Agresívne správanie a rola sociálneho pedagóga: Výskum a stratégie riešenia

Tento príspevok pojednáva o aktuálnom probléme súčasnej školskej praxe, ktorým je agresívne správanie rodičov či zákonných zástupcov žiakov voči zamestnancom školy. Prezentuje výsledky aktuálneho výskumu, ktorý potvrdil výskyt tohto problému. Agresívne správanie u detí v školskom prostredí je komplexný problém, ktorý si vyžaduje dôkladnú analýzu príčin a efektívne stratégie riešenia. Tento článok sa zameriava na identifikáciu faktorov, ktoré prispievajú k agresívnemu správaniu, a na navrhnutie konkrétnych krokov, ktoré môžu školy, rodiny a odborníci podniknúť na jeho prevenciu a riešenie. Cieľom je poskytnúť ucelený pohľad na túto problematiku a ponúknuť praktické rady pre rôzne zainteresované strany.

Agresívne správanie ako sociálno-patologický jav

Nárast sociálno-patologických javov sa na Slovensku v transformačnom období prejavil aj v náraste problémového správania detí a mládeže. V základných a stredných školách narastá agresívne správanie, vrátane šikanovania a kyberšikanovania. Závažným problémom sa v súčasnosti stáva nárast agresívneho správania žiakov. Agresívne správanie žiakov základných a stredných škôl môže vyústiť až do páchania trestnej činnosti. Takéto konanie je stále odvážnejšie a aj brutálnejšie.

Agresívne správanie je jednoznačne sociálno-patologickým javom, ktorý je komplexný a multikauzálny. V „Metodickom usmernení č. 7/2006-R k prevencii a riešeniu šikanovania žiakov v školách a školských zariadeniach“ sa uvádza, že v súčasnom období sa stáva vážnym problémom šikanovanie, ktorému treba venovať neustálu pozornosť z hľadiska preventívneho, ako aj sankčného pôsobenia.

Agresia voči učiteľom

Závažnou skutočnosťou v súčasnosti je, že narastá agresívne správanie voči učiteľom - tak zo strany žiakov, ako aj ich rodičov. Ide o problém, ktorému sa napriek jeho závažnosti venuje iba okrajová pozornosť. Šikanovanie učiteľov je zodpovedajúce pomenovanie, pretože má s definíciou šikanovania veľa spoločného (Francová, M., Mitrová, J., Tůmová, A., 2009). Sporným podľa nich je bod „nadradenosť agresora“, pretože učiteľ je žiakom teoreticky vždy nadradený.

Výskumy agresie voči učiteľom

• V roku 2004 u stredoškolských učiteľov realizoval výskum (Džuka, J., Jenčová, A., 2005). Za obeť násilia považovali učiteľa, ktorý bol jednému z násilných aktov vystavený počas posledných 30 dní najmenej raz.
• V školskom roku 2007/2008 uskutočnil výskum u stredoškolských učiteľov v Českej republike J. Tomášek. Zistil, že až 43,4 % respondentov sa vo svojej kariére stretlo aspoň s jednou z foriem agresívneho správania voči sebe, čo je skoro polovica opýtaných stredoškolských učiteľov.
• V školskom roku 2010/2011 sa realizoval výskum dotazníkovou metódou v stredoslovenskom regióne (Banská Bystrica, Krupina, Lučenec, Martin, Tornaľa, Zvolen a Žilina). Výskumnú vzorku tvorilo 196 učiteľov základných a 155 učiteľov stredných škôl, spolu 351 respondentov. Cieľom výskumu bola aj problematika agresívneho správania voči učiteľom zo strany rodičov či žiakov školy. Zisťovalo sa, či sa s ním počas svojej praxe stretli. Celkovo sa s agresívnym správaním voči sebe stretlo 237 učiteľov čiže 67,52 %.

Zo zistení vyplynulo, že najrozšírenejšie sú urážky učiteľov zo strany žiakov počas vyučovania, čo uviedlo až 37,04 % učiteľov. Druhou najrozšírenejšou formou je vyhrážanie žiakov, čo uviedlo 23,08 % respondentov. Nasledovali urážky rodičov či iných príbuzných - túto možnosť označilo 22,79 % respondentov. Pri výskyte urážok učiteľa zo strany žiakov počas vyučovania sme zaznamenali minimálny rozdiel medzi učiteľmi základných (39,80 %) a učiteľmi stredných škôl (33,55 %). Zarážajúce je zistenie, že vyhrážanie žiakov uviedlo až 29,59% učiteľov základných škôl, z učiteľov stredných škôl túto možnosť označilo 14,84 % respondentov.

Z výskumu, ktorý prebiehal v podmienkach druhého stupňa ZŠ v rokoch 2010 až 2013 (Csémy, L. a kol., 2014) uviedlo 52% učiteľov, že sa s hrubou slovnou agresiou žiakov voči svojej osobe v poslednom roku nestretli, 28,8 % sa s ňou stretlo 1- až 2-krát za rok, častejší výskyt potvrdilo 19,2 % respondentov. Možno konštatovať, že agresívne správanie žiakov voči učiteľom je realitou súčasnej školskej praxe.

Agresívne správanie rodičov voči zamestnancom školy

Príspevok pojednáva o aktuálnom probléme súčasnej školskej praxe, ktorým je agresívne správanie rodičov či zákonných zástupcov žiakov voči zamestnancom školy. Z empirických výskumov viacerých odborníkov vyplýva, že okrem agresívneho správania žiakov voči učiteľom, sa vyskytujú aj prejavy verbálnej agresie, vyhrážania sa učiteľom zo strany rodičov alebo iných príbuzných žiakov.

V tabuľke prezentujeme výsledky aktuálneho výskumu výskytu agresívneho správania zákonných zástupcov žiakov voči učiteľom. Výskum bol realizovaný v mesiacoch október 2022 až marec 2023 dotazníkovou metódou u učiteľov základných a stredných škôl na Slovensku na výskumnej vzorke 384 respondentov. Zastúpené boli všetky kraje.

Výsledky výskumu agresívneho správania rodičov voči učiteľom (október 2022 - marec 2023)

Na základe výsledkov výskumu môžeme potvrdiť výskyt agresívneho správania zákonných zástupcov žiakov voči učiteľom základných a stredných škôl. Psychická záťaž učiteľov, ktorá je vyvolaná pôsobením stresorov alebo viktimizáciou, môže vyústiť v prežívanie stresu, čo sa negatívne premieta do ich psychického i fyzického zdravia, ovplyvňuje kvalitu ich života aj v rozpore so stavom wellbeingu. Toto všetko ovplyvňuje aj ich pedagogické pôsobenie.

Kyberšikanovanie učiteľov

Aktuálnym problémom súčasnej doby sa stáva kyberšikanovanie učiteľov. Žiaci sa snažia učiteľa v kompromitujúcej situácii nahrať a zverejniť na internete. Stáva sa, že žiaci učiteľa cielene vyprovokujú a jeho reakciu zverejnia na webe. Žiakov vedie k obťažovaniu a k šikanovaniu učiteľov zábava, pocit moci, ale aj motivácia.

Príčiny agresívneho správania

Agresivita slúži na prežitie v nepriaznivých a život ohrozujúcich podmienkach, no v prípade jej nedostatočnej regulácie sa môže stať nebezpečnou a deštruktívnou silou. Agresivita: sklon, resp. trvalá dispozícia k agresívnemu konaniu. Agresia je útočné, násilné konanie, príp. v prípade, že sa vyskytuje jednorázovo v konkrétnej situácii, ide o agresívne konanie. Agresivita fyzická zahŕňa všetky formy agresívneho správania, pri ktorých dôjde k priamemu fyzickému kontaktu útočníka s obeťou. Zjavný úmysel ublížiť druhému, či už fyzicky alebo psychicky, ako aj nepomer síl medzi útočníkom a obeťou sú taktiež dôležitými faktormi.

Faktory ovplyvňujúce agresívne správanie

Vznik a nárast agresívneho správania determinujú dva druhy faktorov - vnútorné a vonkajšie. Vnútorné faktory sú charakteristické tým, že sú určované človekom samotným, genetikou, jeho povahou alebo správaním. Medzi vonkajšie faktory patria napr. vplyvy rodiny, školy, vrstovníckej skupiny a v súčasnosti sa rozšíril vplyv masovokomunikačných prostriedkov. Rizikovým faktorom je dráždivosť, impulzivita, potreba vyhľadávať vzrušenie. Ďalej je to znížené prežívanie úzkosti, menšia citlivosť k spätnej väzbe, resp. nezávislosť na pozitívnom hodnotení, teda ľahostajnosť k odozve. Môže ísť napríklad o úraz hlavy, ochorenie mozgu a podobne. Narušená štruktúra CNS sa prejavuje emočnou labilitou, impulzívnosťou a nižšou schopnosťou sebaovládania.

Vplyv rodiny

Významným a špecifickým činiteľom socializácie dieťaťa je rodina. Rodina dáva dieťaťu prvé, a preto už veľmi silné skúsenosti do ďalšieho života. Ukazuje mu, ako sa k sebe ľudia správajú, či spolupracujú a pomáhajú si, ako reagujú, keď sa im niečo nedarí. Dieťa sleduje názory, postoje i hodnoty matky aj otca, zisťuje, čo je úlohou muža a ženy. Rodina odovzdáva základný model sociálnej interakcie a komunikácie v malej sociálnej skupine. Zaraďuje dieťa do určitého spôsobu života, učí ho sociálnym požiadavkám a normám. Rodina a jej citové zázemie sú pre vývoj dieťaťa nezastupiteľné. Kladné, vrelé citové vzťahy v rodine uľahčujú vytvorenie kladného vzťahu k ľuďom. RODIČ VYCHOVÁVA SVOJE DIEŤA VEĽMI PODOBNÝM SPÔSOBOM, AKO VYCHOVÁVALI JEHO. Pri výchove používajú rodičia podobné formy odmien a trestov, ako používali ich rodičia.

Z faktorov rodinného prostredia môžu negatívne ovplyvniť ich správanie najmä zlé materiálno-ekonomické podmienky, narušená štruktúra rodiny a zlá rodinná výchova. Za zlou rodinnou výchovou môže stáť napríklad autoritatívna, ctižiadostivá, zanedbaná, rozvrátená rodina, ktorá pestuje u dieťaťa zlé vlastnosti, narúša jeho psychický stav, správanie aj návyky. V škole reagujú tieto deti obyčajne prudšie na svoj neúspech ako deti z rodín so správnou výchovou. Tieto konfliktné situácie ešte zvyšujú citové napätie a narúšajú jeho správanie tak, že sa môže prejaviť agresívne. Celý rad výskumov potvrdzuje, že deti vyrastajúce v rodinách, kde je medzi rodičmi mnoho otvorených konfliktov, majú väčší sklon k negatívnemu správaniu ako deti vyrastajúce v pokojnom rodinnom prostredí. Ako uvádza Bieleszová (2014), rozhodujúca úloha rodiny ako prirodzeného prosociálneho prostredia pre výchovu detí sa ukazuje byť z hľadiska vytvárania vhodných podmienok pre vzdelávanie žiaka určujúca.

Príčinou nespolupracujúceho rodiča môže byť nezvládanie výchovy dieťaťa, pretrvávajúce problémy v partnerskom vzťahu, zvýšený tlak na výkon a vytesnenie výchovy dieťaťa zo svojich priorít. Príčinou nezáujmu môže byť nesúhlas s postojom niektorých učiteľov k riešeniu situácie, neprediskutovanie pohľadu rodičov na príčiny neželaného správania žiaka. V praxi sa učitelia stretávajú aj s rodičmi, ktorí neposkytujú deťom ani len základné životné potreby. Spolupráca školy s rodinou je nesmierne dôležitá aj pri prevencii sociálnopatologických javov.

Rodinné prostredie má rozhodujúci vplyv na zdravý osobnostný vývin dieťaťa a rovnako poskytuje vzory správania. Rodina je silným socializačným činiteľom a socializácia môže prebiehať v prostredí rôznej úrovne, rôznej kvality, a preto vplyvom nepriaznivých a z hľadiska optimálneho rozvoja osobnosti nežiaducich podnetov môže dôjsť k tomu, že výsledné konanie sa bude odchyľovať od všeobecne uznávaných noriem. Rodinná výchova by mala prispievať k formovaniu celej osobnosti dieťaťa. Rodičia sú, resp. by mali byť pre deti dôležitým zdrojom informácií o svete. Liberálna výchova rodičov bez pravidiel a mantinelov dostáva deti a mládež mimo kontrolu a vplyvu rodiny. Dieťa je intenzívne ovplyvňované rodinným zázemím a preto je potrebné venovať spolupráci školy s rodinou adekvátnu pozornosť. Práve rodina môže byť zdrojom nežiaducich podnetov, ako aj zdrojom silných ochranných faktorov.

Vplyv školy a vrstovníkov

Škola je druhým najdôležitejším činiteľom, ktorý vplýva na dieťa. Škola je miestom komunikácie medzi žiakmi samotnými na jednej strane a medzi žiakom a učiteľom na druhej strane. Vytvárajú sa tu formálne i neformálne vzťahy. Na žiaka sú kladené aj určité povinnosti, ktoré musí vykonávať bez ohľadu na to, či sa mu chce, alebo nie. Značný vplyv na dieťa má aj samotná trieda. Mladý človek sa tu učí uplatniť sa v skupine rovesníkov, získava určité postavenie na základe svojich schopností, talentu alebo silu osobnosti. Buduje si vzťahy s ostatnými spolužiakmi, ale aj s učiteľmi, učí sa akceptovať vyššiu autoritu, teda učiteľa. Učiteľ približuje žiakom normy a hodnoty danej spoločnosti.

Škola môže mať na žiaka aj negatívne vplyvy v rámci interakcie so spolužiakmi a pedagógmi. Zo strany pedagógov ide hlavne o subjektívne pripisovanie určitých vlastností, vo väčšine prípadov negatívnych. Jav je známy aj pod názvom „nálepkovanie“. To, či je niekto dobrý alebo zlý žiak, niekedy závisí skôr od prístupu učiteľa k nemu ako od jeho nadania a usilovnosti. Žiakovi, ktorého považujú pedagógovia za dobrého, sú ochotní viac tolerovať isté priestupky ako tomu, ktorý je zaradený medzi zlých žiakov. Ak sa dieťaťu dlhší čas nedarí, učiteľ ho začne považovať za lenivého, hlúpeho. Podľa tejto „nálepky“ k nemu pristupuje aj naďalej.

Mladí ľudia sa často združujú do menších skupín, čím si napĺňajú potrebu združovania sa. Vzťahy k rovesníkom začínajú byť prežívané ako najdôležitejšie a sú veľmi intenzívne. Individuálne rozdiely v nich bývajú väčšinou povrchné, krátkodobé a často sa menia. Začlenením sa do skupiny vyjadrujú mladí ľudia potrebu osamostatňovať sa, dostať sa spod vplyvu dospelých, hlavne rodičov. Každá skupina má svoje hodnoty, normy a špecifické formy správania, ktorým sa členovia prispôsobujú. Najprísnejším trestom je vylúčenie zo skupiny. Pre dieťa vyrastajúce v dysfunkčnej rodine je rovesnícka skupina dôležitejšia ako pre tých, ktorí pochádzajú z rodín, kde sa im napĺňajú všetky potreby. Je veľmi dôležité, aby rodičia sledovali, s kým sa ich dieťa stretáva, a pri výbere partie ich nenásilnou formou usmerňovali. Tiež by im nemalo byť ľahostajné, ako ich dieťa trávi voľný čas. Niektoré partie sa ku kriminálnej činnosti dostanú tak, že trávia čas v herniach a na diskotékach a vzápätí im na tento spôsob života nestačí vreckové od rodičov, riešia to drobnými krádežami, ktoré môžu prerastať až do organizovaných, plánovaných akcií.

Vplyv médií

Výrazný vplyv na socializáciu mládeže majú aj masovokomunikačné prostriedky. Médiá ponúkajú deťom veľké množstvo vedomostí, informácií a zábavy. Avšak môžu viesť k pasivite a konzumnému spôsobu života, znižujú tvorivosť a predstavivosť, neumožňujú únik do sveta fantázie, znižujú možnosť vzájomných kontaktov s okolím, podnecujú vznik citového otupenia, znižujú schopnosť koncentrácie a pozornosti, vedú k preferovaniu povrchných hodnôt, umožňujú preberanie agresívnych modelov správania.

Čoraz viac času mladí ľudia trávia pri počítači, často na úkor svojich študijných povinností a kontaktu s reálnym svetom. Filmy, hudba, hry majú veľmi sugestívny účinok. Ľahko sa nechávajú vtiahnuť do deja, zabúdajú na realitu a prežívajú dobrodružstvá so svojimi hrdinami, s ktorými sa stotožňujú. Väčšina z nich sú akční hrdinovia, ktorí víťazia silou a agresívnym správaním. Filmy ponúkajú veľa násilia, vyvolávajú pocit strachu a ohrozenia. Pri častom sledovaní násilníckych scén môžu spôsobiť nervozitu, nespavosť, citové otupenie voči násilným podnetom a pod. Je to spôsob obrany, ktorá sa neskôr môže preniesť do reálneho života. Človek bude reagovať naučeným spôsobom aj na skutočné násilie. Považuje ho za normálne správanie, s ktorým sa bežne stretáva. Nadmerný príjem negatívnych informácií a nevhodných vzorov správania môže značne ovplyvniť vývoj hodnotovej orientácie mladého človeka. Prirodzená potreba dieťaťa s niekým sa identifikovať je vďaka obrazovke často modifikovaná násilím fyzickej aj psychickej povahy, verbálnymi útokmi, agresívnymi scénami skrytej formy násilia. Agresia v televíznom programe môže slúžiť ako vzor hodný napodobenia. Imitácia pozorovaného nového agresívneho správania sa u dieťaťa niekedy stane súčasťou kognitívnej výbavy, ktorá je pripravená na použitie aj keď vzor nie je prítomný. Deti často napodobňujú prvky bojového umenia alebo dokonca veľmi bizarné spôsoby násilia.

Šikanovanie ako závislosť a porucha vzťahov

• Šikanovanie ako závislosť - ide o vzájomnú väzbu medzi agresorom a obeťou. Terén tohto neslobodného, nesymetrického vzťahu je určený prevažujúcou ľudskou stratégiou: skryť vlastný strach a zároveň využiť strach druhého. Tento princíp diktuje rozdelenie žiakov vo väčšine skupín na „silných“ a „slabých“. Medzi týmito skupinami vzniká obojstranne a prekvapivo trvalá väzba. Navzájom sa potrebujú. Pri pokročilých štádiách šikanovania sa bežné hranie a experimentovanie so strachom zvrtne do závislosti medzi agresorom a obeťou. Pedagógovia sa nesmú nechať zmiasť a prijať vonkajšie zdanie, že si obeť za všetko môže sama. To, že je niekto „slabý“, nie je žiadna vina.
• Šikanovanie ako porucha vzťahov v skupine - deje sa v kontexte vzťahov konkrétnej skupiny. Nákaza vzťahov má svoju vnútornú dynamiku a svoj zákonitý vývoj. V takomto prípade je nutná už pomoc odborníka, cieľavedomé zastavenie sebadeštrukcie skupiny a naštartovanie sebaozdravného procesu skupinového organizmu.

Prejavy a formy agresívneho správania

Problémové správanie má rôzne podoby. Môže zahŕňať bitie, kopanie alebo hryzenie, ťahanie za vlasy, tlačenie alebo nadávanie. Aj keď sú agresívne výbuchy u detí bežné, pochopenie možných príčin a vedomie, ako s nimi zaobchádzať, môže byť náročné. Ako rodič alebo opatrovateľ môžete zažiť rôzne pocity, keď vaše dieťa prejavuje agresiu, od prekvapenia až po pocit hanby. Je to úplne normálne. Deti môžu biť, kopať alebo hrýzť, aby zistili, čo sa stane. Deti sa môžu učiť správať sa agresívne pozorovaním iných. Niekedy môžu mať rodičia názory, ktoré neúmyselne podporujú agresívne správanie, ako napríklad „Deti potrebujú vypustiť energiu a agresiu.“ Keď sa deti naučia používať agresívne správanie na dosiahnutie toho, čo chcú, môže byť pre nich ťažké naučiť sa lepšie spôsoby riešenia problémov.

Formy agresívneho správania

• Pasívne správanie pri styku s rodičmi - charakterizuje ju hranie sa s rukami, psychomotorický nepokoj, vyhýbanie sa pohľadu z očí do očí, tichá a neistá reč.
• Agresívne správanie pri styku s rodičmi - charakterizuje ju strnulé telo, ukazovanie prstom, mimika tváre vyjadruje iróniu a pocity hnevu, prítomný je hlasný prejav, skákanie do reči. Rodičia pracovníka hodnotia negatívne a vyhýbajú sa mu.
• Asertívne správanie pri styku s rodičmi - charakterizuje je vyvážené držanie tela, vzpriamený postoj, úsmev, otvorený očný kontakt, vrelý hlas. Vzbudzuje rešpekt, sám rešpektuje práva rodičov a vlastné práva, svojich cieľov sa nevzdáva, trvá na svojom, ale vie ponúknuť kompromis, popri profesionálnom vystupovaní používanie zrozumiteľného jazyka.

Ďalšími formami sú posmech, posmešné poznámky na adresu dieťaťa, pokorujúce prezývky, nadávky, ponižovanie, hrubé žarty na jeho účet. Rozhodujúcim kritériom je to, do akej miery je dané dieťa konkrétnou prezývkou zraniteľné. Kritika dieťaťa, výčitky na jeho adresu, prehlasované najmä nepriateľským až nenávistným, príp. nesúhlas by mal byť energický a jednoznačný.

Prevencia a riešenie agresívneho správania

Prevencii agresivity a šikanovaniu treba venovať náležitú pozornosť, pretože ich nárast už v podmienkach základných škôl, je evidentný - medzi žiakmi navzájom, ako aj voči učiteľom. Cieľom primárnej prevencie je vytvárať v školách podmienky pre zdravý telesný, psychický a sociálny vývin. Možno sem zaradiť napr. nové prístupy učiteľov k žiakom, ktoré kladú dôraz na otvorené a partnerské jednanie, nové efektívne formy spolupráce s rodičmi a i. Ďalej sú to preventívne programy a projekty, zamerané najmä na konštruktívne riešenie konfliktov, zvládanie záťažových situácií, rozvoj sociálnych spôsobilostí a pod.

V oblasti prevencie agresívneho správania sa javí ako najoptimálnejšie aplikovať tzv. hlbšie osvojovanie vedomostí, pokiaľ je do výkladu zahrnutý aj bezprostredný zážitok.

Rola triedneho učiteľa a sociálneho pedagóga

Spolupráca školy a rodiny sa vždy odvíja od spolupráce konkrétneho učiteľa s konkrétnym rodičom. KOMPETENČNÝ PROFIL učiteľa prvého i druhého stupňa základnej školy, učiteľa strednej školy a triedneho učiteľa vymedzuje aj oblasť spolupráce so zákonnými zástupcami žiakov, resp. s rodičmi. Osobitné postavenie má triedny učiteľ, ktorý s využitím metód a nástrojov pedagogickej diagnostiky identifikuje špecifiká v osobnostnom vývine žiaka v triede, učebné štýly a správanie sa žiakov v triede, príčiny problémov v učení a správaní sa žiakov v triede, ako aj špecifiká sociálneho a kultúrneho prostredia (rodina a pod.) na základe vlastných zistení a na základe podnetu od zákonného zástupcu, iných učiteľov, resp. iných pedagogických zamestnancov. Plánuje a projektuje spoluprácu so zákonnými zástupcami žiakov a širšou verejnosťou.

Pri riešení problémov v správaní žiaka je nevyhnutné kontaktovať zákonného zástupcu. Pri ľahšej forme problémového správania zohráva dôležitú úlohu triedny učiteľ a rodinní príslušníci, pri závažnejšom probléme by už mal pomáhať kompetentný odborník spolupracujúci so školou a samozrejme s rodinou žiaka. V zhode s Dulovicsom (2023) možno konštatovať, že v školskej praxi dochádza k širokej škále sociálno-výchovných problémov, ktoré sa dennodenne objavujú a vyžadujú si flexibilnú reakciu. Aktuálnou sa stáva požiadavka permanentného vzdelávania učiteľov, aby dokázali aplikovať vhodné komunikačné stratégie pri riešení konfliktov, dokázali im predchádzať.

Školy by sa mali snažiť zintenzívniť spoluprácu s rodinou svojich žiakov, oboznámiť ich so školským prostredím, s pedagogickými a odbornými zamestnancami školy. Prípadné problémy v správaní žiaka riešiť priebežne, nepripustiť, aby sa negatívna situácia prehlbovala. Pri komunikácii s rodičmi treba byť profesionálny a používať zrozumiteľný jazyk. Pri spolupráci s rodinou je dôležitá osobnosť triedneho učiteľa, ale aktívni by mali byť všetci učitelia. Bolo by tiež prospešné, keby sa na školách zvýšil počet odborných zamestnancov.

Citlivo treba pristupovať v situácii, kedy žiak potrebuje odbornú pomoc. Pedagogický či odborný zamestnanec musí rodičovi vysvetliť, že vyhľadať odborníka je predovšetkým v záujme jeho dieťaťa. Vhodné je, keď sprostredkuje aj kontakt, napríklad adresu poradenského zariadenia. V tejto súvislosti Hutyrová, Růžička a Spěváček (2013) upozorňujú, že existujú dve možnosti, ako spolupracovať s rodinou: v rovine reštriktívnej a v rovine motivačnej. Pedagogickí a odborní zamestnanci škôl majú v tomto ponímaní kompetencie v rovine motivačnej. Pedagogický či odborný zamestnanec školy pri komunikácii s rodičmi musí byť empatický, ale profesionálny. Rodičia majú právo byť informovaní o výchove a vzdelávaní svojho dieťaťa, aj sa na nej spolupodieľať. To vytvára priestor na spoluprácu a komunikáciu zamestnancov školy a rodičov. Učiteľ či odborný zamestnanec zachováva autonómiu svojej práce, rodičov však nemôže poúčať ani kritizovať. Dobrá spolupráca s rodičmi podporuje účinnosť práce učiteľov i ďalších odborníkov so žiakom. Spolupráca by mala byť založená na kooperácii a efektívnej komunikácii.

Manažment agresívneho správania rodičov

Treba počítať s možnosťou, že sa rodič môže správať agresívne (napr. verbálne - urážky, znevažovanie, fyzická agresia). Dobrá spolupráca s rodičmi podporuje účinnosť práce učiteľov i ďalších odborníkov so žiakmi v oblasti prevencie, aj riešenia prípadného výskytu problémového správania. Existujú rôzne a často aj rozdielne predstavy učiteľov a rodičov o deľbe právomocí a zodpovedností za výchovu žiaka. Táto skutočnosť môže byť zdrojom konfliktov medzi učiteľom a rodičom. Zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) v znení neskorších predpisov v § 144 ods. 6 a ods. 7 upravuje aj práva a povinnosti rodičov, resp. rodič má právo napr. rodič je povinný napr.

Pri jednaní s agresívnym rodičom je dôležité dodržiavať nasledujúce postupy:

• NUTNOSŤ POTVRDENIA AGRESIE. Je vhodné začať s tým, že učiteľ „chápe agresiu rodiča“ a že „má právo sa hnevať“. Rodič s agresívnym správaním je pripravený na boj a neočakáva, že by mohol niekto jeho agresiu chápať a povedať mu, že má právo sa hnevať. To vráti rodiča do reality a jeho emócie sú stlmené. Učiteľ (alebo iný zamestnanec školy) nemôže dávať najavo, že nemá čas.
• NIKDY NEJEDNAŤ S AGRESÍVNYM RODIČOM POSTOJAČKY. Po úvodnej vete je vždy nutné vyzvať rodiča, aby si sadol. Výhodou je sadnúť si oproti sebe za stôl, nie bokom. Stôl predstavuje akúsi hranicu medzi teritóriom učiteľa a rodiča. Ak učiteľ nemá k dispozícii stôl, pre ochranu svojho priestoru môže dať pred seba triednu knihu. Posadiť sa treba aj z dôvodu vyrovnania úrovne očí. Ak by stál učiteľ nad rodičom vyššie, rodič sa môže cítiť ohrozený, ponížený a zvyšuje sa tendencia k obrane. V opačnom prípade, keď rodič prevyšuje výškou očí učiteľa, má rodič pocit prevahy a moci, jeho agresia sa stupňuje.
• SNAŽIŤ SA UDRŽAŤ OČNÝ KONTAKT. Pokiaľ učiteľ informuje rodiča o nepríjemných skutočnostiach o jeho dieťati, ťažko hľadá slová a uhýba pohľadom. Rodič to berie ako neistotu a neférové konanie. Pre uľahčenie situácie je vhodné pozerať sa na koreň nosa, pohľad nesmie byť uprený.
• NECHAŤ NAJPRV HOVORIŤ RODIČA. Nezačínať hneď poskytovať rady.
• STRETNUTIE ZAKONČIŤ VŽDY POZITÍVNE. Aj keď stretnutie neprebehlo ideálne, je potrebné dať rodičovi najavo, že si učiteľ váži, že školu navštívil a vníma to ako signál záujmu o dieťa. Je možné rodiča upozorniť, že môže do školy prísť častejšie a predísť tak nahromadeniu problémov u svojho dieťaťa.

tags: #zle #spravanie #a #socialny #pedagog #vyskum