Zrakové postihnutie a práca: Prekonávanie bariér k úspešnej kariére

Zrak je považovaný za najdôležitejší zmysel človeka, prostredníctvom ktorého prijímame viac ako 80 % všetkých vnemov z okolia. Nie každému je však dopriate mať zrak v poriadku. Zrakové postihnutia sú obvykle celospoločensky považované za veľmi vážne obmedzenia v živote človeka. Tieto postihnutia môžu vzniknúť v rôznom vekovom období - pred narodením, počas narodenia aj po narodení, a taktiež rôznorodé môžu byť aj príčiny, ktoré k danému postihnutiu viedli.

Zrakové postihnutie predstavuje pre mnohých ľudí významnú bariéru, ktorá ovplyvňuje rôzne aspekty ich života, vrátane pracovného uplatnenia. Väčšina obyvateľov so zrakovým postihnutím čelí výraznému znevýhodneniu na trhu práce, ako konštatovali zástupcovia Inštitútu pre výskum práce a rodiny (IVPR) na základe výsledkov empirického výskumu.

Čo rozumieme pod zrakovým postihnutím?

Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) porucha zraku nastáva vtedy, keď ochorenie oka ovplyvňuje zrakový systém a jeho funkcie. WHO ďalej definuje klasifikáciu závažnosti zrakového oslabenia na základe zrakovej ostrosti a rozsahu zorného poľa. Pri poruche zrakovej ostrosti je videnie neostré, zahmlené a človek stráca schopnosť vidieť detaily. Narušenie zorného poľa (periférneho videnia) sa môže prejavovať napríklad ťažkosťami pri orientácii v priestore.

O zrakovom postihnutí hovoríme vtedy, keď osoba nedosahuje 100 % videnie ani pri najlepšej možnej korekcii. V našej terminológii pod ľuďmi so zrakovým postihnutím rozumieme:

• nevidiaci - osoba s úplnou stratou zrakového vnímania, prípadne schopná len vnímať svetlo, no nie lokalizovať jeho zdroj,
• prakticky nevidiaci - osoba, ktorá síce vníma svetlo, obrysy či tvary predmetov, no ani s najlepšou korekciou nemôže zrak využívať ako dominantný zmysel pri práci, orientácii či získavaní informácií,
• slabozraký - osoba, ktorá má aj napriek korekcii zhoršené zrakové schopnosti, no disponuje užitočnými zvyškami zraku, ktoré môže efektívne využívať,
• osoba s poruchami binokulárneho videnia - človek s narušenou spoluprácou oboch očí (napr. pri škuľavosti alebo tupozrakosti).

Zrakové postihnutie má vážne dôsledky na každodenný život, najmä v týchto oblastiach:

• samostatný pohyb a orientácia v priestore, najmä v neznámom prostredí,
• vykonávanie činností v domácnosti.

Príčiny zrakových postihnutí

Zrakové postihnutie môže mať rôzne formy a príčiny. Medzi najčastejšie patria:

• Katarakta (sivý zákal): Nepriehľadnosť alebo zatiahnutie šošovky, ktoré spôsobuje rozmazané videnie, slabé farebné videnie a v pokročilom štádiu videnie ako cez mliečne sklo. Kataraktu možno liečiť chirurgicky.
• Vekom podmienená degenerácia makuly: Chronické progresívne ochorenie, ktoré postihuje centrálnu časť sietnice (makulu) a spôsobuje stratu centrálneho videnia. Človek prestáva vidieť detaily, napr. tváre osôb, periférne videnie zostáva zväčša zachované, ale je zvlnené.
• Pigmentová retinopatia: Dedičné progresívne ochorenie sietnice, ktoré sa prejavuje vysokým stupňom straty zrakového poľa - zúžením zorného poľa, sprevádzané napr. myopiou (krátkozrakosťou), kataraktou. Spôsobuje stratu periférneho videnia, fotofóbiu (svetloplachosť), tunelové videnie.
• Hemianopsia: Porucha v zornom poli oboch očí, ktorá môže vzniknúť v dôsledku úrazu hlavy, cievnej mozgovej príhody alebo nádoru na mozgu. Spôsobuje obmedzené videnie oboch očí (polovičné, štvrtinové).
• Diabetická retinopatia: Patologické zmeny sietnice a ciev sietnice v dôsledku cukrovky. Spôsobuje kolísavú zrakovú ostrosť, znížené vnímanie farieb a poškodené zrakové pole - výpadky, škvrny, pavučiny.
• Glaukóm (zelený zákal): Nezvratné poškodenie zrakového nervu vedúce k poškodeniu zrakových funkcií a bez adekvátnej liečby až k nezvratnej strate zraku. Ochorenie je spôsobené zvýšeným vnútroočným tlakom. Spôsobuje kolísavé videnie, periférne obmedzenia zorného poľa, v pokročilom štádiu tunelové videnie.

Skoré odborné vyšetrenie a diagnostika znamená väčšiu možnosť úspechu v liečbe, ako aj vo voľbe výchovných a vzdelávacích postupov. Poradenskú pomoc rodinám v tejto oblasti okrem odborných lekárov poskytnú aj špeciálni pedagógovia - tyflopédi, ktorí sú spravidla v každej špeciálno-pedagogickej poradni, alebo odborní zamestnanci centier včasnej intervencie (CVI).

Znevýhodnenie na trhu práce a prekážky pri zamestnávaní

Zrakové postihnutie predstavuje pre mnohých ľudí významnú bariéru, ktorá ovplyvňuje rôzne aspekty ich života, vrátane pracovného uplatnenia. Väčšina obyvateľov so zrakovým postihnutím čelí výraznému znevýhodneniu na trhu práce. Zamestnávatelia vnímajú zrakové postihnutia ako veľmi problémové (88 percent). Integrácia zrakovo postihnutých do pracovného prostredia stále naráža na prekážky. Z prieskumu Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska (ÚNSS) v rámci projektu Sizar vyplynulo, že za najväčšie prekážky pri hľadaní a udržovaní zamestnania považujú zrakovo postihnutí:

• limitovaný prístup k pomôckam počas vzdelávania,
• necitlivosť zamestnávateľov, ktorí nemajú ochotu vytvoriť pre ich postih podmienky,
• problémy s prácou s počítačom,
• problémy s dopravou, ktorú zamestnávateľ často nemôže poskytnúť.

Zamestnávatelia ďalej za najväčšiu prekážku považujú nutnosť realizácie architektonických úprav pre bezbariérový vstup na pracovisko a úpravy pracovného miesta. Ďalšie prekážky zahŕňajú:

• nízka kvalifikácia a odborné zručnosti: Zdravotné postihnutie sa často spája s nízkou kvalifikáciou a nízkymi odbornými zručnosťami,
• nedostatočná informovanosť zamestnávateľov: Nedostatočné povedomie o možnostiach a schopnostiach zrakovo postihnutých ľudí,
• obavy z nákladov na úpravu pracovného prostredia: Zamestnávatelia sa obávajú finančnej náročnosti prispôsobenia pracovného miesta potrebám zrakovo postihnutého zamestnanca,
• predsudky a stereotypy: Negatívne presvedčenia o schopnostiach zrakovo postihnutých ľudí vykonávať určité pracovné činnosti.

Zrakovo postihnutí narážajú na rôzne bariéry aj z dôvodu rôznych funkčných dôsledkov ich diagnóz. V závislosti od stupňa a typu zrakového postihnutia môžu totiž rôzne prekážky byť vnímané rozdielne. Napríklad, ľudia so zrakovým postihnutím narážajú na problém neozvučených semaforov na prechodoch pre chodcov, na chýbajúce vodiace línie a reliéfne značenie alebo i na nedostatočne označené nebezpečné prekážky. Problémy môžu byť tiež spojené s dostupnosťou materiálov vo vhodných formátoch, akými sú napríklad Braillovo písmo, zvuková nahrávka alebo elektronická verzia.

Asistenčné technológie: Most k samostatnosti a integrácii

Našťastie, vďaka pokroku v oblasti asistenčných technológií (AT) sa otvárajú nové možnosti pre integráciu zrakovo postihnutých do spoločnosti a pracovného prostredia. Cieľom týchto technológií je čiastočne alebo úplne odstrániť bariéry vyplývajúce zo zdravotného postihnutia. V prípade ľudí so zrakovým postihnutím sa AT snažia nahradiť chýbajúci zrakový vnem a tak sprostredkovať výpadok v príjme informácií z okolia, ktoré bežne vnímame zrakom.

Asistenčné technológie napomáhajú integrácii človeka so zrakovým postihnutím do spoločnosti. Umožňujú mu plnohodnotne tráviť voľný čas, vzdelávať sa, navštevovať kultúrne, športové, ale aj rekreačné zariadenia. Aby to bolo možné v čo najväčšej miere, je dôležité poznať jednotlivé technológie, ich možnosti, dostupnosť, naučiť sa ich ovládať. V súčasnosti existuje mnoho kompenzačných pomôcok, ktoré môže človek so zrakovým postihnutím využívať. Človek so zrakovým postihnutím využíva kompenzačné pomôcky a asistenčné technológie vo chvíľach, keď pociťuje potrebu nahradenia straty zraku.

Medzi najčastejšie využívané technológie patria:

• Zväčšovacie lupy a obrazovky: Umožňujú zväčšiť text a obrázky, čím uľahčujú čítanie a prácu s vizuálnymi informáciami.
• Softvér na čítanie obrazovky (screen readers): Prevod textu na reč, čím umožňuje prístup k informáciám na počítači a internete aj pre nevidiacich používateľov.
• Braillovo písmo a zariadenia na jeho zobrazovanie: Poskytujú hmatový prístup k textu.
• Hlasové ovládanie a diktovanie: Umožňujú ovládať počítač a písať text pomocou hlasu.
• Navigačné systémy a aplikácie: Pomáhajú pri orientácii v priestore a plánovaní trasy.
• Špeciálne klávesnice a myši: Uľahčujú ovládanie počítača pre ľudí s obmedzenou motorikou.

Existujú optické a elektronické pomôcky posilňujúce zostatkové zrakové funkcie, rovnako pomôcky založené na využívaní hmatu alebo sluchu a nakoniec sa používajú aj bežné výrobky bez akejkoľvek úpravy alebo s jednoduchými úpravami, ako je doplnenie reliéfnej stupnice. Pomôcok je veľké množstvo a sú medzi nimi úzko špecializované i veľmi univerzálne zariadenia. Je to zapríčinené tým, že zatiaľ neexistuje žiadna univerzálnejšia funkčná náhrada zraku, ktorý je hlavným prostriedkom na získavanie informácií.

Pre zamestnancov so zrakovým postihnutím sú kľúčové nasledujúce technológie a pomôcky:

• Notebook so slúchadlami a špeciálnym softvérom (čítačom obrazovky): Tento softvér nevidiacemu sprostredkúva informácie z obrazovky pomocou hlasového výstupu a zároveň mu umožňuje ovládať počítač z klávesnice.
• Skener a OCR softvér: Bežný skener, ktorým si nevidiaci naskenuje text a nechá OCR softvér (Optical Character Recognition software) rozpoznať text. Ten následne nainštalovaný softvér prečíta.
• Dotykový mobil (smartfón): Bežný dotykový mobil s operačným systémom Android alebo iOS. Má nainštalovaný softvér (tiež čítač obrazovky), vďaka ktorému s ním môže nevidiaci pracovať.
• Kancelársky organizér.
• Štandardný tlačený materiál (faktúry a pod.): Nevidiaci vie pracovať so štandardným tlačeným materiálom pomocou zariadení popísaných vyššie. Text si naskenuje, nechá ho rozpoznať OCR softvérom a hlasový výstup údaje následne prečíta nahlas.

Potenciál a príležitosti pre zrakovo postihnutých na trhu práce

Napriek prekážkam existuje mnoho oblastí, v ktorých môžu byť zrakovo postihnutí úspešní a prínosní. Tvrdenie, že nevidiaci či slabozrakí môžu byť len masérmi či košikármi, je prežitok. Vhodné pracovné pozície pre zrakovo postihnutých zahŕňajú:

• Administratívne a kancelárske práce: Vďaka asistenčným technológiám môžu zrakovo postihnutí efektívne vykonávať administratívne úlohy, spracovávať dokumenty a komunikovať s klientmi.
• Informačné technológie: Programovanie, vývoj webových stránok, testovanie softvéru a ďalšie IT pozície sú často dostupné aj pre zrakovo postihnutých, ktorí ovládajú potrebné technológie.
• Telefonické služby a zákaznícka podpora: Zrakovo postihnutí môžu pracovať ako operátori call centier, poskytovať zákaznícku podporu a vybavovať telefonické hovory.
• Prekladateľstvo a jazykové služby: Vďaka vynikajúcej pamäti a zmyslu pre detail môžu byť zrakovo postihnutí úspešní ako prekladatelia a jazykoví redaktori.
• Masáže a terapeutické služby: Zrakovo postihnutí maséri a terapeuti sa často vyznačujú mimoriadnou citlivosťou a empatiou, čo im umožňuje poskytovať kvalitné služby.
• Hudba a umenie: Zrakovo postihnutí hudobníci, speváci a umelci môžu uplatniť svoj talent a kreativitu v rôznych oblastiach.
• Vzdelávanie a poradenstvo: Zrakovo postihnutí učitelia, lektori a poradcovia môžu odovzdávať svoje skúsenosti a pomáhať ostatným.

Projekt SIZAR: Kľúč k prekonávaniu bariér

Inštitút pre výskum práce a rodiny realizoval projekt Systém integrovaného zamestnávania a rekvalifikácie nevidiacich a slabozrakých ľudí (SIZAR) aj vďaka finančnej podpore Európskeho sociálneho fondu. Cieľom projektu bolo dostať do povedomia zamestnávateľov problematiku zamestnávania zdravotne postihnutých. Prieskum zameraný na postavenie osôb so zrakovým postihnutím na trhu práce uskutočnila v rámci projektu Sizar Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska.

Partnerom projektu je Agentúra podporovaného zamestnávania, ktorá je aktívna vo vyhľadávaní vhodného zamestnania pre všetky znevýhodnené skupiny, a teda i zrakovo postihnutých. Ďalším parterom je Národná agentúra pre podporu malého a stredného podnikania, ktorá organizuje školenia pre začínajúce aj existujúce podnikateľské subjekty. Medzi terajších partnerov patrí aj Stredisko pre štúdium práce a rodiny, ktorá má charakter výskumného pracoviska. Hlavným partnerom projektu je Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska.

Výsledky výskumu ukázali, že viac ako polovica zamestnávateľov plní zákonom určenú povinnosť zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím. Zamestnávateľ by mal zamestnávať takýchto občanov postihnutím v počte, ktorý predstavuje 3,2 percenta z celkového počtu zamestnancov. Podľa výsledkov výskumu väčšina zamestnávateľov je toho názoru, že prítomnosť zdravotného hendikepu nie je prekážkou pre výkon pracovnej činnosti, pričom štvrtina z nich sa domnieva, že zdravotné postihnutie je zlučiteľné s výkonom pracovnej činnosti nezávisle od jeho druhu a stupňa. Vysoký stupeň ochoty starať sa o rozvoj kvalifikačnej úrovne zamestnancov so zdravotným postihnutím pritom vyjadrilo 80 percent zamestnávateľov.

Dôležitosť individuálneho prístupu a podpory

Je dôležité si uvedomiť, že existencia a dostupnosť asistenčných technológií neznamená automaticky samostatnosť človeka so zrakovým postihnutím. Nie každý dokáže plnohodnotne využívať všetky poskytované funkcie. AT sú neraz technicky zložité zariadenia, ktoré si vyžadujú dlhý nácvik ich obsluhy. Na druhej strane, zrakové postihnutie sa neraz spája s inými pridruženými zdravotnými či kognitívnymi problémami. Nie každý, komu by AT pomohla skvalitniť život, má predpoklady pre jej plnohodnotné využitie.

Preto je nevyhnutný individuálny prístup a podpora, ktorá zohľadňuje špecifické potreby a schopnosti každého človeka so zrakovým postihnutím. Ak má viesť človek plnohodnotný život, mal by mať pocit užitočnosti, ktorý mu poskytuje i zamestnanie. Život so zrakovým postihnutím prináša mnohé výzvy, no vďaka pokroku v technológiách a zvyšovaniu povedomia spoločnosti sa otvárajú nové možnosti pre pracovné uplatnenie zrakovo postihnutých.

Pod sociálnou rehabilitáciou v kontexte zrakového postihnutia chápeme odbornú činnosť zameranú na predchádzanie a na zabraňovanie príčin vzniku, prehlbovania alebo opakovania porúch psychického vývinu, fyzického vývinu alebo sociálneho vývinu. Sociálna prevencia nie je chápaná v zmysle medicínskeho a teda vo vzťahu ku zrakovo postihnutým ako predchádzania straty alebo poškodenia zraku, ale najmä v zmysle predchádzania sociálnych dôsledkov, ktoré vyplývajú zo straty zraku.

Sociálna rehabilitácia sa v Únii nevidiacich a slabozrakých Slovenska vykonáva predovšetkým individuálne. Okrem samotného klienta so zrakovým postihnutím sa pozornosť venuje aj bezprostrednému okoliu klienta. Sociálna rehabilitácia sa okrem toho poskytuje aj v rehabilitačnom stredisku pre zrakovo postihnutých v Levoči. Ekonomické náklady pozostávajú z ceny práce osoby, ktorá vykonáva sociálnu rehabilitáciu, z cestovných, telekomunikačných a režijných nákladov. Pokiaľ ide o požiadavky na vzdelanie inštruktora sociálnej rehabilitácie, v súčasnosti postačuje stredná škola a absolvovanie akreditovaných kurzov jednotlivých druhov sociálnej rehabilitácie v rámci ÚNSS.

Na celoslovenskej úrovni sa organizujú aj stretnutia rehabilitačných inštruktorov, v rámci ktorých prebieha skupinová analýza konkrétnej činnosti ako aj práce s klientom. Modul sociálneho poradenstva zohráva v procese pomoci zrakovo postihnutým veľmi dôležité miesto. Je to odborná činnosť zameraná na vstupnú diagnostiku, teda identifikáciu stavu a rozsahu potrieb, problémov a obmedzení, ktoré klientovi prináša zrakové postihnutie a tiež zisteniu dôsledkov, ktoré z uvedeného vyplývajú. Sociálne poradenstvo v štruktúre personálneho obsadenia Krajského strediska zabezpečujú sociálni pracovníci a regionálni koordinátori rehabilitácie.

Modul sociálnej rehabilitácie je zameraný na získavanie a rozvoj vedomostí, zručností a návykov, potrebných na prekonávanie dôsledkov straty alebo poškodenia zraku a na zvyšovanie nezávislosti zrakovo postihnutej osoby. Pri výučbe priestorovej orientácie a samostatného pohybu sa využívajú rôzne typy bielych palíc (orientačná, signalizačná, oporná). Pri nacvičovaní sebaobslužných zručností sa zas používajú rôzne adaptované kuchynské pomôcky s hlasovým výstupom (napr. hovoriaca kuchynská váha) alebo aj pomôcky v domácnosti, ktoré sú bežne dostupné a uľahčujú fungovanie v kuchyni. Pri nácviku práce so špeciálnymi softvérmi určených pre zrakovo postihnutých, akým je čítač a zväčšovač obrazovky, sa používa najmä PC s príslušenstvom. Pri reedukácii zraku alebo stimulácie sa často používajú rôzne optické pomôcky, ktorých škála je veľmi široká.

Možnosti podpory a pomoci

Na Slovensku existuje niekoľko organizácií a inštitúcií, ktoré poskytujú pomoc a podporu ľuďom so zrakovým postihnutím a ich rodinám. Medzi najvýznamnejšie patria:

• Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska (ÚNSS): Poskytuje širokú škálu služieb, vrátane sociálneho poradenstva, rehabilitácie, vzdelávania a zamestnávania. Kontaktujte krajské stredisko ÚNSS podľa vášho bydliska.
• Strediská pre štúdium práce a rodiny: Výskumné pracoviská, ktoré sa zaoberajú problematikou zamestnávania osôb so zdravotným postihnutím.
• Inštitút pre výskum práce a rodiny (IVPR): Realizuje výskumy a projekty zamerané na zlepšenie situácie osôb so zdravotným postihnutím na trhu práce.
• Národná agentúra pre podporu malého a stredného podnikania: Organizuje školenia pre začínajúce aj existujúce podnikateľské subjekty, vrátane osôb so zrakovým postihnutím. V spolupráci s agentúrou by mal vzniknúť manuál pre poskytovanie odborného poradenstva a školení prístupných pre skupinu zrakovo postihnutých.
• Profesia.sk: Ponúka program Výpomoc so srdcom, ktorý pomáha ľuďom so zrakovým postihnutím s vytvorením životopisu, vyhľadávaním vhodných pracovných ponúk a komunikáciou s potenciálnym zamestnávateľom.

Zamestnávateľ, ktorý zamestná človeka so zdravotným postihnutím, platí znížené poistné v rámci zdravotného poistenia tohto zamestnanca. Okrem toho existujú príspevky:

• pri zriadení chráneného pracoviska,
• na úhradu prevádzkových nákladov chráneného pracoviska (vrátane príspevku na úhradu časti jeho mzdy a odvodov platených zamestnávateľom),
• na mzdu i povinné sociálne a zdravotné odvody pracovného asistenta pre občana so zdravotným postihnutím.

Okrem toho je možné získať peňažný príspevok na kúpu pomôcky, ktorá umožňuje alebo sprostredkúva fyzickej osobe s ŤZP vykonávať činnosti, ktoré by bez ich použitia nemohla vykonávať sama alebo vykonávanie týchto činností by bolo spojené s nadmernou fyzickou záťažou alebo neúmernou dĺžkou trvania činnosti. Pomôcka je aj špeciálny softvér alebo aktualizácia softvéru, ktoré umožňujú fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím používať počítač a iné technické zariadenia. Peňažný príspevok na kúpu pomôcky možno poskytnúť len na pomôcky uvedené v zozname pomôcok. Zoznam pomôcok a maximálne zohľadňované sumy z ceny pomôcok sú ustanovené opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

Špecifiká vo vzdelávaní

Aj v našich školách sa každoročne vzdeláva určité percento detí, ktoré ani s primeranou korekciou nedokážu optimálne získavať a spracovávať informácie zrakovou cestou. Dieťa so zrakovým postihnutím - ak to charakter jeho postihnutia vyžaduje - sa môže vzdelávať:

• v špeciálnej škole pre deti a žiakov s poruchami zraku (tu má do vzdelávania automaticky zaradené jemu potrebné špecifické predmety),
• v špeciálnej triede pre žiakov s poruchami zraku, zriadenej v bežnej škole (ak ju škola má zriadenú),
• v každej bežnej škole formou školskej integrácie, ak škola dokáže vytvoriť na vzdelávanie konkrétneho žiaka primerané jemu potrebné podmienky.

Vzdelávanie obsahuje zväčša iné potreby detí v oblasti pohybu a priestorovej orientácie, v komunikácii formou písanej reči, v sebaobsluhe, ale aj pri transformácii optických informácií na poznatky. Pri ich vzdelávaní je potrebné zohľadňovať napríklad:

• nutnosť predĺženia času na vypracovanie úloh,
• zväčšenie písma a úpravu štýlu písma,
• optimalizáciu osvetlenia,
• individuálne hodnotenie technickej stránky prevedenia zobrazenia pri konštrukčných úlohách (napr. geometria, kreslenie),
• potrebu používania rôznych kompenzačných pomôcok (lupy, špeciálny softvér na zväčšovanie obrazovky či ozvučenie, stroj na písanie Braillovho písma, upravené pomôcky na rysovanie a pod.),
• umožnenie voľného prístupu k demonštrovanému učivu.

Môžu sa podľa potreby vzdelávať v Braillovom písme, písať na stroji pre nevidiacich, využívať hlasovú čítačku obrazovky alebo inú tyflotechniku. Do vzdelávania môžu mať zaradené špecifické predmety, ktoré potrebujú. Špecifické predmety zahŕňajú:

• Individuálne tyflopedické cvičenia (ITC) - žiaci získavajú špeciálne vedomosti, zručnosti a návyky, ktoré im umožňujú prekonávať dôsledky zrakového postihnutia, cieľom je rozvíjať ich kľúčové kompetencie potrebné pre zapojenie sa do spoločnosti a úspešné uplatnenie, používanie optických pomôcok, cvičenia na rozvoj hmatu a čítanie Braillovho písma, nácvik práce s kompenzačnými pomôckami.
• Priestorová orientácia (PRO) - postupné vedenie k samostatnému pohybu, samostatná orientácia v známom aj neznámom prostredí (pri ťažšom zrakovom postihnutí).
• Pohybová výchova (POV) - predmet je alternatívou predmetu Priestorová orientácia pre tých žiakov, ktorí sa orientujú prevažne zrakom. Je jednou z moderných foriem telovýchovných činností, zameranou na telesné, funkčné a pohybové zdokonaľovanie žiakov, vedie napr. k správnemu držaniu tela, rozvíjaniu rytmiky, zmyslu pre koordináciu a ladnosti pohybov, k zlepšovaniu fyzického stavu a pohybových zručností žiakov.
• Informatická výchova a Informatika - nevidiaci a žiaci so zvyškami zraku nie sú schopní zvládnuť obsah vzdelávania predmetu v plnom rozsahu. Potrebné je vylúčiť prácu s grafikou a prispôsobiť ich možnostiam. Špecifiká tohto predmetu sú vo vzdelávacom programe pre žiakov so zrakovým postihnutím samostatne rozpracované v prílohe na stránkach Štátneho pedagogického ústavu.

V prípade potreby môže dieťa so zrakovým postihnutím navštevovať tzv. prípravný ročník - ak dieťa dosiahlo k 1. septembru fyzický vek 6 rokov, avšak nedosiahlo školskú spôsobilosť a nie je u neho predpoklad primeraného zvládnutia prvého ročníka. Absolvovanie prípravného ročníka sa už považuje za plnenie povinnej školskej dochádzky.

Ako uspieť na pracovnom pohovore so zrakovým postihnutím

Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska (ÚNSS) sa aktívne venuje pomoci svojim klientom pri hľadaní zamestnania a príprave na pracovné pohovory. Súčasťou sociálnej rehabilitácie, ktorú ÚNSS poskytuje svojim klientom, je aj príprava na pracovný pohovor. Inštruktori pomáhajú klientom zvládnuť prácu na počítači so špeciálnymi softvérmi, naučiť sa rýchlo a efektívne surfovať na vlnách internetu, využívať lupy a bezpečne sa orientovať v priestore.

Tipy a triky pre úspešný pracovný pohovor

• Životopis: Uveďte relevantné informácie o svojich skúsenostiach a zručnostiach. V prípade, že sa uchádzate o chránené miesto, uveďte aj mieru poklesu pracovnej schopnosti. Vyhnite sa uvádzaniu medicínskych diagnóz a detailov o vašom zrakovom postihnutí.
• Príprava: Poriadne si prečítajte inzerát, upravte životopis, prichystajte odpovede na často kladené otázky a absolvujte rituál, ktorý vás upokojí a dodá vám sebadôveru.
• On-line pohovor: Vyskúšajte si, ako si nastaviť kameru, aby snímala vašu tvár, premyslite si, kde sa usadíte, aby ste mali vhodné pozadie. Určite sa poraďte, čo si obliecť, ako sa upraviť.
• Osobný pohovor: Zistite vopred čo najviac informácií o tom, ako to vyzerá v priestoroch spoločnosti. Požiadajte na vrátnici, aby vás niekto na „miesto činu“ odprevadil.
• Prezentácia: Namiesto vyratúvania obmedzení, ktoré vám spôsobuje zrakové postihnutie, nenásilne a zrozumiteľne vysvetlite, ako sa dajú jednotlivé činnosti robiť s využitím kompenzačných pomôcok a technológií. V niektorých prípadoch môžete svoje schopnosti priamo demonštrovať.
• Iniciatíva: Chopte sa iniciatívy a aktívne hľadajte riešenia. Predpokladať, že ich nájde zamestnávateľ, je chyba.

Riešenie dilemy: Uvádzať zrakové postihnutie v životopise?

Na pomerne častú dilemu, či v životopise uvádzať svoje zrakové postihnutie alebo nie, reaguje Eva Metonová z KS Bratislava: „Závisí to od pozície. V prípade, že sa obsadzuje chránené miesto, kde treba dokladovať percentuálnu mieru poklesu pracovnej schopnosti, je to nevyhnutné, ak hľadajú posilu do tímu organizácie, ktoré sa venujú skupinám s nejakým znevýhodnením, môže sa to premeniť na plusový bod, pretože tým človek dá najavo, že určitý typ znevýhodnenia pociťuje vo vlastnom živote a bude voči tomu primerane citlivý. Samozrejme, plus nie je také výrazné, aby zatienilo nedostatočnú odbornú spôsobilosť či kvalifikáciu, to zas nie. Ale pozor! Životopis nie je chorobopis! Latinčina vás nepredá, diagnózu nevyjavujte. Ani vízus, ani ostrosť videnia či percentá vášho zorného poľa pravdepodobne nikomu nič nepovedia. Jediné, čo vo vyššie uvedených prípadoch inzerujúca spoločnosť očakáva, je vyjadrenie miery poklesu vašej pracovnej schopnosti.“

Komunikácia s nevidiacim kolegom

Ani vzájomnej komunikácie s nevidiacim kolegom sa netreba obávať. „Najmä zo začiatku, kým sa nevidiaci či slabozraký naučí rozoznať kolegov po hlase, je vhodné mu pri pozdrave povedať aj svoje meno, poprípade oddelenie či funkciu, aby si vás rýchlejšie ‚zaradil‘,“ odporúča Tímea Hóková. Ak ste v miestnosti niekoľkí a rozhodnete sa uprostred rozhovoru odísť, je vhodné na to nevidiaceho kolegu upozorniť, pretože inak by mohol mať mylný dojem, že tam ešte ste a osloviť vás. „Väčšina ľudí si na drobné úpravy v komunikácii rýchlo zvykne a natoľko si ich zautomatizuje, že ich časom ani nerieši. Netreba sa báť ani opodstatnenej kritiky či kolegiálneho upozornenia na chybu, nevidiaci i slabozrakí sú rovnakí ako vy, so svojimi dobrými i zlými vlastnosťami,“ radí Tímea Hóková. Premýšľate, či povedať nevidiacim „dovidenia“, „čítal si“ alebo „videl si“? Áno, úplne normálne a presne v takých situáciách ako v rozhovore s kýmkoľvek iným.

Prístupnosť prostredia a informácií

Kľúčovým faktorom pre samostatný život nevidiacich a slabozrakých osôb je prístupnosť prostredia, informácií a komunikácie. Dôležité je v tejto súvislosti zdôrazniť, že prístupnosť (accessibility) a dostupnosť (availability) nie sú synonymá! Niečo je dostupné, ak je to k dispozícii - napríklad služba, produkt či informácia. Ale je to prístupné len vtedy, pokiaľ to môže človek reálne využiť bez ohľadu na svoje obmedzenia - či už trvalé (napr. zdravotné postihnutie), alebo dočasné (napr. zlomená noha).

Príklady úprav prístupného prostredia:

• využitie farebných kontrastov (napr. kontrastné označenie prvého a posledného schodiskového stupňa),
• hmatové orientačné prvky (reliéfne povrchy identifikovateľné nášľapom a bielou palicou),
• zvukové prvky (akustické orientačné majáky, ozvučené semafory, hlásenia v MHD).

Pokiaľ ide o samotné fyzické okolie a prostredie, je už povinnosťou jeho debarierizácia (táto povinnosť vyplýva z vyhlášky Ministerstva životného prostredia 532/2002).

V oblasti informácií je dôležité, aby boli tlačené aj digitálne výstupy zrozumiteľné a čitateľné:

• tlačené materiály by mali napríklad používať dostatočne veľké bezpätkové písmo, matný papier a vysoký kontrast (napr. čierne písmo na bielom podklade),
• aby boli elektronické dokumenty a webové stránky prístupné pre ľudí so zdravotným postihnutím, musia spĺňať pravidlá prístupnosti definované vo WCAG 2.1 (Pravidlá prístupnosti pre webový obsah), napr. by mali obsahovať správne pomenované formulárové prvky a tlačidlá, logicky štruktúrované nadpisy a alternatívne texty k obrázkom.

Rovnako dôležitý je aj rešpektujúci prístup a spôsob komunikácie, ktoré podporujú dôstojnosť človeka so zrakovým postihnutím.

Multisenzorické miestnosti pre osoby s poruchou zraku

Reinhard Keck, učiteľ na škole pre deti so zrakovým postihnutím, sa venuje zásadám budovania multisenzorických miestností pre osoby s poruchou zraku. Prináša praktické tipy na vybavenie Snoezelen miestností a rozmiestnenie komponentov v priestore.

Multisenzorická miestnosť by mala obsahovať:

• Veľa voľného priestoru bez zbytočných predmetov alebo blokov, o ktoré sa možno potknúť.
• Kontrastné farby - vertikálne plochy modrej farby a horizontálne krémové.
• Dynamický bublinkový valec s kontrastnými loptičkami, ktoré by nemali stúpať smerom hore veľmi rýchlo.
• Interaktívny bublinkový valec s kontaktnými podložkami na zapínanie/vypínanie svetla a zmenu farieb.
• Zrkadlovú guľu s pomalou rotáciou.
• Rôzne dobíjateľné svietiace loptičky v rôznych farbách na hry a masáže.

Vo všeobecnosti a aj pre mladých ľudí so zrakovým postihnutím je dôležité, aby jednotky boli zrozumiteľné, uskutočniteľné, kontrolovateľné, mali zmysel a dôvod. Všetky nesystematické aktivity, ako čítanie, počúvanie hudby alebo hra, majú relaxačný efekt. Aby sme podporili zmyslovú percepciu a senzomotorické funkcie, môžeme využiť Snoezelen v škole ako podporný element. Cieľom je relaxovať prostredníctvom pohybu a zostať v rovnováhe.

tags: #zrakove #postihnutie #praca