Zmluva o dielo: Význam a výklad odbornej starostlivosti v stavebníctve

Vykonanie diela s odbornou starostlivosťou je kľúčový pojem v stavebnom sektore a zmluvnom práve. Znamená to, že zhotoviteľ diela je povinný postupovať pri jeho realizácii s maximálnou pozornosťou, znalosťami a zručnosťami, ktoré sa od neho očakávajú ako od profesionála v danom odbore. Tento článok sa zameriava na definíciu odbornej starostlivosti, jej význam v kontexte zmluvy o dielo a rôzne aspekty, ktoré s ňou súvisia.

Definícia odbornej starostlivosti

Odborná starostlivosť v kontexte zmluvy o dielo predstavuje štandard správania, ktorý sa očakáva od zhotoviteľa pri plnení jeho zmluvných povinností. Zhotoviteľ by mal vykonávať dielo s takou mierou zručnosti, starostlivosti a usilovnosti, akú by preukázal kvalifikovaný a skúsený odborník v danom odbore za rovnakých alebo podobných okolností. Ide teda o objektívny štandard, ktorý sa porovnáva s bežnou praxou a očakávaniami v danom odvetví.

Definícia odbornej starostlivosti v zmluve o dielo

Právny rámec odbornej starostlivosti

Slovenský právny poriadok pozná viacero typov zmlúv o dielo. Zmluvu medzi nepodnikateľmi alebo podnikateľom a nepodnikateľom upravuje Občiansky zákonník. Obchodný zákonník upravuje vzťah medzi podnikateľmi pri výkone ich podnikateľskej činnosti. Nakoniec je možné uzatvoriť zmluvu o dielo aj podľa Autorského zákona. Podstatou zmluvy o dielo je vykonanie diela za odplatu. V praxi sa najbežnejšie stretávame so zmluvou o dielo, predmetom ktorej je vyhotovenie stavby, resp. predmetom ktorej sú rôzne stavebné práce alebo rekonštrukčné práce na stavbe. Dielo sa definuje ako zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava určitej veci, stavby alebo jej časti.

Obchodný zákonník a zmluva o dielo

Podľa Obchodného zákonníka sa predpokladá, že zhotoviteľ koná s odbornou starostlivosťou. To znamená, že je povinný upozorniť objednávateľa na prípadné nevhodné pokyny alebo materiály, ktoré mu boli zverené na vykonanie diela, ak mohol túto nevhodnosť zistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti. Ak zhotoviteľ túto povinnosť splní a objednávateľ trvá na použití nevhodných materiálov alebo pokynov, zhotoviteľ nezodpovedá za nemožnosť dokončenia diela alebo za vady diela spôsobené týmito nevhodnými vecami alebo pokynmi. Táto povinnosť upozorniť na nevhodnosť je kľúčová pre ochranu zhotoviteľa pred zodpovednosťou za vady, ktoré vznikli v dôsledku rozhodnutí objednávateľa.

Obchodný zákonník okrem flexibilnej ceny umožňuje dispozitívne aplikovať počas realizácie zmluvy o dielo aj kvantitatívnu a kvalitatívnu zmenu. Zároveň upozorňujeme na skutočnosť, že aplikácia Obchodného zákonníka je aplikáciou súkromného práva. Aplikačná prax súdov je pomerne rigídna. Ak majú zmluvné strany v úmysle ponechať si možnosť zmeny diela flexibilným spôsobom počas realizácie zmluvy, odporúčame, aby si upravili v zmluve možnosť realizovania zmeny napríklad pomocou zmenových listov podpísaných v zmluve vopred splnomocnenými osobami.

Podľa Obchodného zákonníka platí, že cena je dohodnutá v zmluve, alebo nie. Ak nie je cena dohodnutá v zmluve, postačí ak je dohodnutý spôsob jej určenia. Avšak zmluva o dielo nebude neplatná ani v prípade ak cena nie je dohodnutá vôbec. Zmluva o dielo je právna zmluva medzi dvoma stranami, ktorá sa týka vykonania konkrétneho diela alebo práce. Zmluva o dielo sa uzatvára vtedy, keď jedna strana, tzv. zhotoviteľ zaväzuje vykonať dielo alebo prácu pre druhú stranu, tzv. objednávateľa, a objednávateľ sa zaväzuje zhotoviteľovi zaplatiť určitú cenu za toto dielo alebo prácu. Je to jedna z najbežnejších zmlúv, ku ktorej v rámci podnikateľských aktivít dochádza. Podstatou zmluvy o dielo je teda vykonanie konkrétneho diela alebo práce. Zmluva o dielo sa líši od pracovnej zmluvy, kde zamestnanec pracuje pre zamestnávateľa na určitom pracovisku a za určitých podmienok.

Pravny ramcec zmluvy o dielo

Zákon o cenách

Zákon o cenách upravuje dohodu o cene, ktorá môže byť dohodou o výške ceny alebo dohodou o spôsobe, akým sa cena vytvorí, s podmienkou, že tento spôsob cenu dostatočne určuje. V rámci odberateľsko-dodávateľských vzťahov v stavebnom sektore sa uplatňuje otvorený trh a neuplatňuje sa regulácia cien stavebných prác. Dôležité je, aby cena diela bola dohodnutá transparentne a v súlade s platnými právnymi predpismi. Zo zákona o cenách sa aplikujú hlavne ustanovenia o dohadovaní ceny v § 3.

Zákon č. 18/1996 Z. z. Stavebné práce aktuálne nepodliehajú regulácii, ale pripomeňme si, že tomu tak bolo až do 1. 1. 2004. Regulácia cien stavebných prác sa uskutočňovala vecným usmerňovaním cien podľa regulačného výmeru MF SR č. R-3/1996 v znení výmeru č. V rámci regulačných podmienok bolo možné dohodnúť tzv. Druhým opatrením zákona o cenách je zákaz dohodnúť neprimeranú cenu. Ak by určitá stavebná firma bola v dominantnom postavení, nesmela by tiež dohodnúť neprimeranú cenu. V rámci odberateľsko-dodávateľských vzťahov v stavebnom sektore máme otvorený trh a neuplatňuje sa regulácia, teda ani veľká časť zákona o cenách.

Jednotné triedenie stavebnej produkcie zabezpečuje jednoznačné definovanie predmetu následného ocenenia a to z hľadiska účelu a využitia konštrukčno-materiálovej charakteristiky druhu stavebnej akcie, druhu zvislej nosnej konštrukcie a ďalších kvalitatívnych a výrobných podmienok. Požiadavkou § 3 ods. 2 zákona o cenách je jednoznačné určenie v úrovni stavebných objektov (stavieb). Túto požiadavku zabezpečovala Jednotná klasifikácia stavebných objektov a stavebných prác výrobnej povahy. V súčasnosti predovšetkým Klasifikácia stavieb. Takto klasifikované objekty sa podrobnejšie určujú Klasifikáciou produkcie.

Verejné obstarávanie

Zákon o verejnom obstarávaní vyžaduje, aby verejný obstarávateľ opísal predmet zákazky jednoznačne, úplne a nestranne na základe technických požiadaviek. Predmet zákazky musí verejný obstarávateľ opísať v opise predmetu zákazky jednoznačne, úplne a nestranne na základe technických požiadaviek. Technické požiadavky sa nesmú odvolávať na konkrétneho výrobcu, výrobný postup, obchodné označenie, patent, typ, oblasť alebo miesto pôvodu alebo výroby, ak by tým dochádzalo k znevýhodneniu alebo k vylúčeniu určitých záujemcov alebo tovarov, ak si to nevyžaduje predmet zákazky.

Stavebný zákon

Stavebný zákon upravuje umiestňovanie stavieb a využívanie územia. Podmienky na umiestnenie stavby a zmenu využitia územia možno určiť územným rozhodnutím o umiestnení stavby alebo rozhodnutím o využití územia. Dodržiavanie stavebného zákona a súvisiacich predpisov je základnou povinnosťou zhotoviteľa pri realizácii stavby.

Aspekty odbornej starostlivosti v praxi

Zmluva o dielo musí obsahovať základné náležitosti, ako napríklad presný popis diela, ktoré má byť vykonané, dobu, v ktorej má byť dielo dokončené, cenu, ktorú má zhotoviteľ dostať za svoju prácu, a podmienky, ktoré sa týkajú zodpovednosti zhotoviteľa za vykonanie diela. Zmluva o dielo by mala tiež obsahovať informácie o zárukách a zodpovednosti zhotoviteľa za vady alebo nedostatky diela. Je dôležité si uvedomiť, že zhotoviteľ má právo na dodatočnú platbu, ak musí vykonať ďalšiu prácu, ktorá nebola v zmluve o dielo pôvodne uvádzaná alebo sa zmenili podmienky, za ktorých má zhotoviteľ dielo vykonať. To sa však musí dohodnúť medzi objednávateľom a zhotoviteľom. Zmluva o dielo môže obsahovať aj ďalšie náležitosti, ktoré si vyžadujú individuálne posúdenie. V záujme minimalizácie budúcich právnych sporov s druhou zmluvnou stranou preto odporúčame vyhľadať odborné právne poradenstvo.

Kvalita projektovej dokumentácie

Kvalitná projektová dokumentácia je základom pre úspešné vykonanie diela. Cenár by mal z výkresov preniesť všetok materiál a činnosti do cien. Čím je projektová dokumentácia nekvalitnejšia, tým viac musí rozpočtár „suplovať“ prácu projektanta alebo používať všeobecné položky, keďže projektová dokumentácia nie je v požadovaných detailoch. Nedostatočná projektová dokumentácia môže viesť k nepresnostiam v cenových ponukách, k zdržaniam počas realizácie a k sporom medzi zhotoviteľom a objednávateľom.

Máme investora, ktorý má projektovú dokumentáciu a má záujem, aby mu generálny zhotoviteľ zhotovil dielo na základe jeho projektu. Dielo bude spravidla opísané v Technickej špecifikácii (pri meranej zmluve). Rozsah a obsah realizačného projektu (DRS) nie je zákonom upravený, aplikuje sa napríklad Príloha č. 3 Sadzobníka UNIKA. Sadzobník UNIKA uvádza, že súčasťou realizačného projektu nie je výkresová a iná dokumentácia. Dielo je v meranej zmluve špecifikované projektovou dokumentáciou, najmä DRS zabezpečenou objednávateľom. Samotná projektová dokumentácia a požiadavky sú uvedené v Technickej špecifikácii. V zmluve Naprojektuj a postav (design build - DB zmluva) má zhotoviteľ záväzok vytvoriť DRS a zhotoviteľskú dokumentáciu. V DB zmluve sú požiadavky uvedené v Požiadavkách objednávateľa. DB zmluva s ohľadom na to, že pri uzatvorení zmluvy neexistuje DSP a DRS, na základe ktorej by sa špecifikovalo dielo zaviedla osobitný inštitút „fitness to purpose“ (vhodnosť na účel stanovený v zmluve), ktorý je zdôraznený týmto ustanovením: „Po dokončení bude dielo spĺňať účel, pre ktorý je určené tak, ako je špecifikované v Zmluve.“

Zmluvné podmienky a zmeny diela

Zmluva o dielo umožňuje upraviť predmet diela a cenu aj dodatočne počas jeho realizácie. Ak nemá investor realizačný projekt, prieskumy, nepozná všetky podmienky na stavenisku, bude podľa názoru autora zneužitím postavenia objednávateľa, ak predloží zhotoviteľovi zmluvu o dielo s pevnou cenou a zamedzí dodatočnú úpravu predmetu diela. Zhotovitelia by mali mať senzor pre takéto riziko a takýmto investorom sa vyhnúť. Je dôležité, aby zmluva o dielo obsahovala jasné a jednoznačné ustanovenia o možnosti zmeny diela a o spôsobe, akým sa tieto zmeny budú oceňovať.

Zmluvné strany sa dohodnú na určitej cene za vykonanie diela. V tomto prípade odporúčame uviesť, či je táto cena konečná a nemenná a aké sú možnosti jej zmeny. Zmluvné strany sa dohodnú na spôsobe určenia ceny. Tento prístup je vhodný, ak strany majú záujem o uzatvorení zmluvného vzťahu, ale nemajú dostatok informácií na stanovenie konkrétnej ceny. Je dôležité jasne sa dohodnúť, či cena bude určená neskôr v dohodnutej lehote, alebo ju určí tretia strana, napríklad súd. Treťou možnosťou je uzavrieť zmluvu bez stanovenia ceny. Avšak, aby bola takáto dohoda platná, musí byť v zmluve výslovne uvedené, že zmluva neupravuje cenu. Pre vznik nároku na zaplatenie ceny diela a jej splatnosť je rozhodujúca dohoda zmluvných strán. Tie sa môžu dohodnúť na zaplatení ceny pred alebo po dokončení diela.

Riziká a ich riadenie

Riadiace orgány by si mali uvedomiť, že ak zmluva o dielo identifikuje riziko a umožní zvýšiť cenu, resp. predĺžiť činnosť, termín výstavby z dôvodu výskytu vopred identifikovaného rizika, dochádza k tvorbe rezervy, ktorá sa použije iba ak dôjde k udalosti. Dané riešenie je transparentné. Mali by sme ísť tou cestou, že riziká sa budú adresne pomenovávať napr. vo VRN (vedľajšie rozpočtové náklady), bude možné tvoriť rizikové atribúty a v dôsledku toho budú investori vystavení nižším ponukovým cenám, budú pripravovať kvalitnejšiu dokumentáciu, bude sa viac stavať a požiadavky na kvalitu a služby zhotoviteľa, ktoré sú veľa krát vo výrobnej réžii, správnej réžii sa rozplynú na viac stavieb, teda pôjde hore produktivita a kvalita. Win win riešenie pre oboch účastníkov trhu, vrátane stakeholderov.

Na druhej strane, pri paušálnej cene uchádzači navrhnú v ponuke paušálnu cenu diela na základe požiadaviek objednávateľa na dielo. Identifikácia a riadenie rizík je kľúčovou súčasťou odbornej starostlivosti. Zhotoviteľ by mal aktívne identifikovať potenciálne riziká, navrhovať opatrenia na ich minimalizáciu a monitorovať ich výskyt počas realizácie diela.

Zmeny v zmluve počas jej trvania

Zmeny a doplnky Zmluvy je možné robiť len písomnými dodatkami podpísanými oprávnenými zástupcami oboch zmluvných strán. Ak máme predvídanú zmenu v zmluve, sme v tzv. „safe harbore“, t. j. v bezpečnom prístave. Je nevyhnutné vyhradiť v samotnej zmluve zmeny, ktoré je možné vykonať zo zákona. Pre legálnosť vykonania zmien počas trvania zmluvy je podstatné, či zmenu možno podriadiť pod § 18 ods. Ak nejde o taký prípad, bude potrebné vykonať test podstatnosti podľa § 18 ods. (2) ZVO.

Schéma schvaľovania zmien v zmluve o dielo

Povinnosti zhotoviteľa

Zhotoviteľ je povinný pri plnení Zmluvy dodržiavať Etický kódex Železníc Slovenskej republiky. Zhotoviteľ zodpovedá za škody, ktoré Objednávateľovi vzniknú v dôsledku nedodržania záväzku podľa predchádzajúcej vety, a to vrátane súvisiacich nákladov (teda aj nákladov súdneho konania a právneho zastúpenia). Okrem toho má zhotoviteľ povinnosť dodržiavať všetky platné právne predpisy, normy a technické štandardy.

Už zo samotnej povahy zmluvy o dielo vyplýva povinnosť zhotoviteľa splniť záväzok vyplývajúci zo zmluvy - vykonať dielo riadnym ukončením a odovzdaním jeho predmetu objednávateľovi. Záväzok zhotoviteľa nespočíva len vo vykonaní všetkých činností, ktoré sú nevyhnutné k dosiahnutiu predpokladaného výsledku, ale v tom, že zhotoviteľ odovzdá objednávateľovi zmluvne dohodnutý výsledok týchto činností. Zásadne platí, že povinnosťou zhotoviteľa je vykonať dielo na vlastné náklady, t.j. zhotoviteľ nesie všetky náklady spojené s vykonaním diela až do okamihu, kedy mu vznikne právo na zaplatenie ceny diela. Ďalšou z povinností zhotoviteľa je vykonať dielo na vlastné nebezpečenstvo. Podľa Obchodného zákonníka pri vykonávaní diela zhotoviteľ postupuje samostatne, s odbornou starostlivosťou. Len riadnym vykonaním diela dochádza k zániku záväzku, pričom riadnym dokončením diela sa rozumie jeho dokončenie v dohodnutej lehote a bez vád. Zhotoviteľ má právo na zaplatenie ceny diela po jeho odovzdaní, pokiaľ sa strany v zmluve nedohodli inak. Strany sa môžu dohodnúť aj na platení preddavkov, a to preddavkov pred začatím vykonávania prác, ako aj počas ich vykonávania, rozsahu zodpovedajúcom vykonaným prácam.

Ďalšou povinnosťou zhotoviteľa vyplývajúcou z ustanovenia § 537 ods. 1 Obchodného zákonníka je zhotoviť dielo v dohodnutom čase. Zákon výslovne uvádza, že zhotoviteľ je povinný vykonať dielo v primeranej lehote s prihliadnutím na povahu diela, pokiaľ sa strany v zmluve nedohodli inak. Ak teda strany v zmluve nedohodnú čas vykonania diela, bude sa postupovať individuálne, podľa náročnosti a podmienok vykonávania diela. Termín, do ktorého je zhotoviteľ povinný dielo vykonať bude potrebný najmä pre určenie omeškania zhotoviteľa a pre prípadný spor. Právom zhotoviteľa je dielo vykonať ešte pred dobou plnenia, pokiaľ to ale vyplýva z povahy diela a nie je zmluvne dohodnuté inak.

Zhotoviteľ môže pre vykonanie diela použiť tretie osoby, tzv. subdodávateľov. V prípade, ak poverenie bude spočívať vo vykonaní určitej činnosti, t.j. v zhotovení diela, takýto vzťah medzi zhotoviteľom a subdodávateľom sa bude spravovať ustanoveniami zmluvy o dielo. Zhotoviteľ pri poverení inej osoby vykonať dielo uzatvára s poverenou osobou ďalšiu zmluvu o dielo, avšak poverená osoba nebude zodpovedať za vykonanie diela objednávateľovi zhotoviteľa, ale len zhotoviteľovi, ktorý je k nemu v postavení objednávateľa. Následne zhotoviteľ zodpovedá za vykonanie diela i v rozsahu, v ktorom dielo vykonala poverená osoba.

Dôsledky nedodržania odbornej starostlivosti

Nedodržanie odbornej starostlivosti môže mať pre zhotoviteľa vážne právne a finančné dôsledky. Objednávateľ môže požadovať náhradu škody, zmluvné pokuty, zľavu z ceny diela alebo dokonca odstúpiť od zmluvy. Okrem toho, nedodržanie odbornej starostlivosti môže poškodiť reputáciu zhotoviteľa a znížiť jeho šance na získanie ďalších zákaziek. V závažných prípadoch môže dôjsť aj k trestnoprávnej zodpovednosti.

Zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré má dielo v čase jeho odovzdania, po tomto čase len ak boli spôsobené porušením jeho povinnosti. Avšak pri zmluve o dielo objednávateľ nemá právo požadovať vykonanie náhradného diela, ak predmet diela vzhľadom na jeho povahu nemožno vrátiť alebo odovzdať zhotoviteľovi. Ak objednávateľ vady diela neoznámi včas zhotoviteľovi, nebude oprávnený na odstúpenie od zmluvy. S otázkou, čo je možné považovať za včasné oznámenie vád, sa stretávame pomerne často. Termín „bez zbytočného odkladu“ je vágnym pojmom a je potrebné ho vykladať vždy s ohľadom na okolnosti konkrétneho prípadu.

Zabezpečenie odbornej starostlivosti

Pre zabezpečenie odbornej starostlivosti je dôležité, aby zhotoviteľ mal kvalifikovaný a skúsený personál, používal kvalitné materiály a technológie, dodržiaval platné normy a predpisy, a mal zavedený systém riadenia kvality. Dôležitá je aj otvorená komunikácia s objednávateľom a stavebným dozorom, včasné upozorňovanie na prípadné problémy a aktívne riešenie vzniknutých situácií. Zhotoviteľ by mal pravidelne školiť svojich zamestnancov a zabezpečovať ich odborný rast.

Pre prácu rozpočtára je nevyhnutné poznať nielen predmetnú stavbu, ale jej situovanie, staveniskové podmienky, komunikácie, a vôbec všetky relevantné skutočnosti. Ak má niekto konflikt záujmov, mal by o tom svojmu objednávateľovi povedať a ten by to mal vyhodnotiť. V modernom koncepte zmluvy o dielo je správca stavby nestranným účastníkom, ktorý riadi stavbu na základe zverených kompetencií a nástrojov (harmonogram, pokyny, rozhodovanie o claimoch). Jeho úlohou je zohľadňovať okolnosti prípadu a nerozhodovať výlučne v prospech záujmov objednávateľa. U nás je prax taká, že správca stavby nerozhoduje a nekoná vôbec, pričom škodí aj objednávateľovi, aj zhotoviteľovi. Objednávateľ sa nezbaví voči zhotoviteľovi zodpovednosti za škodu, ktorú spôsobil stavebný dozor svojou neprofesionalitou, liknavosťou, nekonaním. Zhotoviteľ si bude svoju škodu zo zmluvu o dielo uplatňovať voči objednávateľovi a opierať sa bude aj o judikát NS SR.

Klasifikácia stavieb a prác

Jednotné triedenie stavebnej produkcie zabezpečuje jednoznačné definovanie predmetu následného ocenenia a to z hľadiska účelu a využitia konštrukčno-materiálovej charakteristiky druhu stavebnej akcie, druhu zvislej nosnej konštrukcie a ďalších kvalitatívnych a výrobných podmienok. Požiadavkou § 3 ods. 2 zákona o cenách je jednoznačné určenie v úrovni stavebných objektov (stavieb). Túto požiadavku zabezpečovala Jednotná klasifikácia stavebných objektov a stavebných prác výrobnej povahy. Presná klasifikácia stavieb a prác je dôležitá pre správne ocenenie diela a pre zabezpečenie jeho súladu s platnými predpismi.

Tabuľka 1: Prehľad klasifikačných systémov v stavebníctve

Klasifikačný systém Vydávajúci orgán Účinnosť Popis
Regulačný výmer MF SR č. R-3/1996 MF SR Do 1. 1. 2004 Vecné usmerňovanie cien stavebných prác
Jednotná klasifikácia stavebných objektov a stavebných prác výrobnej povahy (JKSO) Štatistický úrad SR V minulosti platná, v praxi stále používaná Zabezpečovala jednoznačné určenie stavebných objektov
Klasifikácia stavieb Štatistický úrad SR (Opatrenie č. 128/2000) Od roku 2000 Nahradila JKSO
Štatistická klasifikácia stavieb Štatistický úrad SR (Vyhláška č. 323/2010) Od roku 2010 Upresňuje Klasifikáciu stavieb
Ústredná klasifikácia produkcie (KP) - divízia 45 - stavebníctvo OSN (v znení Vyhlášky ŠÚ SR č. 460/2004) Od roku 2004 Medzinárodná nomenklatúra pre monitoring svetového obchodu
Triedenie stavebnej produkcie (TSP) Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja č. 1/2004 Od 1. 1. 2004 Vypracované na základe Nariadenia Komisie (ES) č. 204/2002

Dôkazné bremeno a odborná starostlivosť

V prípade sporu o nedodržanie odbornej starostlivosti leží dôkazné bremeno na strane, ktorá tvrdí, že odborná starostlivosť nebola dodržaná. To znamená, že objednávateľ, ktorý tvrdí, že zhotoviteľ nepostupoval s odbornou starostlivosťou, musí preukázať, že zhotoviteľ porušil štandard správania, ktorý sa od neho očakáva.

Význam poistenia zodpovednosti

Zhotovitelia by mali mať uzatvorené poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú ich činnosťou. Toto poistenie ich chráni pred finančnými dôsledkami škôd, ktoré môžu vzniknúť v dôsledku nedodržania odbornej starostlivosti. Poistenie zodpovednosti by malo pokrývať všetky riziká, ktoré sú spojené s daným typom stavebnej činnosti.

Príklady z praxe

Pre lepšie pochopenie pojmu odbornej starostlivosti uvádzame niekoľko príkladov z praxe:

  1. Príklad 1: Zhotoviteľ pri realizácii strechy použije nevhodný typ izolácie, ktorý nie je určený pre dané klimatické podmienky. V dôsledku toho dôjde k zatekaniu strechy a k poškodeniu interiéru budovy. V tomto prípade zhotoviteľ nepostupoval s odbornou starostlivosťou, pretože mal použiť izoláciu, ktorá je vhodná pre dané podmienky.
  2. Príklad 2: Zhotoviteľ pri realizácii elektroinštalácie nedodrží platné normy a predpisy. V dôsledku toho dôjde k skratu a k požiaru. V tomto prípade zhotoviteľ nepostupoval s odbornou starostlivosťou, pretože mal dodržať všetky platné normy a predpisy.
  3. Príklad 3: Zhotoviteľ pri realizácii základov budovy nezohľadní geologické podmienky a použije nevhodný typ základov. V dôsledku toho dôjde k sadaniu budovy a k poškodeniu jej konštrukcie. V tomto prípade zhotoviteľ nepostupoval s odbornou starostlivosťou, pretože mal zohľadniť geologické podmienky a použiť vhodný typ základov.

tags: #zmluva #o #dielo #predpoklada #sa #odborna