Dôchodkový systém na Slovensku je komplexný a riadi sa mnohými právnymi predpismi. Pre pochopenie výpočtu dôchodku a uplatňovania nezdaniteľných častí základu dane je dôležité poznať kľúčové pojmy a pravidlá. Článok sa podrobne zameria na § 11 ods. 4 zákona o dani z príjmov a jeho vplyv na daňovníkov - dôchodcov.
Základné pojmy pre výpočet dôchodku
Obdobie dôchodkového poistenia
Jeden z najdôležitejších pojmov pri výpočte starobného, predčasného starobného i invalidného dôchodku je obdobie dôchodkového poistenia. Ľudovo povedané, ide o "odpracované roky". Pri výpočte sumy dôchodku sa získaný priemerný osobný mzdový bod a dôchodková hodnota násobia obdobím dôchodkového poistenia (v rokoch). Do obdobia dôchodkového poistenia sa okrem skutočne odpracovaných rokov započítava aj doba dobrovoľného dôchodkového poistenia, doba, za ktorú sa dodatočne zaplatilo poistné, obdobia, kedy za občana platí poistné štát alebo Sociálna poisťovňa, obdobie invalidity, náhradné doby a doba štúdia pred 1. januárom 2004 atď.
Výnimky pri posudzovaní nároku na predčasný starobný dôchodok
Pri posudzovaní nároku na predčasný starobný dôchodok po získaní potrebného odpracovaného obdobia sa do odpracovaného obdobia nezapočíta doba podľa § 142 ods. 3 písm. b) a c) ZSP, za ktorú bolo dodatočne zaplatené poistné na dôchodkové poistenie. Toto zahŕňa obdobie po 1. januári 2004, kedy bol poistenec zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie, ale aj obdobie, kedy sa poistenec sústavne pripravoval na povolanie štúdiom na strednej škole alebo na vysokej škole po dovŕšení 16 rokov veku. Ďalej sa nezapočíta doba nezamestnanosti, doba odborného školenia alebo politického školenia ako náhradná doba získaná pred 1. januárom 2004, ani doba štúdia ako doba zamestnania získaná pred 1. januárom 2004.
Osobný mzdový bod a priemerný osobný mzdový bod
Osobný mzdový bod je kľúčová veličina pri výpočte dôchodku. Za každý rok trvania dôchodkového poistenia sa občanovi určí osobný mzdový bod. Je to pomer osobného vymeriavacieho základu dosiahnutého v danom roku a všeobecného vymeriavacieho základu (zjednodušene priemernej mzdy). Ak ste napríklad v nejakom roku mali hrubú mzdu, resp. vymeriavací základ SZČO vo výške priemernej mzdy, máte za tento rok osobný mzdový bod 1,00. Ak ste v nejakom roku zarábali hrubú mzdu vo výške dvojnásobku priemernej mzdy, máte za tento rok osobný mzdový bod 2,00. Princíp solidarity je premietnutý do zásady, že osobný mzdový bod môže byť najviac 3. Preto platí, že ak ste v nejakom roku platili poistné z naozaj vysokej hrubej mzdy na úrovni 7-násobku priemernej mzdy (z maximálneho vymeriavacieho základu), do výpočtu dôchodku sa zahrnie osobný mzdový bod najviac 3. Spriemerovaním dosiahnutých osobných mzdových bodov za dobu dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období sa určí priemerný osobný mzdový bod.
Osobný vymeriavací základ
Ak ste zamestnanec, osobný vymeriavací základ je vaša hrubá mzda. Ak ste SZČO alebo dobrovoľne poistená osoba, je to vymeriavací základ, z ktorého platíte poistné. Osobný vymeriavací základ sa posudzuje osobitne za každý rok dôchodkového poistenia. Osobný vymeriavací základ zistený za posudzovaný rok sa vydelí všeobecným vymeriavacím základom - tak sa získa osobný mzdový bod za daný rok. Ak máte počas roka viac rôznych dôchodkových poistení (napríklad máte dve zamestnania alebo ste zamestnanec, pričom si poistné platíte aj ako SZČO), osobný vymeriavací základ je daný ako súčet vymeriavacích základov zo všetkých vašich poistení v danom roku.
Všeobecný vymeriavací základ
Zjednodušene povedané, všeobecný vymeriavací základ je ročná priemerná mzda zistená na Slovensku za daný rok. Všeobecný vymeriavací základ je veličina dôležitá pri výpočte osobného mzdového bodu za daný rok. Pripomeňme si, že osobný mzdový bod je pomer osobného vymeriavacieho základu dosiahnutého v danom roku (vašej hrubej mzdy) a všeobecného vymeriavacieho základu (priemernej mzdy). V čase písania tohto textu bol posledný známy všeobecný vymeriavací základ za rok 2023 v sume 17160 € = 12 x 1430 € (suma 1430 € je priemerná mesačná mzda zistená za rok 2023).
Dôchodková hodnota
Dôchodková hodnota je jednou z najdôležitejších veličín pri výpočte dôchodku. Dôchodkovou hodnotou sa násobí získaný priemerný osobný mzdový bod a obdobie dôchodkového poistenia. Jej výška bola ešte v roku 2004 stanovená tak, aby starobný dôchodok občana, ktorý bol približne 40 rokov dôchodkovo poistený, dosiahol približne polovicu jeho hrubého príjmu. Dôchodková hodnota od roku 2004 do roku 2022 každoročne rástla tempom medziročného nárastu priemernej mzdy na Slovensku. Od roku 2023 rastie o 95 % medziročného nárastu priemernej mzdy na Slovensku.
Daňové výhody Slovenska: čo (zatiaľ) neplatíme a čo sa mení v roku 2026
Dôchodkový vek
Dôchodkový vek je kľúčový pojem pri posudzovaní nároku občana na dôchodok. Nárok na starobný dôchodok môžete získať až vtedy, keď dosiahnete dôchodkový vek. Dôchodkový vek pre občanov narodených pred 1.1.1967 je v zákone stanovený v prílohách č. 3a a č. 3b. Výhodnejšie majú pri posudzovaní nároku na starobný dôchodok stanovený dôchodkový vek občania, ktorí spĺňajú podmienky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie. Pri stanovení dôchodkového veku pri určení veku odchodu do starobného dôchodku alebo do predčasného starobného dôchodku sa znižuje dôchodkový vek občanovi, ktorý vychoval jedno a viac detí. Pozor, to isté obdobie výchovy toho istého dieťaťa sa zohľadní len raz a len jednému rodičovi - prednostne matke.
Druhy dôchodkov a ich valorizácia
Starobný, predčasný starobný a invalidný dôchodok
Nie je možné súčasne poberať starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok ani invalidný dôchodok. Súbežne je však možné poberať jeden z uvedených dôchodkov a pritom vdovský/vdovecký dôchodok. V takomto prípade sa nižší zo súčasne poberaných dôchodkov kráti na polovicu. Nezaopatrené dieťa, ktoré stratilo oboch rodičov, poberá dva sirotské dôchodky - jeden sirotský dôchodok po každom rodičovi.
Valorizácia dôchodkov
Všetky druhy dôchodkov sa každoročne zvyšujú, teda valorizujú. Dôchodky priznané v predošlom období sa zvyšujú k 1. januáru príslušného roka. Starobné dôchodky, predčasné starobné dôchodky a invalidné dôchodky priznané v aktuálnom roku sa už pri ich výpočte zvyšujú rovnako, ako sa zvyšujú už priznané dôchodky rovnakého druhu k 1. januáru. V súčasnosti platí, že zvýšenie je určené o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, ktoré je vykázané Štatistickým úradom SR. Rok 2023 bol výnimočný, pretože dôchodky sa valorizovali dvakrát. V roku 2024 sa kvôli mimoriadnej valorizácii k 1.7.2023 dôchodky, ktoré boli priznané pred 1. januárom 2024, k 1. januáru 2024 nezvyšovali.
Nezdaniteľná časť základu dane a dôchodcovia (§ 11 ods. 4 ZDP)
Nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane
Daňovník má nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane (ďalej len "NČZD") len od základu dane z príjmov zo závislej činnosti. Základ dane daňovníka sa neznižuje o NČZD na daňovníka, ak daňovník je na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom starobného dôchodku, vyrovnávacieho príplatku alebo predčasného starobného dôchodku zo sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia alebo dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu, alebo výsluhového dôchodku alebo obdobného dôchodku zo zahraničia (ďalej len „dôchodok”) alebo ak mu dôchodok bol priznaný spätne k začiatku zdaňovacieho obdobia alebo k začiatku predchádzajúcich zdaňovacích období a ak suma tohto dôchodku vrátane 13. dôchodku, je v úhrne vyššia ako suma NČZD na daňovníka. Ak suma dôchodku vrátane 13. dôchodku v úhrne nepresahuje sumu NČZD na daňovníka, zníži sa základ dane len vo výške rozdielu medzi sumou NČZD na daňovníka a vyplatenou sumou dôchodku vrátane 13. dôchodku (§ 11 ods. 4 zákona o dani z príjmov).
Príklad 1: Výpočet NČZD pri vyššom dôchodku
Základ dane zamestnanca predstavuje sumu 27 712 eur (vypočítaný podľa § 5 ods. 8 zákona o dani z príjmov z celkových zdaniteľných príjmov zamestnanca 32 000 eur), tzn. je vyšší ako 25 426,27 eur. NČZD na daňovníka predstavuje sumu: 12 110,36 - 6 928 = 5 182,36 eur.
Uplatnenie NČZD v priebehu roka a pri spätnom priznaní dôchodku
Zamestnanec, ktorý si mesačne uplatňuje NČZD na daňovníka, predložil rozhodnutie zo Sociálnej poisťovne o priznaní starobného dôchodku od 10. júna 2025. Vzhľadom k tomu, že zamestnancovi bol starobný dôchodok priznaný v priebehu bežného zdaňovacieho obdobia, za toto obdobie má nárok na uplatnenie NČZD za celý kalendárny rok, tzn. aj za mesiace 07-12/2025.
Ak si zamestnanec uplatnil NČZD časť len za niektoré mesiace zdaňovacieho obdobia - kalendárneho roka (nemusia ísť za sebou), táto sa vysporiada po skončení roka buď pri ročnom zúčtovaní (u zamestnávateľa) alebo v daňovom priznaní v plnej výške 5 753,79 eur, resp. v rozdielnej výške v súlade s § 11 ods. 4 zákona o dani z príjmov.
Podpísať Vyhlásenie môže iba daňovník, ktorý nie je na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom dôchodku. Ak však úhrnná výška vyplateného dôchodku (vymedzeného v § 11 ods. 6 ZDP) za rok 2025 nepresiahne sumu 5 753,79 eur, zamestnancovi vznikne nárok na uplatnenie NČZD na daňovníka vo výške rozdielu medzi sumou 5 753,79 a úhrnnou výškou dôchodku vrátane 13. dôchodku.
Ak suma dôchodku v úhrne nepresahuje sumu nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka stanovenej na zdaňovacie obdobie (za zdaňovacie obdobie r. 2025 je to suma vo výške 5 753,79 eur) môže si daňovník uplatniť NČZD na daňovníka vo výške rozdielu medzi NČZD na daňovníka (5 753,79 eur) a vyplatenou sumou dôchodku vrátene 13. dôchodku.
Príklad 2: Spätné priznanie dôchodku a povinnosti zamestnanca a zamestnávateľa
Zamestnancovi bol spätne k 24.12.2024 priznaný starobný dôchodok, čo však zamestnanec oznámil zamestnávateľovi až v máji 2025. Ak bol zamestnanec poberateľom starobného dôchodku k 1.1.2025 (resp. mu bol spätne priznaný k 24.12.2024), v roku 2025 nemá nárok na mesačné uplatňovanie na NČZD na daňovníka. Zamestnanec má povinnosť oznámiť zmenu skutočnosti - spätné priznanie starobného dôchodku - jej zapísaním vo Vyhlásení. Ak mal podpísané tlačivo Vyhlásenie, čím si uplatnil nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka mesačne a zamestnávateľ ju uplatnil pri zdanení príjmu za mesiace 1-4/2025, po oznámení zmeny zamestnávateľ vykoná opravu výšky preddavkov na daň za uvedené mesiace bežného kalendárneho roka v súlade s § 40 ods. 3 písm. b) zákona o dani z príjmov. To znamená, že vykoná prepočet preddavkov za 1-4/2025 a sumu rozdielu nedoplatku preddavkov zrazí spolu s preddavkami bežného mesiaca v mesiaci vykonania opravy (napr. vo výplate za 5/2025) a odvedie spolu s ostatnými preddavkami za máj 2025.