Situácie, kedy je dôchodok alebo iná sociálna dávka vyplatená neoprávnene, nie sú v praxi zriedkavé. V takýchto prípadoch je dôležité poznať svoje práva a povinnosti, ako aj postup Sociálnej poisťovne pri vymáhaní týchto prostriedkov.
Ak si poberateľ nevyzdvihne dávku nemocenského poistenia (materské dávky, nemocenské dávky, dávky ošetrovné) do 30 dní, dávka sa vráti späť do Sociálnej poisťovne. Poberateľ požiada o opakované zaslanie príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne prostredníctvom neformálnej žiadosti, v ktorej uvedie identifikačné údaje, dôvod neprevzatia dávky a číslo účtu alebo adresu, na ktorú žiada dávku opätovne zaslať. Pri dávkach v nezamestnanosti platí, že ak poistenec naďalej poberá dávky, príslušná pobočka mu neprevzatú dávku vyplatí bez žiadosti. Dôchodkové dávky si poberateľ môže na pošte vyzdvihnúť po dobu troch mesiacov. Poistenec môže kedykoľvek požiadať o zmenu spôsobu doručovania dávok. Stačí doručiť Sociálnej poisťovni žiadosť, ktorá bude obsahovať základné identifikačné údaje (meno, priezvisko, rodné číslo, adresu, číslo účtu aj s kódom banky, resp. adresu na zasielanie dávok). Zmena nastane v následnom výplatnom termíne.
V prípade, že Sociálna poisťovňa zistí, že vyplatila dávku neoprávnene, bude sa snažiť tieto prostriedky získať späť. Kľúčovou otázkou je premlčacia lehota pre vymáhanie takýchto pohľadávok.
Premlčacia lehota pri neoprávnene vyplatenom dôchodku
Podľa ustanovenia § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa právo na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa oprávnený (Sociálna poisťovňa) dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Táto dvojročná premlčacia doba sa v právnej teórii označuje ako subjektívna a pre jej začatie je rozhodujúci okamih, kedy sa k oprávnenému subjektu - Sociálnej poisťovni - do jej sféry poznania dostali také skutočnosti, na základe ktorých je oprávnená uplatniť právo na vrátenie vyplatených sociálnych dávok na súde, teda moment, keď poisťovňa zistila, že Vám vyplatila dávku bez akéhokoľvek právneho dôvodu.
Najneskôr sa však právo na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčí za 3 roky odo dňa, keď k nemu došlo, to znamená momentom prijatia plnenia - sociálnych dávok. Táto trojročná premlčacia doba je objektívna a platí bez ohľadu na to, kedy sa Sociálna poisťovňa o neoprávnenom vyplatení dozvedela.
Príklad z praxe
Predstavme si situáciu, kedy študent ukončil strednú školu v júni 2011, následne rok pracoval na dohodu a v septembri 2012 začal študovať na vysokej škole. Keďže bol polosirota, Sociálna poisťovňa mu začala vyplácať sirotský dôchodok. V októbri 2012 mu bola vyplatená suma cca 1800 €, pretože Sociálna poisťovňa sa domnievala, že študoval aj v predchádzajúcom roku. V tom čase však bol riadne nahlásený na úrade práce. Doklad o štúdiu na vysokej škole poslal až v septembri 2012. Ak by Sociálna poisťovňa začala vymáhať tieto peniaze až v júni 2015, mohlo by byť právo na vydanie bezdôvodného obohatenia už premlčané, pretože trojročná objektívna premlčacia lehota začala plynúť v októbri 2012 a skončila v októbri 2015.
Vymáhanie nedoplatku poistného po premlčaní
Sociálna poisťovňa môže požadovať zaplatenie nedoplatkov poistného aj za staré roky, ak zistí, že poistenec nepredložil daňové priznanie. Aj v tomto prípade platia premlčacie lehoty. V zmysle ustanovení zákona o sociálnom poistení sú premlčacie lehoty na vymáhanie nedoplatkov poistného špecificky upravené a môžu sa líšiť od všeobecných premlčacích lehôt Občianskeho zákonníka.
Výhody a nevýhody SRO z právneho hľadiska v kontexte zmien z roku 2022 a porovnanie so živnosťou ...
Postup Sociálnej poisťovne pri vymáhaní dlhu
Ak dlžník kontaktoval Sociálnu poisťovňu ohľadom svojho dlhu a navrhol splatenie dlhu formou splátkového kalendára, je len na veriteľovi (Sociálnej poisťovni), či takúto možnosť akceptuje. K dojednaniu splátkového kalendára je potrebný zhodný prejav vôle oboch účastníkov (veriteľa aj dlžníka). Ak sa veriteľ vyjadril, že so žiadnym splátkovým kalendárom nesúhlasí a dlžník má dlh splatiť vcelku, neexistuje žiadna možnosť, akou by dlžník mohol veriteľa k prijatiu splátkového kalendára donútiť. Jediné, čo môže dlžník v takejto situácii urobiť, ak mu majetkové pomery neumožňujú splniť si svoj dlh naraz, je začať svoj dlh splácať formou splátok (vo výške, ktorú dokáže mesačne platiť) aj bez dohody s veriteľom.