Pre blízkych je náročné sledovať, ako ich rodičia alebo starí rodičia starnú, strácajú sily, zdravie, ale aj pamäť a schopnosť postarať sa o seba. Akoby každý ďalší deň potrebovali viac a viac času, opatery a starostlivosti od rodiny, ktorá však skôr či neskôr dôjde na hranicu svojich síl a časových aj fyzických schopností. Tradične sme vedení a vychovávaní k tomu, aby sme sa o našich rodičov alebo starých rodičov postarali v ich alebo v našom domácom prostredí. Využitie služieb zariadení, ktoré so starostlivosťou pomáhajú, sa považuje (takmer) za hanbu. Problém však je, že starostlivosť o seniora je postupne čoraz náročnejšia. Vyžaduje si to stále viac fyzických aj duševných síl, času aj financií. Žiadny z týchto zdrojov, pochopiteľne, nie je nevyčerpateľný. Okrem času a fyzických nárokov je pre blízkych seniora ťažké sledovať, ako sa im pred očami mení - jeho telesná schránka a pod vplyvom chorôb, ako sú napríklad Parkinson a Alzheimer, aj jeho osobnosť. Stáva sa nevypočítateľným, komunikácia môže byť čoraz náročnejšia.
„Staroba prináša do života človeka veľa zmien, ktoré sa prejavia aj v jeho správaní a prežívaní. Poruchy hybnosti, strata kontroly nad vlastným telom a postupná odkázanosť na pomoc iného človeka sa veľmi často podpisujú pod depresívne stavy. Preto je človek vo vyššom veku neraz nevrlý, nespokojný, niekedy horšie spolupracuje. To prináša zvýšené nároky predovšetkým na ľudí, ktorí sa o seniora starajú a pomáhajú mu,“ potvrdzuje aj psychológ Ľudovít Dobšovič. Náročné je to však aj pre seniora. Potrebuje zažívať pocit, že je užitočný, niečo platný a nie druhým na príťaž. Riešením, ktoré je na prospech pre obe strany, je domov pre seniorov. Kým voľakedy boli domovy dôchodcov najmä východiskom z núdze pre osamelých ľudí bez rodiny, dnes záujem o služby zariadení tohto typu rastie. Život tu už dávno neznamená „odloženie“ seniora, ale reálnu pomoc pre všetkých zúčastnených.
Domovy pre seniorov na Slovensku
Na Slovensku je takmer 150 domovov a penziónov pre dôchodcov. Využíva ich asi 20-tisíc seniorov, pričom domovy evidujú ešte približne 15-tisíc ďalších žiadostí o umiestnenie. Dostať sa do domova dôchodcov vôbec nie je jednoduché, na miesto sa čaká aj niekoľko rokov. Prednostne sa sem dostanú iba seniori v ohrození života alebo zdravia. Domovy dôchodcov zriaďujú mestské samosprávy, cirkev alebo súkromné organizácie. Najdlhšie sa čaká na miesto v domovoch, ktoré zriaďujú kraje, mestá či obce. Platí sa tu totiž oveľa menej, než v tých súkromných. V niektorých súkromných alebo cirkevných zariadeniach vyberajú okrem pravidelných mesačných poplatkov aj vstupný poplatok, ktorého výška sa môže vyšplhať až na stotisíc korún.
„Veľa ľudí si ešte stále myslí, že domov pre seniorov je nejaká staršia budova, stavebnými úpravami prispôsobená ľuďom vo vyššom veku, kde majú strechu nad hlavou, jedlo, sociálnu a zdravotnú starostlivosť, ale inak tam v podstate strácajú svoju ľudskú dôstojnosť. Tieto stereotypy však treba zbúrať a ukázať, že sa to dá aj inak,“ hovorí spoluautorka projektu Agapé Senior Park Adriana Škriniarová. „Kvalifikovaný personál v domove, kvalitné služby a moderné priestory nahrádzajú domácu starostlivosť. Tieto inštitúcie podávajú pomocnú ruku hlavne členom rodiny, ktorí chcú svojim najbližším dopriať len to najlepšie.“
Seniorville - Domov pre seniorov, kde by ste radi žili aj vy
Zariadenie pre seniorov Skalica
Milí návštevníci, teší nás Váš záujem dozvedieť sa o Zariadení pre seniorov Skalica viacej informácií. Zariadenie pre seniorov Skalica je poskytovateľom sociálnej služby podľa zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách v znení neskorších predpisov. V zariadení pre seniorov sa poskytuje sociálna služba fyzickej osobe, ktorá dovŕšila dôchodkový vek a je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby a jej stupeň odkázanosti je najmenej IV, alebo fyzickej osobe, ktorá dovŕšila dôchodkový vek a poskytovanie sociálnej služby v tomto zariadení potrebuje z iných vážnych dôvodov. Budova zariadenia sa nachádza v okrajovej časti mesta Skalica, v prekrásnom prostredí pod skalickými vinohradmi. Zariadenie pre seniorov Skalica je miestom, kde prijímatelia sociálnej služby majú pocit istoty, láskyplného zázemia a domova. Motivovať zamestnancov k zvyšovaniu odbornej úrovne, vedomostí a zručností, podporovať ich osobný rozvoj.
Spoločné rozhodnutie: Dôstojná komunikácia so seniorom
Psychológovia odporúčajú hovoriť so seniorom o možnosti inštitucionálnej starostlivosti zrozumiteľne, jasne a najmä pravdivo. „Otvorená komunikácia je nesmierne dôležitá na budovanie kvalitných vzťahov a inak to nie je ani pri komunikácii so seniormi. Treba mať na pamäti, že akýkoľvek fungujúci vzťah by mali determinovať atribúty, akými sú láska, porozumenie aj úcta. V mnohých situáciách si môžeme povedať, že to vôbec nie je ľahké, no kľúčom je určite empatia, rešpekt a dôvera,“ povedala psychologička Jana Janičová. Aby medzi blízkymi a seniorom nevznikalo napätie, radí odborníčka dodržiavať jednoduché pravidlá. „Dôležité je hovoriť zreteľne a dostatočne nahlas. Odporúčam vyhýbať sa detskému jazyku rovnako ako náročným odborným výrazom. A určite nefrustrujme seniora ani seba komplikovanými či mätúcimi požiadavkami. Komunikujme zreteľne, s úctou, majúc stále na pamäti dôstojnosť seniora,“ radí Janičová.
Pri komunikácii o potrebe nájsť seniorovi nový domov, kde bude o neho po všetkých stránkach postarané, odporúča hovoriť o reálnych dôvodoch a o všetkých plusoch, ale aj prípadných mínusoch, ak z tohto riešenia pre rodinu vyplývajú. Sľubovať denné návštevy, pokiaľ nie je možné seniora každý deň navštevovať, nie je najlepšia cesta. A určite treba mať upratané v sebe a vo svojom svedomí. Hľadá sa najlepšia cesta pre všetkých, nie odbočka. „Nemyslím si, že keď uvažujeme o tom, že by našej mame alebo otcovi bolo lepšie v domove pre seniorov, sme egoisti alebo ignoranti. Naopak, ak im nájdeme vhodné zariadenie, ktoré im poskytuje to, čo potrebujú, či už na niekoľko hodín denne, na nejaké obdobie alebo nepretržite, môže to byť dobré riešenie pre všetkých,“ je presvedčená Škriniarová. Pomáha uvedomiť si, že pokiaľ senior nebude mať adekvátnu starostlivosť, môže sa to skončiť zle.
Život v domove dôchodcov
Priatelia v podobnom veku, bezpečie a nepretržná starostlivosť patria medzi hlavné pozitíva domovov pre dôchodcov. Mnohí však prežívajú aj smútok za vlastným domovom a rodinou. Ideálne je, ak sa dôchodcovia rozhodnú pre pobyt v zariadení sami. V opačnom prípade by sa mohli cítiť nepotrební a odložení. Mnohí, ktorí sa sami rozhodli odísť do domova dôchodcov sú veľmi spokojní a nemenili by. Oceňujú najmä nezávislosť, nemusia byť vďační svojim deťom a neustále sa prispôsobovať. Ak je odchod do domova vlastným rozhodnutím, pristupuje sa k nemu oveľa ľahšie. Starí ľudia, ktorí by radšej zostali doma, ale situácia to nedovolí, často trpia pocitom, že ich najbližší opustili a oni na staré kolená ostali sami. Cítia sa ukrivdení, osamelí a nepochopení. Je však veľa dôchodcov, ktorí žijú v dome či v paneláku sami. Tých do domova dôchodcov doženie samota a strach. Aj keď sa ešte vedia sami o seba postarať, boja sa, že keby sa im niečo stalo, nedokázali by privolať pomoc. V domove sa cítia bezpečnejšie. Niektorí seniori sa zase nechcú tlačiť v jednom byte s ďalšími dvoma generáciami a tak si radšej zvolia zariadenie pre dôchodcov.
V domove dôchodcov sa starčekovia postupne zadaptujú do bežného života v súlade s domovým poriadkom. Musia si udržiavať poriadok, dvakrát do roka urobiť veľké upratovanie, môžu chodiť na obedy, no v garsónke majú aj elektrický varič, kde si sami môžu pripraviť jedlo. K dispozícii je i lekárska starostlivosť. Vo voľnom čase sa môžu venovať svojím záľubám alebo zaslúženému odpočinku.
Výzvy a riešenia v živote seniora v domove dôchodcov
V sociálnych zariadeniach dlhodobého pobytu na Slovensku žije asi 55-tisíc ľudí, z nich je 40-tisíc seniorov. Často ide o veľkokapacitné objekty s viac ako 200 klientmi, ktorí žijú vo veľkých spoločných izbách. Títo ľudia nemôžu o sebe rozhodovať sami. Pani, ktorá v ňom žije, bývalá redaktorka, sa pozerá z okna: „Vážim si ten pohľad, ale zároveň ma brzdí, chcela by som sa oň s niekým podeliť. Vždy bolo okolo mňa živo, mala som veľa kontaktov. Tento týždeň ste prvý človek, ktorý sa so mnou rozpráva.“ Aj takto opisuje jednu z návštev v domove pre seniorov Slavomír Krupa, ktorý pracuje v sociálnej oblasti 47 rokov. Z jeho skúseností nie je scéna z domova, akú opísal, ojedinelá.
Seniorville - Domov pre seniorov, kde by ste radi žili aj vy
Deinštitucionalizácia a komunitná starostlivosť
Alternatívou je komunitná starostlivosť. Deinštitucionalizácia je odchodom z uzavretej komunity do spoločnosti - do väčšej komunity. Vďaka jej podpore môže zdravotne znevýhodnená osoba alebo senior žiť plnohodnotne, podľa vlastného režimu a predstáv. Viacero domovov sociálnych služieb (DSS) už stavia byty pre svojich klientov, hoci tých, čo sa do nich už aj mohli presťahovať, zatiaľ nie je veľa. Z nich iba DSS Slatinka pri Lučenci presťahovala všetkých klientov s mentálnym postihnutím z bývalého kaštieľa na okraji obce do nových bezbariérových bytov. Klienti domova pre seniorov v Santovke sa sami podieľajú na úprave okolia nových bezbariérových bytov, do ktorých by sa mali presťahovať z terajšieho spoločného zariadenia. Spoločné pracovné aktivity v domove pre seniorov v Santovke.
V Bratislavskom samosprávnom kraji (BSK) sa do procesu zapojila asi polovica zo 14 zariadení sociálnych služieb v zriaďovateľskej pôsobnosti kraja. Byty stavajú tri DSS a ich kapacita predstavuje rádovo desiatky miest. V Častej v okrese Pezinok už stoja dva byty pre 12 klientov DSS a Zariadenia podporovaného bývania Merema. DSS a zariadenie pre seniorov Rača postavilo dva byty s rovnakou kapacitou. DSS a zariadenie pre seniorov Kaštieľ v Stupave má kapacitu 166 miest a všetci klienti by sa mali postupne presťahovať do novopostavených objektov. „Zachytili sme 93 organizácií, ktoré majú priestorový problém. Klienti v nich žijú vo veľkých spoločných izbách v nevyhovujúcich budovách. Kaštieľ v Stupave je jedným z nich: predstavte si dlhú chodbu s izbami napravo aj naľavo a so spoločným sociálnym zariadením na konci chodby. Presťahovať klientov z inštitúcií do vhodnejšieho prostredia je len jeden aspekt procesu. „Národný projekt nie je nastavený na samotnú realizáciu presunu. Deinštitucionalizácia, čiže prechod na komunitné služby, sa týka asi len troch percent ľudí odkázaných na pomoc, ktorí sú umiestnení v domovoch. „Všetko ostatné je kvázi komunitná starostlivosť. Keď však senior býva sám a nevieme o ňom, či živorí, lebo si nevie ani nakúpiť, alebo či nepotrebuje pomoc, tak o žiadnej komunitnej starostlivosti nemôžeme hovoriť,“ vysvetľuje Miroslav Kakaš, zakladateľ organizácie Silvergon.
Podpora rodín a plánovanie sociálnych služieb
„V Európe sa 80 percent starostlivosti o seniorov odohráva v rodinách. Rodinný príslušník, ktorý sa stará o seniora, však takisto potrebuje pomoc a podporu,“ hovoria manželia Iveta a Miroslav Kakašoví. Spoločnosť podľa neho potrebuje plánovité, udržateľné a trvácne služby, na ktoré sa dá spoľahnúť. A je jedno, či budú financované z verejných zdrojov alebo komerčné. Plánovanie sociálnych služieb je v kompetencii obcí, zahrnuté v komunitných plánoch. „Nikto ich nenavštevuje a nezisťuje, či sú v poriadku. Len keď niekto požiada o službu, tak posúdia, či mu ju poskytnúť. Stacionáre, služby ambulantného typu, nie sú všade. „Keď napríklad senior potrebuje pomoc na šesť hodín denne, obec mu ju často nevie zabezpečiť. Hoci jeho sociálna odkázanosť ešte nemusí byť postavená na 24-hodinovom pobyte v zariadení, obec mu odporučí, aby išiel do DSS. Človek, nútený žiť v prostredí, kde sa musí neustále prispôsobovať pravidlám a skupinovým aktivitám, podľa Slavomíra Krupu ľahko prepadne psychickej deprivácii.
„Toto je, žiaľ, stále slovenský trend, reaguje na aktuálnu situáciu Mária Filipová, expertka na sociálne služby Únie miest Slovenska. „Roky to máme v zákonoch, ale implementačná časť tohto procesu nie je dobrá. Nechytáme dych doby, filozofiu premeny. Pokiaľ neinvestujeme do sociálnych služieb, ktoré umožnia ľuďom ostať v domácom prostredí, inštitúcie sa budú ďalej prepĺňať.“ K prechodu z jednej formy do druhej (deinštitucionalizácii) na Slovensku dochádza od roku 2008, ale podobné myšlienky sa realizujú už od 90. Krupa momentálne pôsobí aj ako poradca Národného projektu Deinštitucionalizácia zariadení sociálnych služieb - Podpora transformačných tímov, ktorý sa na Slovensku realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu v rámci Operačného programu Ľudské zdroje. Predtým sa realizovali dva podobné národné projekty a jeden v rámci štrukturálnych fondov. Peniaze na tento účel bolo možné čerpať aj v rámci Integrovaného regionálneho operačného programu (IROP) alebo v rámci plánu obnovy. Pomôcť by mohla reforma financovania sociálnych služieb, jeden z míľnikov plánu obnovy do roku 2025. „V niektorých krajinách to dnes už funguje tak, že financie na sociálne služby dostáva klient na svoj účet a on sa rozhodne, kde peniaze investuje. Ak existujú v jeho prostredí komunitné služby, určite ich uprednostní.
Informácie a pomoc pre seniorov
Pomohlo by vám, keby ste boli v zariadení, kde máte pomoc kedykoľvek k dispozícii? Alebo potrebujete vyriešiť prepravu na vyšetrenie? Ste tu správne. Poradíme vám tiež, ako a kam podať žiadosť o rôzne druhy sociálnych služieb. Pomôžeme vám zistiť, kde sa nachádzajú najbližšie sociálne služby - zariadenia sociálnych služieb, jedálne a mnoho ďalších. Zvoľte si žiadanú službu, zadajte váš preferovaný kraj a nižšie vám poskytneme zoznam poskytovateľov danej služby. Mnohé z finančných príspevkov, ktoré štát poskytuje, môžu pomôcť seniorom, aj keď na nich nie sú priamo mierené. Táto sekcia poskytuje dôležité kontakty a zdroje pomoci pre seniorov. Zahŕňa podporu a poradenstvo pre seniorov, pomoc pri riešení právnych a sociálnych problémov, ako aj telefonické linky pre krízové situácie a psychologickú podporu. Obsahuje tiež informácie o prevencii kriminality a kontakty na linky pomoci pri domácom násilí. Stránka poskytuje informácie o dostupných zdravotníckych službách a zariadeniach AGEL SK, ktoré zabezpečujú kvalitnú a dostupnú zdravotnú starostlivosť. Zahŕňa prehľad špecializovaných nemocníc, polikliník, rehabilitačných centier a laboratórií, ktoré ponúkajú diagnostiku, liečbu a následnú starostlivosť. Okrem toho tu nájdete aj články na tému zdravia, ktoré poskytujú užitočné rady a informácie o prevencii a udržaní dobrého zdravotného stavu.
