Rodinné právo na Slovensku prechádza neustálym vývojom, aby čo najlepšie reflektovalo potreby detí a rodičov v meniacich sa spoločenských podmienkach. Právne normy upravujúce starostlivosť o maloletých, výživné a rodičovské práva a povinnosti sú kľúčové pre zabezpečenie stability a blaha rodín. Tento článok sa zameriava na nedávne zmeny v legislatíve, s dôrazom na rozhodovaciu prax súdov vo veciach striedavej starostlivosti a vyživovacej povinnosti detí voči rodičom.
Legislatívne zmeny v rodinnom práve od 1. januára 2023
Zákonom č. 338/2022 Z. z. dochádza od 1. januára 2023 k viacerým významným zmenám v oblasti hmotného, ale aj procesného rodinného práva. Tieto legislatívne úpravy sa dotýkajú v procesnom práve napríklad významných koncepčných zmien tzv. rodinného súdnictva, odstránenia aplikačných problémov v mimosporovom procese, návratových konaní, miestnej príslušnosti v konaní vo veciach výživného plnoletých osôb, vynímania detí z biologických rodín, neodkladných opatrení vo veciach osobnej starostlivosti o maloletého či výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých.
V hmotnom rodinnom práve došlo k ukotveniu novej formy tzv. spoločnej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Novela Civilného mimosporového poriadku je nosnou zmenou zákona č. 338/2022 Z. z.
Novinky v prideľovaní spisov a priebehu konania
Nové ustanovenie § 6a CMP upravuje, že návrh na začatie konania týkajúci sa toho istého maloletého alebo jeho súrodencov sa prideľuje sudcovi, ktorému bol pridelený prvý návrh na začatie konania týkajúci sa tohto maloletého. Zmena má za cieľ, aby dieťa malo jedného poručenského sudcu, a to až do dosiahnutia jeho plnoletosti. Takto určená právomoc sudcu sa vzťahuje na všetky typy konaní vrátane konania o výkon rozhodnutí vo veciach starostlivosti súdu o maloletých. Náhodný výber sudcu bude zachovaný pri prvom výbere, teda v momente, keď sa práva a povinnosti maloletého dieťaťa stali prvýkrát predmetom úpravy zo strany súdu.
Novela sa dotkla aj lehoty súdu na vyhotovenie a odoslanie rozsudku vo veciach starostlivosti súdu o maloletých. Do § 23 CMP, ktorý sa týka priebehu konania v prvej inštancii, bol vložený nový odsek 3, ktorého cieľom je upraviť možnosť súdu zastaviť konanie, ktoré bolo začaté bez návrhu. Do § 58 CMP došlo k vloženiu odseku 2, ktorý upravuje rozhodovanie o nároku štátu na náhradu trov konania. Dôvodom zmeny sú poznatky, ktoré vyplynuli z aplikačnej praxe.
Zmeny v tzv. návratovom konaní a miestnej príslušnosti
Vložením odseku 2 do § 124 CMP došlo k náprave chyby, ktorá sa dostala do procesného kódexu v rámci schvaľovania tzv. súdnej mapy. Opätovne došlo k vloženiu ustanovenia, ktoré súvisí s tzv. návratovým konaním a ktoré znie: „Súd, ktorý je miestne príslušný na konanie o návrat maloletého, ktorý bol neoprávnene premiestnený alebo zadržaný, je miestne príslušný aj na konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, ak na toto konanie nadobudol právomoc podľa osobitného predpisu.“
Pokiaľ ide o miestnu príslušnosť súdu v prípade výživného, nahradením slova „navrhovateľa“ v § 154 CMP slovami „osoby oprávnenej na výživné“ predkladateľ dosahuje, aby výhoda tzv. domáceho súdu (t. j. navrhovateľovi geograficky blízkeho súdu, resp. súdu určeného podľa miesta bydliska navrhovateľa) bola garantovaná aj v situácii, keď sa koná o návrhu na zmenu, zúženie či rozšírenie vyživovacej povinnosti.
Ochrana biologickej rodiny a neodkladné opatrenia
Z pohľadu ľudskoprávnych štandardov možno oceniť zmeny, ktoré prináša novela v oblasti vynímania detí z biologických rodín. Hoci sa novela nedotýka hmotnoprávnych ustanovení zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, prispieva procesne k ustálenej judikatúre ESĽP, ktorá primárne chráni biologickú rodinu. Akékoľvek rozdelenie rodiny predstavuje závažný zásah do práva na rodinný život, a preto sa musí opierať o dostatočne závažné a pádne argumenty motivované záujmom dieťaťa.
Novela Civilného mimosporového poriadku vychádza zo zistení praxe, podľa ktorej sa počet detí vyňatých z biologických rodín na základe neodkladných opatrení medziročne výrazne zvyšuje. Z tohto dôvodu predkladateľ v prípade neodkladného opatrenia vo veciach ochrany maloletého obmedzuje dĺžku jeho trvania na dobu najviac šesť mesiacov. V snahe zamedziť opakovanému reťazovitému nariaďovaniu neodkladných opatrení a zabezpečiť systematické riešenie situácie maloletého, obmedzenie času trvania neodkladného opatrenia neplatí v prípade, ak by do šiestich mesiacov začalo konanie vo veci samej, a tiež v prípade, ak bolo neodkladným opatrením zverené do starostlivosti osoby maloleté dieťa, ktoré je maloletým bez sprievodu, alebo dieťa - cudzinec, v prípade ktorého sa usiluje o zlúčenie s rodinou.
Výkon rozhodnutia vo veciach maloletých
Výkon rozhodnutia vo veciach maloletých je oblasť procesného práva, ktorá prináša so sebou širokú odbornú, politickú či celospoločenskú diskusiu. Novela upravuje, že pojednávanie sa uskutoční vo vykonávacom konaní už v prvej fáze, t. j. vo fáze, keď má súd rozhodnúť, či nariadi výkon alebo zamietne návrh na nariadenie výkonu. Rovnako sa má pojednávanie nariadiť po vydaní uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia pred tým, než dôjde k uskutočneniu núteného výkonu rozhodnutia.
Novela od 1. januára 2023 mení to, že sa výkon rozhodnutia, ktorým sa priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, uskutoční vždy v prítomnosti sudcu. Za prínos možno považovať ustanovenie 6-mesačnej zákonnej lehoty, v ktorej má súd rozhodnúť o nariadení výkonu rozhodnutia alebo o zamietnutí návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia.
ČASTÉ OTÁZKY III. | Účtovníctvo ľudskou rečou | UOL Účtovníctvo
Prípadová štúdia: Striedavá starostlivosť a výživné
Okresný súd Bratislava III rozsudkom z 5. apríla 2022 č. k. 39P/178/2010-539 upravil rodičovské práva a povinnosti k maloletému D. C. tak, že ho zveril do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždenných intervaloch. Súd prvej inštancie zohľadnil skutočnosť, že obaja rodičia majú vo svojej domácnosti vytvorené vhodné podmienky pre zabezpečenie starostlivosti o maloletého a že v starostlivosti o maloletého neboli zistené žiadne nedostatky.
Pri rozhodovaní o intervale striedavej osobnej starostlivosti súd prvej inštancie prihliadal na vzdialenosť bydlísk rodičov, ako aj na vek maloletého (navštevujúceho materskú školu), pre ktorého z dôvodu dlhej doby pravidelného odlúčenia od matky nie je vhodná striedavá starostlivosť v dvojtýždňových intervaloch, ale v záujme maloletého je striedavá osobná starostlivosť v týždenných intervaloch. Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 100 eur mesačne počas týždennej striedavej osobnej starostlivosti a sumou 150 eur mesačne od 1. mája 2020 do 31. marca 2022.
Odvolanie a rozhodnutie Krajského súdu
Krajský súd v Trenčíne na odvolanie oboch rodičov rozsudkom z 31. mája 2023 sp. zn. 20CoP/147/2022 rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. K námietkam matky ohľadne nevhodnosti modelu striedavej osobnej starostlivosti pre maloletého z dôvodov vzdialenosti bydlísk rodičov a s tým spojeného cestovania medzi J. a D., odvolací súd uviedol, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní vzal do úvahy všetky okolnosti danej veci vrátane vyjadrenia maloletého, že má rád rovnako matku ako aj otca. Maloletý uviedol, že cesta z J. do D. je síce dlhá, ale cestovanie mu neprekáža; počas cesty sa hrá s otcom alebo so starým otcom, nenudí sa a do D. sa teší. Odvolací súd dospel k záveru, že cestovanie nespôsobuje maloletému problémy.
K tvrdeniam matky o chýbajúcej konštruktívnej komunikácii medzi rodičmi odvolací súd uviedol, že po rozpade partnerského zväzku je komunikácia medzi rodičmi vždy určitým spôsobom napätá, ale v tomto konkrétnom prípade sa nedá hovoriť o neschopnosti komunikácie medzi rodičmi, ale skôr o absencii kvalifikovanej komunikácie. Chýbajúca kvalifikovaná komunikácia medzi rodičmi nemôže mať za následok odopretie striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, hlavne za predpokladu, že zostávajúce podmienky pre nariadenie striedavej osobnej starostlivosti sú splnené.
Dovolanie matky a rodičovská dohoda
Proti rozsudku odvolacieho súdu podala matka dovolanie, odôvodnené nesprávnym procesným postupom súdu, ktorý jej znemožnil uskutočňovať jej patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Matka namietala nedostatočné a nesprávne zistenie skutočného stavu, čo sa odrazilo aj v samotnom rozhodnutí o striedavej osobnej starostlivosti v týždenných intervaloch, ako aj nedostatočnosť objasnenia skutočného stavu, pretože súdy neskúmali, či striedavá starostlivosť v týždenných intervaloch je vyhovujúca vzhľadom na vek maloletého, a či nebude pôsobiť na maloletého negatívne najmä do budúcna, keď od septembra 2023 začne navštevovať základnú školu.
Opatrovník uviedol, že matka a otec maloletého uzatvorili 1. septembra 2023 rodičovskú dohodu, podľa ktorej realizujú starostlivosť o maloletého. Podľa tejto dohody je maloletý žiakom prvého ročníka Základnej školy, D., J. a má trvalý pobyt na adrese Č. XX, J.
Vyživovacia povinnosť detí voči rodičom
V zákone o rodine došlo k zmene v oblasti foriem osobnej starostlivosti v prípade rozvodu alebo rozchodu rodičov dieťaťa. Úpravou § 24 ods. 1 až 3 CMP došlo k hmotnoprávnemu ukotveniu troch rovnocenných foriem osobnej starostlivosti: zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, zverenie dieťaťa do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov a zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Novela teda doplnila formy osobnej starostlivosti o spoločnú osobnú starostlivosť oboch rodičov, ktorá môže byť vzhľadom na potreby konkrétneho dieťaťa vhodnejšia ako existujúce formy starostlivosti.
Vyživovacia povinnosť detí voči rodičom vzniká vtedy, ak rodič nie je schopný sám sa živiť a nemá dostatočný príjem ani majetok na zabezpečenie základných životných potrieb. Ak rodičov dôchodok nestačí na úhradu pobytu v zariadení, zariadenie môže žiadať doplatok od detí. Ak sa deti nedohodnú, kto a v akej výške bude prispievať, môže sa zariadenie alebo rodič obrátiť na súd, ktorý určí výšku príspevku každého dieťaťa podľa ich možností a schopností. Skutočnosť, že jeden zo súrodencov žije v zahraničí, neoslobodzuje od tejto povinnosti, avšak môže ovplyvniť výšku príspevku, ak sú jeho príjmy nižšie alebo má iné závažné dôvody.
ČASTÉ OTÁZKY III. | Účtovníctvo ľudskou rečou | UOL Účtovníctvo
Príklady z praxe
- Rodič v DSS a súrodenci: Ak dieťa plnilo vyživovaciu povinnosť voči rodičom aj za ostatných súrodencov, je oprávnené od nich požadovať úhradu tohto plnenia podľa § 79 ods. zákona o rodine. Skutočnosť, že jeden zo súrodencov získal rodičovský dom, nemá sama osebe vplyv na vyživovaciu povinnosť ostatných detí.
- Nízky dôchodok matky a príjem dcéry: Súd vždy posudzuje aktuálny stav v čase rozhodovania. Ak matka má invalidný dôchodok 196 € a v budúcnosti bude mať vyšší starobný dôchodok, súd bude skúmať, či je stále v stave odkázanosti. Povinnosť dcéry platiť výživné závisí aj od jej možností a schopností, pričom súd prihliada na jej príjmy a výdavky (napr. na dieťa, bývanie, škôlku, hypotéku).
- Nezáujem matky a darovanie bytu: Ak matka má dostatočný dôchodok na pokrytie jej potrieb v sociálnom zariadení, pričom je trvajúci nezáujem o potomka, vrátane toho, že byt darovala jednému z detí, súd môže žalobu o výživné zamietnuť.
- Zanedbávanie vyživovacej povinnosti otcom: Ak otec žije, syn nie je povinný uhradiť jeho dlhy voči sociálnemu zariadeniu. Ak by otec žiadal od syna výživné ako od potomka, potom súd by vzhľadom na skutočnosť, že výživné mu neplatil, návrh zamietol podľa ust. § 75 ods. zákona o rodine.
- Matka v DSS a nezáujem o deti: Domov sociálnych služieb nemôže prinútiť deti k platbe, jedinou cestou je žaloba na súd, ktorú by musela podať matka. Súd by bral do úvahy aj ustanovenia § 75 ods. zákona o rodine, ktoré hovorí o tom, že súd neprizná právo na výživné, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi.
Kritériá najlepšieho záujmu dieťaťa
Pri rozhodovaní súdu o tom, komu bude dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prípadne do striedavej starostlivosti, zaváži predovšetkým záujem maloletého dieťaťa. Tento záujem súd v konaní vždy skúma, pričom prihliada o.i. na samotný názor dieťaťa, na doterajšiu starostlivosť o dieťa, podmienky v domácnosti rodičov, podmienky a starostlivosť súvisiacu s jeho zdravotným stavom, telesný a duševný vývin, a pod.
JUDr. Milan Ficek, advokát, prináša prehľad legislatívnych zmien, ktoré sa od 1. januára 2023 prejavia v civilnom mimosporovom konaní týkajúcom sa maloletých, ako aj v rodinnom práve. Autor poukazuje aj na zmeny v obsahu vládneho návrhu, ktoré nastali v druhom čítaní rokovania Národnej rady SR, ktorá 4. októbra 2022 prijala zákon č. 338/2022 Z. z.
tags: #150 #vyporiadanie #starostlivost #o #dieta #rozsudok