Komplexný sprievodca svetom zrakovo postihnutých ľudí: Informácie a podpora

Zrakové postihnutie predstavuje široké spektrum stavov, ktoré ovplyvňujú vizuálne vnímanie a orientáciu v priestore. Identifikácia osoby so zrakovým postihnutím nie je vždy jednoduchá, pretože prejavy sa môžu líšiť v závislosti od typu a stupňa postihnutia. Tento článok poskytuje podrobný prehľad o tom, ako rozpoznať zrakovo postihnutého človeka a ako im efektívne pomáhať.

Čo je zrakové postihnutie?

Zrakové postihnutie definujeme ako stav, kedy jedinec nemôže dosahovať výkony ako normálne vidiaci, a to ani s použitím kompenzačných alebo korekčných prostriedkov. Môže ísť o rôzne stupne a typy postihnutia, od miernej slabozrakosti až po úplnú slepotu. O zrakovom postihnutí hovoríme vtedy, keď osoba nedosahuje 100 % videnie ani pri najlepšej možnej korekcii. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) porucha zraku nastáva vtedy, keď ochorenie oka ovplyvňuje zrakový systém a jeho funkcie. WHO ďalej definuje klasifikáciu závažnosti zrakového oslabenia na základe zrakovej ostrosti a rozsahu zorného poľa. Pri poruche zrakovej ostrosti je videnie neostré, zahmlené a človek stráca schopnosť vidieť detaily. Narušenie zorného poľa (periférneho videnia) sa môže prejavovať napríklad ťažkosťami pri orientácii v priestore.

Kto sú zrakovo postihnutí?

V našej terminológii pod ľuďmi so zrakovým postihnutím rozumieme:

• Nevidiaci: Osoba s úplnou stratou zrakového vnímania, prípadne schopná len vnímať svetlo, no nie lokalizovať jeho zdroj.
• Prakticky nevidiaci: Osoba, ktorá síce vníma svetlo, obrysy či tvary predmetov, no ani s najlepšou korekciou nemôže zrak využívať ako dominantný zmysel pri práci, orientácii či získavaní informácií.
• Slabozraký: Osoba, ktorá má aj napriek korekcii zhoršené zrakové schopnosti, no disponuje užitočnými zvyškami zraku, ktoré môže efektívne využívať.
• Osoba s poruchami binokulárneho videnia: Človek s narušenou spoluprácou oboch očí (napr. pri škúľavosti alebo tupozrakosti).

Druhy zrakových postihnutí

Zrakové postihnutia sa delia na niekoľko druhov, ktoré sa líšia rozsahom a charakterom poškodenia zraku:

• Poruchy binokulárneho videnia: Patria sem tupozrakosť a škúľavosť, ktoré ovplyvňujú schopnosť správneho videnia oboma očami.
• Slabozrakosť: Znížená zraková ostrosť, ktorú možno korigovať sklami.
• Zvyšky zraku: Čiastočné videnie, ktoré je prechodom medzi slabozrakosťou a slepotou.
• Slepota: Najťažšie zrakové postihnutie, ktoré zahŕňa absolútnu stratu zraku, zachovanú svetelnú projekciu alebo praktickú slepotu.

Príčiny zrakových postihnutí

Dôvody straty zraku sú rôznorodé. Môže ísť o genetické príčiny, následky úrazu, silnú krátko/ďalekozrakosť. Najčastejšou príčinou u starších ľudí býva katarakta (šedý zákal), ktorá sa dá liečiť operáciou. Dôležitá je včasná diagnostika ochorenia, aby sa dieťa potom mohlo dať do zariadenia a mohli rozvíjať jeho iné zmysly, spomaliť zhoršovanie zraku a predísť prípadným komplikáciám.

Najčastejšie očné ochorenia spôsobujúce zrakové postihnutie:

• Katarakta (šedý zákal): Nepriehľadnosť alebo zatiahnutie šošovky spôsobené napríklad očnými chorobami (odlupovanie sietnice, glaukóm, pigmentová retinopatia), dedičnosťou či úrazom. Spôsobuje rozmazané videnie, slabé farebné videnie, v pokročilom štádiu videnie ako cez mliečne sklo. Kataraktu možno liečiť chirurgicky odstránením zakalenej šošovky, ktorá sa nahrádza okuliarmi alebo voperovaním umelej šošovky.
• Vekom podmienená degenerácia makuly: Chronické progresívne ochorenie, ktoré postihuje centrálnu časť sietnice, tzv. žltú škvrnu - makulu. Tá je zodpovedná za centrálnu zrakovú ostrosť. Spôsobuje stratu centrálneho videnia (rozmazaná škvrna v mieste, kam sa človek pozerá). Človek prestáva vidieť detaily, napr. tváre osôb, periférne videnie zostáva zväčša zachované, ale je zvlnené (napr. zaoblené priamky, poprehýbané písmená).
• Pigmentová retinopatia: Dedičné progresívne ochorenie sietnice, kedy sa na sietnici vytvárajú pigmentové tmavé ložiská. Ochorenie sa prejavuje vysokým stupňom straty zrakového poľa - zúžením zorného poľa, sprevádzané napr. myopiou (krátkozrakosťou), kataraktou. Spôsobuje stratu periférneho videnia, fotofóbiu (svetloplachosť), tunelové videnie.
• Hemianopsia: Porucha v zornom poli oboch očí, ktorá môže vzniknúť v dôsledku úrazu hlavy, cievnej mozgovej príhody alebo nádoru na mozgu. Spôsobuje obmedzené videnie oboch očí (polovičné, štvrtinové).
• Diabetická retinopatia: Patologické zmeny sietnice a ciev sietnice v dôsledku cukrovky. Oslabujú sa krvné cievy vyživujúce sietnicu, ktoré praskajú, rozvetvujú sa, a tým vytvárajú degeneratívne ložiská, ktoré vedú k poruchám videnia. Spôsobuje kolísavú zrakovú ostrosť, znížené vnímanie farieb a poškodené zrakové pole - výpadky, škvrny, pavučiny.
• Glaukóm (zelený zákal): Nezvratné poškodenie zrakového nervu vedúce k poškodeniu zrakových funkcií a bez adekvátnej liečby až k nezvratnej strate zraku. Ochorenie je spôsobené zvýšeným vnútroočným tlakom. Zelený zákal spôsobuje kolísavé videnie, periférne obmedzenia zorného poľa, v pokročilom štádiu tunelové videnie.

Vplyv zrakového postihnutia na každodenný život

Zrakové postihnutie má vážne dôsledky na každodenný život, najmä v týchto oblastiach:

• Samostatný pohyb a orientácia v priestore, najmä v neznámom prostredí.
• Vykonávanie činností v domácnosti.
• Získavanie informácií a komunikácia.
• Potreba nákladných a technicky náročných pomôcok.
• Záťaž v období po strate zraku či pocity menejcennosti.
• Vplyv na rodinu a sociálnu integráciu.

Orientácia a pohyb v priestore

Človek so zrakovým postihnutím má v prostredí sťažené nielen získavanie informácií a vykonávanie každodenných činností, ale najmä má sťaženú orientáciu a samostatný pohyb, predovšetkým v neznámom prostredí. Pre bezpečný pohyb zrakovo postihnutých osôb je nevyhnutný dostatok jednoznačných informácií. Predstava o možnostiach, schopnostiach a spôsobe mobility ľudí so zrakovým postihnutím je základom tvorby úprav, ktoré im pohyb v priestore majú uľahčiť. V poznávacom procese musia ľudia so zrakovým postihnutím nahradiť zrak inými zmyslami, čo kladie vysoké nároky na pamäť, analýzu a dedukciu. Vidiaci človek obsiahne situáciu jedným pohľadom, slabozraký alebo nevidiaci človek si ju musí pamätať, meniacu situáciu neustále prácne analyzovať a dedukovať, čo môžu informácie, ktoré dostáva, preňho znamenať. Mnoho ľudí si myslí, že majú lepšie vyvinuté iné zmysly, ale nie je to tak. Sú len lepšie cvičené a tým pádom ich lepšie vedia využívať. Kompenzujú si slepotu.

Využívanie zmyslov pri orientácii

Nevidiaci človek využíva na získavanie potrebných informácií pre pohyb a orientáciu hmat, sluch a čuch. Slabozraký človek využíva najmä zvyšky svojho zraku a v závislosti od stupňa a druhu zrakovej chyby vo zvýšenej miere aj hmat, sluch a čuch. To, ktoré zmysly a akým spôsobom bude človek pri samostatnom pohybe využívať, závisí od jeho osobných schopností, zručností, výcviku a subjektívnych preferencií.

Hmatové vnímanie

Zrakovo postihnutý človek môže hmatom pozorovať len priestor vo svojej bezprostrednej blízkosti. Preto akékoľvek opatrenie určené na uľahčenie orientácie nevidiaceho, ktoré mu podáva hmatovú informáciu, musí byť umiestnené v jeho dosahu. Taktiež je potrebné umiestniť ho tak, aby bola pravdepodobnosť, že si toto opatrenie nevidiaci všimne, čo najvyššia. Hmatové vnímanie je zúžené len na plochu, ktorou pôsobí človek hmatovými receptormi na skúmaný objekt.

Sluchové vnímanie

Sluch sa využíva na získavanie informácií a komunikovanie prostredníctvom prirodzených i cielených zvukov z okolitého prostredia, ako aj hlasových informácií. V prostredí okolo nás sa vyskytuje veľké množstvo prirodzených zdrojov zvuku a niektoré z nich môže zrakovo postihnutý človek efektívne využívať pre svoju orientáciu. Príkladom je prúd áut - podľa zvuku tohto prúdu sa človek môže zorientovať a pohybovať sa paralelne s ním alebo kolmo naň. Ďalším príkladom môže byť fontána umiestnená pred vstupom do budovy, kde podľa vzdialenosti a smeru zvuku vody zrakovo postihnutý človek vie, kde približne sa nachádza vstup. Tieto prirodzené akustické prvky v prostredí sú však veľmi nestále. Ich výskyt ovplyvňuje napríklad denná doba (výrazne nižší počet áut na ceste mimo dopravnej špičky) alebo ročná doba (fontána v zime nebude funkčná).

Prístupnosť a podpora

Kľúčovým faktorom pre samostatný život nevidiacich a slabozrakých osôb je prístupnosť prostredia, informácií a komunikácie. Dôležité je v tejto súvislosti zdôrazniť, že prístupnosť (accessibility) a dostupnosť (availability) nie sú synonymá! Niečo je dostupné, ak je to k dispozícii - napríklad služba, produkt či informácia. Ale je to prístupné len vtedy, pokiaľ to môže človek reálne využiť bez ohľadu na svoje obmedzenia - či už trvalé (napr. zdravotné postihnutie), alebo dočasné (napr. zlomená noha).

Príklady úprav prístupného prostredia

• Využitie farebných kontrastov (napr. kontrastné označenie prvého a posledného schodiskového stupňa).
• Hmatové orientačné prvky (reliéfne povrchy identifikovateľné nášľapom a bielou palicou).
• Zvukové prvky (akustické orientačné majáky, ozvučené semafory, hlásenia v MHD).

Prístupnosť informácií

V oblasti informácií je dôležité, aby boli tlačené aj digitálne výstupy zrozumiteľné a čitateľné:

• Tlačené materiály by mali napríklad používať dostatočne veľké bezpätkové písmo, matný papier a vysoký kontrast (napr. čierne písmo na bielom podklade).
• Aby boli elektronické dokumenty a webové stránky prístupné pre ľudí so zdravotným postihnutím, musia spĺňať pravidlá prístupnosti definované vo WCAG 2.1 (Pravidlá prístupnosti pre webový obsah), napr. by mali obsahovať správne pomenované formulárové prvky a tlačidlá, logicky štruktúrované nadpisy a alternatívne texty k obrázkom.

Rešpektujúci prístup a komunikácia

Rovnako dôležitý je aj rešpektujúci prístup a spôsob komunikácie, ktoré podporujú dôstojnosť človeka so zrakovým postihnutím. Veľa ľudí si myslí ako sa musia strašne cítiť, ale takýto ľudia sú veľmi vtipní a majú dokonca radi aj čierny humor a veľmi sa tešia keď sa im podarí niečo vtipné vyparatiť.

Ako komunikovať so zrakovo postihnutou osobou?

• Ak chcete nevidiaceho človeka pozdraviť, oslovte ho menom, aby vedel, že vaše slová patrili jemu.
• Pri rozhovore majte tvár otočenú k nemu.
• Nespoliehajte sa na gestá, pre nevidiaceho nemajú žiadnu hodnotu.
• Je netaktné šepkať v prítomnosti zrakovo postihnutého človeka, lebo väčšinou počuje a vníma veľmi pozorne, čo sa okolo neho deje.
• Vždy zrakovo postihnutému spoločníkovi oznámte, keď ho opúšťate. Predídete tomu, že sa bude rozprávať s prázdnou stoličkou. Rovnako ho upozornite, keď sa vrátite späť.
• Nebojte sa taktne upozorniť na určitý problém, o ktorom zrakovo postihnutý človek nevie. Pokiaľ vidíte, že váš zdravotne postihnutý spoločník má po dobrom obede kravatu od omáčky, nemlčte, povedzte mu to.
• Ak idete so zrakovo postihnutou osobou, nadbytočné hovorenie môže pôsobiť nevhodne.
• V neznámom prostredí dávajte zrakovo postihnutému človeku dostatok informácií o tom, čo sa deje a kde sa nachádza. Len tak môže sledovať svoju cestu bez pocitu neistoty a napätia.
• Ponechajte zrakovo postihnutému človeku možnosť samostatne sa rozhodnúť. Napr. ak zrakovo postihnutej osobe pomôžete niečo odložiť, presne ju informujte, kde ste jej čo dali.
• Skôr než niečo urobíte pre zrakovo postihnutého človeka, opýtajte sa, či potrebuje vašu pomoc. Prvým zásadným krokom je spýtať sa zrakovo postihnutého človeka, ako pomôcť.
• V prípade ak človek so zrakovým postihnutím prijme vašu pomoc pri nastupovaní, ponúknite mu lakeť alebo rameno, on sa vás chytí a bude nastupovať za vami.
• Navigujte zrakovo postihnutého cestujúceho na voľné miesto v prostriedku MHD. Tlačenica pri vstupe do vozidla je pre človeka so zrakovým postihnutím veľmi nepríjemná, preto buďte ohľaduplní a zabezpečte preňho dostatok priestoru.
• Nehladkajte vodiaceho psa.

Starostlivosť o zrakovo postihnutého človeka

Starostlivosť o zrakovo postihnutého človeka si vyžaduje individuálny prístup a zohľadnenie jeho špecifických potrieb. Dôležité je:

• Podpora samostatnosti: Umožniť mu vykonávať činnosti, ktoré zvládne sám. Motivujte ho k samostatnosti a nezávislosti. Pomáhajte mu len vtedy, keď to skutočne potrebuje. Umožnite mu prehmatať predmety a zoznámiť sa s prostredím. Nenadhodnocujte ani nepodhodnocujte jeho schopnosti.
• Komunikácia: Používať jasné a presné slovné popisy. Informujte ho o prekážkach a zmenách v teréne. Používajte slovné popisy namiesto ťahania alebo tlačenia.
• Bezpečnosť: Zabezpečiť bezpečné prostredie bez prekážok. Nehýbte s predmetmi bez upozornenia. Udržujte veci na dohodnutých miestach. Rešpektujte jeho tempo a potreby.
• Vytváranie prístupného prostredia: Zabezpečte dostatočné osvetlenie. Používajte kontrastné farby na označenie dôležitých prvkov. Inštalujte vodiace línie a reliéfne značenie. Zabezpečte, aby boli semafory vybavené akustickými signálmi.
• Emocionálna podpora: Poskytovať povzbudenie a podporu. Taktiež sa stáva, že rodičia takýchto detí sa snažia dieťa chrániť pred okolím (proti posmievaniu, lebo vieme že deti vedia byť kruté), tým, že sa nestýkajú s inými ľuďmi a dieťa držia doma, to sa volá hyperprotektivita a nie je dobrá.

Vzdelávanie a integrácia

Deti, ktoré vyštudujú základnú školu, pokračujú ďalej v štúdiu. V škole sa vyučuje všetko, čo na bežných školách (telesná, matika, zemepis...), ale inou formou výuky prispôsobenou ich postihnutiu. V triedach ich je pomenej, napr: 4, mal každý učiteľ čas na žiaka a mohol sa mu venovať podľa jeho postihnutia (či už slepý, alebo slabozraký žiak). Jedna základná škola, ktorá bola založená za týmto účelom je na Svrčej ulici (ak si z Ba je to pri Prírodovedeckej fa).

Úprava podmienok vzdelávania

Pri vzdelávaní žiakov so zrakovým postihnutím je potrebné prispôsobiť podmienky ich špecifickým potrebám. To zahŕňa:

• Používanie zväčšených učebníc a učebníc s bodovým písmom.
• Poskytovanie zvukových kníh a interaktívnych tabúľ.
• Používanie kalkulačiek a názorných pomôcok.
• Zabezpečenie špeciálnych klávesníc pre nevidiacich a programov, ktoré čítajú text z obrazovky počítača.
• Využívanie senzorických miestností a pomôcok na stimuláciu zmyslov.
• Zohľadňovanie potrieb žiakov pri hodnotení a skúšaní.

Kompenzačné pomôcky a asistenčné technológie

Cieľom asistenčných technológií je odstrániť bariéry vyplývajúce zo zrakového postihnutia a nahradiť chýbajúci zrakový vnem. Kompenzačné pomôcky sú zariadenia a predmety, ktoré nahrádzajú, dopĺňajú a podporujú chýbajúce alebo oslabené funkcie človeka s postihnutím.

Kompenzačné pomôcky

Medzi najčastejšie používané pomôcky patria:

• Slepecké palice: Pomáhajú pri orientácii a detekcii prekážok.
• Lupy a zväčšovacie sklá: Umožňujú zväčšenie textu a detailov.
• Braillovo písmo: Umožňuje čítanie a písanie pomocou hmatových znakov.
• Hmatové hodinky: Umožňujú zistiť čas pomocou hmatu.
• Zariadenia s hlasovým výstupom: Čítajú text, oznamujú čas a poskytujú informácie.
• Vodiaci pes: Poskytuje asistenciu pri orientácii a pohybe v priestore.
• Digitálne technológie: Mobilné telefóny, tablety a počítače s prispôsobenými aplikáciami a funkciami.
• Tatrapoint: Mechanický písací stroj na bodové písmo.

Asistenčné technológie

Asistenčné technológie zahŕňajú širokú škálu zariadení a softvéru, ktoré pomáhajú zrakovo postihnutým ľuďom prekonávať bariéry v každodennom živote:

• Inteligentné okuliare: Transformujú vizuálne informácie na zvukové alebo hmatové signály.
• Čítacie zariadenia: Prevádzajú text na reč. Ide o skenovacie a čítacie zariadenie, vhodné pre nevidiacich, aj pre slabozrakých užívateľov. Prostredníctvom tohto zariadenia si môžu jednoducho prečítať knihy, časopisy, noviny, robiť poznámky a iné, ako aj prehrávať audio knihy na CD a DAISY audio knihy.
• Softvér na zväčšovanie obrazovky: Umožňuje zväčšenie textu a grafiky na obrazovke počítača. Program na zväčšovanie informácie a navigáciu na obrazovke počítača umožňuje slabozrakým ľuďom efektívne využívať aplikačné programy pre voľný čas, komunikáciu s inštitúciami i s priateľmi, na vzdelávanie i zamestnanie. Poskytuje zväčšenie 2 - 36-krát s vyhladzovaním písma a farieb.
• Hlasové ovládanie: Umožňuje ovládať počítač a mobilné zariadenia pomocou hlasových príkazov.
• Navigačné systémy: Poskytujú informácie o polohe a smere pohybu.
• Čítač PC obrazovky JAWS pre Windows: Zabezpečuje na osobnom počítači prístup k súčasným programom a k Internetu napriek tomu, že nevidíte na jeho obrazovku. So softvérovým syntetizérom reči a zvukovou kartou počítača číta všetky potrebné informácie. Riadi aj hmatový display, ktorý sa dá pripojiť k počítaču, aby sa na ňom prečítali v Braillovom písme informácie zobrazené na obrazovke, overila sa tak korektnosť zápisu i jeho formát.
• Hmatový display: Odozva klávesnice opakuje pri písaní znaky alebo slová. Vyniká malými rozmermi, braillovskou klávesnicou a bezdrôtovým prenosom pomocou bluetooth. V spolupráci s programom JAWS ponúka vynikajúcu orientáciu pri práci, prekladaní a učení sa braillovho písma. K dispozícii je 40 buniek zobrazujúcich jednotlivé znaky, ktoré sú veľmi dobre hmatateľné. Má desať konfigurovateľných horúcich klávesov, ktoré sa dajú v JAWSe jednoducho navoliť. Prepojenie s počítačom je možné aj cez USB 2.0.

Úloha Únie Nevidiacich a Slabozrakých Slovenska (ÚNSS)

Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska (ÚNSS) je organizácia, ktorá poskytuje komplexnú podporu ľuďom so zrakovým postihnutím. Ľudia so zrakovým postihnutím predstavujú zhruba 1,5% celkovej populácie. Sú to osoby, ktoré napriek najlepšej možnej korekcii majú problémy s vykonávaním zrakovej práce. Zrakovo postihnutí narážajú na rôzne bariéry aj z dôvodu rôznych funkčných dôsledkov ich diagnóz, napríklad problém neozvučených semaforov na prechodoch pre chodcov, chýbajúce vodiace línie a reliéfne značenie alebo i nedostatočne označené nebezpečné prekážky. ÚNSS poskytuje dostupnosť materiálov vo vhodných formátoch, akými sú napríklad Braillovo písmo, zvuková nahrávka alebo elektronická verzia. Ak potrebujete pomoc alebo informácie, môžete kontaktovať krajské stredisko ÚNSS podľa vášho bydliska. Poradcovia a inštruktori sociálnej rehabilitácie vám radi pomôžu.

tags: #zrakovo #postihnuti #ludia