Zrakové postihnutie a zraková ostrosť: Komplexný pohľad

Zrak je jedným z najdôležitejších zmyslov, vďaka ktorému vnímame až 80 % informácií z okolitého prostredia. Oko, ako samotný orgán zraku, predstavuje veľmi zložitý systém, ktorého jednotlivé časti musia pracovať v dokonalej súhre. Zrakové postihnutie je široký pojem, ktorý sa vzťahuje na akýkoľvek typ straty zraku, pričom sa môže pohybovať od miernej až po závažnú. V tomto článku sa pozrieme na rôzne aspekty zrakového postihnutia, zrakovú ostrosť a ich príčiny.

Špeciálna pedagogika zameraná na zrakovo postihnutých

Špeciálna pedagogika je veda a odbor, ktorý sa zaoberá teóriou a praxou edukácie zrakovo postihnutých. História starostlivosti o zrakovo postihnutých je spojená s ťažkými osudmi. V minulosti boli zrakovo postihnuté deti často usmrcované alebo žili v chudobe ako žobráci. Až neskôr sa začala rozvíjať organizovaná starostlivosť, napríklad útulky pre oslepnutých vojakov. Významnou postavou bol Vives, ktorý bojoval za práva nevidiacich na vzdelávanie a zamestnávanie.

Kategórie zrakového postihnutia

Zrakové postihnutie sa delí do niekoľkých kategórií:

• Nevidiaci: Kategória s najťažším zrakovým postihnutím, do ktorého patria deti, mládež a dospelí, ktorí majú zrakové vnímanie narušené do stupňa slepoty. Slepota môže byť totálna (úplná strata videnia) alebo praktická (zvyšky zraku). Môže byť vrodená alebo získaná počas života. V našej terminológii pod ľuďmi so zrakovým postihnutím rozumieme:
  • nevidiaci - osoba s úplnou stratou zrakového vnímania, prípadne schopná len vnímať svetlo, no nie lokalizovať jeho zdroj,
  • prakticky nevidiaci - osoba, ktorá síce vníma svetlo, obrysy či tvary predmetov, no ani s najlepšou korekciou nemôže zrak využívať ako dominantný zmysel pri práci, orientácii či získavaní informácií.
• Čiastočne vidiaci: Kategória osôb, ktoré majú čiastočne obmedzené zrakové funkcie, zvyčajne jedného oka.
• Slabozraký: Osoby, ktoré majú postihnuté zrakové vnímanie na stupni slabozrakosti, ide o nižšiu schopnosť zrakovej ostrosti oboch očí, aj pri kompenzácii okuliarmi, ktoré je takého rozsahu, že postihnutí robí problémy v bežnom živote. Disponujú užitočnými zvyškami zraku, ktoré môžu efektívne využívať.
• Osoby s poruchami binokulárneho videnia: Človek s narušenou spoluprácou oboch očí (napr. pri škúlení alebo tupozrakosti).

Čo je to slepota?

Slepota je termín, ktorý lekárska komunita a vlády používajú na definovanie určitého stupňa zrakového postihnutia. Slepota môže zahŕňať rôzne životné výzvy. Právna slepota je pojem, ktorý označuje stupeň zrakového postihnutia, ktorý je uznaný zákonom. V mnohých krajinách môže byť zraková ostrosť 6/60 alebo horšia považovaná za právnu slepotu. Naopak, absolútna alebo úplná slepota znamená úplnú absenciu vnímania svetla. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) definuje slepotu ako zrakovú ostrosť nižšiu ako 3/60 na lepšom oku, a to aj pri použití korekčných šošoviek. Podľa definície Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) existujú rôzne stupne zrakového postihnutia na diaľku. Oční špecialisti najprv posudzujú kombináciu zrakovej ostrosti a ďalších faktorov životného štýlu, kým osobu uznajú za nevidiacu.

Testovanie na právnu slepotu začína vyšetrením zraku kvalifikovaným očným lekárom. Zraková ostrosť je jedným z hlavných kritérií používaných na určenie slepoty. Zorné pole je ďalším dôležitým kritériom, ktoré sa používa na určenie slepoty. Zorné pole sa vzťahuje na to, čo osoba vidí na okraji svojho zraku, keď sa pozerá priamo pred seba bez toho, aby hýbala očami. Väčšina nevidiacich ľudí má určitú úroveň funkčného videnia. Niektorí nevidiaci ľudia môžu vykonávať úlohy, ako je čítanie a práca, pomocou adaptívnych nástrojov. Slepota má široké spektrum a teda to, čo niekto vidí, veľmi závisí od jednotlivca. Osvetlenie, denná doba a environmentálne faktory môžu tiež ovplyvniť to, ako človek vidí. Zraková ostrosť 6/60 (20/200) alebo horšia sa vo väčšine krajín považuje za legálnu slepotu. Vo všeobecnosti je maximálna hodnota dioptrií korigovaná kontaktnými šošovkami -12,00 pre krátkozrakosť a +8,00 pre ďalekozrakosť.

Zraková ostrosť

Zraková ostrosť je jednoduchým meraním ostrosti centrálneho videnia osoby a jej schopnosti vidieť detaily. Za dokonalé videnie sa považuje stupeň 6/6 (20/20 v Severnej Amerike). Prvé číslo pred lomítkom znamená vzdialenosť, z ktorej sa dívate na tabuľku. Druhé číslo za lomítkom je vzdialenosť od tabuľky, z ktorej by osoba s "normálnym" zrakom jasne videla tie isté čísla. Vykonanie online zrakového testu môže byť užitočné na rýchle overenie zrakovej ostrosti.

Vývoj videnia u detí

Malé deti dokážu povedať iba veľmi obmedzene, či vidia dobre alebo zle a do akej miery vidia ostro a jasne. Do siedmich rokov života dieťaťa sa zrak a spojenie medzi zrakovým centrom v mozgu a očami stále vyvíja. V prvých týždňoch po narodení sa vyvíja takzvaná zraková fixácia, teda schopnosť upriamovať pohľad a vnímať blízke i vzdialené predmety. Zraková ostrosť je v tomto období vyvinutá na menej než 10 %. Počas prvých šiestich mesiacov života sa zrak vyvíja najrýchlejšie. V prvých dvoch rokoch dochádza k výraznému vývoju zrakového centra v mozgu. Medzi tretím a desiatym rokom života sa vývoj zraku spomaľuje a po nástupe puberty ho už viac nemožno ovplyvniť tak ako v mladšom veku. Práve preto sa zrakové poruchy najlepšie a najrýchlejšie liečia do siedmich rokov života.

Tupozrakosť (amblyopia)

Tupozrakosť, odborne nazývaná amblyopia, je funkčná porucha zraku, pri ktorej ide o zníženie zrakovej ostrosti zvyčajne jedného oka spôsobené útlmom zrakového vnímania. V tomto prípade je mozog nedokáže spojiť obrazy oboch očí do jedného vnímania, čo vedie k dvojitému videniu. Následkom neliečeného škúlenia v detstve je u veľkého počtu pacientov tupozrakosť. Toto postihnutie vzniká predovšetkým v období, kedy sa vyvíja miesto najostrejšieho videnia - makula. Tupozraké oko je síce správne anatomicky funkčné, ale pod vplyvom nejakej dioptrickej chyby nefunguje správne spojenie medzi ním a zrakovým centrom v mozgu. Tupozrakosť postihuje takmer 4 % detí. Spôsobuje ju nedostatočná stimulácia zraku v období, keď sa vyvíja. Často sa vyskytuje v spojení so škúlením a inými dioptrickými poruchami, ale môže byť prítomná aj bez nich.

Príčiny tupozrakosti môžeme rozdeliť do troch základných skupín. Funkčná tupozrakosť (amblyopia) jedného alebo oboch očí môže - ak nie je včas rozpoznaný a liečený - viesť k vážne a trvalé poškodenie zraku alebo dokonca na porucha zraku. Ak sa však kvalita obrazu zhorší v dôsledku refrakčné chyby, zakalenie rohovky alebo šošovky, pravdepodobne v dôsledku žmurkanie, medzi týmito dvoma obrazmi vznikajú rozdiely. Ak táto situácia nastane počas raného vývoja zraku, t. j. v prvých rokoch života, sa môže vyskytnúť nezvratné zníženie zrakovej ostrosti. Druhým najrozšírenejším typom je tupozrakosť anizometropická, ktorá vzniká na základe výrazne odlišnej refrakcie (dioptrie) na oboch očiach. V oboch týchto prípadoch dostáva zrakové centrum v mozgu z každého oka kvalitatívne odlišné podnety, ktoré nedokáže spojiť v jeden zrakový vnem. Tretia najfrekventovanejšia forma tupozrakosti je amblyopia pochádzajúca z nedostatočnej stimulácie zrakovej kôry v prípade vrodeného poklesu viečka či sivého zákalu (tzv. deprivačná amblyopia).

Rodina, okolie, ale ani samotné dieťa nemusia problém dlho spozorovať, kým nedôjde k náhodnému zakrytiu lepšieho oka. Tomuto vývoju sa však dá predísť, ak je amblyopia včas diagnostikovaná a liečená oftalmológom a ortoptikom. Veľmi často sa stáva, že sa amblyopia tzv. Terapia sa zvyčajne začína po dôkladnej diagnostike pomocou ošetrenie oklúzie - t. j. zakrytie oka náplasťou. V súčasnosti je najrozšírenejšou terapiou penalizácia (oklúzia) vedúceho oka, ktorá núti mozgovú kôru spracovávať vnem prichádzajúci z tupozrakého oka. Najväčším nedostatkom oklúznej liečby je fakt, že nie je účinná po tzv. kritických periódach (prvých 6 až 9 rokov života). Dôvodom je znížená schopnosť dospelého mozgu prispôsobiť sa vonkajším podnetom. Skutočne sa u nich dosiahlo výrazné zlepšenie zrakovej ostrosti tupozrakého, amblyopického oka. Pacient stráca priestorové videnie, po šiestom roku života je terapia len málo účinná. Netreba podceňovať opodstatnenosť preventívnych prehliadok.

Príčiny zrakového postihnutia

Príčinami slepoty môžu byť zdravotné ochorenia, infekcie a úrazy. Výrazné zrakové postihnutie môže byť prítomné už pri narodení alebo sa môže prejaviť v priebehu života.

Refrakčné chyby

Refrakčné chyby sú nedokonalosti optického systému oka, ktoré majú za následok zníženie zrakovej ostrosti.

• Krátkozrakosť (myopia): Je porucha zraku, pri ktorej dieťa vidí nejasne predmety vzdialenejšie ako 5 metrov. Je to spôsobené tým, že krátkozraké oko je dlhšie než by malo byť, a preto nedokáže zobrazovať obrazy na sietnici ostro a jasne.
• Ďalekozrakosť (hypermetropia): Ďalekozraké deti nevidia dobre na blízko, a preto od pozorovaných predmetov odstupujú alebo si ich odťahujú ďalej od očí. Je stav, pri ktorom je oko kratšie ako by malo byť. Lúče z pozorovaného predmetu sa koncentrujú za bodom najostrejšieho videnia a vytvárajú neostrý obraz.
• Astigmatizmus: Táto porucha videnia je spôsobená nerovnomerným zakrivením očnej rohovky, ktorá spôsobuje neostré videnie.

Ďalšie očné problémy

Okrem vyššie uvedených existujú aj ďalšie problémy, ktoré môžu ovplyvniť zrak:

• Škúlenie (strabizmus): Pod pojmom škúlenie rozumieme príležitostné alebo neustále postavenie očí v nesprávnej polohe. Môže byť nenápadné, ale aj jasne zreteľné. Môže ním trpieť jedno oko, ale aj obe. Odchýlka jedného oka od osi fixácie sa nazýva strabizmus. Strabizmus (žmurkanie) a amblyopia (funkčná tuposť) sú veľmi úzko prepojené.
• Diplopia (dvojité videnie): Monokulárna diplopia môže byť dôsledkom zlého predpisu dioptrií, najčastejšie sa však vyskytuje pri rôznych očných ochoreniach, akými sú napríklad ochorenia rohovky, ochorenia šošovky (sivý zákal) alebo očné zápaly. Binokulárna diplopia vzniká najčastejšie na podklade neurologických a svalových ochoreniach, keď sú obe oči síce stále funkčné, no nedokážu spojiť zrakové vnemy pravého a ľavého oka do jedného obrazu.
• Syndróm suchého oka: Či už v menšom alebo väčšom rozsahu je jedným z najčastejších ochorení, ktorým v súčasnosti trpí skoro každý piaty človek vo veku do 15 do 55 rokov.
• Keratokonus: Je nezápalové degeneratívne ochorenie rohovky, pri ktorom sa určitá časť rohovky (ktorá je zvyčajne guľovitého tvaru) kužeľovito vyklenuje, nepravidelne lomí, dochádza k jej stenčovaniu a rohovka sa jednoducho povedané nepravidelne deformuje.
• Šedý zákal (katarakta): Spôsobuje rozmazané videnie, slabé farebné videnie, v pokročilom štádiu videnie ako cez mliečne sklo.
• Vekom podmienená degenerácia makuly: Je chronické progresívne ochorenie, ktoré postihuje centrálnu časť sietnice, tzv. žltú škvrnu - makulu. Tá je zodpovedná za centrálnu zrakovú ostrosť. Spôsobuje stratu centrálneho videnia (rozmazaná škvrna v mieste, kam sa človek pozerá).
• Pigmentová retinopatia: Je dedičné progresívne ochorenie sietnice, kedy sa na sietnici vytvárajú pigmentové tmavé ložiská. Ochorenie sa prejavuje vysokým stupňom straty zrakového poľa - zúžením zorného poľa, sprevádzané napr. myopiou (krátkozrakosťou), kataraktou. Spôsobuje stratu periférneho videnia, fotofóbiu (svetloplachosť), tunelové videnie.
• Hemianopsia: Je porucha v zornom poli oboch očí, ktorá môže vzniknúť v dôsledku úrazu hlavy, cievnej mozgovej príhody alebo nádoru na mozgu. Spôsobuje obmedzené videnie oboch očí (polovičné, štvrtinové).
• Diabetická retinopatia: Sú patologické zmeny sietnice a ciev sietnice v dôsledku cukrovky. Oslabujú sa krvné cievy vyživujúce sietnicu, ktoré praskajú, rozvetvujú sa, a tým vytvárajú degeneratívne ložiská, ktoré vedú k poruchám videnia. Spôsobuje kolísavú zrakovú ostrosť, znížené vnímanie farieb a poškodené zrakové pole - výpadky, škvrny, pavučiny.
• Glaukóm (zelený zákal): Je nezvratné poškodenie zrakového nervu vedúce k poškodeniu zrakových funkcií a bez adekvátnej liečby až k nezvratnej strate zraku. Ochorenie je spôsobené zvýšeným vnútroočným tlakom. Zelený zákal spôsobuje kolísavé videnie, periférne obmedzenia zorného poľa, v pokročilom štádiu tunelové videnie.
• Atrofia zrakového nervu: Môže byť spôsobená zápalovými procesmi, degeneratívnymi procesmi, kompresiou, edémom, traumou, ochoreniami centrálneho nervového systému, kraniocerebrálnou traumou, celkovými ochoreniami (hypertenzia, ateroskleróza), intoxikáciou, ochoreniami očnej buľvy, dedičnými atrofiami a z nich vyplývajúcimi lebečnými deformáciami.

Život so zrakovým postihnutím

Život so zrakovým postihnutím je spojený s mnohými ťažkosťami. Zrakové postihnutie má vážne dôsledky na každodenný život, najmä v týchto oblastiach:

• samostatný pohyb a orientácia v priestore, najmä v neznámom prostredí,
• vykonávanie činností v domácnosti (napr. varenie, upratovanie),
• čítanie a získavanie informácií.

Ľudia so zrakovým postihnutím potrebujú nákladné a technicky náročné pomôcky. Môžu prežívať záťaž v období po strate zraku či pocity menejcennosti. Je dôležité, aby mali prístup k podporným službám a zdrojom, ktoré im pomôžu prispôsobiť sa novým podmienkam, v ktorých žijú. Nezabudnite, že nie každý nevidiaci potrebuje alebo používa hmatové písmo, ako napríklad Braillovo písmo, ktoré je zobrazené vyššie. V mnohých krajinách môže registrácia ako nevidiaci poskytnúť rôzne výhody. Tie môžu zahŕňať napríklad finančnú pomoc alebo dôchodky, prístup k podporným službám, zdrojom a ubytovaniu. Je dôležité poznamenať, že práve preto, že zrak osoby iba môže a nemusí dosiahnuť hranicu nevidomosti, je registrácia osobným rozhodnutím a je dobrovoľná. Kľúčovým faktorom pre samostatný život nevidiacich a slabozrakých osôb je prístupnosť prostredia, informácií a komunikácie. Dôležité je v tejto súvislosti zdôrazniť, že prístupnosť (accessibility) a dostupnosť (availability) nie sú synonymá! Niečo je dostupné, ak je to k dispozícii - napríklad služba, produkt či informácia. Ale je to prístupné len vtedy, pokiaľ to môže človek reálne využiť bez ohľadu na svoje obmedzenia - či už trvalé (napr. zdravotné postihnutie), alebo dočasné (napr. zlomená noha).

Multisenzorické miestnosti pre osoby s poruchou zraku

Multisenzorické miestnosti, ako napríklad Snoezelen miestnosti, môžu byť veľmi užitočné pre osoby so zrakovým postihnutím. Tieto miestnosti sú navrhnuté tak, aby stimulovali zmysly a podporovali relaxáciu a rozvoj. Reinhard Keck, učiteľ na škole pre deti so zrakovým postihnutím, odporúča, aby tieto miestnosti obsahovali veľa voľného priestoru, kontrastné farby a rôzne taktilné materiály. Je dôležité, aby inštruktor prezentoval každý jeden komponent v miestnosti a vysvetlil jeho možnosti využitia. UV svetlo by sa malo využívať s opatrnosťou, pretože môže byť pre niektorých ľudí nepríjemné.

Prístupné prostredie a komunikácia

Príklady úprav prístupného prostredia:

• využitie farebných kontrastov (napr. kontrastné označenie prvého a posledného schodiskového stupňa),
• hmatové orientačné prvky (reliéfne povrchy identifikovateľné nášľapom a bielou palicou),
• zvukové prvky (akustické orientačné majáky, ozvučené semafory, hlásenia v MHD).

V oblasti informácií je dôležité, aby boli tlačené aj digitálne výstupy zrozumiteľné a čitateľné:

• tlačené materiály by mali napríklad používať dostatočne veľké bezpätkové písmo, matný papier a vysoký kontrast (napr. čierne písmo na bielom podklade),
• aby boli elektronické dokumenty a webové stránky prístupné pre ľudí so zdravotným postihnutím, musia spĺňať pravidlá prístupnosti definované vo WCAG 2.1 (Pravidlá prístupnosti pre webový obsah), napr. by mali obsahovať správne pomenované formulárové prvky a tlačidlá, logicky štruktúrované nadpisy a alternatívne texty k obrázkom.

Rovnako dôležitý je aj rešpektujúci prístup a spôsob komunikácie, ktoré podporujú dôstojnosť človeka so zrakovým postihnutím.

Prevencia a starostlivosť

Pravidelné očné vyšetrenia sú veľmi dôležité pre zdravie očí. Možno vás prekvapí, že aj ak nemáte žiadne subjektívne ťažkosti, mali by ste chodiť na pravidelné očné vyšetrenie.

tags: #zrakove #postihnutie #zrakova #ostrost