Metodika zamestnávania osôb s ťažkým zdravotným postihnutím: Dodatočné náklady a pracovné pomôcky

Ťažké zdravotné postihnutie (ŤZP) predstavuje významnú životnú situáciu, ktorá ovplyvňuje začlenenie jednotlivca do spoločnosti. Táto situácia si vyžaduje komplexný prístup, ktorý zahŕňa nielen lekárske, ale aj sociálne aspekty. Cieľom tohto článku je poskytnúť ucelený pohľad na problematiku zamestnávania osôb s ŤZP, s dôrazom na dodatočné náklady spojené so zamestnávaním a metodický rámec, ktorý túto oblasť upravuje.

Legislatívny rámec podpory zamestnávania osôb so zdravotným postihnutím

Ustanovenia viacerých zákonov aktívne podporujú snahu občanov so zdravotným postihnutím zapájať sa do pracovného procesu v čo najširšej miere. Ide hlavne o zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZSZ“), ktorý tohtoročnými novelizáciami zavádza nové možnosti v tejto oblasti. ZSZ okrem povinností, ktoré ukladá zamestnávateľovi v oblasti zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím, vytvára najmä poslednými novelami ZSZ právny rámec pre aktívnu politiku na trhu práce a zavádza tak viacero možností, ako vytvárať vhodné pracovné podmienky na zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím.

Základné povinnosti zamestnávateľa pri zamestnávaní zamestnanca so zdravotným postihnutím ustanovuje § 158 a 159 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce (ZP) s tým, že podrobnejšie tieto povinnosti upravujú osobitné predpisy, najmä zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti. V zmysle § 158 ods. 1 ZP je zamestnávateľ povinný zamestnávať občana so zmenenou pracovnou schopnosťou na vhodných pracovných miestach a zároveň mu umožňovať výcvikom alebo štúdiom získanie potrebnej kvalifikácie, ako aj starať sa o jej zvyšovanie, t. j. odbornú prípravu. Zamestnávatelia sú povinní zamestnancom so zdravotným postihnutím zabezpečiť pracovné podmienky umožňujúce im uplatniť a rozvíjať ich schopnosti na prácu s ohľadom na ich zdravotný stav.

V roku 2008 bol ZSZ niekoľkokrát novelizovaný, a to zákonom č. 139/2008 Z. z. od 1. 5. 2008 (okrem čl. I § 50b a § 50c, ktoré nadobudli účinnosť 1. 9. 2008), zákonom č. 233/2008 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť 1. 7. 2008 a zákonom č. 263/2008 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť 1. 8. 2008. Zákonom č. 151/2025 Z. z. sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z.

Integrovaná posudková činnosť ako základ

Základným pilierom pre poskytovanie podpory osobám s ŤZP je integrovaná posudková činnosť, ktorá je upravená zákonom č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podrobnosti výkonu posudkovej činnosti sú uvedené vo vyhláške Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 51/2025 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia tohto zákona a zákona č. 447/2008 Z. z.

Cieľ reformy posudkovej činnosti je:

• Odstrániť nejednotnosť v posudzovaní zdravotného postihnutia a dlhodobých potrieb starostlivosti.
• Zaviesť lepšiu koordináciu procesov posudzovania.
• Zefektívniť posudzovanie klienta.

Posudzovanie sa vykonáva nielen v oblasti ŤZP, sociálnych služieb, ale aj na účely sociálnej ekonomiky a zabezpečujú ho po novom výlučne úrady práce, sociálnych vecí a rodiny na základe jednotných metodík (metodika k sociálnej posudkovej činnosti a metodika k lekárskej posudkovej činnosti). Jeden posudok bude slúžiť na viaceré účely. Podľa zákona o integrovanej posudkovej činnosti sa bude vždy vykonávať ako prvá sociálna posudková činnosť a až následne lekárska posudková činnosť. Sociálna posudková činnosť je zameraná na posúdenie sociálnej situácie človeka a jeho potrieb vo vlastnej domácnosti a jeho sociálnom prostredí, až následne lekárska posudková činnosť, v ktorej posudkový lekár posúdi zdravotný stav, resp. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Za osobu s ŤZP sa považuje fyzická osoba, ktorá má ťažké zdravotné postihnutie uvedené v prílohe č. 1 zákona č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktoré z hľadiska predpokladaného vývoja bude trvať dlhšie ako 12 mesiacov. Sociálny dôsledok ŤZP je znevýhodnenie, ktoré má fyzická osoba z dôvodu jej ŤZP v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia rovnakého veku, pohlavia a za rovnakých podmienok, a ktoré nie je schopná z dôvodu ŤZP prekonať sama. Miera funkčnej poruchy je najmenej 50 %.

Peňažné príspevky na kompenzáciu

Pomoc vo forme peňažných príspevkov na kompenzáciu podľa zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa poskytuje fyzickým osobám s ŤZP. Kompenzácia sociálneho dôsledku ŤZP je zmiernenie alebo prekonanie sociálneho dôsledku ŤZP poskytovaním peňažných príspevkov na kompenzáciu alebo poskytovaním sociálnych služieb. Za kompenzáciu sa považuje aj osobitná starostlivosť podľa zákona č. 305/2005 Z. z.

Lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, a to podľa zákona č. 376/2024 Z. z. a podľa zákona č. 447/2008 Z. z. Lekárska posudková činnosť na účely poskytovania peňažných príspevkov na kompenzáciu sa vykonáva v konaní o integrovanom posudku podľa zákona č. 376/2024 Z. z. V konaní o preukaze fyzickej osoby s ŤZP a o preukaze fyzickej osoby s ŤZP so sprievodcom podľa zákona č. 447/2008 Z. z. V konaní o parkovacom preukaze pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím posudkový lekár posudzuje, či osoba je fyzickou osobou s ŤZP a či má zdravotné postihnutie uvedené v prílohe č. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. v znení neskorších predpisov. Sociálna posudková činnosť na účely poskytovania peňažných príspevkov na kompenzáciu sa vykonáva výlučne v rámci integrovanej posudkovej činnosti podľa zákona č. 376/2024 Z. z.

Príjem a majetok ako faktory pre poskytovanie príspevku

Pri posudzovaní nároku na peňažný príspevok sa zohľadňuje aj príjem a majetok osoby s ŤZP. Napríklad, ak osoba s ŤZP žije iba s manželom a jej priemerný mesačný príjem je 777 € a priemerný mesačný príjem jej manžela je 333 €, tieto príjmy sa berú do úvahy. Príjem sa zisťuje ako priemerný mesačný príjem za kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom fyzická osoba požiadala o peňažný príspevok na kompenzáciu. Fyzická osoba, ktorá žiada o peňažný príspevok na kompenzáciu, okrem fyzickej osoby, ktorá žiada o peňažný príspevok na opatrovanie a fyzická osoba, na ktorej opatrovanie sa príspevok žiada, vyhlasuje na osobitnom tlačive či hodnota majetku, ktorý vlastní, je vyššia ako 50 000 €. Peňažný príspevok na kompenzáciu sa neposkytne, ak je hodnota majetku osoby s ŤZP vyššia ako 50 000 €.

Povinnosti zamestnávateľov a definície

Zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím (ZŤP) má určité osobitné pravidlá. Po vykonaní ročnej uzávierky v mzdovej učtárni vznikajú zamestnávateľovi povinnosti s vykazovaním údajov za predchádzajúci kalendárny rok. Jedna z týchto povinností vyplýva zo zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (zákon o službách zamestnanosti). Za rok 2022 je zamestnávateľ povinný preukázať plnenie povinného podielu počtu občanov so zdravotným postihnutím príslušnému úradu najneskôr do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka. Ročné výkazy o plnení povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím za rok 2025 sa predkladajú najneskôr do 31. 03. Za príslušný úrad sa považuje úrad, v ktorého pôsobnosti sa nachádza sídlo zamestnávateľa, resp. prevádzkareň.

Zamestnávateľ je v zmysle zákona o službách zamestnanosti pri zamestnávaní občanov so zdravotným postihnutím povinný:

• viesť evidenciu zamestnancov, ktorí sú občanmi so zdravotným postihnutím, ktorá obsahuje údaje v rozsahu ustanovenom v prílohe č. 1 písm. c) zákona o službách zamestnanosti,
• poskytovať úradu práce, sociálnych vecí a rodiny na základe jeho žiadosti údaje z evidencie podľa vyššie uvedeného písmena c), uvedená povinnosť vznikla až od 1. 1. 2008,
• zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím, ak zamestnáva najmenej 20 zamestnancov a ak úrad v evidencii uchádzačov o zamestnanie vedie občanov so zdravotným postihnutím, v počte, ktorý predstavuje 3,2 % z celkového počtu jeho zamestnancov.

Zamestnávateľ môže preukázať plnenie povinného podielu počtu občanov so zdravotným postihnutím na celkovom počte zamestnancov za predchádzajúci kalendárny rok, a to najneskôr do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka, vzájomnou kombináciou predchádzajúcich spôsobov a zamestnávania podľa § 63 ods. 1 písm. d) a e) ZSZ. T. j. preukazuje prostredníctvom elektronického formulára v lehote do 31. 3. splnenia tzv. povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím na celkovom počte zamestnancov.

Podľa zákona o službách zamestnanosti § 64 ods. 2, zamestnávateľ môže zadať zákazku, ktorou je dodanie tovaru alebo poskytnutie služby s peňažným plnením realizovaná medzi zamestnávateľom, ktorý si ňou plní povinnosť zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím vo výške povinného podielu podľa § 63 ods. 1 písm. d). Pre potreby uznania zákazky v rámci plnenia povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím platí § 64 ods. 2 ZSZ. Zamestnávateľ na započítanie jedného občana so zdravotným postihnutím podľa ZSZ § 64 ods. 5, zadáva zákazku na odobratie tovaru vo výške 0,8 násobku celkovej ceny práce podľa § 49 ods. 4 ZSZ vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom zamestnávateľ povinnosť zamestnávať povinný podiel počtu občanov so zdravotným postihnutím plní podľa § 63 ods. 1 písm. e). Zamestnávateľ na započítanie jedného občana so zdravotným postihnutím podľa ZSZ § 64 ods. 5, zadáva zákazku na prijatie služby vo výške 0,7 násobku celkovej ceny práce podľa § 49 ods. 4 ZSZ vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom zamestnávateľ povinnosť zamestnávať povinný podiel počtu občanov so zdravotným postihnutím plní podľa § 63 ods. 1 písm. e).

Sankcie za nesplnenie povinnosti

Podľa zákona o službách zamestnanosti § 65 ods. 1, zamestnávateľ, ktorý nezamestnáva určený povinný podiel počtu občanov so zdravotným postihnutím na celkovom počte svojich zamestnancov podľa § 63 ods. 1 písm. e), je povinný najneskôr do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka odviesť na účet úradu za každého chýbajúceho občana so zdravotným postihnutím odvod vo výške 0,9 násobku celkovej ceny práce podľa § 49 ods. 4 ZSZ vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, za ktorý zamestnávateľ tento odvod odvádza. Nesplnenie predmetnej povinnosti bude nasledovať sankcia v podobe odvodu podľa § 65 ZSZ.

Náhradné plnenie pri zamestnávaní občanov so zdravotným postihnutím zamestnávateľ preukazuje najneskôr do 31. marca. Doklady preukazujúce zadanie zákazky - rozpis dodaných tovarov podľa § 64 ods. 2. Doklady preukazujúce oprávnenosť realizovať zákazky podľa § 64 ZSZ - výpis z obchodného, živnostenského registra, resp. fotokópia živnostenského listu, rozhodnutie, alebo oznámenie Sociálnej poisťovne, alebo posudok útvaru sociálneho zabezpečenia podľa osobitného predpisu (zákon č.328/2002 Z. z.).

Lekárska posudková činnosť v kontexte zamestnávania

Lekárska posudková činnosť zohráva dôležitú úlohu aj v kontexte zamestnávania osôb s ŤZP. Posudkový lekár posudzuje schopnosti plniť povinnosti uchádzača o zamestnanie. Lekárska posudková činnosť podľa odseku 1 písm. f) záver, v ktorom je posúdená schopnosť alebo neschopnosť plniť povinnosti podľa § 34 ods. 1 ZSZ. Posudok podľa odseku 7 je podkladom na rozhodovanie o vyradení uchádzača o zamestnanie z evidencie uchádzačov o zamestnanie, posúdenie nespolupráce podľa § 32a ods. 4 ZSZ.

Ak uchádzač o zamestnanie nesúhlasí s posudkom posudkového lekára, môže požiadať o jeho preverenie odborným konzíliom posudkových lekárov. Odborné konzílium posudkových lekárov tvoria traja posudkoví lekári ústredia. Posudkový lekár, ktorý preverovaný posudok vydal, predloží odbornému konzíliu posudkových lekárov posudok podľa § 19 ods. 7 ZSZ. Odborné konzílium posudkových lekárov vydá posudok do 30 dní od doručenia žiadosti o preverenie posudku odborným konzíliom posudkových lekárov a spisovej dokumentácie ústrediu. Posudok odborného konzília posudkových lekárov obsahuje náležitosti podľa § 19 ods. 7 ZSZ. Dôležitým aspektom je aj dodržiavanie liečebného režimu uchádzača o zamestnanie počas jeho dočasnej pracovnej neschopnosti. Na účely tohto zákona dodržiavanie liečebného režimu uchádzača o zamestnanie počas jeho dočasnej pracovnej neschopnosti, ktorý určil ošetrujúci lekár, je prítomnosť uchádzača o zamestnanie počas jeho dočasnej pracovnej neschopnosti v mieste jeho trvalého pobytu alebo v mieste jeho predpokladaného pobytu.

Chránená dielňa a chránené pracovisko

Chránená dielňa alebo chránené pracovisko môžu byť zriadené právnickou alebo fyzickou osobou. Sú určené predovšetkým na pracovné uplatnenie občanov so zdravotným postihnutím, ktorým zamestnávateľ nemôže poskytnúť vhodné zamestnanie na iných pracoviskách. Pracovné podmienky vrátane nárokov na pracovný výkon sú prispôsobené zdravotnému stavu občanov. Za zriadenie chráneného pracoviska sa považuje aj zriadenie jednotlivého pracovného miesta, ktoré právnická alebo fyzická osoba vytvorila alebo prispôsobila zdravotnému stavu občana so zdravotným postihnutím.

Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „úrad“) prizná postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska na dobu neurčitú. Právnická osoba alebo fyzická osoba je podľa § 55 ods. 1 ZSZ povinná viesť osobitnú evidenciu nákladov, výnosov a hospodárskeho výsledku chránenej dielne alebo chráneného pracoviska. Tieto subjekty majú takto možnosť uplatniť a rozvíjať ich schopnosti na prácu s ohľadom na ich zdravotný stav. Je to taktiež spôsob, ako štát podporuje ich zamestnávanie a aby mali možnosť pracovného uplatnenia.

Dodatočné náklady a pracovné pomôcky

Zamestnávatelia sú povinní zlepšovať vybavenie pracovísk, aby mohol zamestnanec so zdravotným postihnutím dosahovať, ak je to možné, rovnaké pracovné výsledky ako ostatní zamestnanci a aby mu bola práca čo najviac uľahčená. To zahŕňa prispôsobenie pracoviska a pracovných pomôcok individuálnym potrebám zamestnanca s ŤZP. Dodatočné náklady môžu vzniknúť z rôznych dôvodov, ako sú napríklad:

• Úpravy pracovného prostredia (bezbariérový prístup, špeciálne osvetlenie, ergonomické pomôcky).
• Zakúpenie špeciálnych pracovných pomôcok a technológií (asistenčné technológie, softvér na čítanie obrazovky, upravené klávesnice).
• Náklady na rekvalifikáciu alebo odbornú prípravu.
• Náklady na asistenciu na pracovisku.

V zmysle § 159 ods. 2 ZP zamestnávateľ uzatvorí so zamestnancom so zdravotným postihnutím písomnú dohodu o rekvalifikácii a zabezpečí ju v pracovnom čase. Čas rekvalifikácie je prekážkou v práci na strane zamestnanca so zdravotným postihnutím a za tento čas patrí zamestnancovi náhrada mzdy vo výške jeho priemerného zárobku. Príspevky na mzdy, ktoré organizáciám poskytuje úrad práce, nie sú refundáciou mzdy. Tieto prostriedky má zahŕňať do svojich miezd tá organizácia, v ktorej zamestnanci pracujú.

Zmeny v platení poistného na invalidné poistenie od 1. 1. 2008

Od 1. 1. 2008 podľa § 128 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ZSP) poistné na invalidné poistenie neplatí poistenec, ktorý je dôchodkovo poistený po priznaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku. Do 31. 12. 2007 poistné na invalidné poistenie za takého zamestnanca neplatil poistenec ani zamestnávateľ. Od 1. 1. 2008 poistné na invalidné poistenie platí aj poistenec, ktorý dovŕšil dôchodkový vek, aj keď nepožiadal o starobný dôchodok, a aj jeho zamestnávateľ. Do 31. 12. 2007 poistné na invalidné poistenie neplatil poistenec, ktorému bol priznaný starobný dôchodok ani poistenec, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Od 1. 1. 2008 Sociálna poisťovňa za poberateľa invalidného dôchodku už neplatí poistné na starobné poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie podľa zákona č. 43/2004 Z. z. Podľa § 60 ods. 4 ZSP a § 62 ods. 3 ZSP sa však poberateľom invalidného dôchodku od 1. 1. 2008 započíta do obdobia trvania dôchodkového poistenia aj doba, počas ktorej poberali invalidný dôchodok.

Tabuľka: Prehľad sadzieb poistného na sociálne poistenie pre zamestnancov a zamestnávateľov

tags: #ztp #zamestnanci #dodatocne #naklady #pomocky #pri