Dovolenka je dôležitou súčasťou pracovného života každého zamestnanca, poskytujúcou priestor na oddych a regeneráciu. Zatiaľ čo väčšina zamestnancov si čerpá dovolenku v čase Vianoc, leta alebo jarných prázdnin, existujú aj špecifické prípady, kedy zamestnanec môže mať nárok na tzv. dodatkovú dovolenku.
Podmienky vzniku nároku na dovolenku, ako aj jej čerpania, upravuje zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“) v ustanoveniach § 100 až § 117. Okrem základnej výmery dovolenky, ktorá je najmenej 4 týždne (alebo 5 týždňov pre zamestnancov nad 33 rokov či tých, ktorí sa trvale starajú o dieťa), Zákonník práce rozoznáva aj dodatkovú dovolenku.
Čo je dodatková dovolenka a na koho sa vzťahuje?
Dodatková dovolenka existuje popri ostatných dvoch typoch dovolenky (dovolenka za kalendárny rok a dovolenka za odpracované dni) samostatne. Jej cieľom je kompenzovať zamestnancom prácu v obzvlášť náročných alebo zdraviu škodlivých podmienkach.
Podľa § 106 ods. 1 Zákonníka práce platí, že:
- „Zamestnanec, ktorý pracuje po celý kalendárny rok pod zemou pri ťažbe nerastov alebo pri razení tunelov a štôlní, a zamestnanec, ktorý vykonáva práce zvlášť ťažké alebo zdraviu škodlivé, má nárok na dodatkovú dovolenku v dĺžke jedného týždňa.“
Nárok na dodatkovú dovolenku majú teda tí, ktorí počas celého kalendárneho roka pracovali pod zemou pri ťažbe nerastov či razení tunelov a štôlní, prípadne vykonávajú ťažké a zdraviu škodlivé práce.
Vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR
Ustanovenie § 106 ods. 3 Zákonníka práce splnomocňuje Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky po dohode s Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky a Ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky vydať vyhlášku, ktorou by boli stanovené druhy prác zvlášť ťažkých alebo zdraviu škodlivých, pracoviská a oblasti, kde sa také práce vykonávajú. Počas účinnosti predchádzajúceho Zákonníka práce (zákon č. 65/1965 Z.z.) bola v platnosti vyhláška ministerstva zdravotníctva a zahraničných vecí č. 75/1967 Zb. o dodatkovej dovolenke pracovníkov, ktorí vykonávajú zdraviu škodlivé alebo zvlášť obťažné práce, a o náhrade za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti pri niektorých chorobách z povolania.
Vyššie uvedeným predpisom je Vyhláška ministerstiev zdravotníctva a zahraničných vecí č. 75/1967 Zb. o dodatkovej dovolenke pracovníkov, ktorí vykonávajú zdraviu škodlivé alebo zvlášť obťažné práce, a o náhrade za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti pri niektorých chorobách z povolania (ďalej ako „Vyhláška“).
Pomerná časť dodatkovej dovolenky
Rovnako patrí dodatková dovolenka aj týmto zamestnancom, ktorí odpracovali aspoň časť kalendárneho roka, teda za každých 21 odpracovaných dní im patrí jedna dvanástina dodatkovej dovolenky. V prípade ak zamestnanec odpracuje za podmienok uvedených v § 106 Zákonníka práce celý kalendárny rok u zamestnávateľa, má nárok na dovolenku v rozsahu jedného týždňa.
Čerpanie a krátenie dodatkovej dovolenky
Osobitosťou dodatkovej dovolenky (rovnako ako aj dovolenky za odpracované dni) je, že možno ju na rozdiel od dovolenky za kalendárny rok krátiť výlučne z dôvodu neospravedlnenej absencie v práci. Podľa § 109 ods. 6 Zákonníka práce (s odkazom na ods. 3) možno dodatkovú dovolenku krátiť iba z dôvodu neospravedlnene zameškanej zmeny. Za každú neospravedlnene zameškanú zmenu (pracovný deň) môže zamestnávateľ krátiť zamestnancovi dovolenku o jeden až dva dni.
Za nevyčerpanú dodatkovú dovolenku zamestnávateľ nemôže podľa § 107 Zákonníka práce poskytnúť náhradu mzdy. Dodatkovú dovolenku si musí zamestnanec vyčerpať, a to prednostne. Zamestnanec ju čerpá pred čerpaním dovolenky za kalendárny rok a pred čerpaním dovolenky za odpracované dni.
Ako vznikol koncept Tajomnej dovolenky
Príklady pracovných podmienok s nárokom na dodatkovú dovolenku
Za zamestnanca, ktorý pracuje v sťažených alebo zdraviu škodlivých podmienkach alebo ktorý vykonáva práce zvlášť ťažké alebo zdraviu škodlivé, sa na účely dodatkovej dovolenky podľa § 106 ods. 1 Zákonníka práce považuje napríklad zamestnanec pracujúci pri pracovných procesoch s rizikom chemickej karcinogenity.
Rozdiel medzi dodatkovou dovolenkou a "Extra dovolenkou"
Dĺžku dovolenky môže upraviť zamestnávateľ aj vo vyššom rozsahu, napr. v kolektívnej zmluve. Ak u zamestnávateľa nepôsobí odborový orgán, môže zamestnávateľ dohodnúť so zamestnancami vyššiu výmeru dovolenky aj v pracovných zmluvách. Ide o tzv. Extra dovolenku. Extra dovolenku nemožno zamieňať s dodatkovou dovolenkou poskytovanou podľa § 106 a nasl. Zákonníka práce, keďže dodatková dovolenka je daná zákonom pre špecifické pracovné podmienky.
Dovolenka a materská/rodičovská dovolenka
Dovolenku je možné čerpať aj v období medzi materskou a rodičovskou dovolenkou. Materská dovolenka sa podľa Zákonníka práce na účely dovolenky považuje za výkon práce, zatiaľ čo rodičovská dovolenka sa za výkon práce nepovažuje.
Hromadné čerpanie dovolenky
Mnohé firmy navrhujú svojim zamestnancom aj celozávodnú dovolenku, väčšinou z prevádzkových dôvodov v podobe údržby, výmeny či modernizácie kancelárií a prevádzkových technológií, ale aj poklesu objednávok. Hromadné čerpanie dovolenky podľa NIP nesmie byť viac ako dva týždne, no v prípade vážnych prevádzkových dôvodov, ktoré firma oznámi pracovníkom najmenej šesť mesiacov vopred, sa môže zvýšiť na tri týždne. „V umeleckých súboroch z povolania nesmie trvať viac než štyri týždne.“
Odvolanie z dovolenky
Ak firma odvolá zamestnanca z dovolenky, tak mu je povinná zaplatiť náklady, ktoré vznikli bez jeho zavinenia, ako napríklad storno poplatky za zájazd či výdavky na cestovné spojené s predčasným návratom domov.
Zamestnanci s nerovnomerne rozvrhnutým pracovným časom
Špecifickú skupinu tvoria pracovníci s nerovnomerne rozvrhnutým pracovným časom, keďže ich výpočet dovolenky závisí od toho, ako veľmi je komplikovaný systém organizácie práce, napríklad rozdielna dĺžka pracovných zmien. Zamestnávateľ takémuto zamestnancovi podľa NIP určuje čerpanie toľkých voľných dní, koľko ich na jeho dovolenku pripadá v celoročnom priemere.