Živnostník počas PN: Pravidlá, príjmy a odvody

Práceneschopnosť (PN) môže výrazne ovplyvniť finančnú situáciu samostatne zárobkovo činnej osoby (SZČO). Tento článok sa zameriava na podmienky príjmu počas PN, povinnosti platenia odvodov a možnosti komerčného poistenia práceneschopnosti.

Príjem počas PN a liečebný režim

Keď človek ochorie a vznikne mu dočasná pracovná neschopnosť, okrem liečby sa vynára aj otázka, či je možné mať príjem počas PN a či to neovplyvní výplatu nemocenskej dávky. Dôležité je rozlišovať medzi aktívnym a pasívnym príjmom.

Pasívny príjem

Pasívny príjem je taký, pri ktorom osoba nepracuje každý deň a neprispôsobuje sa konkrétnym pracovným povinnostiam. Príkladom sú výnosy z prenájmu nehnuteľností, dividendy z akcií alebo autorské honoráre z diela vytvoreného v minulosti. Poberanie pasívneho príjmu počas PN zvyčajne nie je problém, pretože neznamená porušenie liečebného režimu.

Aktívny príjem

Aktívny príjem znamená, že na dosiahnutie zárobku musíte pracovať, stretávať sa so zákazníkmi, riadiť zamestnancov alebo vykonávať iné činnosti podobné bežnej pracovnej náplni. Počas PN je aktívny príjem zakázaný, ak to nie je povolené lekárom a neodporuje to liečbe.

Podľa platných právnych predpisov je rozhodujúce, či sa prácou počas PN neporušuje liečebný režim stanovený lekárom. Lekár pri vypisovaní PN určí podmienky, ktoré by mal pacient dodržiavať, ako napríklad vyhýbanie sa náročným pohybom, dodržiavanie domácich liečebných procedúr či rehabilitácií. Nedodržiavanie týchto nariadení ohrozuje zdravie aj nárok na vyplácanie dávky.

Sociálna poisťovňa alebo zamestnávateľ môžu vykonať kontrolu a ak zistia, že namiesto oddychu a liečby vykonávate prácu, môžu pozastaviť alebo zrušiť vyplácanie nemocenskej dávky.

SZČO a príjem počas PN

Samostatne zárobkovo činné osoby sa často pýtajú, či môžu mať príjem počas nemocenskej dávky, najmä ak majú rozbehnutý vlastný biznis. Ak SZČO vykonáva všetku prácu sama, zvyčajne musí podnikanie prerušiť alebo obmedziť. Ak má však zamestnancov alebo spoločníkov, ktorí sa starajú o chod firmy, SZČO nepracuje aktívne a môže naďalej dostávať napríklad podiel zo zisku.

Ak chce SZČO pokračovať vo faktickej práci z domu a pritom poberá nemocenskú dávku, vystavuje sa riziku kontrol. Ak by sa zistilo, že plnohodnotne pracuje, poisťovňa to môže vyhodnotiť ako porušenie predpisov.

Komunikácia a konzultácie

Najlepším riešením je otvorená komunikácia s lekárom o tom, čo plánujete robiť počas PN, a následne aj s príslušnou inštitúciou (zamestnávateľ, Sociálna poisťovňa). Ak vaša plánovaná aktivita nie je v rozpore s liečebným režimom a nejde o aktívnu prácu, ktorá by nahrádzala váš bežný úväzok, zvyčajne nenastanú problémy.

Elektronická PN (ePN)

Elektronická PN (ePN) zjednodušila administratívu spojenú s práceneschopnosťou. Lekár odošle informáciu o práceneschopnosti do Národného zdravotníckeho informačného systému (NZIS), a vy sa môžete sústrediť na liečbu.

Výhody ePN

• Žiadne doručovanie potvrdení: Po návšteve lekára a vypísaní ePN nemusíte doručovať žiadne potvrdenia zamestnávateľovi ani Sociálnej poisťovni.
• Automatické zasielanie údajov: Informácie o vašej PN sú automaticky zasielané do Sociálnej poisťovne.
• Online kontrola a správa: Svoju ePN si môžete kontrolovať online prostredníctvom Elektronického účtu poistenca. Tu môžete nahlásiť zmenu čísla účtu alebo adresy pobytu počas PN.

Prístup a aktivácia Elektronického účtu poistenca

Pre prístup do Elektronického účtu poistenca je potrebné ho najskôr aktivovať. Aktiváciu je možné vybaviť osobne v pobočke Sociálnej poisťovne alebo elektronicky prostredníctvom slovensko.sk s využitím elektronického občianskeho preukazu.

Postup pri ePN

1. Kontrola údajov: Po prihlásení do Elektronického účtu poistenca skontrolujte predvyplnené údaje v detaile ePN.
2. Potvrdenie: Ak sú údaje správne, potvrďte formulár.
3. Oprava chýb: Ak systém nájde chybu, opravte vyznačené kolónky a opätovne odošlite.
4. Nahlásenie údajov: SZČO a dobrovoľne poistení by mali pri prvej ePN nahlásiť číslo bankového účtu alebo adresu pre výplatu nemocenského.
5. Hlásenie úrazu: Ak ePN vznikla z dôvodu úrazu, vyplňte a odošlite tlačivo Hlásenie úrazu na účely nemocenského.

Odvody počas PN

Počas PN nemusia SZČO platiť odvody do Sociálnej poisťovne. Problém však nastáva, ak sú práceneschopní len časť mesiaca.

Príklad

Ak má mesiac 30 dní, živnostník platí minimálne odvody (z vymeriavacieho základu 652 eur mesačne) a na PN bol desať dní, za daný mesiac musí zaplatiť sociálne odvody v sume 144,06 eura.

Zdravotné odvody

Zdravotné odvody musí živnostník platiť v plnej výške aj počas PN. V ich prípade sa robí ročné zúčtovanie poistného, kde sa posudzujú skutočné príjmy živnostníka s jeho vymeriavacím základom.

Poistenie práceneschopnosti pre SZČO

Podnikatelia (SZČO a konatelia s.r.o.) majú dve možnosti, ako riešiť poistenie práceneschopnosti:

• Platením odvodov do Sociálnej poisťovne: Nemocenské poistenie sa počíta z vymeriavacieho základu. Samotné nemocenské poistenie predstavuje 4,4% z vymeriavacieho základu. Mesačná nemocenská dávka je v tomto prípade približne 335€.
• Komerčným poistením PN v poisťovniach: Táto možnosť umožňuje nastaviť si výšku poistnej dávky podľa individuálnych potrieb.

Nevýhody štátneho poistenia

Nízka suma nemocenskej dávky vyplácaná Sociálnou poisťovňou nemusí pokryť mesačné výdavky živnostníka a jeho rodiny.

Komerčné poistenie práceneschopnosti

Komerčné poistenie práceneschopnosti umožňuje SZČO zabezpečiť si dostatočný príjem počas PN. Cena poistenia závisí od veku, výšky poistnej sumy a rizikovosti povolania.

Príklady

• Kaderník (35 rokov): Ak oficiálne zarába ročne do 9000€ a má mesačné výdavky 1000€, od Sociálnej poisťovne by nedostal nič. Komerčné poistenie na poistnú sumu 35€/deň by ho stálo približne 38€/mesačne.
• IT-čkár a konateľ s.r.o. (40 rokov): S ročným príjmom 36 000€ a mesačnými výdavkami 1800€ platí minimálne odvody. Komerčné poistenie na dávku 60€/deň by ho stálo približne 65€/mesačne.
• Lešenár v Nemecku (30 rokov): S ročným príjmom 50 000€ a mesačnými fixnými nákladmi 1500€ potrebuje dávku vo výške 50€/deň. Poistenie, ktoré kryje PN na území celej EÚ, by ho stálo 68€/mesačne (vrátane prirážky za rizikové povolanie).

Faktory ovplyvňujúce cenu poistenia

• Rizikové povolanie: Poisťovňa môže dávať prirážku k cene poistenia podľa rizikovosti povolania.
• Zdravotný stav: Zdravotný stav klienta môže ovplyvniť cenu poistenia.
• Overenie príjmu: Niektoré poisťovne vyžadujú overenie príjmu od klienta (podľa daňového priznania alebo faktúr).

Podmienky poistenia

• Platenie odvodov: Pre viaceré poisťovne je podmienkou uzatvorenia poistenia, aby klient platil odvody.
• Čakacia doba: Počas čakacej doby poisťovňa neplní v prípade poistnej udalosti. Čakacie doby sa líšia v závislosti od poisťovne a typu ochorenia.
• Karenčná doba: Karenčná doba je obdobie, počas ktorého musí trvať práceneschopnosť, aby poisťovňa plnila. Najčastejšia je 29 dní s plnením spätne od prvého dňa.
• Územná platnosť: Určuje, v akých krajinách je klient krytý v prípade práceneschopnosti.
• Výluky z poistenia: Každá poisťovňa má stanovené výluky z poistenia, t.j. udalosti, ktoré poistením nie sú kryté.

Podnikanie popri zamestnaní a PN

Povinnosť platiť poistné do Sociálnej poisťovne sa pri súbehu živnosti a zamestnania posudzuje z každého postavenia samostatne.

Ako zamestnanec a súčasne ako SZČO

Ak príjem zo samostatnej zárobkovej činnosti presahuje zákonom stanovenú hranicu určujúcu vznik povinného poistenia SZČO, platí sa poistné ako zamestnanec a v zníženom rozsahu ako povinne poistená SZČO.

Ak súčet mesačných príjmov ako zamestnanca a SZČO prekročí maximálny vymeriavací základ

Platí sa poistné len do výšky maximálneho vymeriavacieho základu.

Náhrada mzdy pri PN zamestnanca

Zamestnávateľ vypláca zamestnancovi náhradu mzdy počas prvých 10 kalendárnych dní jeho dočasnej práceneschopnosti (PN) namiesto mzdy.

• 1. až 3. deň PN: Zamestnávateľ platí 25 % denného vymeriavacieho základu (DVZ) zamestnanca.
• 4. až 10. deň PN: Zamestnávateľ platí 55 % denného vymeriavacieho základu.
• Od 11. dňa PN: Zamestnanec má nárok na dávku nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 55 % denného vymeriavacieho základu.

Povinnosti SZČO voči zdravotnej poisťovni

Ako SZČO máte povinnosť oznámiť zdravotnej poisťovni, že ste sa stali poberateľom rodičovského príspevku, materského, ošetrovného alebo nemocenskej dávky počas dočasnej práceneschopnosti (PN), ak túto zmenu zdravotnej poisťovni nenahlasuje Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS).

Výpočet preddavkov na zdravotné poistenie počas PN

Ak čerpáte PN, preddavky sa budú uhrádzať len za obdobie, kedy ste neboli na PN. Napríklad, ak je čerpanie PN od 01. 01. do 10. 01., preddavky sa budú uhrádzať len za obdobie od 11. 01. do 31. 01. (21 dní).

Zánik nároku na dávku a povinnosť vrátenia dávky

Nárok na výplatu dávky alebo jej časti sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, za ktorý dávka alebo jej časť patrili.

Ako postupovať, keď živnostník ochorie?

Keď živnostník spĺňa vyššie uvedené podmienky a ochorie, základom je návšteva lekára. Ten vypíše elektronickú Pn-ku, tzv. ePN a oznámi živnostníkovi dátum najbližšej kontroly. Živnostník môže požiadať lekára o vytlačenie Odpisu potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti vystavenej elektronicky. V tomto dokumente nájde všetky dôležité údaje o svojej PN-ke:

• dátum vzniku PN,
• čas vychádzky,
• nasledujúce lekárske kontroly.

Lekár nie je povinný vytlačiť tento dokument automaticky, tieto informácie oznámi živnostníkovi ústne priamo v ordinácii. Vytlačením dokumentu si živnostník nemusí pamätať tieto informácie. Ak lekár vystaví potvrdenie o vzniku dočasnej PN-ky, tzv. ePN, živnostník nedoručuje žiadne potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti pobočke Sociálnej poisťovne. Inštitúcie si všetky informácie o jeho PN-ke vymenia medzi sebou vo vlastnej réžii.

Pri vzniku prvej ePN by mal živnostník nahlásiť spôsob výplaty nemocenskej dávky. Táto dávka môže byť vyplácaná:

• na bankový účet živnostníka - prevodom, povinnosť nahlásiť číslo účtu prostredníctvom zriadeného elektronického účtu poistenca,
• na adresu trvalého pobytu - poštou.

Čerpanie PN-ky

PN-ka sa čerpá:

• od 1. do 3. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 25 % denného vymeriavacieho základu,
• od 4. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 55 % denného vymeriavacieho základu.

Základom pre výpočet PN-ky je denný vymeriavací základ, ktorý vypočítame ako podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých živnostník zaplatil poistné. Maximálny denný vymeriavací základ pre rok 2025 je stanovený vo výške 94,0274 €.

Výplata nemocenskej dávky

Sociálna poisťovňa vypláca nemocenskú dávku počas trvania PN-ky. V tomto období živnostník nemá povinnosť hradiť sociálne ani zdravotné poistné.

Výpočet PN-ky

Väčšina živnostníkov platí minimálne odvody. Pri minimálnych odvodoch vypočítame výšku nemocenského takto:

denný vymeriavací základ = minimálny mesačný vymeriavací základ × počet mesiacov v roku / počet dní v roku

Príklad:

Adam je živnostník. Ochorie a lekár ho uzná práceneschopným na 1 týždeň. Adam platí minimálne odvody do Sociálnej poisťovne. Má nárok na nemocenskú dávku? Koľko dostane?

Odpoveď:

715 × 12 / 365 = 23,50 €

Adamov denný vymeriavací základ je 23,50 €. Keďže je chorý týždeň, prvé 3 dni dostane 25 % denného vymeriavacieho základu a po zvyšok dní 55 % denného vymeriavacieho základu.

• 1.-3.deň = 23,50 × 0,25 × 3 = 17,63 €
• 4.-7.deň = 23,50 × 0,55 × 4 = 51,70 €

Za sedem dní trvania pracovnej neschopnosti dostane Adam nemocenské vo výške 69,33 €.

Kto má nárok na nemocenské dávky?

1. Dobrovoľne nemocensky poistená osoba - osoby staršie ako 16 rokov, ktoré sú nezamestnané alebo sú študentmi. Poistenci si platia poistné sami, aj keď nemusia. Nárok na nemocenskú dávku im vzniká, ak za posledné dva roky pred nástupom na PN-ku boli nemocensky poistení najmenej 270 dní.
2. Povinne nemocensky poistená osoba - sem patria zamestnanci a živnostníci, ktorí pravidelne platia nemocenské poistenie. Nárok na dávky im vzniká, ak boli uznaní za práceneschopných. Ak živnostník dosiahol v roku 2024 príjem do limitu, pre ktorý v roku 2025 nevzniká povinnosť platiť odvody do Sociálnej poisťovne, nemá nárok na nemocenské.
3. Osoba v ochrannej lehote - ochranná lehota začína plynúť po skončení poistenia, trvá sedem dní. Ak bola takáto osoba poistená menej ako sedem dní, ochranná lehota trvá podľa počtu dní poistenia. Znamená to, že ak ste boli zamestnaní alebo ste podnikali od 1. januára do 31. apríla a od 3. mája do 30. júna ste PN, vďaka ochrannej lehote máte nárok na PN-ku.

Ako dlho sa vypláca PN-ka?

Vyplácanie PN-ky zaniká ukončením dočasnej pracovnej neschopnosti lekárom. Posledným termínom na vyplácanie je uplynutie 52 týždňov od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti. Z toho vyplýva, že PN-ku môže živnostník čerpať po dobu 52 týždňov.

Ak nepriaznivý zdravotný stav pretrváva aj po tejto dobe, je možné požiadať o invalidný dôchodok.

Kedy prídu prvé peniaze z PN-ky?

Ak PN začala v priebehu marca 2025, prvá dávka nemocenského je vyplácaná nasledujúci mesiac za predchádzajúci mesiac. To znamená, že prvé nemocenské dorazí v priebehu apríla 2025. Dátumovo sa toto obdobie u každého líši.

Čo robiť, ak som PN a nedostal/a som nemocenské?

O dĺžke PN-ky rozhoduje lekár, preto sa najskôr obráťte na lekára, ktorý vás uznal práceneschopným. Mohlo sa stať, že zabudol PN-ku zadať do systému ePN. Ak lekár potvrdí, že z jeho strany všetko prebehlo v poriadku, obráťte sa na Sociálnu poisťovňu, ktorá vám vysvetlí, kde nastala chyba. Ak bola PN-ka prvý mesiac vyplatená a druhý už nie, opäť kontaktujte lekára. Lekár musí PN-ku predĺžiť do uzávierky výplaty nemocenského v Sociálnej poisťovni. Ak tak urobí po termíne, Sociálna poisťovňa vašu PN-ku spracuje až nasledujúci mesiac.

Kedy Sociálna poisťovňa nepreplatí celú výšku PN-ky?

V momente, keď si ochorenie a s ním spojenú PN-ku spôsobíte sami nadmerným požívaním alkoholu a návykových látok, Sociálna poisťovňa zníži vyplácanie PN-ky na polovicu počas celej doby práceneschopnosti. Zároveň ak ste „vypísaný/á“, musíte dodržiavať liečebný režim a z domova sa vzďaľovať iba v čase predpísaných vychádzok. Sociálna poisťovňa môže vykonať kontrolu a keď vás pracovník poisťovne nenájde doma, stopne vám poisťovňa vyplácanie nemocenskej dávky na dobu 30 dní. Zároveň si vás predvolá na vysvetlenie príčiny, prečo ste v čase kontroly neboli doma.

Ak vám predsa len poisťovňa stopne výplatu nemocenského na 30 dní, je dobré vedieť, že toto je maximálna lehota, na ktorú môžu pozastaviť vyplatenie dávky. To znamená, že ak je predpoklad vašej liečby 3 mesiace a kontrola vás nenájde doma hneď na začiatku PN-ky, stopne sa vyplatenie nemocenského na 30 dní a po ich uplynutí sa vyplácanie opäť obnoví a o dávky neprídete.

Máte ďalšie otázky ohľadom PN-ky a jej výplaty? Kontaktujte pobočku Sociálnej poisťovne.

PN-ka a daňové priznanie

Vyplácanie nemocenských dávok patrí pod štátne sociálne dávky, ktoré sú oslobodené od dane z príjmov. Živnostník má po splnení podmienok počas dočasnej PN nárok na nemocenské dávky.

tags: #zivnostnik #ktory #pracuje #pocas #pn