Vláda Slovenskej republiky pristúpila k rozsiahlym zmenám v oblasti verejných financií, ktoré sa dotknú mnohých občanov. Dôvodom je snaha o konsolidáciu štátneho rozpočtu a hľadanie miliárd eur na jeho ozdravenie. Jedným z kľúčových opatrení je aj zrušenie štátneho príspevku na bývanie pre mladých, ktoré má významný dopad na mladé domácnosti a budúcnosť dostupného bývania na Slovensku.

Počas tlačovej konferencie, ktorá slúžila na predstavenie nového balíka, uviedol Robert Fico, že tempo konsolidácie nepresiahne 0,5 % HDP ročne. „To zahŕňa zavedenie plnohodnotného trinásteho dôchodku a výraznú bonifikáciu úrokových sadzieb pri hypotékach, čo predstavuje mimoriadne vážnu sociálnu pomoc, ktorú sme dokázali zrealizovať napriek tomu, v akom stave sa nachádzame,“ povedal Fico.
Konsolidačný balík Lex konsolidácia
Vláda pripravila balík opatrení s názvom „Lex konsolidácia”, ktorý prináša množstvo zmien, z ktorých mnohé pocítime už od januára 2024. Súčasťou konsolidačného balíka je 18 zmien, ktoré by mali priniesť do štátneho rozpočtu finančné prostriedky.

Prehľad zmien a ich predpokladaný prínos
Nižšie v tabuľke uvádzame všetky tieto zmeny spolu s tým, koľko peňazí by mali priniesť do štátneho rozpočtu.
| Typ dane | Suma, ktorá sa vyberie (v miliónoch eur) |
|---|---|
| Zníženie príspevku do II. piliera z 5,5 % na 4 % | 365 |
| Zvýšenie sadzieb zdravotného poistenia z 10 % na 11 % pre zamestnávateľov, SZČO a samoplatcov | 357 |
| Banková daň | 336 |
| Predĺženie solidárneho príspevku z ropy | 180 |
| Vyššia spotrebná daň z tabaku | 106 |
| Zavedenie minimálnej dane DPPO | 102,4 |
| Vyššia daň z vodohospodárskeho podniku | 80 |
| Nulová valorizácia miezd vo verejnej správe od 1. 9. 2024 | 56 |
| Zmeny vo financovaní RTVS | 55 |
| Dorovnávacia daň z DPPO | 48,5 |
| Zrušenie nevyužitej pomoci s cenami elektriny | 40 |
| Valorizácia súdnych a správnych poplatkov | 37,5 |
| Zdanenie kryptomien | 33 |
| Zvýšenie poplatku za udržanie núdzových zásob ropy | 33 |
| Zvýšenie DPH na alkohol | 27 |
| Vyššia daň z liehu | 18 |
| Zrušenie pracovného pokoja 1. septembra | 12 |
| Zrážková daň z dividend | 5,4 |
Najdôležitejšie zmeny pre občanov a firmy
Medzi najdôležitejšie zmeny, ktoré ovplyvnia slovenských občanov najviac, patria novinky v zákone o dani z príjmov, banková daň, vyššia daň z alkoholu a cigariet, zrušenie pracovného pokoja 1. septembra, vyššie odvody a obmedzenie druhého piliera.
Novinky v zákone o dani z príjmov
Návrh obsahuje tri zmeny, ktoré by mali do štátneho rozpočtu budúci rok prispieť sumou zhruba 137 miliónov eur:
- zvýšenie zrážkovej dane z dividend z aktuálne sedem na desať percent,
- zrušenie oslobodenia a daňového zvýhodnenia pri neregulovaných cenných papieroch, podielových listoch a výnosoch z predaja kryptomien,
- opätovné zavedenie daňových licencií.
Daňové licencie, ktoré už raz zaviedla vláda Smeru, sú charakteristické tým, že firma musí zaplatiť minimálnu daň bez ohľadu na to, či dosiahla zisk alebo stratu. Výška tejto dane závisí od obratu firmy. Najmenej budú platiť tí, ktorých obrat je do 50 000 eur - minimálna daň v tomto prípade bude 340 eur. Naopak, najviac zaplatia firmy s obratom viac ako 500 000 eur - pre nich bude minimálna daň 3 840 eur.
Banková daň
Banková daň by podľa výpočtov vlády mala budúci rok priniesť 335 miliónov eur a v nasledujúcich rokoch 281 a 237 miliónov eur. Osobitná sadzba pre banky bude vo výške 30 % v roku zavedenia a bude postupne klesať až na úroveň 15 % v roku 2027. Od roku 2028 sa už osobitná sadzba pre banky nebude uplatňovať, avšak banky budú podliehať štandardnej sadzbe osobitného odvodu.
Vyššia daň z alkoholu a cigariet
Od 1. januára dôjde k zvýšeniu ceny škatuľky cigariet o 40 centov, ďalšie zdraženie je naplánované na 1. januára 2026. V roku 2024 plánuje vláda získať zo spotrebnej dane z tabaku 106 miliónov eur. Zvyšovanie sa dotkne aj alkoholu, z ktorého vláda očakáva tento rok 18 miliónov eur a v ďalších rokoch 21 miliónov eur.
Zrušenie pracovného pokoja 1. septembra
Pre mnohých bude nepríjemným prekvapením návrh na zrušenie pracovného pokoja 1. septembra. Deň ústavy zostane štátnym sviatkom, ale vláda navrhuje, aby ľudia počas neho pracovali. V roku 2024 pripadne tento sviatok na nedeľu, takže do štátneho rozpočtu prinesie iba 5 miliónov eur. V nasledujúcich rokoch by to malo byť približne 59 a 54 miliónov eur. Prvý september ako Deň Ústavy Slovenskej republiky zostal štátnym sviatkom, avšak, ako vyplýva z § 2 ods. 1 a § 2 ods. 3 zákona o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch, deň 1. septembra sa ním už neradí medzi dni pracovného pokoja.
Vyššie odvody
Od 1. januára 2024 začnú platiť vyššie odvody pre zamestnávateľov, SZČO a samoplatiteľov. Pre zamestnávateľov sa sadzba zvýši z 10 % na 11 %, pre SZČO a samoplatiteľov zo 14 % na 15 %. Tieto zmeny však znamenajú, že firmy a živnostníci zaplatia menej na dani z príjmov. Štátny rozpočet tak kvôli tomu príde v budúcom roku o 42 miliónov eur.
Obmedzenie druhého piliera
Rok 2024 prinesie aj zníženie sadzby do druhého piliera. Zo súčasných 5,5 % klesne na 4 % z hrubej mzdy zamestnanca, prípadne z vymeriavacieho základu SZČO.
Zrušenie štátneho príspevku na zvýšené splátky hypoték
Parlament schválil novelu zákona, ktorá od decembra 2025 oficiálne ukončí vyplácanie štátneho príspevku na zvýšené splátky hypoték. Toto rozhodnutie má významný dopad na mladé domácnosti a budúcnosť dostupného bývania na Slovensku.
Dôvody zrušenia štátneho príspevku
Dôvodom zmeny je rozhodnutie vlády šetriť verejné financie. Podľa zistení Denníka N bola výška príspevku v návrhu štátneho rozpočtu stanovená na nulu, čo fakticky znamená ukončenie štátnej pomoci v tejto oblasti. Analytici volajú po úplnom zrušení podpory hypoték, keďže v súčasnosti sú na trhu rekordne nízke úroky a čerpanie hypotekárnych úverov prudko stúpa, čoho dôsledkom rastú aj ceny nehnuteľností. Podpora hypoték navyše deformuje nájomné bývanie, ktoré je z pohľadu pružnosti pracovného trhu efektívnejšie.
Názory odborníkov
Podľa riaditeľa Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) Petra Goliaša by štát mal podporu hypoték zrušiť. Ak chcú politici podporovať bývanie, mali by najmä chudobnejším ľuďom priamo preplácať výdavky na bývanie, prípadne aspoň časť týchto výdavkov. Podľa analytika Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) Radovana Ďurana, podpora hypoték pre mladých je dávka, ktorá nemá jasne zadefinovaný cieľ a je nastavená tak široko, že ju získa väčšina mladých. Vo výsledku podpora zvyšuje dopyt po nehnuteľnostiach, čo v situácii nedostatočnej výstavby tlačí na rast cien.
Nové možnosti pomoci pre mladých
Ministerstvo financií SR pripravuje zmenu systému podpory hypotekárnych úverov pre mladých z priamej (štátny príspevok z výdavkov štátneho rozpočtu na bonifikáciu úrokovej sadzby) na nepriamu. Cieľom tejto reformy je zjednodušenie a zníženie administrácie poskytovania štátnej podpory k hypotekárnym úverom pre mladých. Od roku 2018 sa zaviedol daňový bonus na zaplatené úroky pri úveroch na bývanie. Maximálna výška daňového bonusu pre mladých sa zvýšila z pôvodných 2 000 eur na novú sumu 6 000 eur. Štát poskytne príspevok vo forme daňového bonusu vo výške polovice zaplatených úrokov za kalendárny rok, maximálne do výšky 1 200 eur ročne a maximálne po dobu 5 rokov. Zvyšuje sa limit maximálneho príjmu z pôvodného 1,3-násobku na 1,6-násobok priemernej hrubej mesačnej mzdy.
Alternatívne formy štátnej podpory bývania
Štátna podpora je nástroj, ktorý štát využíva na podporu rôznych cieľových skupín obyvateľstva. Medzi najčastejšie formy tejto podpory patrí podpora v oblasti bývania.
- Stavebné sporenie a štátna prémia: Stavebné sporenie je účelový, štátom podporovaný produkt stavebných sporiteľní, ktorého cieľom je získať prostriedky na kúpu, výstavbu alebo rekonštrukciu bývania. Po splnení podmienok vám štát poskytne štátnu prémiu.
- Mladomanželské úvery: Ide o úver, na získanie ktorého prvou podmienkou je uzavretie manželstva. Mladomanželia môžu požiadať o štátnu podporu mladomanželského úveru prostredníctvom banky, v ktorej si plánujú čerpať úver.
- Peňažné príspevky na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia (ŤZP): Financovanie úpravy bytu, domu alebo garáže môžete využiť štátny peňažný príspevok v prípade, ak má ZŤP osoba v byte alebo v rodinnom dome trvalý pobyt, prípadne je vlastníkom garáže.
- Refinancovanie hypotéky so štátnym príspevkom na bývanie: Od 1. júna 2024 vstúpili do platnosti zmeny v pravidlách pre štátnu pomoc s hypotékami, ktoré prinášajú úpravy v podmienkach dotácií pri zvýšených splátkach. Po novom môžu o príspevok žiadať aj tí, ktorí majú refinančný úver, ktorým bol splatený pôvodný úver na bývanie s účelom aspoň z časti na kúpu, výstavbu alebo rekonštrukciu, pričom pôvodný úver bol poskytnutý pred 1. januárom 2024.
Ako sa zmena dotkne mladých domácností?
Zmena sa najviac dotkne domácností, ktoré doteraz pomoc poberali. Od decembra toho roku si budú musieť zvýšené splátky hradiť samy, pokiaľ ich banka neposkytne dobrovoľnú kompenzáciu. Z praktického hľadiska to znamená, že prístup k pomoci už nebude jednotný. Klient jednej banky môže získať podporu bez problémov, zatiaľ čo klient inej banky zostane bez akejkoľvek pomoci.
Nerovnosti medzi klientmi
Každá banka si bude môcť nastaviť vlastné pravidlá, čo môže viesť k nerovnostiam medzi klientmi rôznych inštitúcií. Tiež nie je jasné, ako sa štát postaví k situáciám, keď banka pomoc odmietne.
Podmienky pre získanie príspevku
Pri žiadostiach o dotáciu podaných v tomto roku nesmie príjem žiadateľa presiahnuť 2 086,40 eura v hrubom. Za príjem sa považuje zdaniteľný príjem dlžníka, o ktorom má Finančná správa SR údaje z daňových priznaní. Nehnuteľnosť, ktorá bola financovaná hypotékou, sa nemôže prenajímať. Nárok na príspevok nemajú klienti, ktorí si po 31. decembri 2023 uzavreli novú hypotéku.
Vplyv na trh s nehnuteľnosťami
Zrušenie štátneho príspevku môže mať vplyv na trh s nehnuteľnosťami. Podpora hypoték pre mladých zvyšuje dopyt po nehnuteľnostiach, čo v situácii nedostatočnej výstavby tlačí na rast cien. „Z finančného hľadiska je nezodpovedné podporou z daní motivovať mladých k zadlžovaniu, ktoré nezodpovedá ich reálnym príjmom," dodal Ďurana.

Postup pri zrušení štátnej organizácie a zamestnávateľa
Vzhľadom na ekonomické podmienky a vysokú konkurenciu na trhu často dochádza k zániku právnických osôb ako podnikateľov alebo mnoho osôb prestáva vykonávať podnikateľskú činnosť ako živnostníci. Problematickejšie pre podnikateľa je, ak je súčasne aj zamestnávateľom a musí v súvislosti so svojim zánikom vyporiadať aj pracovnoprávne vzťahy.
Zrušenie zamestnávateľa a pracovný pomer
Je nevyhnutné uvedomiť si, že zrušenie zamestnávateľa neznamená skončenie pracovného pomeru zamestnancov, ktorých sa zrušenie týka. Zo strany zrušujúceho sa zamestnávateľa je potrebné ukončiť každý jeden pracovný pomer v súlade s ustanoveniami zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v platnom a účinnom znení. Zákon umožňuje v takomto prípade aplikovať inštitút výpovede alebo dohody zamestnávateľa s dotknutým zamestnancom na skončení pracovného pomeru.

Skončenie pracovného pomeru výpoveďou
Typické pre výpoveď zo strany zamestnávateľa je, že ten ju môže dať len v zákonom odôvodnených prípadoch a dôvod výpovede musí v čase podania výpovede existovať. Zamestnávateľ deklaruje svoje zrušenie prijatím rozhodnutia o zrušení zamestnávateľa. Pri prijímaní rozhodnutia by mal zamestnávateľ zohľadniť plynutie výpovednej doby, a to dva, resp. tri mesiace. Výpovedná doba začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, kedy bola výpoveď doručená zamestnancovi. Pri tomto výpovednom dôvode sa ustanovenie o tzv. ochrannej dobe neaplikuje (§ 64 ods. 3 Zákonníka práce).
Zánik zamestnávateľa pred uplynutím výpovedných dôb
V praxi nastávajú aj situácie, kedy zamestnávateľ zanikne pred uplynutím výpovedných dôb. Napriek tomu, že počas výpovednej doby pracovný pomer trvá a zamestnávateľ je povinný prideľovať prácu, takúto situáciu vylúčiť nemožno. V prípade, ak zamestnávateľ neprideľuje prácu zamestnancom, ide o inú prekážku na strane zamestnávateľa v súlade s ustanovením § 142 Zákonníka práce. Pri tomto druhu prekážky zamestnancovi patrí náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku, a tak na strane zamestnávateľa vznikajú nevyporiadané nároky z pracovnoprávnych vzťahov.
Zrušenie zamestnávateľa s právnym nástupcom
Ak dochádza k zrušeniu zamestnávateľa s právnym nástupcom bez likvidácie (právnickej osoby) pracovnoprávne vzťahy a záväzky prechádzajú na právneho nástupcu zrušujúceho sa zamestnávateľa. Ustanovenia v Zákonníku práce o prechode práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov sa nevzťahujú na zamestnávateľa, na ktorého bol súdom vyhlásený konkurz.
Zrušenie zamestnávateľa bez právneho nástupcu
Ak sa zamestnávateľ zrušuje bez právneho nástupcu, a to likvidáciou v zmysle § 31 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov, záväzky zamestnancov budú uspokojené dávkou garančného poistenia podľa osobitného predpisu, t. j. zákona č. 461/2003 Z. z.
Postup pri zrušení rozpočtovej alebo príspevkovej organizácie
V záujme jednotného postupu subjektov ústrednej správy - štátnych rozpočtových organizácií, štátnych príspevkových organizácií a ich zriaďovateľov podľa § 21 zákona č. 523/2004 Z. z. sa vydali pokyny, ktoré detailne popisujú postup pri zrušení takejto organizácie.
Zrušenie organizácie zriadenej zákonom
Rozpočtové organizácie alebo príspevkové organizácie zriadené zákonom možno zrušiť len zákonom, v ktorom sa zároveň ustanoví subjekt, na ktorý prechádzajú práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov, ostatné práva a povinnosti zaniknutej organizácie, správa majetku štátu, ktorého správcom je zaniknutá organizácia, atď., a to aj v prípade ak má organizácia právneho nástupcu alebo ak zaniká bez právneho nástupcu.
Zrušenie organizácie zriadenej rozhodnutím zriaďovateľa
Zriaďovateľ, ktorý zriadil rozpočtovú organizáciu alebo príspevkovú organizáciu svojím rozhodnutím podľa § 21 ods. 5 písm. b) zákona o rozpočtových pravidlách, zrušuje túto organizáciu opätovne svojím rozhodnutím. Zriaďovateľ pred zrušením organizácie od prvého dňa nasledujúceho rozpočtového roka požiada vopred o písomný súhlas ministerstvo financií - sekciu rozpočtovej politiky.
Zmena podriadenosti alebo spôsobu financovania
Pri zmene podriadenosti alebo spôsobu financovania rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie nedochádza de lege k zániku organizácie, t.j. tieto právne skutočnosti nemajú právne následky zrušenia organizácie, pokiaľ sa jej mení len zriaďovateľ alebo právna forma hospodárenia a ostatné náležitosti uvedené v zriaďovacej listine ostávajú nezmenené.
Účtovníctvo a zánik organizácie
Rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie vedú svoje účtovníctvo podľa zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení zákona č. 562/2003 Z. z. a zákona č. 561/2004 Z. z a v súlade s Opatreniami vydávanými Ministerstvom financií SR. V prípade, že deň zrušenia organizácie bez likvidácie je iný ako k 31. 12., účtovná jednotka zostaví mimoriadnu účtovnú závierku.