Odchodné je dôležitý pracovnoprávny inštitút, ktorý predstavuje určitú formu odmeny zo strany zamestnávateľa za celú profesijnú kariéru zamestnanca pri jeho odchode do dôchodku. V zmysle Zákonníka práce ide o zákonný nárok zamestnanca, ktorý mu však patrí len v prípade prvého skončenia pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok a invalidný dôchodok.
Zákonník práce výslovne zakotvuje, že tento nárok na odchodné prislúcha zamestnancovi len od jedného zamestnávateľa. Ak sa odchodné priznalo (alebo podľa Zákonníka práce patrí) od jedného zamestnávateľa, nemožno ho žiadať u zamestnávateľa iného. Napríklad, ak zamestnávateľ vyplatil odchodné zamestnancovi, ktorý začal poberať starobný dôchodok 15. 2. 2014 a v ten deň s ním skončil aj pracovný pomer, a tento poberateľ starobného dôchodku sa 1. 3. 2014 zamestnal u iného zamestnávateľa na základe pracovnej zmluvy, u nového zamestnávateľa už nárok na odchodné nevzniká.
Podmienky pre vznik nároku na odchodné
Podmienkou pre povinnosť zamestnávateľa vyplatiť odchodné je skončenie pracovného pomeru zamestnanca. Odchodné patrí zamestnancovi len pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, v prípade poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %.
Výplata odchodného sa odvíja od predloženia dokladu o podaní žiadosti o dôchodok alebo rozhodnutia Sociálnej poisťovne zamestnancom zamestnávateľovi. Požiadať Sociálnu poisťovňu o poskytnutie dôchodku je potrebné pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich pracovných dní po jeho skončení.
Rozdiely v právnej úprave
Rozdiel medzi právnou úpravou nároku na odstupné pri starobnom a invalidnom dôchodku, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70 %, oproti právnej úprave predčasného starobného dôchodku vyplýva z rozdielov medzi právnou úpravou v rámci práva sociálneho zabezpečenia podľa ZSP.
Výška odchodného
Zákonník práce v súvislosti s výškou odchodného ustanovuje len minimálnu výšku odchodného v sume najmenej priemerného mesačného zárobku zamestnanca. Na výpočet sa teda použije priemer pre pracovno-právne účely. Priaznivejšia výška odchodného pre zamestnanca môže byť predmetom kolektívnej zmluvy, avšak tiež len za predpokladu, že ide o prvé skončenie pracovného pomeru po nadobudnutí nároku na niektorý z dôchodkov. Pracovná zmluva alebo kolektívna zmluva môžu výšku odchodného upraviť pre zamestnanca výhodnejšie.
Kedy zamestnávateľ nie je povinný poskytnúť odchodné?
Zamestnávateľ nie je povinný poskytnúť zamestnancovi odchodné, ak sa pracovný pomer skončil podľa § 68 ods. 1 ZP. To znamená, že zamestnávateľ nie je povinný poskytnúť odchodné v prípade, ak so zamestnancom okamžite skončí pracovný pomer podľa § 68 ods. 1 Zákonníka práce, teda z dôvodu, ak bol zamestnanec právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin, ako aj z dôvodu, že zamestnanec závažne porušil pracovnú disciplínu.