Znečisťovanie životného prostredia a jeho vplyv na kvalitu ovzdušia

Znečistenie životného prostredia, alebo tiež kontaminácia, predstavuje uvoľňovanie environmentálnych kontaminantov do prostredia alebo ich prítomnosť. Vzniká, keď sa škodlivé látky dostávajú do životného prostredia v takých veľkých množstvách, že škodia ľuďom, živočíchom, rastlinám i prírodnému prostrediu.

Ovzdušie je jednou z najdôležitejších zložiek životného prostredia, pre život človeka nenahraditeľné. Znečistenie ovzdušia je jedným z faktorov, ktoré sa podieľajú na ovplyvňovaní ľudského zdravia.

Dôsledky znečisteného ovzdušia na ľudské zdravie

V posledných rokoch boli zosumarizované početné dôkazy o pôsobení znečisteného ovzdušia na ľudské zdravie. Dospelo sa k poznaniu, že znečisťujúce látky v ovzduší majú vplyv na ľudské zdravie v nižších koncentráciách, ako sa predpokladalo dosiaľ. Znečistené ovzdušie zvyšuje riziko ischemickej choroby srdca, náhlych mozgových príhod, chronickej obštrukčnej choroby pľúc, astmy i rakoviny.

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) pravidelne publikuje odborné podklady sumarizujúce posledné poznatky o zdravotných účinkoch znečisťujúcich látok v ovzduší. Medzi hlavné znečisťujúce látky, na ktoré sa WHO zameriava v globálnych smerniciach kvality ovzdušia, patria:

• Particulate matter (PM 2,5 a PM 10)
• Ozón
• Oxid dusičitý
• Oxid siričitý
• Oxid uhoľnatý

Legislatívny rámec a riadenie kvality ovzdušia na Slovensku

Na Slovensku je platný zákon č. 137/2010 Z. z. a Vyhláška MŽP SR č. 244/2016 Z. z. o kvalite ovzdušia, ktorá upravuje limitné a cieľové hodnoty znečisťujúcich látok v ovzduší. Limitné hodnoty na ochranu zdravia ľudí sú stanovené pre nasledovné znečisťujúce látky:

• PM 10
• PM 2,5
• SO2
• NO2
• CO
• Pb
• Benzén

Základným hmotnoprávnym predpisom ochrany ovzdušia je zákon č. 146/2023 Z. z. Zákon o ochrane ovzdušia sa však nevzťahuje na vnášanie rádioaktívnych látok do ovzdušia podľa § 91 zákona č. 87/2018 Z. z.

Oblasti riadenia kvality ovzdušia v SR

Na základe výsledkov dlhodobých meraní a pomocou modelovania boli v SR vymedzené oblasti riadenia kvality ovzdušia, ktorých zoznam je každoročne aktualizovaný. Ide o oblasti, v ktorých je úroveň znečistenia ovzdušia jednou látkou alebo viacerými znečisťujúcimi látkami vyššia ako limitná hodnota, resp. limitná hodnota zvýšená o medzu tolerancie, ak je určená. Pre rok 2020 išlo o 11 takýchto oblastí, z toho v 9-tich dochádza k prekračovaniu limitných hodnôt pre PM 10.

Znečistenie ovzdušia inhalovateľnými prachovými časticami je z hľadiska kvality ovzdušia najväčším problémom na Slovensku, ale aj v ďalších európskych krajinách. V súčasnosti takmer polovica európskej populácie (49 %) žije v oblastiach, kde sú limitné hodnoty prachových častíc stanovené z hľadiska ochrany zdravia prekračované.

Cieľ v kvalite ovzdušia a smogové regulačné plány

Cieľom v kvalite ovzdušia je udržať dobrú kvalitu ovzdušia v miestach, kde je táto dobrá, a zlepšiť ju v ostatných prípadoch. Zoznam znečisťujúcich látok na účely hodnotenia a riadenia kvality ovzdušia je uvedený v prílohe č. 1 zákona. Ak v aglomerácii alebo v zóne existuje riziko, že koncentrácia znečisťujúcej látky prekročí informačný prah alebo výstražný prah, okresný úrad v sídle kraja vypracuje smogový regulačný plán v spolupráci so subjektmi uvedenými v § 9 ods. 5 zákona o ochrane ovzdušia pred ustanoveným termínom dosiahnutia limitných alebo cieľových hodnôt.

Typy znečistenia životného prostredia

Okrem znečistenia ovzdušia existujú aj iné formy kontaminácie:

• Znečistenie vzduchu: Vypúšťanie častíc chemikálií do atmosféry. Medzi typické príklady patrí oxid uhoľnatý, oxid uhličitý, oxid siričitý, freóny a oxidy dusíka.
• Kontaminácia pôdy: Vzniká buď znečistením povrchu pôdy, alebo porušením podzemných nádrží.
• Rádioaktívne znečistenie: Bolo zistené vďaka pokrokom atómovej fyziky a chémie v 20. storočí.

Povinnosti prevádzkovateľov stacionárnych zdrojov znečistenia

Zákon o ochrane ovzdušia definuje stacionárny zdroj ako technologický celok, sklad alebo skládku palív, surovín a produktov, skládku odpadov, lom, plochu alebo stavbu, objekt a činnosť, ktorá znečisťuje alebo môže znečisťovať ovzdušie. Emisné limity, technické požiadavky a podmienky prevádzkovania stacionárnych zdrojov sú ustanovené pre nové zariadenia a vychádzajú z možností najlepších dostupných techník.

Všeobecné povinnosti prevádzkovateľov stacionárnych zdrojov:

• Dodržiavať emisné limity a technické požiadavky určené v povolení alebo vyhláškach.
• Spaľovať len palivá určené v povolení alebo spĺňajúce kvalitatívne požiadavky vyhlášky č. 251/2023 Z. z.
• Nevykonávať spaľovanie tuhých druhotných palív, okrem druhotného paliva z odpadového dreva, ktoré zodpovedá kvalitatívnym požiadavkám ustanoveným vo vyhláške č. 251/2023 Z. z.
• Neprevádzkovať veľký, stredný a malý zdroj bez povolenia, okrem prípadov podľa § 27 ods. 2 zákona o ochrane ovzdušia.
• Plniť požiadavky redukčného plánu ustanovené vo vyhláške č. 248/2023 Z. z.
• Podrobiť sa preskúmaniu podmienok a požiadaviek určených na prevádzku stacionárneho zdroja.
• Zabezpečiť riadenie prevádzky spaľovne odpadov alebo zariadenia na spoluspaľovanie odpadov osobou s odbornou spôsobilosťou.
• Viesť prevádzkovú evidenciu o stacionárnom zdroji.
• Každoročne, do konca februára, oznamovať vybrané, úplné a pravdivé údaje o stacionárnom zdroji, o množstve emisií, o dodržiavaní emisných limitov, technických požiadaviek a podmienok prevádzkovania za uplynulý kalendárny rok do Národného emisného informačného systému v rozsahu ustanovenom vo vyhláške č. 254/2023 Z. z.
• Vypracovať a predkladať každoročne správu o prevádzke stacionárneho zdroja.
• Vypracovať súbor parametrov a opatrení v rozsahu vo vyhláške č. 254/2023 Z. z.
• Vypracovať na základe vyzvania povoľujúceho orgánu plán riadenia zápachu a plán riadenia prašnosti podľa vyhlášky č. 248/2023 Z. z.
• Vypracovať a predložiť na vyzvanie povoľujúceho orgánu program znižovania emisií zo stacionárneho zdroja.
• Zverejňovať na svojom webovom sídle informácie o znečisťovaní ovzdušia vrátane výsledkov monitorovania emisií a kvality ovzdušia v okolí stacionárneho zdroja.
• V prípade aplikácie hospodárskych hnojív a iných hnojív organického pôvodu, sekundárnych zdrojov živín alebo kompostu, elektronicky oznámiť okolitým obciam predbežný harmonogram vykonávania tejto činnosti najneskôr jeden deň pred prvým výkonom tejto činnosti.

Špecifické povinnosti prevádzkovateľov veľkých a stredných zdrojov:

• Monitorovať vybrané znečisťujúce látky a preukazovať dodržiavanie emisných limitov.
• Prevádzkovať zdroj počas výkonu oprávnenej technickej činnosti v súlade s platným povolením.
• Zabezpečovať predloženie správy o platnom výsledku oprávnenej technickej činnosti a informácie o platnom výsledku do Národného emisného informačného systému.
• Nainštalovať automatizované meracie systémy emisií a preukázať dodržanie určených požiadaviek.
• Plniť požiadavky na automatizované meracie systémy emisií a zabezpečovať ich riadnu prevádzku.
• Poskytovať všetky údaje z automatizovaného meracieho systému emisií povoľujúcemu orgánu a inšpekcii na vyžiadanie a sprístupňovať im diaľkovo prostredníctvom internetu (táto povinnosť nadobúda účinnosť 1. januára 2024).
• Bezodkladne obmedziť prevádzkovanie alebo zastaviť prevádzku spaľovne odpadov alebo zariadenia na spoluspaľovanie odpadov pri vzniku poruchy.
• Dodržiavať počas obmedzenej prevádzky zdroja osobitné emisné limity platné pri prekročení emisných limitov.

Povinnosti prevádzkovateľov zariadení používajúcich organické rozpúšťadlá:

Okrem všeobecných povinností pri neštandardných stavoch sú povinní prijať a v čo najkratšom čase vykonať opatrenia na zabezpečenie plnenia povinností.

Poplatky za znečisťovanie ovzdušia

Poplatky za znečisťovanie ovzdušia sú ustanovené zákonom č. 190/2023 Z. z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia. Obec môže všeobecným záväzným nariadením oslobodiť určitých prevádzkovateľov (štátny orgán, obec, vyšší územný celok, rozpočtovú organizáciu alebo inú právnickú osobu zriadenú alebo založenú na verejnoprospešné alebo charitatívne účely) od poplatkovej povinnosti.

Výpočet poplatkov:

• Malé zdroje: Poplatok sa vypočíta na základe oznámeného množstva spáleného paliva alebo na základe spotreby organických rozpúšťadiel. Ročný poplatok za emisie prevádzkovateľa viacerých malých zdrojov pozostáva zo súčtu poplatkov za predchádzajúci kalendárny rok za všetky malé zdroje, ktoré prevádzkovateľ zdroja prevádzkuje v danej obci.
• Veľké a stredné zdroje: Ročný poplatok prevádzkovateľa pozostáva zo súčtu poplatkov za všetky ním prevádzkované veľké a stredné zdroje znečisťovania ovzdušia v jednom okrese. Pri údajoch o emisiách zadaných do NEIS sa automaticky vykoná výpočet poplatku za emisie.

Poplatková povinnosť sa uplatňuje aj počas skúšobnej prevádzky zdroja.

Oznamovacia povinnosť pre malé zdroje:

Prevádzkovateľ vybraného malého zdroja je povinný každoročne do 15. februára oznámiť príslušnej obci úplné a pravdivé údaje potrebné pre výpočet poplatku za emisie za predchádzajúci kalendárny rok za ním prevádzkované malé zdroje v danej obci. Oznamovacia povinnosť sa vzťahuje len na prevádzkovateľov vybraných malých zdrojov umiestnených v katastri obce, ktorá to ustanoví vydaním VZN.

Pozn.: Momentálne je v legislatíve ochrany ovzdušia nesúlad termínov oznámenia údajov - podľa § 4 ods. 1 zákona o poplatkoch (do 15. februára) a termínu ustanoveného v § 34 ods. 2 písm. d) zákona o ochrane ovzdušia (do konca februára).

tags: #znecistovanie #prostredia #diskusny #prispevok