Reumatoidná artritída (druh reumy) je autoimunitné zápalové ochorenie, ktoré postihuje najmä kĺby na rukách, zápästiach či kolenách. Deformáciu kĺbov môže sprevádzať chronická bolesť. Ochorenie však môže spôsobiť problémy v orgánoch, ako sú pľúca, srdce a oči.
Reumatoidná artritída je chronické zápalové ochorenie, ktoré vzniká na autoimunitnom podklade. Za normálnych okolností imunitný systém pomáha chrániť organizmus pred rôznymi patogénmi a infekciami. U ľudí s reumatoidnou artritídou, imunitný systém omylom napáda vlastné bunky vo výstelke kĺbov, najmä na rukách a prstoch, čo vedie k ich zápalu.
Pri ochorení dochádza k postihnutiu výstelky kĺbov zvanej synoviálna vrstva - tá produkuje tekutinu slúžiacu na premazávanie kĺbov (umožňuje ich hladký pohyb). Reumatický zápal spôsobuje zhrubnutie výstelky kĺbu a nadmernú tvorbu kĺbovej tekutiny. K začervenaniu dochádza, pretože zápal spôsobuje rozšírenie ciev v okolí kĺbu. Čím sú cievy širšie, tým viac krvi priteká do tejto oblasti.
Ochorenie postihuje kĺby v zápästiach, rukách, lakťoch, ramenách, chodidlách, chrbtici, kolenách a čeľusti. V počiatočnom štádiu má reumatodiná artritída tendenciu postihovať menšie kĺby na rukách a nohách. Ako choroba progreduje, príznaky sa často šíria do zápästí, lakťov, ramien, členkov, kolien a bedrových kĺbov.
Stuhnutosť kĺbov sa prejavuje ich zníženou pohyblivosťou, ktorá môže mať pomalý nástup, ale trvať môže aj niekoľko dní. Bolestivé kĺby tiež sťažujú vykonávanie fyzickej aktivity, čo vedie k priberaniu.
Asi 40% ľudí s reumatoidnou artritídou má príznaky, ktoré sa nemusia vzťahovať na kĺby. V prípade, že je reumatoidná artritída neliečená, môže sa okolo kĺbov vytvoriť väzivové tkanivo a kosti môžu zrásť. Takáto tkanivová prestavba vedie cez deformáciu kĺbov až k úplnej strate pohyblivosti. Rovnaké protilátky, ktoré napádajú výstelku kĺbov, môžu tiež vplývať na pokožku. Neliečený zápal u pacientov s reumou sa môže šíriť do ciev a spôsobiť ich zúženie. To môže nakoniec viesť k tvorbe zrazenín, ktoré môžu upchať menšie tepny. Takéto blokády následne zdvojnásobujú riziko vzniku infarktu alebo mŕtvice. Pľúcne tkanivo sa časom v dôsledku zápalu mení na tuhé, jazvovité. V takomto zjazvenom tkanive nedochádza k výmene dýchacích plynov čo vedie k problémom s dýchaním, chronickému kašľu a únave. Tiež sa môžu v pľúcach vytvoriť reumatoidné uzlíky, podobné tým, ktoré sa môžu objaviť pod kožou. Výskum ukázal, že ľudia s reumou majú asi 25% pravdepodobnosť vzniku ochorenia obličiek.
Priebeh reumatoidnej artritídy sa medzi pacientami líši. U niektorých ľudí začína miernym alebo stredne závažným zápalom, ktorý sa týka len niekoľkých kĺbov. Ak sa však ochorenie nelieči alebo liečba nie je dostačujúca, stav sa môže zhoršiť a postihnutých bude viac kĺbov. V niektorých prípadoch však nemusí existovať jasná príčina.
Lekári doposiaľ nevedia, čo podnecuje vznik tohto zápalového procesu, avšak domnievajú sa, že veľkú rolu môžu zohrávať gény. Ženy majú väčšiu pravdepodobnosť vzniku reumatoidnej artritídy ako muži. Najmä po menopauze. Reumatoidná artritída sa môže objaviť v každom veku, ale s najväčšou pravdepodobnosťou to býva medzi 30. až 50. rokom života. Fajčenie môže zvýšiť riziko vzniku reumatoidnej artritídy, najmä ak máte genetickú predispozíciu na rozvoj tejto choroby. Spojenie medzi nadváhou a reumou je pravdepodobné, pretože tukové tkanivo produkuje prozápalové cytokíny, ktoré vyvolávajú chronický zápal.
V počiatočných štádiách je reumu ťažko diagnostikovať, pretože prvé príznaky pripomínajú mnoho ďalších chorôb. Počas fyzikálneho vyšetrenia si lekár všíma najmä opuch a začervenanie kĺbov. Pacienti s reumatoidnou artritídou majú často zvýšenú rýchlosť sedimentácie červených krviniek, alebo hladinu C-reaktívneho proteínu (CRP), čo môže naznačovať prítomnosť zápalového procesu v tele. Pomocou röntgenu sa dajú sledovať zmeny v kĺboch postihnutých reumou, v priebehu času.
Keďže neexistuje liek, ktorý by reumatoidnú artritídu vyliečil, cieľom liečby je zmierniť bolesť a opuch kĺbov a zlepšiť schopnosť vykonávať každodenné činnosti. Na reumatoidnú artritídu zatiaľ neexistuje žiadny liek, ktorý by ju dokázal úplne vyliečiť. Existujú však mnohé druhy liekov, pomocou ktorých sa dajú symptómy efektívne tlmiť.
Medikamentózna terapia (podávanie liekov) závisí od závažnosti príznakov a od toho, ako dlho sa reumatoidná artritída vyskytuje. Nesteroidné protizápalové lieky - môžu zmierniť bolesť a znížiť zápal. Táto skupina liekov pomáha zmierňovať bolesť a zároveň aj zápal. Kortikosteroidy ako je napríklad prednison, tiež zmierňujú zápal, bolesť a spomaľujú poškodenie kĺbov. Lekári ich indikujú hlavne na rýchle zmiernenie symptómov kým začnú účinkovať iné lieky proti reume. Jednou z výhod kortikoidov je, že sa môžu injekčne podávať do kĺbov a tak poskytnúť cielenú úľavu od bolesti. Do tejto skupiny patria rôzne druhy liekov, ktoré fungujú buď na princípe oslabenia celého imunitného systému, alebo narúšajú jednotlivé reakcie v rámci zápalového procesu.
Okrem užívania liekov vám lekár môže odporučiť aj návštevu fyzioterapeuta, ktorý vás naučí cvičenia na udržanie flexibilných kĺbov. Ak medikamentózna terapia nedokáže zabrániť alebo spomaliť poškodenie kĺbov, lekár spolu s pacientom môžu zvážiť operáciu s cieľom opraviť poškodené kĺby.
Ďalšie odporúčania pre pacientov s reumatoidnou artritídou:
- Oddych - aj keď je dôležité byť väčšinu času fyzicky aktívny, v čase vzplanutia ochorenia je vhodnejšie fyzické aktivity obmedziť. Odpočinok pomáha znižovať aktívny zápal kĺbov, bolesť a únavu.
- Cvičenie - je dôležité pre udržanie zdravých a pevných svalov, zachovanie pohyblivosti kĺbov a zachovanie flexibility.
- Starostlivosť o kĺby - nosenie dlahy na krátky čas okolo bolestivého kĺbu znižuje bolesť a opuchy.
- Starostlivosť o duševné zdravie - vedomie, že trpíte chronickým ochorením, je udalosťou, ktorá zmení život. To môže spôsobovať obavy a pocity izolácie alebo depresie. Avšak takéto pocity sú úplne normálne a je vhodné sa o nich porozprávať so svojím lekárom, rodinou a blízkymi. Vďaka výraznému posunu v liečbe však môžu tieto negatívne emócie časom ustupovať, pretože vám pribudne energia a zníži sa bolesť a stuhnutosť kĺbov.
Veľmi dobrou potravinou pre pacientov s reumou sú huby, pretože dokážu spomaliť zápal. Sú najbohatším vegetariánskym zdrojom vitamínu D, ktorý je dôležitý pre udržanie zdravých kostí, svalov a imunity. Niektoré potraviny môžu artritídu aj zhoršiť tým, že prispejú k zápalu kĺbov, prírastku hmotnosti alebo k obom.
Day 2: Ancient Remedy for Inflammation (Easy + Powerful)
Zrejme sa pýtate - môže reumatoidná artritída v priebehu života vymiznúť? Odpoveď je, žiaľ, nie. Reumatoidná artritída je nevyliečiteľné ochorenie, avšak častokrát ho sprevádzajú bezpríznakové obdobia (remisia).
Reumatoidná artritída a invalidný dôchodok
Pani Milka, pozdravujeme Vás a ďakujeme za prejavenú dôveru. Veríme, že s reumou ste už toho zažili dosť a bolesti sú niekedy až neznesiteľné. Všetko, čo sa Vám nezdá a ak sa stav zhoršuje, treba to vždy oznámiť reumatológovi pri kontrole ako prvú informáciu. Každému pacientovi liečba zaberá individuálne. Orientačne Vám asi lekár povedal, kedy by ste mali začať pociťovať úľavu. Niekedy je to už v ten deň, ak sa tlmí len bolesť, inokedy do týždňa alebo niekoľko mesiacov. Pokojne si svoje pocity a otázky na reumatológa pripravte doma na papier, lebo v ambulancii sa pacient zabudne opýtať na to podstatné. Na otázku lekára: „Ako sa máte?“ v momente prekvapenia odpovie len „Dobre“ a potom sa už celá debata nesie v úplne inom duchu, ako ste pôvodne chceli. Malý papierik v ruke, ako pomôcku Vám lekár nebude zazlievať. Nebojte sa.
Vami spomínané diagnózy by podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a v znení ďalších predpisov mohli byť posudzované na účely invalidity - najmä ako choroby podporného a pohybového aparátu. Prípadná miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (ďalej len „miera poklesu schopnosti VZČ“) sa pohybuje v rozpätí 10 až 80%, závisí však od viacerých nižšie uvedených faktorov.
Miera poklesu schopnosti VZČ, ak ide o diagnózu „reumatoidná artritída“, sa určuje na základe funkčného postihnutia (teda postihnutia pohybu v kĺboch v súvislosti so záťažou na príslušný kĺb), vplyvu na ostatné systémy a orgány a pri chronickom zápale kĺbov sa prihliada aj na aktivitu chorobného procesu. V prípade porúch hustoty kostných buniek sa v týchto súvislostiach spomína až osteoporóza a osteomalácia (patria do skupiny chorôb nazvaných osteopatie a chondropatie) - miera poklesu schopnosti VZČ je v tomto prípade závislá od rozsahu a stupňa patologických zmien skeletu („kostry“) a z nich vyplývajúcej poruchy funkcie.
Odporučili by sme Vám konzultovať Váš zdravotný stav so svojim všeobecným lekárom, ktorý vypĺňa príslušné tlačivá pre posudkovú činnosť SP a podať si prípadne žiadosť o priznanie invalidity na príslušnú pobočku SP v mieste bydliska. Ohľadne ID Vám môžeme len odporučiť, aby ste to konzultovali so všeobecným lekárom, ktorý vypĺňa príslušné tlačivá pre posudkovú činnosť sociálnej poisťovne (SP). Môžete skúsiť podať si žiadosť o priznanie invalidity na príslušnú pobočku SP v mieste bydliska.
Na priznanie invalidity je nutné dosiahnuť 40% (a viac) mieru poklesu schopnosti VZČ (byť uznaný za invalidného) a mať splnenú odvodovú povinnosť v rámci dôchodkového poistenia. Mieru poklesu schopnosti VZČ posudzuje a rozhoduje o nej posudkový lekár príslušnej pobočky SP na základe predložených odborných lekárskych nálezov.
Držíme Vám palce a budeme radi, ak nás budete informovať, či ste svoj problém vyriešili.
