a, samozrejme, nie je ani SZČO. Napríklad, pani Alica sa narodila v roku 1983. V rokoch 2002 až 2007 študovala na vysokej škole - z tejto doby sa jej započíta len doba štúdia na vysokej škole v rokoch 2002 a 2003.

V zásade nie je problém so započítaním doby štúdia na vysokej škole. Inak je to však so štúdiom na strednej škole. Závisí to od toho, ako sa v čase, kedy bol občan žiakom základnej školy a kedy ďalej študoval na strednej škole, posudzovala povinná školská dochádzka. Tá bola v jednotlivých obdobiach v minulosti 8-ročná, 9-ročná alebo 10-ročná (dnes je povinná školská dochádzka 10-ročná).

Vývoj povinnej školskej dochádzky a započítanie štúdia na strednej škole

• Od školského roka 1961/1962 až do konca školského roka 1977/1978: Účinný bol zákon č. 186/1960 Zb. Povinná školská dochádzka jednotne trvala deväť rokov.
• Od školského roka 1978/1979 až do konca školského roka 1983/1984: Účinný bol zákon č. 63/1978 Zb. V tomto období sa zriaďovali základné školy s ôsmimi ročníkmi. Základné deväťročné školy zanikli 30. júna 1979. V závislosti od toho, akú základnú školu žiak navštevoval a ako dlho ju navštevoval, Sociálna poisťovňa individuálne posudzuje, aká časť štúdia na strednej škole sa občanovi započíta do obdobia dôchodkového poistenia.
• Od školského roka 1984/1985 až do konca školského roka 2007/2008: Účinný bol zákon č. 29/1984 Zb. Povinná školská dochádzka trvala desať rokov. V období od 1. septembra 1984 do 31. júla 1991 však právne predpisy sociálneho zabezpečenia umožňovali započítať dobu štúdia už od prvého ročníka strednej školy, najskôr však po ukončení ôsmich rokov školskej dochádzky.

Občania narodení v období po 31. auguste 1982 už končia povinnú školskú dochádzku, ktorá je desaťročná, v prvom ročníku strednej školy, nemusia preto preukazovať dátum jej skončenia.

Prechod z predčasného na riadny starobný dôchodok

V prípade prechodu z predčasného na riadny starobný dôchodok sa suma jeho poberateľovi neprepočítava a nezvyšuje. V ďalších rokoch mu však SP automaticky tento dôchodok každoročne valorizuje, teda zvyšuje podľa zákona. Percentá z dôchodku sa vrátia len tým poberateľom, ktorí mali zastavené vyplácanie predčasného dôchodku, pretože im vzniklo povinné dôchodkové poistenie a predčasný dôchodok im nebol vyplácaný nepretržite od jeho priznania až do dovŕšenia dôchodkového veku. Po dovŕšení tohto veku sa dôchodok zvýši o percentá za každých začatých 30 dní, počas ktorých netrval nárok na vyplácanie predčasného dôchodku.

tags: #30 #rokov #obdobia #dochodkoveho #poistenia