Komplexný sprievodca zamestnávaním osôb so zdravotným postihnutím (ZŤP) na Slovensku: Povinnosti, príspevky a výhody pre zamestnávateľov

Pracovné a životné podmienky zamestnancov so zdravotným postihnutím (ZŤP) sú na Slovensku chránené nielen vnútroštátnymi právnymi predpismi, ale aj medzinárodným sociálnym právom, najmä Dohovorom Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím a Ústavou Slovenskej republiky. Zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím má svoje špecifické pravidlá, ktoré je dôležité poznať pre zamestnávateľov štátneho aj súkromného sektora.

Kto je občan so zdravotným postihnutím?

Pojem "občan so zdravotným postihnutím" definuje zákon č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti. Ide o občana, ktorý bol uznaný za invalidného podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. To znamená, že jeho schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť je znížená v dôsledku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu. Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení je invalidný poistenec ten, ktorého schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť je znížená o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou osobou. Pokles schopnosti sa posudzuje porovnaním telesných, duševných a zmyslových schopností poistenca so zdravotným stavom a schopnosťami zdravej osoby.

Povinnosti zamestnávateľa voči zamestnancom so ZŤP

Právne povinnosti vo vzťahu k osobám so ZŤP sa vzťahujú na zamestnávateľov v štátnom aj súkromnom sektore. Zákonník práce je vo všeobecnosti nastavený viac na ochranu zamestnanca ako zamestnávateľa a obzvlášť pri osobitných kategóriách zamestnancov, ktorých zdravotný stav si vyžaduje ochranu spoločnosti.

Kľúčové povinnosti zamestnávateľa:

• Zamestnávanie na vhodných pracovných miestach: Zamestnávateľ je povinný zamestnávať zamestnanca so zdravotným postihnutím na vhodných pracovných miestach, ktoré zodpovedajú jeho zdravotnému stavu a schopnostiam.
• Umožnenie získania kvalifikácie a rekvalifikácie: Zamestnávateľ by mal umožniť zamestnancovi so ZŤP získať potrebnú kvalifikáciu prostredníctvom výcviku alebo štúdia a starať sa o jej zvyšovanie. Rekvalifikácia zamestnanca so zdravotným postihnutím sa uskutočňuje v pracovnom čase a považuje sa za prekážku v práci na strane zamestnanca, za ktorú mu patrí náhrada mzdy vo výške jeho priemerného zárobku.
• Vedenie evidencie: Zamestnávateľ je povinný viesť evidenciu zamestnancov, ktorí sú občanmi so zdravotným postihnutím, ktorá obsahuje údaje v rozsahu ustanovenom v prílohe č. 1 písm. e) zákona o službách zamestnanosti.
• Poskytovanie údajov úradu práce: Na základe žiadosti úradu práce, sociálnych vecí a rodiny je zamestnávateľ povinný poskytovať údaje z evidencie. Táto povinnosť vznikla s účinnosťou od 1. 1. 2026.
• Prispôsobenie pracovných podmienok: Zamestnávateľ je povinný vytvárať vhodné pracovné podmienky a zamedziť akejkoľvek diskriminácii týchto zamestnancov. To zahŕňa aj prispôsobenie pracovného prostredia a pracovného času potrebám zamestnanca so ZŤP. Zamestnávateľ je povinný povoliť zamestnancovi na jeho žiadosť zo zdravotných dôvodov alebo z iných vážnych dôvodov na jeho strane vhodnú úpravu určeného týždenného pracovného času alebo ju s ním za tých istých podmienok dohodnúť v pracovnej zmluve, za podmienky, že to prevádzka zamestnávateľa dovoľuje.

Oznamovacia povinnosť zamestnávateľov

Platiteľ poistného, ktorý je zamestnávateľom, je v zmysle § 24 ods.1 písm. c) zákona č. 580/2004 Z.z. povinný plniť oznamovaciu povinnosť za svojich zamestnancov, t.z. elektronicky oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni spôsobom určeným úradom najneskôr do ôsmich pracovných dní zmenu platiteľa poistného. Zmenu platiteľa poistného z dôvodu uvedeného v § 11 ods. 7 písm. c), m), a s) treba oznámiť do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom došlo k zmene platiteľa poistného. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou určil s účinnosťou od 01.01.2026 Metodickým usmernením č. 1/2026 štruktúru oznámenia v elektronickej forme.

Ochrana pri skončení pracovného pomeru

Ochrana zamestnancov so zdravotným postihnutím pri skončení pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa spočíva v tom, že pre platné skončenie pracovného pomeru výpoveďou so zdravotne postihnutým zamestnancom zamestnávateľ potrebuje disponovať vopred udeleným súhlasom príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Absenciu uvedeného súhlasu spája Zákonník práce s relatívnou neplatnosťou podanej výpovede z pracovného pomeru so zdravotne postihnutým zamestnancom. S výpoveďou zo strany zamestnávateľa v prípade zamestnanca so zdravotným postihnutím je spojená aj povinnosť zamestnávateľa výpoveď vopred prerokovať aj so zástupcami zamestnancov, ak u zamestnávateľa pôsobia, inak je výpoveď neplatná. V prípade, ak si zamestnávateľ nesplní povinnosť a nezíska súhlas úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, je výpoveď neplatná. V takom prípade sa zamestnanec môže obrátiť na príslušný súd s návrhom na vyslovenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou z dôvodu nesplnenia uvedenej hmotnoprávnej podmienky výpovede z pracovného pomeru, a to v lehote dvoch mesiacov odo dňa, kedy sa mal pracovný pomer výpoveďou skončiť.

Kedy nie je potrebný súhlas úradu práce pri výpovedi?

Zákonník práce v určitých prípadoch obmedzuje ochranu poskytovanú zdravotne postihnutým zamestnancom. V týchto prípadoch zamestnávateľ môže so zamestnancom so zdravotným postihnutím skončiť pracovný pomer výpoveďou aj bez súhlasu úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Súhlas nie je potrebný, ak:

• Zamestnanec dosiahol vek určený na nárok na starobný dôchodok.
• Výpoveď je daná z dôvodov ustanovených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo b) Zákonníka práce (zrušenie alebo premiestnenie zamestnávateľa alebo jeho časti, nadbytočnosť zamestnanca).
• Sú dôvody na okamžité skončenie pracovného pomeru.

Dôležité je zdôrazniť, že ochrana sa vzťahuje len na výpoveď, nie na iné spôsoby skončenia pracovného pomeru. Predchádzajúci súhlas úradu práce, sociálnych vecí a rodiny nie je potrebný pri skončení pracovného pomeru dohodou, okamžitom skončení pracovného pomeru alebo skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe.

Povinný podiel zamestnávania občanov so ZŤP

Zamestnávatelia, ktorí zamestnávajú najmenej 20 zamestnancov, majú povinnosť zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím, ak úrad práce vedie v evidencii uchádzačov o zamestnanie občanov so zdravotným postihnutím. Povinný podiel predstavuje 3,2 % z celkového počtu zamestnancov. Do povinného podielu sa započítavajú len zamestnanci so ZŤP, ktorí pracujú na základe pracovnej zmluvy, nie na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Ak zamestnávateľ zamestnáva občana so zdravotným postihnutím, ktorý má pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vyšší ako 70 % (tzv. plne invalidný zamestnanec), tak si na účel plnenia povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím započíta, ako keby zamestnával troch takých občanov.

Ako splniť povinný podiel zamestnávania občanov so ZŤP?

Zamestnávateľ má tri možnosti, ako splniť túto povinnosť:

1. Priame zamestnávanie: Zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím v pracovnom pomere.
2. Náhradné plnenie: Odber výrobkov alebo služieb od chránených dielní alebo zamestnávateľov, ktorí zamestnávajú osoby so zdravotným postihnutím. Zamestnávateľ na započítanie jedného občana so zdravotným postihnutím zadáva zákazku na odobratie tovaru vo výške 0,8 násobku celkovej ceny práce a na prijatie služby vo výške 0,7 násobku celkovej ceny práce, vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom zamestnávateľ povinnosť plní. Náhradné plnenie sa preukazuje prostredníctvom elektronického formulára v lehote do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka.
3. Odvod do štátneho rozpočtu: Ak zamestnávateľ nezamestnáva stanovené percento ZŤP ľudí ani neposkytol zákazku chráneným dielňam, je povinný najneskôr do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka odviesť na účet úradu za každého chýbajúceho občana so zdravotným postihnutím odvod vo výške 0,9 násobku celkovej ceny práce, vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, za ktorý zamestnávateľ tento odvod odvádza.

Preukázanie náhradného plnenia

Náhradné plnenie zamestnávateľ preukazuje najneskôr do 31. marca. K tomu je potrebné predložiť aj ďalšie doklady preukazujúce zadanie zákazky - rozpis dodaných tovarov a doklady preukazujúce oprávnenosť realizovať zákazky, ako napríklad výpis z obchodného, živnostenského registra, fotokópia živnostenského listu, rozhodnutie, alebo oznámenie Sociálnej poisťovne, alebo posudok útvaru sociálneho zabezpečenia podľa osobitného predpisu (zákon č.328/2002 Z. z.).

Výhody zamestnávania občanov so ZŤP pre zamestnávateľa

Zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím prináša zamestnávateľom aj určité výhody, ktoré môžu zmierniť administratívne a finančné bremeno, t. j. v rámci sociálnej politiky štátu.

Prehľad výhod:

• Zníženie odvodov: Pri zamestnaní osoby so zdravotným postihnutím je sadzba preddavkov do zdravotnej poisťovne v polovičnej výške (5 % za zamestnávateľa a 2 % za zamestnanca). Osoba, ktorá je poberateľom invalidného dôchodku (nad 70 percent), neplatí poistenie v nezamestnanosti.
• Príspevky od štátu: Zamestnávatelia môžu požiadať o rôzne príspevky, ktoré sú upravené v § 55 a nasl. zákona o službách zamestnanosti. Patria sem napríklad:
  • Príspevok na udržanie občana so zdravotným postihnutím v zamestnaní, ktorý poskytuje úrad práce, sociálnych vecí a rodiny zamestnávateľovi, ktorý zamestnáva viac ako 25 % občanov so zdravotným postihnutím z priemerného evidenčného počtu svojich zamestnancov a ktorý nemá priznané postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska.
  • Príspevok na činnosť pracovného asistenta.
  • Príspevok na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska.
  • Príspevok na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov.
  • Príspevok na úhradu nákladov na osobnú asistenciu.
  • Príspevok na úpravu pracoviska.
  • Príspevok na náradie a vybavenie.
  Uvedených príspevkov sa s účinnosťou od 1. 1. 2026 niektoré maximálne výšky príspevku za kalendárny štvrťrok upravujú zákonom č. 151/2025 Z. z.
• Náhradné plnenie: Možnosť splniť povinný podiel zamestnávania občanov so ZŤP formou náhradného plnenia, čo predstavuje odber produktov alebo služieb od chránených dielní.
• Daňové úľavy: Zamestnávatelia môžu získať nárok na daňové úľavy.

Povinnosť informovať zamestnávateľa o invalidnom dôchodku

Zamestnanec je povinný informovať zamestnávateľa o tom, že poberá invalidný dôchodok. Táto povinnosť vyplýva z ustanovenia § 40 ods. 8 Zákonníka práce, podľa ktorého sa zamestnanec so zdravotným postihnutím považuje za zamestnanca so zdravotným postihnutím. Zamestnávateľ sa o tejto skutočnosti dozvie aj pri platení odvodov na zdravotné a sociálne poistenie. Neoznámením tejto skutočnosti sa zamestnanec vystavuje riziku rozviazania pracovného pomeru. Zamestnávateľ však nemá právo vedieť konkrétny dôvod invalidity. Zamestnanec nie je povinný informovať zamestnávateľa o svojom zdravotnom stave, resp. povahe zdravotného postihnutia.

tags: #ztp #zamestnavatel #prispevok