Aktuálny stav a výzvy výsluhových dôchodcov na Slovensku

Postavenie výsluhových dôchodcov a súvisiace právne normy sú na Slovensku neustále predmetom diskusií a legislatívnych zmien. Zväz vojakov Slovenskej republiky a Asociácia policajtov vo výslužbe (APVV) sú kľúčovými aktérmi v obhajobe práv a sociálnych istôt nielen svojich členov, ale aj všetkých poberateľov dávok z výsluhového zabezpečenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (MV SR).

Podľa Zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 68 ods. 16 sa výsluhové dôchodky, invalidné výsluhové dôchodky, vdovské výsluhové dôchodky, vdovecké výsluhové dôchodky a sirotské výsluhové dôchodky od 1. júla 2018 zvyšujú o percento zvýšenia dôchodkových dávok ustanoveného vo všeobecných predpisoch o sociálnom poistení na kalendárny rok, v ktorom sa tieto dôchodky z výsluhového zabezpečenia zvyšujú.

Legislatívne zmeny a ich dopady

V programe 49. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, ktorá začala 14. apríla 2026, je zaradených viacero návrhov na zmenu zákona č. 328/2002 Z. z. Celkovo sú na programe parlamentnej schôdze štyri návrhy noviel zákona 328.

Podľa aktuálnych informácií to zatiaľ skôr vyzerá tak, že prejde vládny návrh (parlamentná tlač č. 1227) z dielne Ministerstva vnútra ako gestora zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, než niektorý z poslaneckých, resp. opozičných návrhov. Vládny návrh bol schválený Vládou SR.

Kľúčové body vládneho návrhu (Parlamentná tlač č. 1227)

Dôvodová správa k Parlamentnej tlači č. 1227 zhrňuje všetky podstatné body navrhovaných zmien:

• Predĺženie minimálneho trvania služobného pomeru: Vzhľadom na narastajúcu účelovú migráciu medzi bezpečnostnými zložkami sa navrhuje predĺženie minimálneho trvania novovzniknutého služobného pomeru na najmenej tri roky. Mnohí novoprijatí policajti, vojaci, hasiči či horskí záchranári zotrvali v štátnej službe aj menej ako jeden rok a následne prechádzali do ďalšieho služobného pomeru. Cieľom je stabilizácia personálnej situácie a efektívnejšie fungovanie systému sociálneho zabezpečenia.
• Zmeny v oblasti posudzovania zdravotnej spôsobilosti: Nové pravidlá pre hodnotenie zdravotného stavu.
• Zvýšenie tehotenského a nové pravidlá pre materské: Upravujú sa dávky spojené s tehotenstvom a rodičovstvom.
• Rozšírenie nároku na vdovský a vdovecký výsluhový dôchodok: Upresňujú sa podmienky na priznanie týchto dôchodkov. V pôvodnom znení zákona boli podmienky jednoduchšie, najmä čo sa týka špecifikácie slova "dieťa".
• Preukazovanie nároku na úhradu pohrebných nákladov: Zmeny v procese dokladovania nákladov na pohreb.
• Úpravy výsluhových dôchodkov podľa judikatúry: Zosúladenie zákona s rozhodnutiami súdov.

Je dôležité dúfať, že sa v legislatívnom procese nepripojí žiadny prílepok, ktorý by zhoršil sociálne zabezpečenie policajtov, vojakov, výsluhových dôchodcov a všetkých, ktorí spadajú pod zákon č. 328/2002 Z. z. - zatiaľ to však nevyzerá, že by k tomu malo dôjsť.

Valorizácia dôchodkov a boj proti inflácii

Posledná valorizácia dávok výsluhového zabezpečenia bola k 1. júlu 2022, a to o 1,3 %. Podľa zverejnenia Štatistického úradu SR sa spotrebiteľské ceny pre domácnosti dôchodcov za šesť mesiacov roku 2022 (k 30. júnu 2022) medziročne zvýšili o 11,8 %.

Organizácie výsluhových dôchodcov neakceptujú odôvodnenia niektorých politikov, že valorizácia dôchodkov od 1. januára 2023 o 11,8 % postačuje na „pokrytie“ inflácie. Inflácia je v priebehu tohto roka vyššia a táto valorizácia dostatočne nezmierni negatívny dopad inflácie poberateľom dávok z výsluhového zabezpečenia, kde táto valorizácia 11,8 % bude „až“ od 1. júla 2023.

Väčšina výsluhových dôchodcov poberá „iba“ tento dôchodok, niektorí z nich ešte nespĺňajú podmienku veku na nárok na priznanie starobného dôchodku a iba niektorí z nich pracujú. Z tohto dôvodu Asociácia policajtov vo výslužbe, v mene svojich viac ako 6500 členov, vyzýva MV SR, aby ešte v tomto roku, tak ako to petične požadujú niektoré organizácie dôchodcov (t. j. aby ich požiadavka bola prerokovaná na septembrovej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky), „zmiernilo“ negatívny dopad vysokej inflácie, rastu cien, energie, služieb atď., aj poberateľom dávok z výsluhového zabezpečenia MV SR, napríklad mimoriadnou valorizáciou týchto dávok minimálne o 8 %.

Opora v právnom poriadku a medzinárodných dohovoroch

Spoločná výzva má oporu nielen v skutočnostiach a dátach, ale aj v právnom poriadku Slovenskej republiky, ktorého súčasťou je aj:

• Európska sociálna charta (1996): V Článku 23 - Právo starších osôb na sociálnu ochranu písmeno a) sa uvádza: „Na zabezpečenie účinného výkonu práva starších osôb na sociálnu ochranu sa zmluvné strany zaväzujú prijať alebo podporovať buď priamo, alebo v spolupráci s verejnými alebo súkromnými organizáciami príslušné opatrenia zamerané najmä: - na umožnenie starším osobám zostať podľa možností, čo najdlhšie plnohodnotnými členmi spoločnosti prostredníctvom príslušných zdrojov, ktoré im umožnia dôstojný život a aktívnu účasť na verejnom, spoločenskom a kultúrnom živote.“
• Charta základných práv EÚ (2016/C 202/02): V Článku 25 - Práva starších osôb sa uvádza: „Únia uznáva a rešpektuje právo starších osôb na dôstojný a nezávislý život a na účasť na spoločenskom a kultúrnom živote.“

Organizácie žiadajú k tejto výzve aj osobné stretnutie, ktorého sa za stavovské profesijné organizácie zúčastní prezident Asociácie policajtov vo výslužbe.

Asociácia policajtov vo výslužbe (APVV)

Asociácia policajtov vo výslužbe (VETERAN POLICE SLOVAKIA) je nezávislým občianskym združením, založeným podľa zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov, zaregistrovaným MV SR 6. marca 2006. Združuje príslušníkov policajno-bezpečnostných služieb, ktorí sú poberateľmi výsluhového alebo invalidného výsluhového dôchodku.

APVV rozvíja činnosť na celom území Slovenskej republiky prostredníctvom svojich 47 miestnych organizácií. Slogan "Slúžili sme, chránili sme a teraz chceme pomáhať" vyjadruje jej profesijný vzťah k Policajnému zboru Slovenskej republiky. Celkový počet členov Asociácie policajtov vo výslužbe je k 31. marcu 2026 5570.

Ciele činnosti APVV:

• Združovanie bývalých príslušníkov policajno-bezpečnostných služieb bez rozdielu hodnosti a služobného zaradenia s cieľom vytvoriť spolupatričnosť a súdržnosť s príslušníkmi v aktívnej službe.
• Zvyšovanie sociálnych a kultúrnych aktivít, podpora výmeny profesionálnych skúseností a osobných stretnutí.
• Zvyšovanie prestíže Policajného zboru a zlepšovanie vzťahov medzi políciou a obyvateľstvom, podpora úcty k zákonom a verejnému poriadku.
• Zjednocovanie a obhajoba záujmov svojich členov, spolupráca pri tvorbe a zmenách legislatívnych noriem týkajúcich sa výsluhového zabezpečenia.
• Spolupráca so združeniami, ktorých členmi sú príslušníci Policajného zboru a ostatných policajno-bezpečnostných služieb na výsluhovom dôchodku.

Hromadné pripomienky a snahy o zmeny

Únia výsluhových dôchodcov Slovenskej republiky s podporou Asociácie policajtov vo výslužbe (VETERÁN POLICE SLOVAKIA) uplatnila k návrhu zákona č. 328/2002 Z. z. zásadnú hromadnú pripomienku verejnosti s návrhom, aby:

• Bola v zákone ustanovená mimoriadna valorizácia dávok výsluhového zabezpečenia identicky tak, ako je upravené vo všeobecnom predpise o sociálnom poistení (zákon č. 461/2003 Z. z., § 82 ods. 2).
• Poskytovanie pôct policajtovi, ktorý zomrel počas trvania služobného pomeru, nebolo obmedzované v § 6 ods. 7 citovaného zákona (samovražda) a ani zomretému policajtovi po skončení služobného pomeru, ak bol poberateľom dávky výsluhového zabezpečenia a jeho služobný pomer neskončil podľa § 192 ods. 1 písm. e) a f) zákona č. 73/1998 Z. z.
• Poskytovanie pôct zomretému policajtovi po skončení služobného pomeru bolo naďalej ponechané priamo v zákone a nebola delegovaná možnosť určovať rozsah a podmienky ich poskytovania ministrovi, ako to navrhujú v predkladanom zákone.

Snahy o zmeny v zákone o sociálnom poistení

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky predložilo 25. februára 2025 návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Únia výsluhových dôchodcov s podporou Asociácie policajtov vo výslužbe uplatnila k návrhu zásadnú hromadnú pripomienku verejnosti s návrhom, aby:

• Bol návrh doplnený aj ustanoveniami k jeho zosúladeniu s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu SR a aplikačnou praxou súdov SR vo veci posudzovania nárokov na priznanie dôchodkových dávok poistencov, ktorí sú poberateľmi dávok výsluhového zabezpečenia.
• Bolo precizované ustanovenie § 82 ods. 2 tak, aby sa zvyšovanie dôchodkových dávok pri viac ako 5 % inflácii vzťahovalo aj na poberateľov dávok výsluhového zabezpečenia (zákon č. 328/2002 Z. z.).

Dňa 1. apríla 2025 sa uskutočnilo na MPSVaR SR rozporové konanie k uplatnenej hromadnej pripomienke verejnosti, pretože preukázali podporu viac ako 500 osobami (spolu viac ako 1500 osôb).

Zdanenie výsluhových dôchodkov - dementovanie správ

V médiách a na sociálnych sieťach boli od 1. júla 2025 prezentované návrhy opatrení k pripravovanému širšiemu balíku konsolidačných opatrení, vrátane zmien v osobitnom systéme výsluhového zabezpečenia, a to formou ich zdanenia, resp. odvodov.

Ministerstvo vnútra SR ako gestor zákona č. 328/2002 Z. z. oficiálne dementovalo tieto informácie. Ministerstvu vnútra doposiaľ nebol predložený, ani iným spôsobom odprezentovaný zo strany Ministerstva financií SR, ktoré je gestorom zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, žiadny oficiálny - neoficiálny návrh zmeny právnej úpravy z predmetnej problematiky. Zároveň ministerstvo vnútra dementuje informácie o navrhovanom percentuálnom podiele zdaňovania/odvodov z výsluhového dôchodku zo strany ministerstva vnútra.

Ministerstvo vnútra vyjadrilo znepokojenie zo šírenia predmetných informácií, ktoré vyvolali nie len v radoch poberateľov dávok výsluhového zabezpečenia, ale aj v radoch aktívnych príslušníkov ozbrojených zložiek pocit neistoty a obavy. Ministerstvo vnútra v súčasnosti nemá vedomosť o legislatívnom návrhu, ktorý by mal za následok zmeny vo výplate výsluhových dávok v šíriacom kontexte.

Rodičovský dôchodok

Novelou zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (zákon č. 352/2022 Z. z.) bol schválený aj rodičovský dôchodok. Podľa tohto zákona nárok na rodičovský dôchodok má aj poberateľ:

• starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku, ktorý bol priznaný podľa zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a ktorý sa podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov považuje za výsluhový dôchodok a
• výsluhového dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku.

Podľa zákona mala Sociálna poisťovňa rozhodnúť o nároku na rodičovský dôchodok a vyplatiť ho do 30. septembra.

13. dôchodok

Národná rada SR dňa 18. apríla 2024 schválila novelu zákona o 13. dôchodku s účinnosťou od 1. júla 2024. Predkladateľ novely zákona akceptoval v medzirezortnom pripomienkovom konaní zásadnú hromadnú pripomienku APVV, a preto nárok na 13. dôchodok zostal zachovaný aj pre poberateľov výsluhových dôchodkov.

Ústavné zákony a ich význam

Dňa 19. februára 2025 doručila skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky návrh na vydanie ústavného zákona o primeranom hmotnom zabezpečení v starobe (parlamentná tlač 717). Verejnosť nemala možnosť v legislatívnom procese pripomienkovať tento poslanecký návrh.

Asociácia policajtov vo výslužbe zaslala 8. apríla 2025 predsedovi Národnej rady SR k návrhu stanovisko, v ktorom zdôraznila, že Ústava Slovenskej republiky zakotvuje prednosť medzinárodných zmlúv o ľudských právach a základných slobodách pred vnútroštátnou právnou úpravou. Ide napríklad o Európsku sociálnu chartu a dohovory Medzinárodnej organizácie práce, ktorých predmetom je stanovenie a napĺňanie minimálnych požiadaviek v určitých oblastiach sociálneho zabezpečenia.

Vo vzťahu k starobnému dôchodku je to Dohovor č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, ktorý zakotvuje minimálny náhradový pomer tohto starobného dôchodku vo výške 45 % voči príjmom, ktoré dosahoval jednotlivec pred dovŕšením dôchodkového veku. Jednou z podmienok je získanie minimálneho obdobia v rozsahu minimálne 30 rokov dôchodkového poistenia.

Odôvodnenia v dôvodovej správe a návrhy niektorých ustanovení v návrhu ústavného zákona vyvolávajú u poberateľov dávok z výsluhového zabezpečenia neistoty, ale aj vážne obavy z budúcnosti a ohrozenia svojich práv a sociálnych istôt. APVV navrhla, aby boli všetky zásady a ciele navrhovaného Ústavného zákona o primeranom hmotnom zabezpečení v starobe nielen v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ale aj s medzinárodnými zmluvami a dohovormi.

Národná rada Slovenskej republiky po prerokovaní uvedeného návrhu ústavného zákona v prvom čítaní rozhodla Uznesením č. 915 z 15. apríla 2025, že podľa § 73 ods. 4 zákona NR SR č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku NR SR nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu ústavného zákona. Hlasovalo: 137 poslancov, z toho za 39, zdržalo sa 98 a proti 0.

Nález Ústavného súdu SR k odobratiu nezaslúžených benefitov

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 20. decembra 2023 rozhodol, že zákon č. 283/2021 Z. z. o odobratí nezaslúžených benefitov predstaviteľom komunistického režimu nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, a preto už nemá žiadne právne účinky. Nález ÚS SR číslo PL. ÚS 2/2022-119 bol dňa 6. marca zverejnený v Zbierke zákonov SR.

Úlohou Národnej rady SR bolo do šiestich mesiacov od vyhlásenia nálezu v zbierke zákonov uviesť napadnutý právny predpis do súladu s Ústavou SR a Čl. 1 Dodatkového protokolu. Pritom Národná rada SR bola viazaná právnym názorom vysloveným v tomto náleze. Ústavný nesúlad sa mohol odstrániť buď celkovým zrušením napadnutého právneho predpisu, alebo zmenou, resp. čiastkovým zrušením napadnutého právneho predpisu, t.j. novou právnou úpravou.

Dňa 6. septembra 2024 uplynula šesťmesačná lehota od zverejnenia nálezu Ústavného súdu SR. Keďže nie sú známe žiadne konania Národnej rady SR, resp. jej orgánov smerujúcich k uvedeniu zákona č. 283/2021 Z. z. do súladu s Ústavou SR, právny predpis stratil právne účinky.

tags: #zvaz #vysluhovych #dochodcov