Život a podpora ľudí so zrakovým postihnutím: Komplexný sprievodca

Zrakové postihnutie je široký pojem, ktorý zahŕňa rôzne stupne a typy porúch zraku, od miernej slabozrakosti až po úplnú slepotu. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) porucha zraku nastáva vtedy, keď ochorenie oka ovplyvňuje zrakový systém a jeho funkcie. WHO ďalej definuje klasifikáciu závažnosti zrakového oslabenia na základe zrakovej ostrosti a rozsahu zorného poľa. O zrakovom postihnutí hovoríme vtedy, keď osoba nedosahuje 100 % videnie ani pri najlepšej možnej korekcii. Prejavy sa môžu líšiť v závislosti od typu a stupňa postihnutia, čo často vedie k mylným predstavám a stereotypom. Cieľom tohto článku je priblížiť, ako fungujú ľudia so zrakovým postihnutím, ako ich rozpoznať a ako im efektívne pomáhať.

Definícia a typy zrakového postihnutia

Zrakové postihnutie definujeme ako stav, kedy jedinec nemôže dosahovať výkony ako normálne vidiaci, a to ani s použitím kompenzačných alebo korekčných prostriedkov. V našej terminológii pod ľuďmi so zrakovým postihnutím rozumieme:

• Nevidiaci: Osoba s úplnou stratou zrakového vnímania, prípadne schopná len vnímať svetlo, no nie lokalizovať jeho zdroj.
• Prakticky nevidiaci: Osoba, ktorá síce vníma svetlo, obrysy či tvary predmetov, no ani s najlepšou korekciou nemôže zrak využívať ako dominantný zmysel pri práci, orientácii či získavaní informácií.
• Slabozraký: Osoba, ktorá má aj napriek korekcii zhoršené zrakové schopnosti, no disponuje užitočnými zvyškami zraku, ktoré môže efektívne využívať. Slabozrakí majú postihnutie, ktoré im znemožňuje vykonávať prácu, pri ktorej je potrebné zapojenie zraku, a to aj napriek korekcii.
• Osoba s poruchami binokulárneho videnia: Človek s narušenou spoluprácou oboch očí (napr. pri škúľavosti alebo tupozrakosti). Títo ľudia majú problémy s priestorovým vnímaním.

Poruchy zraku a ich prejavy

Pri poruche zrakovej ostrosti je videnie neostré, zahmlené a človek stráca schopnosť vidieť detaily. Narušenie zorného poľa (periférneho videnia) sa môže prejavovať napríklad ťažkosťami pri orientácii v priestore.

V zhoršení zrakovej ostrosti človek vidí neostré obrazy, rozmazane, hmlu. Ďalej v zúžení alebo výpadkoch zorného poľa, keď človek vidí ako cez tunel, trubicu alebo, naopak, nevidí obrazy priamo pred sebou, ale iba na periférii, prípadne sa v jeho zornom poli objavujú výpadky. V poruchách farebného videnia, kedy môže ísť o stratu vnímania niektorých farieb, alebo úplnú stratu farebného vnímania.

Najčastejšie príčiny zrakových postihnutí

Dôvody straty zraku sú rôznorodé. Môže ísť o genetické príčiny, následky úrazu alebo silnú krátko/ďalekozrakosť. Medzi najčastejšie príčiny patria:

• Katarakta (šedý zákal): Je to nepriehľadnosť alebo zatiahnutie šošovky spôsobené napríklad očnými chorobami (odlupovanie sietnice, glaukóm, pigmentová retinopatia), dedičnosťou či úrazom. Spôsobuje rozmazané videnie, slabé farebné videnie, v pokročilom štádiu videnie ako cez mliečne sklo. Kataraktu možno liečiť chirurgicky odstránením zakalenej šošovky, ktorá sa nahrádza okuliarmi alebo voperovaním umelej šošovky.
• Vekom podmienená degenerácia makuly (VPDM): Je chronické progresívne ochorenie, ktoré postihuje centrálnu časť sietnice, tzv. žltú škvrnu - makulu. Tá je zodpovedná za centrálnu zrakovú ostrosť. Spôsobuje stratu centrálneho videnia (rozmazaná škvrna v mieste, kam sa človek pozerá). Človek prestáva vidieť detaily, napr. tváre osôb, periférne videnie zostáva zväčša zachované, ale je zvlnené (napr. zaoblené priamky, poprehýbané písmená).
• Pigmentová retinopatia: Je dedičné progresívne ochorenie sietnice, kedy sa na sietnici vytvárajú pigmentové tmavé ložiská. Ochorenie sa prejavuje vysokým stupňom straty zrakového poľa - zúžením zorného poľa, sprevádzané napr. myopiou (krátkozrakosťou), kataraktou. Spôsobuje stratu periférneho videnia, fotofóbiu (svetloplachosť), tunelové videnie.
• Hemianopsia: Je porucha v zornom poli oboch očí, ktorá môže vzniknúť v dôsledku úrazu hlavy, cievnej mozgovej príhody alebo nádoru na mozgu. Spôsobuje obmedzené videnie oboch očí (polovičné, štvrtinové).
• Diabetická retinopatia: Sú patologické zmeny sietnice a ciev sietnice v dôsledku cukrovky. Oslabujú sa krvné cievy vyživujúce sietnicu, ktoré praskajú, rozvetvujú sa, a tým vytvárajú degeneratívne ložiská, ktoré vedú k poruchám videnia. Spôsobuje kolísavú zrakovú ostrosť, znížené vnímanie farieb a poškodené zrakové pole - výpadky, škvrny, pavučiny.
• Glaukóm (zelený zákal): Je nezvratné poškodenie zrakového nervu vedúce k poškodeniu zrakových funkcií a bez adekvátnej liečby až k nezvratnej strate zraku. Ochorenie je spôsobené zvýšeným vnútroočným tlakom. Zelený zákal spôsobuje kolísavé videnie, periférne obmedzenia zorného poľa, v pokročilom štádiu tunelové videnie.

Dôsledky zrakového postihnutia na každodenný život

Zrakové postihnutie má vážne dôsledky na každodenný život, najmä v týchto oblastiach:

• Samostatný pohyb a orientácia v priestore, najmä v neznámom prostredí.
• Vykonávanie činností v domácnosti.
• Získavanie informácií a vykonávanie každodenných činností.

Pre ľudí so zrakovým hendikepom je veľmi dôležité prijať ho a naučiť sa s ním žiť. Problémy preto môžu nastať najmä u ľudí, ktorí o zrak prišli v pokročilom veku a náhle. Strata videnia je výzvou nielen pre pacienta, ale aj pre okolie (rodinu, priateľov). Negatívny vplyv na zrakové postihnutie môžu mať niektoré diagnózy - napríklad glaukóm, alebo cukrovka. Na subjektívne vnímanie hendikepu môže mať vplyv aj celkový psychický stav pacienta.

Kompenzácia zmyslov a poznávací proces

V poznávacom procese musia ľudia so zrakovým postihnutím nahradiť zrak inými zmyslami, čo kladie vysoké nároky na pamäť, analýzu a dedukciu. Vidiaci človek obsiahne situáciu jedným pohľadom, slabozraký alebo nevidiaci človek si ju musí pamätať, meniacu situáciu neustále prácne analyzovať a dedukovať, čo môžu informácie, ktoré dostáva, preňho znamenať.

Nevidiaci človek využíva na získavanie potrebných informácií pre pohyb a orientáciu hmat, sluch a čuch. Slabozraký človek využíva najmä zvyšky svojho zraku a v závislosti na stupni a druhu zrakovej chyby vo zvýšenej miere aj hmat, sluch a čuch.

Hmatové vnímanie

Zrakovo postihnutý človek môže hmatom pozorovať len priestor vo svojej bezprostrednej blízkosti. Preto akékoľvek opatrenie určené na uľahčenie orientácie nevidiaceho, ktoré mu podáva hmatovú informáciu, musí byť umiestnené v jeho dosahu. Taktiež je potrebné umiestniť ho tak, aby bola pravdepodobnosť, že si toto opatrenie nevidiaci všimne, čo najvyššia. Hmatové vnímanie je zúžené len na plochu, ktorou pôsobí človek hmatovými receptormi na skúmaný objekt.

Sluchové vnímanie

V prostredí okolo nás sa vyskytuje veľké množstvo prirodzených zdrojov zvuku a niektoré z nich môže zrakovo postihnutý človek efektívne využívať pre svoju orientáciu. Príkladom je prúd áut - podľa zvuku tohto prúdu sa človek môže zorientovať a pohybovať sa paralelne s ním alebo kolmo naň. Ďalším príkladom môže byť fontána umiestnená pred vstupom do budovy, kde podľa vzdialenosti a smeru zvuku vody zrakovo postihnutý človek vie, kde približne sa nachádza vstup. Tieto prirodzené akustické prvky v prostredí sú však veľmi nestále.

Mnoho ľudí si myslí, že majú lepšie vyvinuté iné zmysly, ale nie je to tak. Sú len lepšie cvičené a tým pádom ich lepšie vedia využívať. Kompenzujú si slepotu.

Prístupnosť prostredia, informácií a komunikácie

Kľúčovým faktorom pre samostatný život nevidiacich a slabozrakých osôb je prístupnosť prostredia, informácií a komunikácie. Dôležité je v tejto súvislosti zdôrazniť, že prístupnosť (accessibility) a dostupnosť (availability) nie sú synonymá! Niečo je dostupné, ak je to k dispozícii - napríklad služba, produkt či informácia. Ale je to prístupné len vtedy, pokiaľ to môže človek reálne využiť bez ohľadu na svoje obmedzenia - či už trvalé (napr. zdravotné postihnutie), alebo dočasné (napr. zlomená noha).

Úpravy prístupného prostredia

Príklady úprav prístupného prostredia:

• Využitie farebných kontrastov (napr. kontrastné označenie prvého a posledného schodiskového stupňa).
• Hmatové orientačné prvky (reliéfne povrchy identifikovateľné nášľapom a bielou palicou).
• Zvukové prvky (akustické orientačné majáky, ozvučené semafory, hlásenia v MHD).
• Zabezpečenie dostatočného osvetlenia.
• Inštalácia vodiacej línie a reliéfneho značenia.

Zrakovo postihnutí narážajú na rôzne bariéry aj z dôvodu rôznych funkčných dôsledkov ich diagnóz. Problém neozvučených semaforov na prechodoch pre chodcov, na chýbajúce vodiace línie a reliéfne značenie alebo i na nedostatočne označené nebezpečné prekážky.

Prístupnosť informácií

V oblasti informácií je dôležité, aby boli tlačené aj digitálne výstupy zrozumiteľné a čitateľné:

• Tlačené materiály by mali napríklad používať dostatočne veľké bezpätkové písmo, matný papier a vysoký kontrast (napr. čierne písmo na bielom podklade).
• Aby boli elektronické dokumenty a webové stránky prístupné pre ľudí so zdravotným postihnutím, musia spĺňať pravidlá prístupnosti definované vo WCAG 2.1 (Pravidlá prístupnosti pre webový obsah), napr. by mali obsahovať správne pomenované formulárové prvky a tlačidlá, logicky štruktúrované nadpisy a alternatívne texty k obrázkom.

Dostupnosťou materiálov vo vhodných formátoch, akými sú napríklad Braillovo písmo, zvuková nahrávka alebo elektronická verzia.

Rešpektujúca komunikácia

Rovnako dôležitý je aj rešpektujúci prístup a spôsob komunikácie, ktoré podporujú dôstojnosť človeka so zrakovým postihnutím. Ponúkame zopár tipov umožňujúcich pre nevidiaceho či slabozrakého jednoduchšie uchopiť informáciu:

• Predstavenie sa: Ak chcete nevidiaceho človeka pozdraviť, oslovte ho menom, aby vedel, že vaše slová patrili jemu. „Dobrý deň, som Jana ...“
• Priamy dotyk: V prípade, že danú osobu nepoznáte, postačí aj jemný dotyk na ramene, čím tiež naznačíte, že chcete komunikovať.
• Slovný popis pohybu: „Podávam vám ruku ...“ - ručnej „naháňačke“ sa môžete ľahko vyhnúť jednoduchým slovným popisom vlastného pohybu.
• Presné smerovanie: „Vpravo od vás sa nachádza stolička ...“ - ak chcete inštruovať človeka so zrakovým postihnutím, čo sa kde nachádza, určite výrazne pomôže, keď sa vyhnete zámenám „tu“ a „tam,“ ktoré nijak konkrétne nedefinujú umiestnenie predmetov. Používanie presného pomenovania smerov „vpravo“ či „vľavo“ alebo prípadne i „pred vami“ a „za vami“ je azda najjednoduchšou alternatívou.
• Používanie vizuálnych výrazov: Nemusíte sa vyhýbať používaniu výrazov súvisiacich s videním či farbami. Aj človek so svetlo citom si vie veci „pozrieť“ (prehmatať) a farby má osvojené, aj keď ich nikdy nevidel, ako pojmy - teda v priebehu života sa naučil, že napríklad slnko je žlté a tráva zelená.
• Ponúknutie pomoci: „Môžem vám pomôcť?“ - často ide asi o najužitočnejšiu otázku, na ktorú vo väčšine prípadov dostanete aj skutočne užitočnú odpoveď. Osoba so zrakovým postihnutím vie, kedy a akú formu pomoci potrebuje. Keďže každý človek je najlepším expertom sám na seba a na svoje potreby, tiež sa preto neobracajte s prípadnými otázkami na sprievodcu alebo asistenta nevidiacej osoby.
• Nešepkajte: Je netaktné šepkať v prítomnosti zrakovo postihnutého človeka, lebo väčšinou počuje a vníma veľmi pozorne, čo sa okolo neho deje.
• Oznámenie odchodu a príchodu: Vždy zrakovo postihnutému spoločníkovi oznámte, keď ho opúšťate. Predídete tomu, že sa bude rozprávať s prázdnou stoličkou. Rovnako ho upozornite, keď sa vrátite späť.
• Taktne upozornite na problém: Pokiaľ vidíte, že váš zdravotne postihnutý spoločník má po dobrom obede kravatu od omáčky, nemlčte, povedzte mu to.
• Informovanie o prostredí: V neznámom prostredí dávajte zrakovo postihnutému človeku dostatok informácií o tom, čo sa deje a kde sa nachádza. Len tak môže sledovať svoju cestu bez pocitu neistoty a napätia.
• Nezávislé rozhodovanie: Ponechajte zrakovo postihnutému človeku možnosť samostatne sa rozhodnúť.
• Informácie o umiestnení predmetov: Ak zrakovo postihnutej osobe pomôžete niečo odložiť, presne ju informujte, kde ste jej čo dali.

Pri sprevádzaní zrakovo postihnutých v neznámom prostredí je vhodné ich viesť pod pazuchu, držať za predlaktie a dopredu upozorniť na zmenu smeru chôdze alebo nerovnosť terénu, nie až keď o prekážku zakopne (napr. o 3 kroky zabočíme vpravo, o 2 kroky bude schod…).

Kompenzačné pomôcky a asistenčné technológie

Kompenzačné pomôcky sú zariadenia a predmety, ktoré nahrádzajú, dopĺňajú a podporujú chýbajúce alebo oslabené zrakové funkcie človeka s postihnutím. Cieľom asistenčných technológií je odstrániť bariéry vyplývajúce zo zrakového postihnutia a nahradiť chýbajúci zrakový vnem. Medzi najčastejšie používané pomôcky patria:

• Slepecké palice: Pomáhajú pri orientácii a detekcii prekážok. Biela, tzv. „slepecká“ palička je jedným z pomocníkov pre nevidiacich.
• Lupy a zväčšovacie sklá: Umožňujú zväčšenie textu a detailov. Pre slabozrakých sa okrem klasických lúp, vyrábajú aj špeciálne elektronické čítacie lupy.
• Braillovo písmo: Umožňuje čítanie a písanie pomocou hmatových znakov. Vďaka Brailovmu písmu si môžu aj nevidiaci „prečítať“ knihy, prípadne zistiť iné tlačené informácie. Tatrapoint je mechanický písací stroj na bodové písmo.
• Hmatové hodinky: Umožňujú zistiť čas pomocou hmatu.
• Zariadenia s hlasovým výstupom: Čítajú text, oznamujú čas a poskytujú informácie.
• Vodiaci pes: Poskytuje asistenciu pri orientácii a pohybe v priestore. Vodiaci pes je nenahraditeľný pomocník pre osoby so zrakovými vadami. Pes musí prejsť veľmi náročným výcvikom, po ktorom vidí aj za svojho pána.
• Digitálne technológie: Mobilné telefóny, tablety a počítače s prispôsobenými aplikáciami a funkciami. Vďaka moderným technológiám sa ku klasickým pomôckam pridávajú aj digitálne v podobe rôznych aplikácii do telefónov, alebo hodiniek.
• Inteligentné okuliare: Transformujú vizuálne informácie na zvukové alebo hmatové signály.
• Čítacie zariadenia: Prevádzajú text na reč. Ide o skenovacie a čítacie zariadenie, vhodné pre nevidiacich, aj pre slabozrakých užívateľov. Prostredníctvom tohto zariadenia si môžu jednoducho prečítať knihy, časopisy, noviny, robiť poznámky a iné, ako aj prehrávať audio knihy na CD a DAISY audio knihy.
• Softvér na zväčšovanie obrazovky: Umožňuje zväčšenie textu a grafiky na obrazovke počítača. Program na zväčšovanie informácie a navigáciu na obrazovke počítača umožňuje slabozrakým ľuďom efektívne využívať aplikačné programy pre voľný čas, komunikáciu s inštitúciami i s priateľmi, na vzdelávanie i zamestnanie. Poskytuje zväčšenie 2 - 36-krát s vyhladzovaním písma a farieb. Odozva klávesnice opakuje pri písaní znaky alebo slová.
• Hlasové ovládanie: Umožňuje ovládať počítač a mobilné zariadenia pomocou hlasových príkazov.
• Navigačné systémy: Poskytujú informácie o polohe a smere pohybu.

Vo svete najrozšírenejší a najpopulárnejší čítač PC obrazovky pre nevidiacich JAWS pre Windows zabezpečuje na osobnom počítači prístup k súčasným programom a k Internetu napriek tomu, že nevidíte na jeho obrazovku. So softwarovým syntetizérom reči a zvukovou kartou počítača číta všetky potrebné informácie. Riadi aj hmatový display, ktorý sa dá pripojiť k počítaču, aby sa na ňom prečítali v Braillovom písme informácie zobrazené na obrazovke, overila sa tak korektnosť zápisu i jeho formát. Vyniká malými rozmermi, braillovskou klávesnicou a bezdrôtovým prenosom pomocou bluetooth. V spolupráci s programom JAWS ponúka vynikajúcu orientáciu pri práci, prekladaní a učení sa braillovho písma. K dispozícii je 40 buniek zobrazujúcich jednotlivé znaky ktoré sú veľmi dobre hmatateľné. Má desať konfigurovateľných horúcich klávesov ktoré sa dajú v JAWSe jednoducho navoliť. Prepojenie s počítačom je možne aj cez USB 2.0.

Starostlivosť a podpora zrakovo postihnutých osôb

Starostlivosť o zrakovo postihnutého človeka si vyžaduje individuálny prístup a zohľadnenie jeho špecifických potrieb. Dôležité je najmä byť pripravený na to, že pacient je nevidiaci, čo môže pre opatrovateľa predstavovať komplikáciu navyše. Vyžaduje sa aj zmeniť spôsob komunikácie, vyjadrujeme sa presne, konkrétne, každú činnosť podrobne opíšeme slovne.

Dôležitá je včasná diagnostika ochorenia, aby sa dieťa potom mohlo dať do zariadenia a mohli rozvíjať jeho iné zmysly. Mnoho ľudí si myslí, že majú lepšie vyvinuté iné zmysly, ale nie je to tak. Sú len lepšie cvičené a tým pádom ich lepšie vedia využívať. Kompenzujú si slepotu.

Taktiež sa stáva, že rodičia takého dieťaťa sa snažia dieťa chrániť pred okolím (proti posmievaniu, lebo vieme že deti vedia byť kruté), tým, že sa nestýkajú s inými ľuďmi a dieťa držia doma, to sa volá hyperprotektivita a nie je dobrá.

Odporúčania pre starostlivosť:

• Podpora samostatnosti: Umožniť mu vykonávať činnosti, ktoré zvládne sám. Motivujte ho k samostatnosti a nezávislosti. Pomáhajte mu len vtedy, keď to skutočne potrebuje.
• Komunikácia: Používať jasné a presné slovné popisy.
• Bezpečnosť: Zabezpečiť bezpečné prostredie bez prekážok. Odkladať všetky veci na dohodnuté zvyčajné miesto a hlavne nepremiestňovať nábytok, zabránime tým úrazom.
• Emocionálna podpora: Poskytovať povzbudenie a podporu.
• Vzdelávanie: Podporovať účasť na vzdelávacích aktivitách.
• Sociálna integrácia: Umožniť mu zapájať sa do spoločenského života.
• Ohľaduplnosť: Nehýbte s predmetmi bez upozornenia. Rešpektujte jeho tempo a potreby. Nenadhodnocujte ani nepodhodnocujte jeho schopnosti.
• Pri cestovaní v MHD: Navigujte zrakovo postihnutého cestujúceho na voľné miesto v prostriedku MHD. Tlačenica pri vstupe do vozidla je pre človeka so zrakovým postihnutím veľmi nepríjemná, preto buďte ohľaduplní a zabezpečte preňho dostatok priestoru.
• Starostlivosť o vodiaceho psa: Nehladkajte vodiaceho psa.

Voľný čas a záľuby

Zrakový hendikep pociťujú ľudia asi zo všetkých zmyslových defektov najviac. Stratou zraku sa človek neraz musí vzdať svojho dlhé roky pestovaného hobby. Existujú však spôsoby, ako vyplniť voľný čas aj u nevidiacich. Výborným relaxom sú audioknihy, ktorých výber je dnes už porovnateľný s výberom klasických kníh, počúvanie hudby, hra na hudobný nástroj, vhodné sú aj niektoré ručné práce (pletenie, výroba košíkov, práca s papierom…). Netreba sa úplne vzdať ani športu - pre nevidiacich a slabozrakých sú vhodné napríklad plávanie alebo ľahká gymnastika a z kolektívnych športov hry so zvukovými loptami. Zaujímavé sú tiež špeciálne verzie spoločenských hier pre nevidiacich - dáma, šachy, domino, mlyn, či človeče…

Vzdelávanie ľudí so zrakovým postihnutím

Pri vzdelávaní žiakov so zrakovým postihnutím je potrebné prispôsobiť podmienky ich špecifickým potrebám. To zahŕňa:

• Používanie zväčšených učebníc a učebníc s bodovým písmom.
• Poskytovanie zvukových kníh a interaktívnych tabúľ.
• Používanie kalkulačiek a názorných pomôcok.
• Zabezpečenie špeciálnych klávesníc pre nevidiacich a programov, ktoré čítajú text z obrazovky počítača.
• Využívanie senzorických miestností a pomôcok na stimuláciu zmyslov.
• Zohľadňovanie potrieb žiakov pri hodnotení a skúšaní.

V škole sa vyučuje všetko čo na bežných školách (telená, matika, zemepis...), ale inou formou výuky prispôsobenou ich postihnutiu. V triedach ich je pomenej, napr: 4, mal každý učiteľ čas na žiaka a mohol sa mu venovať podľa jeho postihnutia (či už slepý, alebo slabozraký žiak). Deti ktoré vyštudujú základnú školu pokračujú ďalej v štúdiu.

Úloha Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska (ÚNSS)

Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska (ÚNSS) je organizácia, ktorá poskytuje komplexnú podporu ľuďom so zrakovým postihnutím. Služby ÚNSS sú v súlade so Zákonom č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách. Naši poradcovia a inštruktori sociálnej rehabilitácie vám radi pomôžu. Pre tých, ktorí potrebujú najviac, je k dispozícii krajské stredisko ÚNSS podľa bydliska.

13. november je Medzinárodný deň nevidiacich. Pripomíname si ho od roku 1946 na počesť francúza Valentina Haüya, ktorý sa ako jeden z prvých začal zaujímať o spoločenskú a kultúrnu budúcnosť nevidiacich a slabozrakých a v Paríži založil prvú školu pre nevidiacich.

tags: #zrakovo #postihnuty #clovek