Na Slovensku je minimálny dôchodok dôležitou sociálnou dávkou pre osoby, ktoré odpracovali určitý počet rokov. Pochopenie podmienok a výpočtu tohto dôchodku je kľúčové pre každého, kto plánuje odchod do dôchodku alebo sa zaujíma o svoje budúce zabezpečenie. Sociálna poisťovňa (SP) prináša súbor informácií o dôchodkoch a vysvetľuje rôzne situácie.
Podmienky nároku na minimálny dôchodok
Podmienkou na získanie nároku na minimálny dôchodok je odpracovať aspoň 30 rokov. Na starobný dôchodok majú nárok aj tí, ktorí odpracovali aspoň 15 rokov, avšak jeho suma bude nižšia ako v prípade vyššieho počtu odpracovaných rokov.
Do tzv. kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia sa započítavajú obdobia, za ktoré boli zaplatené poistné na dôchodkové poistenie v určitej výške, respektíve získané v roku, v ktorom boli splnené podmienky nároku na starobný, respektíve invalidný dôchodok. Kvalifikované obdobie dôchodkového poistenia je definované ako obdobie, za ktoré patrí dôchodkové poistenie a sú splnené podmienky podľa zákona.
Live: Výzva vláde SR na skutočnú energetickú bezpečnosť a vlastenectvo
Výška minimálneho dôchodku a jeho naviazanie na životné minimum
V období od 1. októbra 2023 do 31. decembra 2024 je výška minimálneho dôchodku naviazaná na sumu životného minima platnú k 1. júlu 2023. Od 1. januára 2025 bude výška minimálneho dôchodku naviazaná na sumu životného minima platnú k 1. júlu 2024. Počas roka 2025 tak budú sumy minimálnych dôchodkov naviazané na sumu životného minima, ktorá je platná k 1. júlu predchádzajúceho kalendárneho roka.
Zvýšenie sumy životného minima od 1. júla bežného kalendárneho roka sa vykoná tak, že sumy platné k 30. júnu bežného roka sa vynásobia koeficientom rastu životných nákladov nízkopríjmových domácností zisteným Štatistickým úradom Slovenskej republiky za rozhodujúce obdobie. Dňa 14. júna 2024 by tak mali byť známe nové sumy životného minima. Podľa § 5 ods. 1 až 3 zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime sa sumy životného minima upravia vždy k 1. júlu bežného kalendárneho roka.
Výpočet minimálneho dôchodku podľa dĺžky poistenia
Výpočet minimálneho dôchodku sa líši v závislosti od dĺžky kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia:
- Za prvých 30 rokov tzv. kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia sa suma minimálneho dôchodku určí na 145 % sumy životného minima platného k 1. júlu bežného kalendárneho roka.
- Za každý ďalší rok kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia od 31. do 39. roku kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia sa suma minimálneho dôchodku zvýši o 2,5 % sumy životného minima platného k 1. júlu bežného kalendárneho roka.
- Za každý ďalší rok kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia od 40. do 49. roku sa suma minimálneho dôchodku zvýši o 3 % sumy životného minima platného k 1. júlu bežného kalendárneho roka.
- Za každý ďalší rok kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia od 50. do 59. roku sa suma minimálneho dôchodku zvýši o 5 % sumy životného minima platného k 1. júlu bežného kalendárneho roka.
- Za každý ďalší rok obdobia dôchodkového poistenia od 60. roku obdobia dôchodkového poistenia sa suma minimálneho dôchodku zvýši o 7,5 % sumy životného minima platného k 1. júlu bežného kalendárneho roka.
Čo ovplyvňuje výšku dôchodku
Sociálna poisťovňa (SP) posudzuje obdobie dôchodkového poistenia počas celého aktívneho pracovného života, nielen posledných desať rokov pred dôchodkom. Platí, že čím dlhšie ľudia platia poistné a odvody z hrubej mzdy sú vyššie, tak je aj vyššia suma starobného dôchodku. Výpočet sumy dôchodku je podľa poisťovne individuálny.
Do jej výšky a odpracovaných rokov sa napríklad nezapočítava obdobie nezamestnanosti po roku 2003, respektíve sumu ovplyvňuje aj obdobie rodičovskej dovolenky či práceneschopnosti, keď je poistné zaplatené z nižších zárobkov. „Suma dôchodku závisí od dĺžky obdobia dôchodkového poistenia, od výšky hrubých zárobkov, ktoré ste za svoj pracovný život získali, a tiež toho, či ste boli sporiteľom v druhom dôchodkovom pilieri (vtedy sa alikvotná časť dôchodku kráti) a či ste pracovali a odvádzali poistné aj po vzniku nároku na dôchodok, vtedy sa suma dôchodku zvyšuje. Všetky potrebné údaje Sociálna poisťovňa zisťuje vždy v konkrétnom konaní o nároku konkrétneho poistenca na dôchodok,“ uviedol hovorca SP Martin Kontúr.
Vplyv nezamestnanosti na dôchodok
Obdobie počas nezamestnanosti, keď sú ľudia evidovaní na úrade práce, sa nehodnotí na dôchodkové účely, keďže štát platí za nich len zdravotné poistenie. Vzťahuje sa to na obdobie nezamestnanosti získané po 31. decembri 2003. Ak chcú, aby sa im aj toto obdobie započítalo, tak si môžu dôchodkové poistenie dodatočne uhradiť.
- V prípade nezamestnanosti od 1. januára 2001 do 31. decembra 2003 sa ako obdobie dôchodkového poistenia hodnotí obdobie evidencie, počas ktorého bola vyplácaná podpora v nezamestnanosti.
- Obdobie v evidencii nezamestnaných osôb, počas ktorého im nebola vyplácaná podpora v nezamestnanosti, sa na dôchodkové účely nehodnotí.
- Ak išlo o nezamestnanosť pred 1. januárom 2001, tak na dôchodkové účely sa hodnotí celé obdobie evidencie na úrade práce.
Predčasný a riadny starobný dôchodok
V prípade prechodu z predčasného na riadny starobný dôchodok sa suma jeho poberateľovi neprepočítava a nezvyšuje. V ďalších rokoch mu však SP automaticky tento dôchodok každoročne valorizuje, teda zvyšuje podľa zákona. Percentá z dôchodku sa vrátia len tým poberateľom, ktorí mali zastavené vyplácanie predčasného dôchodku, pretože im vzniklo povinné dôchodkové poistenie a predčasný dôchodok im nebol vyplácaný nepretržite od jeho priznania až do dovŕšenia dôchodkového veku. Po dovŕšení tohto veku sa dôchodok zvýši o percentá za každých začatých 30 dní, počas ktorých netrval nárok na vyplácanie predčasného dôchodku.