V najbližších mesiacoch čaká zamestnávateľov dôležitá zmena v oblasti dôchodkového poistenia. Od 1. januára 2026 sa mení povinnosť zamestnávateľov voči Sociálnej poisťovni v oblasti dôchodkového poistenia. Po tomto dátume už zamestnávatelia nebudú musieť posielať evidenčné listy dôchodkového poistenia, keďže táto povinnosť sa ruší.
Táto zmena prináša so sebou aj určité prechodné ustanovenia a povinnosti, ktoré je potrebné dodržať. Znamená to, že za obdobie pred 1. januárom 2026 musia zamestnávatelia všetky evidenčné listy doplniť a poslať. Za zamestnancov, ktorí budú mať k 31. decembru 2025 stále trvajúci pracovný pomer, musia zamestnávatelia zaslať evidenčné listy dôchodkového poistenia.
Dôležitosť správneho vyplnenia evidenčných listov
Pri vyplňovaní evidenčného listu dôchodkového poistenia je dôležité postupovať presne a skontrolovať všetky údaje. Dokument sa vypĺňa pre každého zamestnanca a pre každý jeho pracovný pomer zvlášť. Pri vypĺňaní evidenčného listu je dobré venovať pozornosť správnosti údajov, aby sa dokument nemusel neskôr opravovať a posielať znova.
Evidenciu na účely dôchodkového poistenia je zamestnávateľ povinný viesť a predkladať na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou. Povinnosť viesť a predkladať evidenčný list dôchodkového poistenia je uložená všetkým zamestnávateľom, teda aj zamestnávateľom, ktorí sa do 31. decembra 2003 nepovažovali za závod alebo malý závod. Evidenčný list je potrebné viesť pre všetkých zamestnancov (poistencov).
Na evidenčnom liste sa uvádzajú údaje potrebné na účely dôchodkového poistenia podľa zákona, ako aj podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 (podľa ustanovenia § 290 ods. 1 zákona zamestnávateľ je povinný viesť a predkladať evidenčné listy dôchodkového zabezpečenia do 31. decembra 2023 podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 pre zamestnancov narodených pred 1. januárom 1980).
Evidenčné listy sú rozhodujúce podklady na rozhodovanie o dôchodkových dávkach, pretože obsahujú údaje, podľa ktorých sa určuje nárok na dôchodok a jeho výšku. Ich význam spočíva v tom, že sú podkladom na rozhodovanie o dávkach značného finančného rozsahu.
Postup pri ukončení pracovnoprávneho vzťahu
Zamestnávateľ je povinný predložiť evidenciu Sociálnej poisťovni, v ktorej pôsobnosti sa nachádza útvar zamestnávateľa, ktorý vedie evidenciu miezd, do troch dní od uplatnenia nároku na dôchodkovú dávku (v tomto prípade sa nevyžaduje ukončenie pracovnoprávneho vzťahu) alebo od skončenia pracovnoprávneho vzťahu. To sa vyžaduje pri žiadosti o zvýšenie starobného dôchodku za obdobie dôchodkového poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok, a to ak bol zamestnanec dôchodkovo poistený po splnení podmienok nároku na starobný dôchodok a poberal tento dôchodok alebo jeho časť, alebo bol dôchodkovo poistený bez poberania starobného dôchodku alebo jeho časti v období nasledujúcom po období, v ktorom poberal starobný dôchodok alebo jeho časť.
Zamestnávateľ je povinný zapísať na evidenčný list dôchodkového zabezpečenia údaje za kalendárne roky pred 1. januárom 2004 a tento zaslať pobočke Sociálnej poisťovne, v pôsobnosti ktorej je útvar organizácie, v ktorom sa vedie evidencia miezd, najneskôr do 30. júna 2004 (§ 290 ods. 2 zákona).
Tlačivo evidenčného listu by malo byť vyplnené počítačom, resp. písacím strojom, pretože bude spracované elektronicky. V takomto prípade sa okienko "Vyplnený strojom" označí krížikom. Uvádza sa obdobie účasti na povinnom dôchodkovom poistení získané v kalendárnych rokoch.
Správne vyplnenie federálnych dokumentov o odchode do dôchodku
Vymeriavací základ a jeho rozdelenie
Ak zamestnanec po dosiahnutí dôchodkového veku potrebného na vznik nároku na starobný dôchodok pokračoval vo výkone zamestnania a nepožiadal o starobný dôchodok, je potrebné kalendárny rok rozdeliť do dvoch riadkov. Uvedie sa úhrn vymeriavacích základov za príslušné obdobie povinného dôchodkového poistenia. Podľa § 138 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení sú vymeriavacím základom zamestnanca:
- príjem zamestnanca za vykonanú prácu, ktorý podlieha dani z príjmu fyzických osôb podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov,
- náhrada mzdy za dovolenku na zotavenie, náhrada mzdy za sviatok, náhrada mzdy pri prekážkach v práci podľa osobitného predpisu (napr. § 136 až 144 Zákonníka práce), náhrada mzdy plynúca z neplatného skončenia pracovného pomeru (§ 77 až 80 Zákonníka práce) a náhrada za pohotovosť podľa § 122 ods. 3 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov.
Do vymeriavacieho základu zamestnanca podľa § 138 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení sa nezahŕňajú:
- príspevky na doplnkové dôchodkové poistenie do výšky 3 % hrubých ročných príjmov zamestnanca, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnanca podľa zákona č. 123/1996 o doplnkovom dôchodkovom poistení zamestnancov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 203/2002 Z. z.,
- náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca podľa zákona č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Ak zamestnanec vykonával zamestnanie po splnení podmienok nároku na starobný dôchodok, je potrebné uviesť vymeriavací základ za kalendárny rok do dvoch riadkov. Napríklad, ak zamestnanec dovŕši dôchodkový vek 15. júna 2004 a naďalej vykonáva zárobkovú činnosť do 31. decembra 2004, z ktorej je dôchodkovo poistený po splnení podmienok nároku na starobný dôchodok a počas tohto obdobia nepoberá starobný dôchodok, jeho vymeriavací základ bude rozdelený. Pre odvod poistného na jednotlivé poistenia je od 1. januára 2004 vymeriavacím základom zamestnávateľa vymeriavací základ každého jeho zamestnanca osobitne.
Registračné povinnosti zamestnávateľov v Sociálnej poisťovni
Oproti doterajšej právnej úprave dochádza k výraznej zmene aj v registračných povinnostiach zamestnávateľov. Do registra zamestnávateľov vedeného príslušnou pobočkou je povinný prihlásiť sa každý zamestnávateľ zamestnávajúci aspoň jedného zamestnanca, a to do 8 dní odo dňa, v ktorom začal zamestnávať aspoň jedného zamestnanca, a odhlásiť sa z tohto registra do 8 dní odo dňa, v ktorom nezamestnáva už žiadneho zamestnanca.
Nový zamestnávateľ sa môže prihlásiť do registra zamestnávateľov a vybaviť si prístup do e-Služby súčasne - podpíše Dohodu a súčasne vypíše a odovzdá aj registračný list zamestnávateľa. Urobí to priamo v pobočke Sociálnej poisťovne alebo dokumenty zašle cez ústredný portál verejnej správy elektronicky.
Zamestnávateľ, ktorý do 31. decembra 2003 rozhoduje o dávkach nemocenského poistenia a vypláca tieto dávky, je naďalej povinný vykazovať pobočke poistné na nemocenské poistenie za príslušný kalendárny mesiac spolu s vyplatenými nemocenskými dávkami, vrátane počtu zamestnancov a počtu dní, za ktoré vyplatil nemocenské dávky, do dňa prevzatia výkonu nemocenského poistenia od zamestnávateľa Sociálnou poisťovňou.
Zrušenie odhlášky zamestnávateľa zo Sociálnej poisťovne
Postup v Sociálnej poisťovni je jednoznačný. Od 1. 1. 2021 už odhlášku zamestnávateľa nie je potrebné zasielať. Sociálna poisťovňa automaticky ukončí registráciu zamestnávateľa na základe odhlásenia posledného zamestnanca z registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia.
Zmeny v sociálnom poistení od 1. januára 2004
Už o niekoľko dní, od začiatku budúceho roka, nadobudne účinnosť zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, ktorý zásadným spôsobom zmení súčasný systém sociálneho zabezpečenia. Sociálna poisťovňa bude od 1. januára vykonávať sociálne poistenie, pozostávajúce zo šiestich samostatných poistných systémov, a to nemocenského, starobného, invalidného, úrazového, poistenia v nezamestnanosti a garančného poistenia. Zavedenie sociálneho poistenia prináša mnohé zmeny v povinnostiach zamestnávateľov voči Sociálnej poisťovni.
S účinnosťou od 1. januára 2004 sa zamestnávateľovi neznižuje sadzba poistného na nemocenské, dôchodkové (starobné a invalidné) poistenie a poistenie v nezamestnanosti tak, ako to bolo podľa právnej úpravy do 31. decembra 2003.
Nové inštitúty a sadzby poistného
S účinnosťou od 1. januára 2004 sa zavádza nový inštitút, a to prerušenie povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti. Uvedený inštitút má právne účinky zániku poistenia.
Napríklad, prerušuje sa povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti zamestnancovi v období, počas ktorého:
- od 11. dňa ošetruje osoby vyžadujúce ošetrovanie (§ 39 ods. 1 písm. a) zákona) alebo sa stará o dieťa do 10 rokov (§ 39 ods. 1 písm. b) zákona),
- má neospravedlnenú neprítomnosť v práci,
- má nariadené karanténne opatrenie podľa § 11 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
- ošetruje choré dieťa, ktorému bolo nariadené karanténne opatrenie,
- predškolské zariadenie alebo škola, ktorú dieťa navštevuje, boli uzavreté alebo v nich bolo nariadené karanténne opatrenie.
Sadzby poistného pre zamestnávateľa od 1. januára 2004
| Druh poistenia | Sadzba pre zamestnávateľa |
|---|---|
| Nemocenské poistenie | 1,4 % |
| Starobné poistenie | 14 % |
| Invalidné poistenie | 3 % |
| Úrazové poistenie | 0,8 % |
| Garančné poistenie | 0,25 % |
| Poistenie v nezamestnanosti | 1 % |
| Rezervný fond solidarity | 4,75 % |
Povinnosti zamestnávateľa pri zániku bez právneho nástupcu
Pri zániku bez právneho nástupcu je zamestnávateľ povinný postúpiť evidenciu príslušnému archívu podľa § 16 zákona č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov. Taktiež je povinný potvrdiť zamestnancovi nároky z pracovného pomeru podľa § 102 ods. 1 Zákonníka práce v znení zákona č. 210/2003 Z. z.
tags: #zrusenie #obdobia #dochodkoveho #poistenia #zamestnavatelom